Zborník - Katedra fyziologie zivocichov

Komentarze

Transkrypt

Zborník - Katedra fyziologie zivocichov
Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre
Slovak Agricultural University in Nitra
Fakulta biotechnológie a potravinárstva
Faculty of biotechnology and food sciences
Katedra fyziológie živočíchov
Department of Animal Physiology
Katedra hygieny a bezpečnosti potravín
Department of Hygiene and Food Safety
Slovenská spoločnosť pre poľnohospodárske, lesnícke, potravinárske a veterinárne vedy pri SAV
Slovak Society for Agricultural, Forestry, Food and Veterinary Sciences
at Slovak Academy of Sciences
RIZIKOVÉ FAKTORY POTRAVOVÉHO REŤAZCA
RISK FACTORS OF FOOD CHAIN
3. DECEMBER 2003
DECEMBER 3-RD, 2003
NITRA
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre
Slovak Agricultural University in Nitra
Fakulta biotechnológie a potravinárstva
Faculty of biotechnology and food sciences
Katedra fyziológie živočíchov
Department of Animal Physiology
Katedra hygieny a bezpečnosti potravín
Department of Hygiene and Food Safety
Slovenská spoločnosť pre poľnohospodárske, lesnícke, potravinárske a veterinárne vedy pri SAV
Slovak Society for Agricultural, Forestry, Food and Veterinary Sciences
at Slovak Academy of Sciences
__________________________________
Zborník vedeckých prác z 3. medzinárodnej vedeckej konferencie
Proceedings Book (Scientific Articles) of 3-rd International Scientific Conference
RIZIKOVÉ FAKTORY POTRAVOVÉHO REŤAZCA
RISK FACTORS OF FOOD CHAIN
3. DECEMBER 2003
DECEMBER 3-RD, 2003
NITRA
2
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
Schválil rektor SPU v Nitre dňa 21.11.2003 ako zborník vedeckých prác
© SPU v Nitre
ISBN 80-8069-282-3
Vydala: Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre
Zostavovatelia: doc. MVDr. P. Massányi, PhD.; doc. Ing. R. Toman, Dr.; Ing. N. Lukáč, PhD.
Počet výtlačkov: 100
ISBN 80-8069-282-3
3
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
Vedecký výbor konferencie
Scientific comitee of the conference
László Bárdos, prof., DVM, PhD.
Szent István University, Budapest, GATE, Hungary
Jozef Bíreš, prof. MVDr. DrSc.
State Veterinary and Food Service of Slovak Republic, Bratislava, Slovak Republic
Zsolt Forgács, Dr. PhD.
National Institute of Chemical Safety, Budapest, Hungary
František Jelínek, prof. MVDr. DrSc.
South Bohemian University, České Budějovice, Czech Republic
Jaroslav Kováčik, prof. Ing. PhD.
Slovak Agricultural University, Nitra, Slovak Republic
Pavel Naď, MVDr. PhD.
University of Veterinary Medicine, RIVM, Košice, Slovak Republic
Jozef Sokol, prof. MVDr. DrSc.
Regional Veterinary and Food Service of Slovak Republic, Trnava, Slovak Republic
Jaroslav Slamečka, doc. Ing. PhD.
Research Institute of Animal Production, Nitra, Slovak Republic
Miroslav Valent, doc. Ing. PhD.
West Virginia University, Morgantown, USA
Organizačný výbor konferencie
Organizing comitee of the conference
Peter Massányi, doc. MVDr. PhD.
Jozef Golian, Dr. Ing.
Róbert Toman, doc. Ing. Dr.
Norbert Lukáč, Ing. PhD.
Marián Fabiš, MVDr. PhD.
Marcela Kramárová, Ing. PhD.
Emília Kollárová, doc. Ing. PhD.
Peter Čupka, Ing.
Alena Balážová
Monika Schneidgenová
Oľga Dušková
Viera Bösel
Recenzenti/reviewers:
prof. Ing. Jaroslav Kováčik, PhD.
doc. Ing. Marko Halo, PhD.
doc. Dr. Ing. Róbert Toman
doc. MVDr. Peter Massányi, PhD.
RNDr. Alena Jančová, PhD.
Ing. Norbert Lukáč, PhD.
Konferencia je súčasťou riešenia projektu VEGA 1/9080/02 a 1/9082/02 MŠ SR
4
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
OBSAH
001. Andreji J., Stráňai I.: KVALITA RYBIEHO MÄSA Z POHĽADU KONTAMINÁCIE ŤAŽKÝMI KOVMI
7-8
002. Bahelka I., Lahučký R., Novotná K.: VPLYV APLIKÁCIE MAGNÉZIA V KRMIVE NA JATOČNÚ HODNOTU A KVALITU
MÄSA OŠÍPANÝCH
9-10
003. Bíreš J., Košutzký J., Hudáková M.: RIZIKÁ ZAKÁZANÝCH LÁTOK A POŽIADAVKY NA ICH ANALYTICKÚ
KONTROLU
11-13
004. Bulla J., Chrenek, P., Vašíček, D.: GENETICKÉ MODIFIKÁCIE ZVIERAT– NÁDEJ ALEBO HROZBA?
14-15
005. Cigánková V., Mesároš P., Bíreš J., Tomajková E.: ŠTRUKTURÁLNE ZMENY V SEMENNÍKOCH PRI DEFICITE ZINKU16-17
006. Čonková E., Laciaková A., Štyriak I., Czerwiecki L., Wilczyńska G., Kováč G.: POROVNANIE MYCETICKEJ A
MYKOTOXICKEJ KONTAMINÁCIE OBILNÝCH VZORIEK Z POĽSKA A SLOVENSKA
18-19
007. Drábeková-Gálová, J., Uhrín, V., Pivko, J. , Jančová, A.: X-RAY MIKROANALÝZA HEPATOCYTOV HOVÄDZIEHO
DOBYTKA Z GRAJCIARA
20-22
008. Dubnická Z.: JAČMEŇ A ŠPENÁT POD VPLYVOM PÔDNYCH KONTAMINANTOV
23-24
009. Forgács Zs., Somosy Z., Révész Cs., Mátyás Sz., Rajczy K., Krizsa F., Bernard A.: EVALUATION OF METAL TOXICITY ON
PRIMARY GONADAL CELLS IN CULTURE BY DIFFERENT METHODS
25-26
010. Gašparík J., Massányi P., Slamečka J., Fabiš M., Jurčík R.: CONCENTRATION OF SELECTED METALS IN LIVER, KIDNEY
AND MUSCLE OF THE RED DEER (CERVUS ELAPHUS)
27-29
011. Halo M., Monsbergerová L., Polyaková L., Diarbakli N.: VÝKONNOSTNÉ UKAZOVATELE LIPICÁNSKYCH KONÍ
30-31
012. Haščík P., Čuboň J., Vagač V.: VPLYV MAGNETICKÉHO POĽA NA PH V MSM A MLD V KATEGÓRII OŠÍPANÝCH DO
ODSTAVU
32-34
013. Hijová E., Ništiar F., Kuchta M., Koréneková B., Skalická M.: CHRONICKÁ A AKÚTNA INTOXIKÁCIA KADMIOM A
ZMENY ANTIOXIDAČNÉHO STAVU
35-36
014. Hiščáková M., Jesenská M., Novotný J., Link R., Kováč G.: KADMIUM, MEĎ A ZINOK V MLIEKU DOJNÍC
37-38
015. Hudáková M., Bíreš J., Košutzký J.: NÁRODNÝ SYSTÉM KONTROLY CUDZORODÝCH LÁTOK NA SLOVENSKU –
VETERINÁRNO-PRODUKČNÝ ASPEKT
39-42
016. Húska M., Kováč G., Link, R., Novotný J., Hiščáková M., Jesenská M. , Reichel P.: VPLYV LACTOBACILLUS PLANTARUM
LB5 AKO ADITÍVUM V CHOVOCH OŠÍPANÝCH PRI VÝROBE EKOLOGICKEJ POTRAVINY
43-44
017. Jakabová D., Trandžík J., Massányi P., Kvasňáková Ľ., Zetochová E., Jakab F., Ostrolucká A., Buleca J. jr: GENETIC
VARIATION OF THE SLOVAK THOROUGHBREDS´ SUBPOPULATIONS USING MICROSATELLITES
46-48
018. Jedlička J: FAKTORY VPLÝVAJÚCE NA REDUKCIU DEPOTNÉHO TUKU ČLOVEKA
49-50
019. Jesenská M., Hiščáková M., Novotný J. et al.: KONCENTRÁCIA OLOVA V KRVNOM SÉRE, MLIEKU A MOČI DOJNÍC 51-52
020. Kolesárová A., Sirotkin A., Kramárová M., Fabiš M., Kováčik J., Massányi P.: VPLYV OXYTOCÍNU NA PRODUKCIU
VYBRANÝCH BIOLOGICKY AKTÍVNYCH LÁTOK GRANULÓZNYMI BUNKAMI OŠÍPANÝCH
53-54
021. Korének M. et al.: CHYMOTRYPSÍNOVÁ AKTIVITA V TRUSE HYDINY PO PRIDANÍ CHRÓMU V DIÉTE
55-56
022. Korének M., Koréneková B., Skalická M., Naď P., Vaško L., Šutiak V., Neuschl J., Lohajová Ľ., Kremeň J., Húska M.:
CHYMOTRYPSÍNOVA AKTIVITA V TRUSE HYDINY PO PRIDANÍ KADMIA V DIÉTE
57-58
023. Korének M., Vaško L., Koreneková B. et al.: ŠTÚDIUM HYDROLÝZY ALBUMÍNOV HRACHU (PISUM SATIVUM)
PROTEÁZAMI TRÁVIACEHO TRAKTU IN VITRO
59-60
024. Koréneková B., Skalická M., Naď P., Kottferová J., Korének M.: ZMENY HLADÍN MEDI V ORGANIZME HYDINY PO
APLIKÁCII KADMIA A ZINKU
61-63
025. Kottferová J., Pipová M., Hvozdík A., Ondrašovičová O., Koréneková B., Skalická M.: VYUŽITIE ATP AKO DETEKTORA
RIZIKOVÝCH FAKTOROV V POTRAVINÁCH
64-65
026. Kováč G., Nagy O., Seidel H. et al.: SELÉN V ZDRAVÍ A CHOROBNOSTI ZVIERAT
66-67
027. Kováčik J., Kramárová M., Massányi P., Fabiš M., Kolesárová A.: ZLOŽENIE A TECHNOLOGICKÁ KVALITA MLIEKA VO
VZŤAHU K VYBRANÝM UKAZOVATEĽOM VNÚTORNÉHO PROSTREDIA DOJNÍC
68-69
028. Kožárová I., Máté D., Pipová M. et al.: REZÍDUÁ ANTIKOKCIDÍK V ŽIVOČÍŠNYCH PRODUKTOCH HYDINY
70-71
029. Kramárová M., Kolesárová A., Chmelničná L., Fabiš M., Kováčik J., Massányi, P.: ZMENY UKAZOVATEĽOV TUKOVÉHO A
MINERÁLNEHO METABOLIZMU NOSNÍC PO APLIKÁCII PROBIOTICKÉHO PRÍPRAVKU
72-73
030. Kremeň J., Neuschl J., Šály J., Korének M., Šutiak V., Hadbavný M., Korimová J.: POROVNANIE VHODNOSTI POUŽITIA
ANALÝZY ROZPTYLOV A STUDENTOVHO T-TESTU
74-75
031. Kuchta M., Petrášová D., Igriniová M.: PROBIOTIKÁ V PREVENCII A TERAPII CHORÔB DETSKÉHO VEKU
76-77
032. Link R., Kováč G., Novotný J., Hiščákova M.: MECHANIZMUS PÔSOBENIA PROBIOTÍK NA BÁZE RODU
BACILLUS
78-79
033. Link R., Kováč G., Reichel P., Novotný J., Húska M., Jesenská M.: POROVNANIE ÚČINKU BACILLUS LICHENIFORMIS A
PROBIOTIKA LACO PROTI ENTEROPATOGÉNNYM E. COLI
80-81
034. Link R., Kováč G., Húska M., Hisira V.: VPLYV PODÁVANIA BACILLUS LICHENIFORMIS NA RAST A KONVERZIU
KRMIVA U ODSTAVČIAT
82-83
035. Lovásová E., Šipulová A., Rácz O.: VPLYV INTOXIKÁCIE KADMIOM A ORTUŤOU NA CELKOVÚ ANTIOXIDAČNÚ
KAPACITU PLAZMY
84-85
036. Lukáč N., Massányi P., Trandžík J., Turčan J., Toman R., Naď P., Skalická M., Koréneková B.: VYBRANÉ STOPOVÉ RIZIKOVÉ
PRVKY V EJAKULÁTOCH KANCOV
86-88
037. Massányi P., Trandžík J., Naď P., Lukáč N., Toman R., Skalická M., Koréneková B.: SEMINAL CONCENTRATIONS AND
RELATIONSHIPS OF TRACE ELEMENTS IN ANIMAL SEMEN
89-92
5
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
038. Massányi P., Toman R., Valent M., Čupka P., Fabiš M., Kováčik J., Kramárová M.: ALTERATIONS IN SERUM MINERAL
PROFILE OF RABBITS AFTER AN CADMIUM ADMlNISTRATION
93-95
039. Massányi P., Toman R., Valent M., Slamečka J.., Fabiš M., Kováčik J., Čupka P., Kramárová M.: CONCENTRATION OF
SELECTED MINERALS IN RABBITS AFTER AN EXPERIMENTAL ADMINISTRATION OF CADMIUM
96-98
040. Mesároš P., Cigánková V., Bíreš J., Černota S.: FUNKCIA ZINKU V ORGANIZME SAMCOV
99-100
041. Mindek S., Kačániová M., Weis J., Košťálová D.: MIKROBIOLOGICKÁ KVALITA MÄSA HUSÍ
101-102
042. Mlynár R., Rajčáková Ľ., Gallo M.: OBSAH ŤAŽKÝCH KOVOV V KRVNOM SÉRE A V MLIEKU DOJNÍC PASENÝCH V
IMISNE ZAŤAŽENEJ OBLASTI STREDNÉHO SPIŠA
103-104
043. Muchová Z.: PRIENIK RIZIKOVÝCH KOVOV DO PEKÁRSKYCH SUROVÍN A POTRAVÍN
105-106
044. Naď P. et al.: ÚČINKY INTERAKCIÍ ZINKU A SELÉNU S KÁDMIOM NA IMUNITNÝ SYSTÉM HYDINY
107-108
045. Neuschl J., Šály J., Kremeň J., Korének M., Šutiak V.: POROVNANIE LD50 SALINOMYCÍNU SODNÉHO U KURČIAT
DVOJDÁVKOVOU INTERPOLAČNOU METÓDOU A METÓDOU KONCEPCIE UP-AND-DOWN
109-110
046. Neuschl J., Šály J., Kremeň J., Korének M., Šutiak V.: MIERA AKÚTNEJ TOXICITY CHLORIDU CHLÓRTETRACYKLÍNIA
V PRÍPRAVKOCH FEED GRADE SLOVENSKEJ A ČÍNSKEJ VÝROBY U KURČIAT A POTKANOV
111-112
047. Neuschl J., Šály J., Kremeň J., Korének M., Šutiak V., Čellárová E., Čonková E.: AKÚTNA TOXICITA SALINOMYCÍNU
SODNÉHO V PRÍPRAVKOCH SYNVERTAS A SACOX U POTKANOV
113-114
048. Novotný J. et al.: BIOLOGICKÁ DOSTUPNOSŤ ORGANICKY VIAZANÝCH STOPOVÝCH PRVKOV
115-116
049. Petrášová D., Kuchta M., Szitányiová N., Koprovičová J., Šipulová A., Mederová M.: EFEKT PROBIOTÍK NA VYBRANÉ
METABOLICKÉ PARAMETRE U MALÝCH DETÍ
117-118
050. Pistl J., Kovalkovičová N., Holovská V., Legáth J., Novotný J.: HODNOTENIE IMUNOTOXICKÉHO ÚČINKU HERBICÍDU
MCPA U LEUKOCYTOV OVIEC IN VITRO
119-120
051. Pistl J., Kovalkovičová N., Legáth J., Holovská V., Novotný J.: IN VITRO HODNOTENIE ÚČINKU HERBICÍDU BENTAZONU
NA LEUKOCYTY OVIEC
121-122
052. Popelka P., Nagy J., Marcinčák S., Jevinová P., Hussein K.: COMPARISON OF BSDA AND PREMI®TEST SENSITIVITY IN
POULTRY MEAT
123-124
053. Rajčáková Ľ., Gallo M., Mlynár R.: KVALITA TRÁVNYCH PORASTOV PESTOVANÝCH V PROSTREDÍ
KONTAMINOVANOM PRIEMYSELNÝMI IMISIAMI
125-126
054. Skalická M., Koréneková B., Naď P., Kottferová J., Korének M.: INTERAKČNÉ VZŤAHY KADMIA A ZINKU V ORGANIZME
HYDINY
127-129
055. Slamečka J., Jurčík R., Gašparík J., Massányi P.: KONTAMINÁCIA ZAJAČEJ ZVERI AFLATOXÍNOM B1
130-132
056. Stawarz R., Formicki G.: COPPER, ZINC, CADMIUM AND LEAD LEVELS IN FAT BODIES OF ADULT FEMALE RANA
ESCULENTA L. DURING HIBERNATION
133-139
057. Stráňai I., Andreji J.: VYBRANÉ ŤAŽKÉ KOVY VO SVALOVINE RÝB RIEKY NITRY V OBLASTI
PARTIZÁNSKEHO
140-142
058. Szabová E., Urminská D., Michalík I., Petr J.: VYUŽITIE PSEUDOCEREÁLIÍ NA PRÍPRAVU POTRAVÍN
PRE PACIENTOV S CELIAKIOU
143-145
059. Šály J., Kušev J., Neuschl J., Baranová D., Magic D.jr., Šutiak V., Kremeň J.: VPLYV VITAMÍNU E NA ZNÁŠKU A KVALITU
VAJEČNEJ ŠKRUPINY U NOSNÍC
146-147
060. Šutiak V., Čellárová E., Čonková E., Neuschl J.: SOME KNOWLEDGE ON PHARMACOKINETICS OF SULFADIMIDINE
WITH TRIMETHOPRIM IN RABBITS BLOOD – PLASMA
148-149
061. Šutiak V., Puchá Z., Skalka J.jr., Šutiaková I.sr., Korének M., Neuschl J., Šály J., Čonková E., Kremeň J.: FURTHER
KNOWLEDGE ON THE USE OF WHITE MISTLETOE IN ANIMALS
150-151
062. Šutiak V., Čellárová E., Nagy O., Šutiaková I.jr., Skalka J., Puchá Z., Neuschl J., Kocák P., Dushnik A.: NEW INFORMATION ON
THE INTERACTION EFFECT OF MORPHINE IN ANIMALS
152-153
063. Šutiaková I., Kovalkovičová N., Legáth J., Šutiak V., Poráčová J.: VPLYV TOLYLFLUANIDU NA IZOENZÝMOVÝ SYSTÉM
LAKTÁTDEHYDROGENÁZY OVIEC
154-155
064. Šutiaková I., Koréneková B., Skalická M., Naď P., Korének M.: ŠTÚDIUM MOŽNÉHO GENOTOXICKÉHO ÚČINKU KADMIA
U HYDINY
156-157
065. Tančin V., Mihina Š., Banďošová J., Uhrinčať M.: THE EFFECT OF SOMATIC CELL COUNTS ON THE PATTERN OF
QUARTER MILK FLOW
158-159
066. Tančinová D., Labuda R.: VÝSKYT DRUHOV RODOV ASPERGILLUS A EUROTIUM V KŔMNYCH ZMESIACH PRE
HYDINU
160-161
067. Toman R., Massányi P., Lukáč N., Mojžišová M.: VPLYV KADMIA NA RAST NIEKTORÝCH ORGÁNOV POTKANOV PO
DLHODOBEJ PERORÁLNEJ APLIKÁCII V KRMIVE
162-164
068. Toman R.., Mojžišová M., Massányi P., Lukáč N.: VPLYV NIKLU NA RAST ORGÁNOV POHLAVNEJ SÚSTAVY MYŠÍ PO
DLHODOBEJ APLIKÁCII PER OS V KRMIVE
165-167
069. Čuboň J., Haščík P., Vagač V., Hluchý S.: HODNOTENIE MÄSOVÝCH VÝROBKOV Z POHĽADU PRÍJMU TUKU
168-171
070. Golian J., Sokol J., Kovačic V.: HYGIENICKÉ POŽIADAVKY NA VYBRANÉ KONTAMINANTY V POTRAVINÁCH 172-175
071. Golian J., Sokol J., Zeleňáková L, Rajský D..: KONCENTRÁCIE KADMIA A OLOVA V HOVÄDZOM MÄSE, PEČENI
A OBLIČKÁCH
176-178
072. Golian J., Sokol J., Pavličová S., Rajský D.: AFLATOXÍNY B 1, B 2, G 1 A G 2 V OVSENÝCH VLOČKÁCH A RYŽI 179-181
073. Sokol J., Ondrašovič M., Golian J., Bohunická, T.: RIZIKO PRIENIKU DEZINFEKČNÝCH LÁTOK DO POTRAVOVÝCH
REŤAZCOV
182-186
074. Sokol J., Golian J., Letovanec P.: NARIADENIE (ES) č. 178/2002 EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY
VO VZŤAHU K BEZPEČNOSTI POTRAVÍN
187-192
075. Zajác P., Golian J.: ZISŤOVANIE PRÍTOMNOST REZIDUÍ VETERINÁRNYCH LIEČÍV V SUROVOM KRAVSKOM
MLIEKU
193-197
6
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
KVALITA RYBIEHO MÄSA
Z POHĽADU KONTAMINÁCIE ŤAŽKÝMI KOVMI
Andreji J., Stráňai I.
Katedra hydinárstva a malých hospodárskych zvierat, FAPZ SPU v Nitre
ABSTRACT
In this paper the accumulation of Fe, Mn, Zn, Cu and Cr in the muscle of four fish species – Chub (Leuciscus
leuciscus), Barbel (Barbus barbus), Roach (Rutilus rutilus) and Perch (Perca fluviatilis) were presented. The
samples were collected from Nitra river below to Partizánske city, analysed by AAS and evaluated in mg.kg-1
of fresh matter. Content of heavy metals in the muscle are as follows: Fe 3.407–15.143, Mn 0.198–0.888, Zn
3.508–15.640, Cu 0.250–0.784 and Cr 0.107–0.422. Overfulfilment of hygienic limits in all analysed samples
was not detected. Order of individual heavy metals contamination in fish muscle were followed:
Fe>Zn>Cu>Mn>Cr (P<0,001).
ÚVOD
Mäso rýb sa vyznačuje vysokým obsahom bielkovín, minerálnych látok a vitamínov. Má nízky obsah tuku
s priaznivým pomerom n-3 mastných kyselín, čo ho radí medzi diétne a ľahko stráviteľné druhy mias. Pre
tieto vlastnosti je obľúbeným a vyhľadávaným druhom mäsa v našich obchodných reťazcoch. Určité riziko tu
však predstavujú mäso rýb pochádzajúce z voľných vôd. Ryba, ako organizmus stojací vo vodnom
ekosystéme na konci potravnej pyramídy, do určitej miery odzrkadľuje kvalitu životného prostredia, v ktorom
žije. V prípade obsahu ťažkých kovov je to o to horšie, že tieto sa nedajú priamo zistiť bežnými senzorickými
metódami, ale na ich stanovenie sú potrebné zložitejšie chemické analýzy.
MATERIÁL A METODIKA
Ryby vylovené z rieky Nitry pod mestom Partizánske sa previezli do laboratória, kde sa urobilo základné
biometrické vyšetrenie a určil sa ich vek. Následne sa z každého kusa odobrala vzorka svaloviny v množstve
1–2 g na stanovenie obsahu cudzorodých látok (Fe, Mn, Zn, Cu a Cr). Samotné stanovenie obsahu
jednotlivých ťažkých kovov bolo vykonané metódou AAS (atómová absorpčná spektrometria) a hodnoty sú
vyjadrené v mg.kg-1 čerstvej hmoty.
Zistené výsledky sa štatisticky vyhodnotili programom Statgraphics Plus v. 5.1 metódou analýzy variancie.
Obsah jednotlivých ťažkých kovov vo svalovine rýb sme porovnali s platným hygienickým limitom
uvedeným vo Výnose MZ a MP SR z 13. februára č. 414/2003-100, ktorým sa vydáva hlava Potravinového
kódexu SR upravujúca cudzorodé látky v potravinách.
VÝSLEDKY
Celkovo bolo analyzovaných 36 ks rýb patriacich k štyrom druhom: jalec hlavatý (Leuciscus cephalus),
mrena severná (Barbus barbus), plotica červenooká (Rutilus rutilus) a ostriež zelenkastý (Perca fluviatilis).
Ich biologická charakteristika ako aj priemerné hodnoty jednotlivých ťažkých kovov zistené vo svalovine sú
uvedené v tabuľke 1.
Tabuľka 1. Počet, dĺžka, hmotnosť, vek (v rokoch) analyzovaných druhov rýb a priemerný obsah
jednotlivých ťažkých kovov vo svalovine (v mg.kg-1 čerstvej hmoty)
n
vek
mm
g
Druh ryby
Fe
Mn
Zn
Cu
Cr
3
–
8
jalec hlavatý
13
218 - 330 199 - 771 7,667 0,346 6,181 0,433 0,165
3 – 8 206 - 478 150 - 1375 10,012 0,494 4,475 0,556 0,290
mrena severná
9
2 – 5 138 - 220 74 - 299 5,905 0,366 5,203 0,388 0,242
plotica červenooká 8
3 – 4 155 - 190 98 - 170 5,047 0,245 4,893 0,322 0,192
ostriež zelenkastý 6
7
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
Obsah Fe sa v analyzovaných vzorkách pohyboval v rozpätí 3,407–15,143 mg.kg-1 s priemerom 7,342
mg.kg-1 na jednu vzorku, pričom u jednotlivých druhov rýb dosahoval následovné hodnoty (v mg.kg-1): jalec
hlavatý 5,492–11,619; mrena severná 5,193–15,143; plotica červenooká 4,299–7,548; ostriež zelenkastý
3,407–8,279. Najvyššia priemerná hodnota tohto kovu (10,012 mg.kg-1) bola zaznamenaná u mreny severnej.
Naopak najnižší priemerný obsah Fe vo svalovine sa zistil u ostrieža zelenkastého (5,047 mg.kg-1). Obsah Fe
vo svalovine sledovaných druhov rýb bol vysoko štatisticky preukazný (P<0,01). Poradie akumulácie Fe
u jednotlivých druhov rýb bolo následovné: mrena severná>jalec hlavatý>plotica červenooká>ostriež
zelenkastý. Potravinový kódex neuvádza maximálne prípustné množstvo pre obsah Fe vo svalovine.
Obsah Mn vo svalovine rýb potravinový kódex taktiež neuvádza. U našich analyzovaných vzoriek sa
hodnoty pohybovali od 0,198 do 0,888 mg.kg-1 (v priemere 0,369 mg.kg-1 na jednu vzorku). U jednotlivých
druhov rýb sa obsah Mn pohyboval v rozpätí (v mg.kg-1): jalec hlavatý 0,257–0,535; mrena severná 0,371–
0,888; plotica červenooká 0,233–0,486; ostriež zelenkastý 0,198–0,310. Najvyššiu priemernú hodnotu sme
zistili u mreny severnej (0,494 mg.kg-1), najnižšiu u ostrieža zelenkastého (0,245 mg.kg-1). Aj tu bol obsah
Mn vo svalovine sledovaných druhov rýb vysoko štatistický preukazný (P<0,01). Poradie akumulácie Mn
u jednotlivých druhov rýb bolo následovné: mrena severná>plotica červenooká>jalec hlavatý>ostriež
zelenkastý.
Obsah Zn pre svalovinu rýb, resp. jeho maximálne prípustné množstvo najnovšia legislatíva, podobne
ako u predchádzajúcich dvoch prvkov, neuvádza. Obsah Zn sa u analyzovaných druhov rýb pohyboval
v medziach 3,508–15,640 mg.kg-1, s priemerom 5,335 mg.kg-1. U jalca hlavatého sa táto hodnota pohybovala
v rozpätí 4,070–15,640 mg.kg-1, u mreny severnej 3,508–6,377 mg.kg-1, u plotice červenookej 3,992–6,153
mg.kg-1 a u ostrieža zelenkastého 4,251–5,332. Najvyššia priemerná hodnota Zn vo svalovine sa zistila u jalca
hlavatého (6,181 mg.kg-1). Najnižšia sa zaznamenala u mreny severnej (4,475 mg.kg-1). Štatisticky preukazný
rozdiel v akumulácii Zn vo svalovine analyzovaných druhov rýb sa nepotvrdil (P>0,05) a poradie akumulácie
u jednotlivých druhov rýb bolo nasledovné: jalec hlavatý>plotica červenooká>ostriež zelenkastý>mrena
severná.
Obsah Cu vo svalovine rýb je stanovený potravinovým kódexom, ktorý udáva maximálne prípustné
množstvo 10,0 mg.kg-1. Obsah Cu vo svalovine analyzovaných rýb bol nízky (0,250–0,784 mg.kg-1)
a hygienický limit sa v priemere napĺňal na 4,3 %. U jednotlivých druhov rýb bol obsah Cu vo svalovine
nasledovný (mg.kg-1): jalec hlavatý 0,320–0,613; mrena severná 0,355–0,784; plotica červenooká 0,288–
0,505 a ostriež zelenkastý 0,252–0,386. V priemere najvyššia hodnota (0,556 mg.kg-1) bola zaznamenaná
u mreny severnej, naopak najnižšia priemerná hodnota (0,322 mg.kg-1) bola zistená u ostrieža zelenkastého.
Obsah Cu vo svalovine analyzovaných druhov rýb bol štatisticky vysoko preukazný (P<0,001). Poradie
akumulácie Cu u jednotlivých druhov rýb bolo následovné: mrena severná>jalec hlavatý>plotica
červenooká>ostriež zelenkastý.
Obsah Cr je podľa platného výnosu MP a MZ SR vo svalovine rýb určený hygienickým limitom,
ktorého hodnota je 4,0 mg.kg-1. Túto hodnotu neprekročila ani jedna analyzovaná vzorka a priemerná hodnota
chrómu vo svalovine dosiahla hodnotu 0,216 mg.kg-1 (0,107–0,422 mg.kg-1). Obsah chrómu u jednotlivých
druhov rýb dosiahol následovné hodnoty (v mg.kg-1): jalec hlavatý 0,107–0,231; mrena severná 0,143–0,422;
plotica červenooká 0,152–0,402; ostriež zelenkastý 0,144–0,227. Najvyššiu priemernú hodnotu obsahu medi
vo svalovine dosiahla mrena severná (0,290 mg.kg-1), najnižšiu (0,165 mg.kg-1) zasa jalec hlavatý. Aj v tomto
prípade sa potvrdil štatisticky vysoko preukazný rozdiel (P<0,001) v akumulácii chrómu vo svalovine
analyzovaných druhov rýb, s následovným poradím akumulácie: mrena severná>plotica červenooká>ostriež
zelenkastý>jalec hlavatý.
ZÁVER
Z dosiahnutých výsledkov je zrejmé, že ani jedna analyzovaná vzorka svaloviny neprekročila platný
hygienický limit, čiže z tohto hľadiska je možné označiť svalovinu analyzovaných druhov rýb za zdravotne
nezávadnú. Z analyzovaných ťažkých kovov sa vo svalovine najviac kumuluje Fe>Zn>Cu>Mn>Cr (P<0,001)
u všetkých analyzovaných druhov rýb. Z hľadiska akumulácie ťažkých kovov u jednotlivých druhov rýb je
poradie následovné: mrena severná>plotica červenooká>jalec hlavatý>ostriež zelenkastý.
Literatúra u autorov.
8
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
VPLYV APLIKÁCIE MAGNÉZIA V KRMIVE
NA JATOČNÚ HODNOTU A KVALITU MÄSA OŠÍPANÝCH
Bahelka I., Lahučký R., Novotná K.
Výskumný ústav živočíšnej výroby, Nitra
ABSTRACT
The objective was to study the effect of dietary magnesium oxide supplementation (MgO) on carcass and
pork quality traits. Twenty four crossbred barrows and gilts were tested by DNA probe on malignant
hyperthermia (MH) and equal heterozygotes (12) and normal on MH (12) pigs were taken in experiment.
Dietary MgO supplementation increased plasma magnesium levels (P<0.05). Supplemented magnesium had
no effect on carcass traits and intramuscular fat content also. Significant differences (P<0.05) in the pH LLT
muscle at 45 min after slaughter between homozygotes and heterozygotes pigs were found. Pigs fed the MgO
supplementation had lower (P<0.05) percentage of drip loss in both normal and heterozygotes pigs also.
ÚVOD
Bravčové mäso s nízkou schopnosťou viazať vodu spolu s ďalšími zhoršenými ukazovateľmi kvality
ovplyvňuje technologický proces spracovania suroviny a v konečnom dôsledku nespĺňa ani požiadavky
spotrebiteľskej verejnosti na kvalitnú a zdravú výživu. Zaobchádzanie s ošípanými pred porážkou môže
významne ovplyvniť kvalitu mäsa a prudký stres vedie k tvorbe PSE mäsa so všetkými jeho negatívnymi
atribútmi. Prídavok magnázia do krmiva ošípaných dokázal znížiť účinok stresu redukciou koncentrácie
kortizolu a katecholamínov v plazme (Kietzman a Jablonski, 1985) a ukázal možný spôsob zlepšenia kvality
mäsa (Schaefer a kol., 1993). Výskum neskôr ukázal, že prídavok magnézia môže mať priaznivý vplyv na
správanie sa (Kuhn a kol., 1981), reakciu na stres (D´Souza a kol., 1998) a kvalitu mäsa ošípaných (D´Souza
a kol., 1999).
MATERIÁL A METODIKA
V pokuse bolo použitých 24 ošípaných (BUxBM)x(PNxHA), ktoré boli preverené DNA testom na syndróm
malígnej hypertermie (MH). Pomer bravcov a prasničiek bol 1:1. Dvanásť homozygótov (HM) a 12
heterozygótov (HT) bolo rozdelených do dvoch skupín (z každého genotypu po 6), pričom pokusná skupina
skrmovala kŕmnu zmes s prídavkom MgO (3,6 g/ks/deň) 5 dní pred porážkou. Ošípané boli ustajnené
v skúšobnej stanici VÚŽV Nitra po 2 ks v koterci, kŕmené komerčnou kŕmnou zmesou ad libitum s voľným
prístupom k vode. Po dosiahnutí porážkovej hmotnosti 105 (± 5) kg boli porážané na experimentálnom
bitúnku VÚŽV, pričom sa zisťovali niektoré ukazovatele kvality (pH 45) a jatočnej hodnoty (porážková
hmotnosť, hrúbka slaniny). Boli odobraté vzorky krvi na zistenie koncentrácie Ca a Mg v plazme. Na druhý
deň po zabití a vychladnutí jatočných tiel sa zisťovala elektrická vodivosť, farba mäsa a straty odkvapom ako
aj podiel cenných mäsových častí. Analýza obsahu intramuskulárneho tuku bola urobená prístrojom Infratec.
VÝSLEDKY A DISKUSIA
V koncentrácii Ca v plazme neboli zistené významné rozdiely medzi kontrolnou a pokusnou skupinou (tab.
1). Naopak, obsah Mg v plazme bol preukazne vyšší (P<0.05) v skupine ošípaných kŕmených prídavkom
magnézia, čo je v zhode s výsledkami D´Souzu a kol. (1999). Vplyv prídavku MgO na jatočnú hodnotu a
obsah intramuskulárneho tuku zobrazuje tab. 2. S výnimkou živej hmotnosti neboli zistené štatisticky
významné rozdiely medzi skupinami. K podobným výsledkom dospeli Schaefer a kol. (1993) i Hamilton a
kol. (2002). V tab. 3 sú výsledky kvalitatívnych ukazovateľov mäsa ošípaných. Zvieratá kŕmené prídavkom
MgO mali vyššie hodnoty pH 45 min. po zabití v rámci skupiny heterozygótov i homozygótov (P<0.05)
v porovnaní s kontrolnou skupinou. Vyššie hodnoty pH 40 min. po zabití pri ošípaných kŕmených prídavkom
MgO v porovnaní s našimi údajmi zistili D´Souza a kol. (1998). Naopak, Apple a kol. (1999) nezistili
rozdiely medzi pokusnou a kontrolnou skupinou. To môže byť spôsobené rôznym genetickým založením a
9
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
neotestovaním zvierat DNA testom na výskyt RYR 1 génu zodpovedného za syndróm MH. Zatiaľ čo
elektrická vodivosť a farba mäsa neboli v našom pokuse preukazne pozitívne ovplyvnené prídavkom
magnézia, signifikantné rozdiely (P<0.05) boli zistené v percentuálnych stratách odkvapom medzi kontrolnou
skupinou heterozygótov a ďalšími tromi skupinami, čo je v zhode s výsledkami Schaefera a kol. (1993),
D´Souzu a kol. (1998, 1999) a Hamiltona a kol. (2002). Zníženie strát odkvapom sa zdá byť veľmi cenné pri
redukcii nežiadúcich vlastností PSE mäsa ošípaných.
Tabuľka 1.
Ukazovateľ
Kontrola
priem.
Kalcium, mg/l
Magnézium, mg/l
Preukaznosť
MgO
s
priem.
s
24,90
1,27
24,60
1,06
-
8,50
1,02
9,40
0,96
*
Tabuľka 2.
Ukazovateľ
Kontrola
MgO
HT
HM
HT
HM
104,20 98,60b
Živá hmotnosť, kg
Priemer 106,14a 103,29
4,45 1,20
s
7,41
6,34
28,90 25,40
Hrúbka slaniny, mm
Priemer
28,40
26,20
0,53 0,19
s
0,27
0,25
52,39 50,97
Cenné mäsové časti, %
Priemer
51,69
50,90
3,13 2,41
s
1,09
1,53
3,06 2,54
Intramuskulárny tuk, %
Priemer
2,41
2,59
1,36 0,49
s
0,45
0,58
Rozdielne písmená označujú preukazné rozdiely medzi skupinami (P<0,05).
Preukaznosť
*
-
Tabuľka 3.
Ukazovateľ
Kontrola
HT HM
MgO
HT
HM
6,42b
Priemer
6,19a 6,47b
0,16
s
0,04 0,06
5,10
El. vodivosť 24 h, µS
Priemer
5,93
4,52
0,17
s
1,67 0,62
48,32
Farba (L) 24 h
Priemer 49,13 49,06
2,58
s
3,86 2,62
5,02b
Straty odkvapom 24 h, % Priemer
6,12a 4,75b
0,51
s
0,98 0,77
Rozdielne písmená označujú preukazné rozdiely medzi skupinami (P<0,05).
pH 45 min
6,71c
0,05
4,95
0,96
48,34
2,78
3,85b
1,06
Preukaznosť
*
*
ZÁVER
Dosiahnuté výsledky poukazujú na schopnosť magnézia pozitívne ovplyvňovať ukazovatele kvality znížením
výskytu PSE mäsa, najmä vzhľadom ku stratám odkvapom. Môže to byť jedna z ciest zlepšenia využiteľnosti
bravčového mäsa pri výrobe rôznych produktov ako aj pri predaji formou výsekového mäsa.
Prehľad literatúry je k dispozícii u autorov príspevku.
10
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
RIZIKÁ ZAKÁZANÝCH LÁTOK
A POŽIADAVKY NA ICH ANALYTICKÚ KONTROLU
Bíreš J., Košutzký J., Hudáková M.
Štátna veterinárna a potravinová správa SR, Bratislava
ABSTRACT
The current situation about control of prohibited substances in live slaughter animals and raw materials of
animal origin is presented. The risks of hormonal treatment on growth stimulation of fattening animals are
assessed. In Slovakia, illegal usage of growth promoting hormones has not been evident up to now. The new
analytical methods for control of chloramphenicol, metronidazole and furazolidone are given together with
required minimum detection limits. The Slovak-monitoring plan 2004 for control of residues in food
producing animals and animal raw materials shall comprise severer criteria and requirements for usage of
precise analytical methods with minimum allowed detection limits. Usage of new ELISA tests for nitrofurane
metabolites and usage of confirmation methods by means of HPLC/MS/MS brings the same quality control as
in the EU Member States.
Bezpečnosť potravín sa stala veľmi transparentnou a zároveň emocionálnou záležitosťou. Je predmetom
záujmu nielen výrobcov a kontrolných inštitúcií zodpovedných za kvalitu a zdravotnú neškodnosť, ale aj
spotrebiteľskej verejnosti. V súčasnom predvstupovom období do EÚ sa stupňujú nároky na kontrolné
systémy zabezpečujúce kvalitu potravín. Úspešnosť pri výrobe potravín je do značnej miery závislá na
dostatku kvalitných surovín a použitia správnej praxe pri ich získavaní. Jednou z prvoradých podmienok
musí byť ich bezpečnosť a zdravotná neškodnosť.
Mimoriadna pozornosť sa v súčasnosti venuje hlavne skvalitneniu kontroly zakázaných látok. Maximálna
snaha o pomoc, prípravu a realizáciu konkrétnych krokov pre úspešné zvládnutie adekvátnej kvality kontroly
krajín EÚ sa realizuje aj častejšími návštevami odborných misií DG SANCO (FVO Dublin). Musíme
zvládnuť rovnakú kvalitu kontroly potravín ako v štátoch EÚ. V podstate ide o dosiahnutie nasledovných úloh
a opatrení:
ƒ zabezpečiť , aby spotrebiteľ nebol vystavený rizikám zvyškov (rezíduí) zakázaných látok,
ƒ zariadiť v prípade pozitívnych nálezov rezíduí funkčný systém, ktorý zaistí, aby každé živé zviera,
živočíšna surovina , alebo potravina obsahujúca nežiadúce rezíduá bola bezodkladne odstránená a stiahnutá
z trhu
ƒ zabezpečiť vhodný kontrolný program, ktorý by už preventívne zabraňoval výskytu rezíduí u živých
jatočných zvierat t.j. napr. odberom vzoriek z chovov a zaručoval by produkciu kvalitných surovín
ƒ zabezpečiť kvalitatívne vyhovujúcu analytickú techniku zodpovedajúcu súčasným požiadavkám za
podmienok dodržania minimálnych požadovaných detekčných limitov
ƒ vytvoriť funkčný systém, ktorý by z časového hľadiska postačoval na ukončenie analýz, (v súčasnosti sa
určil maximálne na 10 pracovných dní) a vykonanie potrebných veterinárnych opatrení na stiahnutie
nevyhovujúcich komodít z trhu.
Pri hodnotení bezpečnosti potravín sa kladie mimoriadny dôraz na zákaz používania tzv. zakázaných látok pre
potravinové zvieratá. Ide o skupinu látok, pre ktoré sa nepredpisuje žiadny limit rezíduí pre ich
preukázateľnú škodlivosť. Z uvedeného hľadiska nie je prípustná prítomnosť žiadnych rezíduí zakázaných
látok. Tieto sa uvádzajú v Potravinovom kódexe SR v kapitole F Rezíduá veterinárnych liekov – v skupine 4.
Aplikácia uvedených látok pre zvieratá produkujúce potraviny je zakázaná. Jedná sa predovšetkým
o nasledovné skupiny:
ƒ
ƒ
ƒ
ƒ
hormonálne látky (kontrola nelegálneho použitia hormónov pri výkrme zvierat)
chloramphenikol (zakázaný u potravinových zvierat)
metronidazol (zakázaný u potravinových zvierat)
furazolidon (zakázaný u potravinových zvierat)
11
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
Systém kontroly a požiadavky na kontrolu hormonálnych látok
Kvalita kontroly rezíduí zakázaných hormonálnych látok je závislá na vhodnom laboratórnom vybavení,
zvládnutí metodických postupov na ich detekciu a odbornej erudícii veterinárnych inšpektorov pri odberoch
vzoriek (vykonáva sa cielené vyšetrovanie). V žiadnom prípade nemožno podceňovať možnosti nelegálneho
použitia zakázaných látok na stimuláciu rastu v našich chovoch. Hormonálna mafia pracuje v podmienkach
iných európskych štátov, o čom svedčí viacero podkladov o nezákonnom použití napr. clenbuterolu u teliat a
iných hormonálnych látok aj v krajinách EÚ. Sankcie ktoré postihujú predmetné chovy a ich majiteľov –
konfiškácia bez náhrady a zavedenie častejších kontrol- prípadne vysoké pokuty za porušenie zákazu by mali
byť dostatočnou zárukou , že sa prípady nebudú opakovať. Z prieskumu vykonaného v Holandsku vyplynulo,
že prísun zakázaných látok pre zvieratá je menej nebezpečný ako pri dovoze drog použiteľných pre ľudí,
pričom finančný výnos pri látkach určených pre zvieratá nebýva nižší. Určitá „odvaha“ hormonálnej mafie
možno vyplýva aj zo skutočnosti, že zákaz neplatí pre USA a niektoré zámorské štáty. Je známe,že na
potenciálnych rizikách pre konzumenta sa nedohodli ani EÚ a USA.
Použitie šiestich rast stimulujúcich hormónov (17-beta estradiol, progesterón, testosterón, zeranol, trenbolon a
melengestrol acetát-MGA) na urýchlenie rastu pri výkrme dobytka vyvoláva riziká pre konzumentov, ale pri
rôznej úrovni presvedčivosti dôkazov.To je hlavné zistenie Vedeckej komisie pre veterinárne opatrenia
v súvislosti s ochranou zdravia a potenciálnych rizík pre ľudské zdravie od rezíduí hormónov v mäse a
mäsových výrobkoch. Nepriaznivé účinky zahrňujú vývojové, neurobiologické, genotoxické a karcinogénne
účinky. Tieto účinky možno pripísať buď pôvodnej látke, alebo ich metabolitom.
Existuje veľa dôkazov, že že prirodzený hormón 17-beta estradiol možno považovať za kompletný dokazateľný karcinogén, čo je uzáver nezávislej vedeckej komunity. Má jednak tumory vyvolávajúci účinok,
a tiež podporný účinok pri ich tvorbe. Jednoduchou rečou to znamená, že veľmi malé dodatkové rezíduá
tohoto hormónu v mäse (z ich použitia ako rastového stimulátora u dobytka) prinášajú prirodzené riziká pri
vzniku rakoviny. Dostupné údaje neumožňujú kvantitatívne stanovenie rizika. Pre ostatných 5 hormónov
hlavne pre MGA súčasne dostupné informácie sa považujú za nedostatočné na kvantitatívny odhad ich rizika.
V Slovenskej republike sa zatiaľ nezachytili pozitívne vzorky zakázaných látok hormonálneho typu.
Národným referenčným laboratóriom na hormonálne látky je ŠVPÚ Nitra.
Chloramphenikol, metronidazol a furazolidon - súčasné požiadavky na ich kontrolu
Pri kontrole týchto typov látok sa vyžadujú v súčasnosti vyššie štandardy kvality, moderné prístroje a metódy,
aby sa dosiahli tie požadované minimálne detekčné limity, ktoré by jasne potvrdili ich prítomnosť, alebo ich
vylúčenie pri kontrole surovín a živých zvierat.
Chloramphenikol je zakázaný u zvierat produkujúcich potraviny hlavne pre svoje nepriaznivé účinky na
tvorbu krviniek v kostnej dreni a krvné elementy potrebné pre funkčnosť imunitných mechanizmov.
V posledných dvoch rokoch sa podstatne sprísnili detekčné limity pri jeho stanovení, t.j. vyžadujú sa
citlivejšie prístroje a citlivejšie metódy. Minimálne požadované detekčné limity uvádza príloha 1. SR
okamžite akceptovala požiadavku na kontrolu chloramphenikolu cestou ELISA setov (všetky určené ŠVPÚ
SR) a konfirmáciu pomocou prístroja HPLC/MS/MS (ŠVPÚ D.Kubín a ŠVPÚ Bratislava).
Metronidazol sa používal ako účinný prostriedok proti parazitárnym chorobám moriek, doteraz sa hľadá jeho
vhodná náhrada. V niektorých štátoch sa ešte povoluje,(v ČR zákaz aplikácie od 1.8.2003, v SR je zakázaný).
V súčasnosti sa vykonáva príprava aj na testovanie metabolitov metronidazolu (HMMNI a HMZO), nakoľko
sa zistilo, že sa pomerne rýchlo metabolizuje. V SR bude takýto systém kontroly funkčný od apríla 2004.
Chloramphenikol a metronidazol sa v súčasnosti kontroluje u všetkých exportov zo SR a na požiadanie EK sa
vykonal monitoring oboch zakázaných látok u živých zvierat na farmách, v mäse, vajciach, mlieku, moči
živých zvierat, vo farmových rybách a v mede. Celkom sa vykonalo viac ako 2651 analýz. V troch
pozitívnych prípadoch sa nariadili mimoriadne veterinárne opatrenia a došetrovanie príčin ich výskytu.
Furazolidon a nitrofuránové metabolity: podobne ako pri kontrole metronidazolu sa prechádza na kontrolu
metabolitov furazolidonu (ELISA test AOZ), furaltadonu (ELISA test AMOZ), ktoré budú uvedené do
kontroly v SR od apríla 2004. Kontrolu metabolitov požaduje EK a v súčasnosti sa robí vývoj testov
(ELISA) na metabolity nitrofurazonu (metabolit SEM) a a nitrofurantoinu (metabolit AHD). Požadované
12
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
minimálne detekčné limity uvádza príloha 1, v ktorá prezentuje aj minimálny požadovaný detekčný limit pri
hodnotení rezíduí medroxyprogesterón acetátu.
Súčasné aktivity ŠVPS SR smerujú k zlepšeniu kontroly celej škály zakázaných látok cestou využívania
kvalitnejšej prístrojovej techniky cestou projektov PHARE a zohľadnením informácií a pokynov expertov EK
na používanie citlivých ELISA testov a konfirmačných metód HPLC/MS/MS a GC/MS aj v našich
podmienkach, ktorými sa zaistí rovnaká kvalita kontroly ako v štátoch EÚ.
PRÍLOHA 1 Minimálne požadované detekčné limity pri niektorých zakázaných látkach:
Substancia a/alebo metabolit
Chloramphenikol
Medroxyprogesterón acetát
Nitrofuránové metabolity
furazolidon
furaltadon
nitrofurantoin
nitrofurazon
Matrix
mäso
vajcia
mlieko
moč
produkty rybolovu
med
Minimálny detekčný limit
obličkový tuk
1 µg/kg
hydinové mäso
produkty rybolovu
1 µg/kg pre všetky
0,3 µg/kg
13
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
GENETICKÉ MODIFIKÁCIE ZVIERAT – NÁDEJ ALEBO HROZBA ?
GENETIC MODIFICATION OF ANIMALS – PROSPECT OR MENACE ?
Bulla J.1, Chrenek P.2, Vašíček D.2
Slovak Agricultural University, Nitra, Slovak Republic 1
Research Institute of Animal Production, Nitra, Slovak Republic 2
Biotechnology and genetically modified organisms are very new words in the biological terminology. The
consumers attentiveness with and mistrust of these innovations should not only be ascribed to distorted
information, emotion and fear of the unknown as some scientists would lie us to believe, but also to the
feeling that they have never been consulted. Transparency, traceability and accountability have been the terms
mostly used to explain the consumer´s very reductant approach of genetically modified ingredients into
human food and animal feedstuffs. The transgenic organism completely assets itself in a new reality for
consumers´ and producers´ and is based on the principles of strong standardisation and legislation. Recent
advances suggest that within the next decade or two the transgenic animals will become available to the
livestock industry, with acceptance depending upon their cost versus their potential economic benefit to the
producers´ and consumers´ too.
Example its making for genetic modifications of milk protein.
Key words: transgenic, farm animals, genetic engineering, milk modifications
Skratka GMO sa stala novým a medzinárodne uznávaným zrozumiteľným termínom. Označujeme tak všetky
geneticky modifikované organizmy od vírusov až po zvieratá. Hlavným cieľom je zlepšenie ich vlastností
alebo tvorba úplne nových pre potreby človeka. Génové inžinierstvo predstavuje súbor techník umožňujúcich
cieľavedomý prenos génov a tým aj znakov a vlastností z jedného organizmu do druhého, často pri
prekonávaní medzidruhových bariér. Organizmy s cudzím génom sú transgénne.
Hlavnými dôvodmi prenosu cudzích génov do genómu hospodárskych zvierat je zvýšenie úžitkovosti,
zlepšenie zdravia, produkcia nových biomedicínskych a výživových produktov. Problematika veľmi široká
a vyvolávajúca mnohé diskusie, za i proti.
V príspevku sa chceme orientovať len na jednu oblasť, ktorá môže dať odpoveď na jeho názov. Ide
o možnosti genetických modifikácií mlieka pre zlepšenie jeho nutričných a spracovateľských vlastností. Je to
v súlade s témou konferencie. Klasické metódy genetiky pri šľachtení vysokoúžitkových mliekových plemien
dokázali zvýšiť produkciu, ale len veľmi málo ovplyvnili zloženie mlieka. Rekombinantné DNA technológie
umožňujú uskutočniť zmeny kvalitatívneho a kvantitatívneho zloženia mlieka dvomi cestami a) inzerciou
génov kódujúcich mliečne bielkoviny pre medicinálne a farmaceutické využitie, b) moduláciou expresie
génov ovplyvňujúcich zloženie mlieka pre humánnu výživu.
Z hľadiska intenzifikácie chovu hovädzieho dobytka a poskytovania perspektívnych produktov je významná
a prakticky už realizovateľná hlavne druhá cesta. Umožňuje cielenú tvorbu kráv s produkciou rôznych,
špecifických druhov mlieka s vysokým obsahom bielkovín vhodného pre výrobu syrov alebo mlieka s tzv.
nutriceutikami významnými z hľadiska zdravia konzumenta a výživy detí i vekove staršej populácie.
V tabuľke 1 uvádzame možné genetické modifikácie zloženia mlieka.
14
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
Tab.1 Odporúčané genetické a negenetické modifikácie zloženia mlieka
(Upravené podľa Wall, 1996)
MODIFIKÁCIA
VÝSLEDOK
1. Expresia bielkovín ľudského mlieka
Zabudovanie ľudského laktoferínu
Zabudovanie ľudského lyzozymu
Zvýšenie absorbcie železa a ochrana proti
črevným infekciám
Zvýšenie antimikrobiálnej ochrany
Náhrada bovinných za ľudské mliečne gény
2. Intenzifikácia expresie mliečnych bielkovín
Zvýšenie κ - kazeínu
Tvorba ľudského materského mlieka
Zníženie α a β - kazeínov
Zvýšenie rýchlosti tvorby hrudky,
zlepšenietermálnej stability, vzostup
obsahu vápnika
3. Zníženie niektorých zložiek mliečnych bielkovín
Eliminácia β - laktoglobulínov
Zníženie α - laktoalbumínu
Redukcia veľkosti micel, zvýšenie
termálnej stability kazeínových
agregátov, redukcia škodlivej
koagulácie a želatinizácie, tvorby
pevnej hrudky
Zníženie vysokej teploty želatinizácie,
zlepšenie stráviteľnosti, zníženie
alergií u detí, zníženie primárnych
zdrojov cysteínu v mlieku
Zníženie obsahu laktózy, zvýšenie
produkcie sušeného mlieka, zníženie
tvorby ľadových kryštálov,
neovplyvňuje výťažnosť bielkovín
4. Modifikácie štruktúr mliečnych bielkovín
Zabudovanie reziduí metioninu do
κ - kazeínu
Zvýšenie aminokyseliny v bilancii
živín
Náhrada 4 fenylalanínových zvyškov
v α - laktoalbumíne
5. Zmeny v zložení mliečneho trhu
Konzumácia mlieka pacientami s
fenylketomíziou
Zníženie expresie acetyl CoA
karboxylázy
Zníženie obsahu tuku, zlepšenie
výživnej hodnoty a redukcie
výrobných nákladov
Zvýšenie pomeru nenasýtených
mastných kyselín, zlepšenie zdravia
človeka
Zvýšenie expresie stearoil CoA
desaturázy
Uvedený príklad využitia poznatkov o génových modifikáciách mliečnych bielkovín v prospech človeka je
skutočnou nádejou pre uplatnenie transgénnych technológií pri hospodárskych zvieratách.
POUŽITÁ LITERATÚRA
Murray, J.D.: Genetic modification of animals in the next century. Theriogenology, 51, 1999, 149-159.
Wall,R.J.: Modification of milk composition in transgenic animals., In: Miller, R.H. (ed.), Biotechnology´s
Role in the Genetic Improvement of Farm Animals, Beltsville Symposium XX, 1996, p. 165-168.
15
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
ŠTRUKTURÁLNE ZMENY V SEMENNÍKOCH PRI DEFICITE ZINKU
Cigánková V., Mesároš P., Bíreš J., Tomajková E.
Univerzita veterinárskeho lekárstva, Košice
ABSTRACT
Zinc deficiency in sexually adult boars caused significant disorders during their spermatogenesis. In the tissue
of testes degeneration and depletion of the seminiferous epithelium and apoptosis of some Sertoli cells were
recorded. As well, the Leydig cells in the interstitium were morphologically changed.
ÚVOD
Z biologickej funkcie zinku ako stopového prvku vyplýva jeho význam pre rast, reprodukciu , integritu
pokožkových útvarov, ako imunomodulátora pri obrane proti infekciám, pri hojení rán a regenerácii tkanív.
Deficit zinku môže vzniknúť pri nedostatočnom prísune v potrave, alebo pri jeho zníženej absorpcii. Zinok je
súčasťou mnohých metaloenzýmov a svojou väzbou na bielkovinovú časť enzýmu zabezpečuje jeho
štrukturálnu, katalytickú a regulačnú úlohu ( 1 ). U mladých samcov deficit zinku spôsobuje atrofiu
semenníkov, čo sa primárne prejaví hypogonadizmom ( 7 ). U pohlavne dospelých samcov nedostatok zinku
spôsobuje poruchy v priebehu spermatogenézy, ako uvádzajú u ľudí ( 14 ); myší ( 13 ); baranov ( 11 ); býkov
(3 a 10 ) a žrebcov ( 4 ). Známa je aj biochemická vzájomnosť medzi zinkom a vitamínom A, ktorá prebieha
prostredníctvom alkoholdehydrogenázy a výrazne vplýva nielen na priebeh spermatogenézy, ale aj proces
keratinizácie kože a slizníc.
O chorobách kancov, ktoré spôsobujú subfertilitu alebo infertilitu, je podstatne menej údajov ako u ostatných
druhov hospodárskych zvierat. Príčin, prečo je to tak, je niekoľko. Je to hlavne obmedzená možnosť
klinického vyšetrenia pohlavného aparátu u dospelých kancov a fakt, že väčšina kancov je vykastrovaná už v
ranom veku ( 5 ). Výživa všeobecne zohráva veľmi dôležitú úlohu pri udržaní dobrého zdravotného stavu
jedincov a zároveň priaznivo vplýva na reprodukčné funkcie ( 8 a 9 ).
V práci sme študovali morfologický obraz semenníkov kancov, u ktorých sme biochemickými analýzami
zistili hypozinkémiu. Hodnotili sme vplyv aplikácie prípravku Zindep inj. na báze elementárneho zinku a
oxidu zinočnatého v jednorazovej dávke na 20. a 60. deň po aplikácii na hladinu zinku v krvi a vplyv na
obnovu spermatogenézy.
MATERIÁL A METODIKA
V našich pokusoch sme použili šesť ( n = 6 ) štvormesačných kancov plemena Slovenská biela ušľachtilá ( ž.
hm. 60 kg). Zvieratá boli 100 dní krmené len jačmenným šrotom a mali voľný prístup k vode. U všetkých
zvierat pred zaradením do pokusu sme stanovili hladinu zinku v krvnom sére na prístroji Perkin Elmer ( typ
1100 ) metódou atómovej absorpčnej spektrofotometie s použitím plameňovej techniky. Dvoch kancov (n=2)
sme ihneď vykastrovali a odobrali vzorky na histologické vyšetrenie. Štyrom pokusným kancom ( n = 4 ) s
hypozinkémiou sme jednorazovo aplikovali do svaloviny krku prípravok Zindep inj. auv dávke 0,2 mg Zn. kg
–1
živej hmotnosti. Dva pokusné kance sme vykastrovali na 20. a ďalšie dva na 60. deň po aplikácii prípravku.
Zvieratám sme krátko pred vykastrovaním odobrali krv a zistili hladinu zinku v krvnom sére.
Tkanivo semenníkov pre svetelnú mikroskopiu sme spracovali bežnou histologickou technikou. Histologické
vzorky sme fixovali v 10% neutrálnom formalíne, zaliali do parafínu a rezy ofarbili hematoxylín-eosínom.
Tkanivo semenníkov pre transmisnú elektrónovú mikroskopiu sme imerzne fixovali v 30g. l-1 glutaraldehyde
a postfixovali v 10 g.l-1oxide osmia v 0,1% mol.l-1 fosfátovom tlmivom roztoku (pH 7,3 – 7,6), odvodnili
v acetóne a propylenoxide a zaliali do Durcupanu ACM. Ultratenké rezy sme rezali na ultramikrotóme LKB
Nova, kontrastovali dvojfázovo uranylacetátom a citrátom olovnatým ( 12 ).
Ofarbené rezy sme prehliadali a fotografovali na elektrónovom mikroskope JEM 1200 EX. Súbežne sme
vyšetrovali odobratý materiál na polotenkých rezoch, ktoré sme ofarbili toluidínovou modrou.
16
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
VÝSLEDKY A DISKUSIA
Koncentrácia zinku v krvnom sére u kancov po 100 dňoch krmenia jačmenným šrotom bola 8,97 ± 1,65
µmol.l-1, čo svedčí o výraznej hypozinkémii. Po aplikácii prípravku Zindep inj. auv hladina zinku v krvnom
sére stúpla na 20. deň na 22,13 ± 1,45 µmol.l-1. Na 60. deň po aplikácii mierne klesla na 18,46 ± 1,056 µmol.l
–1
. Koncentrácia zinku v jačmennom šrote bola 30,14 mg . kg –1.
V tkanive semenníkov u kancov s hypozinkémiou sme zistili výrazné zmeny v semenotvorných kanálikoch,
ktoré svedčia o poruchách spermatogenézy. Bunky semenotvorného epitelu degenerovali a došlo k ich
deplécii. Niektoré semenotvorné kanáliky boli poškodené viac, iné menej. Semenotvorné kanáliky boli
scvrknuté a v interstíciu sa nachádzali voľné priestory. Stena semenotvorného kanálika bola zvlená, niektoré
Sertoliho bunky a bunky semenotvorného epitelu boli výrazne poškodené. Zmeny sme pozorovali aj v
intersticiálnom tkanive, kde sa Leydigove bunky nachádzali obyčajne v blízkosti ciev. Niektoré Leydigove
bunky boli poškodené a rozpadali sa. Tieto zmeny svedčia o výrazných poruchách v priebehu tvorby
testosterónu. Na 20. deň po aplikácii zinku došlo k čiastočnej a na 60. deň k úplnej obnove spermatogenézy
Konštatujeme dobrú znášanlivosť a vysokú biologickú účinnosť použitého prípravku u kancov a to nielen na
obnovu spermatogenézy, ale aj priaznivý účinok na kožu a zlepšenie chuti do žrania.
LITERATÚRA
1.Bíreš J., Vrzgula L.: Veterinářství, 35,:1985, 62 - 64.
2. Bíreš J., Vrzgula L., Kolodzieyski L.,Zárik V., Beňuška N.: Veterinářství, 40, 1990, 109 - 110.
3.Cigánková V., Mesároš P., Bíreš J., Tomajková E., Černota S.: Slov. vet. čas., 19,3: 1994, 134 - 138.
4.Cigánková V., Mesároš P., Bíreš J., Ledecký V., Cigánek J., Tomajková E.: Slov. vet. čas. 23,2: 1998, 97 100.
5.Gamčík P., Kozumplík J., Mesároš P., Schwarz F., Vlček Z., Zibrín M.: Príroda , Bratislava, 1992
6.Georgijevskij V. I., Annenkov B. N., Samochin V. T.,: Minerálna výživa zvierat. Príroda, 1982, 431 s.
7.Holden P.,: Swine trace mineral requirements. Agri - Practice, swine nutrion 8, 1987, 14 - 16.
8.Massányi P., Trandžík J., Lukáč N., Strapák P., Kováčik J., Toman R.: Folia Vet. 44, 3, 2000a, 150 - 153.
9.Massányi P., Horniaková E., Lukáč N., Toman R., Salagová Z.: IV. Celoslovenský seminár z fyziológie
živočíchov, SPU Nitra, 6. - 7. september, 2000b, 94 - 95.
10.Mesároš P., Bíreš J., Cigánková V., Černota S., Ravaszová O.: Slov. vet. čas. 19: 1994, 3 - 6.
11.Mesároš P., Cigánková V., Bíreš J., Lukačinová M.: Folia vet. 43, 1: 1999.
12.Reynolds E. S.: J. Cell. Biol., 17, 1963: 208 - 212.
13.Ueda H., Kayama F., Mori N., Doi Y., Fujimoto S.: Arch. Histol. Cytol., 54, 1991, 401 - 410.
14.Silvestroni A., Menditto A., Scarpa S.: Arch. Androl., 23, 1989: 97 - 103.
17
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
POROVNANIE MYCETICKEJ A MYKOTOXICKEJ KONTAMINÁCIE
OBILNÝCH VZORIEK Z POĽSKA A SLOVENSKA
Čonková E.1, Laciaková A.1, Štyriak I.2, Czerwiecki L.3, Wilczyńska G.3, Kováč G.1
1
Univerzita veterinárskeho lekárstva, Komenského 73, 041 81 Košice, Slovenská republika, 2Ústav fyziológie
hospodárskych zvierat, SAV, Šoltésovej 4-6, 040 00 Košice, Slovenská republika, 3Institute of Agricultural
and Food Biotechnology, Rakowiecka St., Warsaw, Poland
ABSTRACT
The cereal samples were taken immediately after harvest in 2001 in selected localities of Po- land and Slovak
Republic. Fungal contamination of these samples was investigated and subse- quently the presence of two
important mycotoxins, deoxynivalenol (DON) and ochratoxin A (OTA) was quantitatively examined.
Concerning mould contamination, there was not observed any difference between samples from Poland and
Slovakia. The highest incidence of Fusarium, Aspergillus and Penicillium genus was observed. However, the
most of investigated samples of wheat, rye and barley contained less than 104 cfu.g-1. The limit 750 ppb for
DON in cereals and their products, recommended by the EMAN was exceeded only by one wheat sample
(4,5%) from Poland and by three wheat samples (6,28%) from Slovakia. All cereal samples inves- tigated for
OTA did not exceed the allowed limit 5 µg.kg-1.
ÚVOD
Mikroskopické huby a ich metabolity-mykotoxíny sú častými kontamintami obilia, na kto- rom rastú a sú
produkované v priebehu jeho rastu, počas žatvy, transportu i uskladnenia. Exis- tuje okolo 100 tisíc plesní,
ktoré sú producentmi viac ako 300 rôznych mykotoxínov (Hintz, 1990). Mnohé mykotoxíny sú nefrotoxické,
hepatotoxické, imunosupresívne, alebo karcinogén- ne (Ostrý, 1998). Z uvedeného dôvodu viaceré krajiny
prijali opatrenia, ktorými sa limitujú množstvá plesní a mykotoxínov v potravinách i krmivách zvierat.
Monitoring mycetickej kontaminácie obilia v období žatvy 2001 vo vybranej lokalite Poľska a Slovenska
poslúžil na zameranie našej pozornosti na sledovanie dvoch významných myko- toxínov – ochratoxínu A
(OTA) a deoxynivalenolu (DON).
MATERIÁL A METODIKA
Vzorky pšenice, jačmeňa a raži, boli odobraté z áut pri zvoze do nákupných podnikov pred ich uskladnením.
Kvantitatívne stanovenie fungálnej kontaminácie bolo vykonané podľa normy STN ISO 7954. Na 5. deň
inkubácie, boli vzorky vyhodnotené aj kvalitatívne. Plesne boli diag- nostikované na základe
makroskopického i mikroskopického vzhľadu.
Na stanovenie DON-u bola použitá HPLC metóda podľa Czerwieckeho a Wilczyńskej (2003). OTA bol
detekovaný metódou popísanou Czerwieckim a kol.(2003).
VÝSLEDKY A DISKUSIA
Mykotoxíny, ktoré si vyžadujú zvláštnu pozornosť z hľadiska ochrany zdravia ľudí i zvierat, patria hlavne
k rodom Aspergillus, Penicillium a Fusarium (Olsen, 2001). Obrázok 1 porovnáva mycetickú kontamináciu
vyšetrených cereálií z Poľska a Slovenska. Vzorky obilia z oboch kra- jín boli najviac zaplesnené rodom
Fusarium sp. Vysoké percentuálne zastúpenie mali aj Asper- gillus sp. a Penicillium sp.. Z ostatných druhov
plesní sa vyskytovali Cladosporium sp., Mucor sp. a Alternaria sp..
Vysoký obsah fuzárií vo vyšetrenom obilí, upriamil našu pozornosť na sledovanie DON-u a to aj z dôvodu, že
v posledných rokoch bola zistená v severnej Amerike a v Európe jeho vysoká koncentrácia v obilí (Pettersson,
2000). Kontaminácia DON ≥100 µg.kg-1 bola zaznamenaná v 6 poľských a v 13 slovenských vzorkách
pšenice, v 3 vzorkách poľskej raže a v 5 vzorkách slo- venského jačmeňa (tab.1). Akceptovateľný limit pre
DON je 750 ppb v obilí a jeho produktoch (EMAN). Uvedený limit prekročila iba 1 vzorka pšenice (4,5%)
z Poľska a 3 vzorky pšenice (6,28%) zo Slovenska.
18
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
V dôsledku zistenia zvýšených hladín rodov Aspergillus sp. a Penicillium sp. bol stanovený OTA. Jeho
výskyt uvádza tabuľka 2. Maximálny prípustný limit je 5µg.kg-1 v obilninách a pro- duktoch z obilia (CAC,
2001). Všetky nami vyšetrené vzorky sa pohybovali v rozpätí uvede- ného limitu.
Napriek tomu, že môžeme incidenciu a hladinu oboch sledovaných mykotoxínov v období žatvy 2001
hodnotiť pozitívne, je sledovanie výskytu uvedených mykotoxínov stále aktuálne a to predovšetkým
vzhľadom na ochranu zdravia ľudí, ale i zvierat.
Tab.1. Deoxynivalenol (DON) v poľských (P) a v slovenských (S) vzorkách obilia
CP vyšetr. negatívne
DON< 100µg.kg-1 DON≥100µg.kg-1 kontaminácia
vzoriek
vzorky
µg.kg-1
n
%
n
%
n
%
min. – max.
50 – 970
6
27,3
4,5
15
68,2 1
22
pšenica P
12
27,1 130 – 2770
35
72,9 48
pšenica S
60 – 240
3
13,0
19
82,6 1
23
raž P
4 100,0 4
raž S
100 – 530
5
62,5
3
37,5 8
Jačmeň S
vzorka
Obilia
Tab. 2. Ochratoxín A (OA) v poľských (P) a slovenských (S) vzorkách obilia
vzorka
CP vyšetr.
negatívne
pozitívne
kontaminácia
obilia
vzoriek
vzorky
vzorky
µg.kg-1
n
%
n
%
min. – max.
0,015
1
4,5
21
95,5
22
pšenica P
0,017 – 2,94
6
12,5
42
87,5
48
pšenica S
0,023 – 0,038
4
17,4
19
82,6
23
raž P
4
100,0
4
raž S
8
100,0
8
jačmeň S
Obr.1. Mycetická kontaminácia Poľských a Slovenských vzoriek obilia
100
90
80
70
%
60
50
40
30
20
10
0
riu
lu
gil
er
sa
m
.
sp
sp
s
é
in
.
sp
ria
na
.
er
sp
Alt
m
iu
or
sp
do
la
C
.
sp
or
uc
M
.
sp
m
liu
cil
ni
Pe
.
Fu
p
As
pšenica P
pšenica S
raž P
raž S
jačmeň P
jačmeň S
Literatúra: u 1. autora.;VEGA č.1/0570/03
19
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
X-RAY MIKROANALÝZA HEPATOCYTOV
HOVÄDZIEHO DOBYTKA Z GRAJCIARA
Drábeková-Gálová, J. 1, Uhrín, V.† 2, Pivko, J. 3, Jančová, A.2
1
Katedra botaniky a genetiky FPV UKF Nitra, Nábrežie Mládeže 91, 949 74 Nitra
Katedra zoológie a antropológie FPV, UKF Nitra, Nábrežie Mládeže 91, 949 74 Nitra
3
Ústav genetiky a reprodukcie HZ, VÚŽV, Hlohovská 2, 949 92 Nitra
2
ABSTRACT
Our experimental animals came form Grajciar in Slovak republic. Emissions, from this field springs issue
from metallurgical plants, cement works, power stations and iron foundry of East Slovakia. The target of our
study was to compare tissues obtained from the experimental group of animals to tissues obtained from the
control group of animals. We focused on their livers. Cows´ organs were adjusted for electron microscopy by
standard methods. We determined concentration of chosen elements in hepatocytes by x-ray microanalysis.
Risk elements of this area (aluminum, silicon, calcium, chromium, manganese, chlorine) had higher
percentage contents compare with control. Calcium, chlorine, aluminum reached the most highly values. The
least values reached lead, cadmium and nickel. We found out 26 correlations coefficient (from ±0,661 to
±0,999 - strong relation) in the aggregate (16 positive, 10 negative). Seven correlations coefficient were
significant: silicon-sodium (P<0,01), chlorine-manganese (P<0,05), manganese-phosphorus (P<0,05), ironmanganese (P<0,01), nickel-manganese (P<0,01), nickel-phosphorus (P<0,05) and cadmium-lead (P<0,05).
ÚVOD
Košická oblasť je zaťažená hlavne metalurgickou výrobou, energetikou a cementárskym priemyslom.
Z monitorovaných škodlivín sa na vysokej úrovni znečistenia podieľajú najmä oxidy dusíka a tuhé častice.
Pôvodcovia znečistenia sú VSŽ a.s. (U.S.Steel a.s.), Slovenské elektrárne a.s., Tepelná energetika o.z. Košice,
Cementáreň a.s. Turňa nad Bodvou. Zdrojom exhalátov popolčeka je tepláreň VSŽ. V úletoch z VSŽ sa
nachádzajú nasledovné toxické prvky: Cd, Pb, Sb, Cr, As, F, V, Cu, Zn, Fe, Mn, Co, Ni s metalinizačnými
účinkami (PAVLÍK, 1994). Kontaminácia pôdy horčíkom je výrazná v areáli bývalého závodu š.p. Košický
magnezit. Areál U.S.Steel a.s. Košice je charakteristický acidifikáciou pôdy (vysoká depozícia síry a
zaťaženie ťažkými kovmi - Fe, Mn, Mg, Cr, Al, As, Pb). Podľa indexovej klasifikácie patria jednotlivé
lokality medzi veľmi a mierne znečistené (PAVLÍK et al., 1997).
V tomto príspevku sme sa zamerali na zistenie koncentrácie vybraných prvkov pomocou x-ray mikroanalýzy
v hepatocytoch kráv chovaných na hospodárstve Grajciar. Podľa Černého (1991), má posúdenie stavu pečene
mimoriadny význam pre zhodnotenie zdravotného stavu živočícha, pretože je veľmi citlivá na rozličné
nepriaznivé vplyvy. Vďaka svojej detoxikačnej a exkrečnej funkcii je pečeň zapojená do homeostatických
reakcií organizmu a je spojená s metabolizmom cudzorodých látok.
MATERIÁL A METODIKA
Hovädzí dobytok (slovenské čiernostrakaté plemeno) pochádzal z ŠM Košice hospodárstvo Grajciar. Ako
kontrolné zvieratá sme použili hovädzí dobytok chovaný na VÚŽV v Nitre. Odobraté vzorky sa spracovali na
VÚŽV v Nitre štandartnými metódami pre elektrónovú mikroskopiu. Pre analýzy sme použili rezy zlatej
farby, 100 nm hrubé. Uložili sa na medených sieťkach a po krátkom kontrastovaní (5 minút) sa naparili veľmi
tenkou vrstvou uhlíka a vysušili vo vákuovej aparatúre. Analýzy sa uskutočnili na TEM 2000 FX s EDS
detektorom (LINK 10000/855) pri 80 kV, prúd elektrónov 5 pA, čas excitácie 50 sec. Zisťovala sa prítomnosť
prvkov: Na, Mg, Al, Si, P, Cl, K, Ca, Cr, Mn, Fe, Ni, Cd, Pb, za použitia vnútorných štandardov. Pretože sa
spektrá analyzovali z nosiča - medenej sieťky, prítomnosť medi (Cu) vo vzorkách nebolo možné posúdiť.
Získané hodnoty sa uvádzajú v hmotnostných percentách. Hodnoty medi dosahovali 94,5-99% zastúpenie,
kým všetky ostatné analyzované prvky len 1% až 5,5%. Po vylúčení medi z výsledkov, sme obsah všetkých
ostatných prvkov v bunkách považovali za 100% a vypočítali sme percentuálny podiel každého jedného
20
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
prvku. Výsledky sme vyhodnotili pomocou základných matematicko–štatistických ukazovateľov (EXCEL 97,
1998), vypočítali sme ich vzájomné vzťahy, korelácie a preukaznosť korelačného koeficientu (SAS, 1989).
VÝSLEDKY A DISKUSIA
V bunkách pečene kontrolných zvierat sme nulové hodnoty nezaznamenali, ale veľmi nízke hodnoty malo
sedem prvkov (nikel, olovo, kadmium, vápnik, mangán, hliník, chróm). Najvyšší podiel v týchto bunkách
mali draslík a fosfor. Na obsah fosforu vplývajú okrem iných aj štyri zo spomínaných prvkov: vápnik
(MASSÁNYI et al., 1999), s ktorým je viazaný v anorganických zlúčeninách a majú späté metabolizmy; hliník,
ktorý má vplyv na jeho metabolizmus (KOVÁČ et al., 1997); mangán, ktorého metabolizmus závisí na jeho
obsahu (NEUMMAN et al., 1989) i olovo, ktoré je jeden z jeho antagonistov (DOBRZAŃSKI et al., 1996) a pri
nedostatku fosforu sa zvyšuje jeho negatívny účinok (TOMAN et al., 2000). Hodnoty draslíka by mali byť
ovplyvnené podielom sodíka a chlóru, s ktorými je najviac spätá jeho funkcia.
Percentuálne zastúpenie nami skúmaných trinástich prvkov v hepatocytoch hovädzieho dobytka chovaného v
tejto lokalite a ich základné matematicko-štatistické spracovanie sa nachádza v tabuľke 1.
Tabuľka 1. Základné matematicko-štatistické ukazovatele zastúpenia skúmaných prvkov
v hepatocytoch hovädzieho dobytka z oblasti Grajciara
Na
Mg
Al
Si
P
Cl
K
Ca
Cr
Mn
Fe
Ni
Cd Pb
3,77
0,61
1,82
2,14
2,97 5,35 9,50 8,38 8,89 11,17 8,13 24,03 8,36 4,19
x
5,01
1,22
2,66
4,27
3,17 3,43 8,02 9,59 4,59 6,96 4,78 11,58 7,24 8,55
s
132,97
200,00
146,41
200,00
51,67
62,25
58,78
48,21
86,58
174,08
106,74
64,11
84,47
114,44
v
2,11
1,81
kon. 6,63 12,95 2,11 4,52 19,28 9,64 19,58 2,71 2,41 2,11 12,65 1,51
x - aritmetický priemer hodnôt, s – smerodajná odchýlka, v – variačný koeficient, kon. - kontrola
Vyššie percentuálne zastúpenie oproti kontrole mali všetko rizikové prvky tejto lokality: hliník, kremík,
vápnik, chróm, mangán a chlór. Najvyššie hodnoty dosahoval vápnik a po ňom chlór a hliník. V bunkách
pečene pokusných zvierat sme najnižšie hodnoty zaznamenali u olova, kadmia a niklu. Ich obsah bol ale vyšší
v kontrolnej skupine. Treba teda poukázať, že nami kontrolná oblasť nie je taká čistá ako sme predpokladali
a tieto prvky sa tu aj keď v malých koncentráciách vyskytujú v pôde, respektíve v krmive a v ovzduší. Zo
životného prostredia sa typickými cestami pre cudzorodé látky dostanú do organizmu a hromadia sa hlavne
v pečeni. Najvyšší podiel v týchto bunkách mal vápnik, ktorý vzrástol oproti kontrole o 22%. Z jeho
interakčných vzťahov (CHOWDHURY, CHANDRA, 1989; DOBRZAŃSKI et al., 1996; MASSÁNYI et al., 1999)
môžeme, ako už predtým, predpokladať, že tento fakt spôsobili znížené hodnoty horčíka, poprípade kadmia
oproti kontrole.
Tabuľka 2. Korelačné vzťahy skúmaných prvkov v bunkách pečene hovädzieho dobytka z oblasti Grajciara
Mg
Al
Si
P
Cl
K
Ca
Cr
Mn
Fe
Ni
Cd
Pb
Na 0,245 -0,653 0,998** 0,105 0,448 -0,613 0,419 -0,813 -0,244 -0,157 -0,339 -0,765 -0,625
-0,644 0,296
0,557 0,973* -0,062 -0,059 -0,352 -0,742 -0,799 -0,776 0,402 0,604
Mg
0,315 0,030
Al
-0,6954 -0,815 -0,782 -0,092 -0,699 0,929 0,891 0,836
0,927
0,158 0,496 -0,584 0,435 -0,836 -0,300 -0,216 -0,394 -0,738 -0,583
Si
0,601 0,637 0,693 -0,636 -0,965* -0,944 -0,935 0,079 0,345
P
-0,131 0,110 -0,549 -0,789 -0,817 -0,836 0,182 0,414
Cl
0,429 0,044 -0,438 -0,446 -0,338 0,360 0,437
K
Ca
-0,815 -0,581 -0,471 -0,570 -0,609 -0,410
0,645 0,397
Cr
0,683 0,588
0,731
0,991** 0,994** -0,101 -0,383
Mn
0,981* -0,230 -0,501
Fe
-0,047 -0,333
Ni
0,957*
Cd
±0,661 až ±0,999 - silná závislosť, *P<0,05, **P<0,01, ***P<0,001
21
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
LITERATÚRA
ČERNÝ, Ľ., 1991. Patológia pečene. In: ŠKARDA, R., PIVNÍK, L., MARCANÍK, J., KONRÁD, V.,
KAMAN, J., HALOUZKA, R., GROCH, L., ČERNÝ, Ľ., 1991. Patologická anatómia hospodárskych zvierat,
II diel. Vydala Príroda v Bratislave pre Vysokú školu Veterinársku v Košiciach, s. 3-31.
DOBRZAŃSKI, Z., KOŁACZ, R., BODAK, E., 1996. Metody przeciwdziałania bioakumulacji metali
ciężkich u zwierząt. Medycyna Wet., 52, 12: 763-768.
EXCEL 97, 1998. Profesional Handbook. R.A.Alden, T. Chester, Grada Publishing, pp. 840.
CHOWDHURY, B.A., CHANDRA, R.K. 1989. Biological and health implications of toxic heavy metal and
essential trace element interactions. Progr. Food Nutr. Sci., 18: 55-113.
KOVÁČ, G., BALDOVIČ, R., MUDROŇ, P., BARTKO, P., SEIDEL, H., MICHNA, A., BÍREŠ, J.,
LEHOCKÝ, J., REICHEL, P., NAGY, O., 1997. Koncentrácia Al v krvnom sére hovädzieho dobytka v
závislosti na veku, gravidite a sezóne. Aktuální problémy šlechtení, zdraví, růstu a produkce skotu. České
Budějovice, s. 277-280.
MASSÁNYI, P., BÁRDOS, L., OPPEL, K., HLUCHÝ, S., KOVÁČIK, J., CSICSAI, G., TOMAN, R.,
1999a. Distribution of cadmium in selected organs of mice: Effects of cadmium on organ contents of retinoids
and β-carotene. Acta Physiologica Hungarica, 86, 2, pp. 99-104.
NEUMANN, J., LOPUCHOVSKÝ, J., ZAPLETAL, O., 1989. Chemizace zemědelství, farmakologie a
toxikologie. Stární zemědelské nakladatelství Praha, 304s.
PAVLÍK, V., SOMMER, A., KOČIŠČÁK, E., MIČURA, J., ORSÁG, M., KAPPEL, G., GALLO, M.,
VILINSKÁ, Z., RAJČÁKOVÁ, Ľ., HRONEC, O., 1997. Ekologické problémy v priemyselne exponovaných
regiónoch východného Slovenska vo vzťahu k poľnohospodárstvu. VÚŽV Nitra, 73s.
PAVLÍK, V., KOČIŠČÁK, E., ORSÁG, M., DROTÁR, O., KAPPEL, G., ŽITŇAN, R., GALLO, M.,
WOLOZSYN, V., REPKA, J., JENČÍK, F., BÍREŠ, J., 1994. Návrh eliminácie negatívnych ekologických
vplyvov na chov zvierat a živočíšne produkty v oblasti Stredného Spiša, Jelšavy a Košíc. Záverečná správa,
VÚŽV Nitra, Regionálna stanica Košice, 56s.
SAS, 1989. SAS/STAT User´s Guide, Version 6. 4th Edition. SAS Institute, Cary, NC (USA).
TOMAN, R., MASSÁNYI, P., DUCSAY, L., GOLIAN, J., 2000. Ťažké kovy v krmivách a potravinách. In:
KOVÁČIK, J. (Ed.), 2000. Rizikové faktory potravového reťazca človeka. Vedecká monografia. Slovenská
poľnohospodárska univerzita v Nitre, s. 23-36.
22
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
JAČMEŇ A ŠPENÁT POD VPLYVOM PÔDNYCH KONTAMINANTOV
Dubnická Z.
Katedra botaniky a genetiky, Fakulta prírodných vied, Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, Nábrežie
mládeže 1, Nitra 949 01, Slovenská republika, E-mail: [email protected]
ABSTRACT
In our time is very important to monitore the content of heavy metals in the soil and corp plants. Quantity of
toxic metals in the soil has definite role, because concentration of each element is diferent. These elements
enter in corp plant and plants are the first step of food chain.
We used plants of barley cv. Orbit and spinach cv. Monores. They were grown in hydroponical pots in
solutions with lead and cadmium in different concentrations. Each of this toxic metal had influence on plants.
The influence was confirmed during germination, too.
ÚVOD
Pôdne kontaminanty, medzi ktoré patrí aj kadmium a olovo, majú vplyv na metabolizmus rastlín, potlačujú
fotosyntézu a narušujú respiráciu. Najväčší vplyv na hromadenie ťažkých kovov v pôde vo vysokých
koncentráciách na jednom mieste a ich následné hromadenie sa v rastlinách majú antropogénne plošné
a bodové zdroje. Rastliny kontaminanty absorbujú z pôdneho roztoku na povrch koreňov, následne ich
transportujú do vnútra koreňov a potom translokujú z koreňov do výhonkov rastliny. Absorpcia môže byť
pasívna alebo aktívna. Pod pojmom pasívna absorpcia rozumieme difúziu iónov z vonkajšieho prostredia do
endodermy koreňa a naopak. Aktívna absorpcia je charakteristická tým, že si vyžaduje metabolickú energiu
a môže prebiehať aj napriek chemickému gradientu (Styk, 2000). Rastlina môže byť kontaminovaná cez
koreňový systém z pôdy a cez nadzemné orgány z atmosféry. Špecifita rastlinného druhu je významná
z hľadiska celkového čerpania daného ťažkého kovu z pôdy a jeho distribúcie do jednotlivých orgánov
(Bielek, 1997). Rastliny využívané vo výžive obyvateľstva sa takto stávajú potencionálnym zdrojom pri
prenose toxických prvkov z pôdy a vzduchu do tiel živočíchov a odtiaľ do organizmu človeka.
MATERIÁL A METODIKA
Rastliny použité pri pokuse boli jačmeň jarný odroda ORBIT a špenát siaty odroda MONORES. Pri klíčení
sme použili špenát siaty odroda MONORES a roztoky CdCl2 . 2H2O ( s koncentráciou Cd 50 mg/l a 500
mg/l) a Pb(NO3)2 ( s koncentráciou Pb 300 mg/l a 1500 mg/l).Klíčenie prebiehalo v miskách na vate prikrytej
filtračným papierom pri teplote 20°C. V každej miske bolo 100 semien a pokus bol opakovaný štyrikrát.
Množstvo vyklíčených rastlín bolo kontrolované 2x denne.
Pri pozorovaní zmien u dospelých rastlín bol použitý jačmeň jarný odroda ORBIT a ťažké kovy (Cd vo forme
CdSO3 v koncentrácii 50mg.l-1 a Pb vo forme Pb(NO3)2 v koncentrácii 300mg.l-1 ) boli aplikované po 22
dňoch po vyklíčení. Živný roztok bol zarábaný podľa Knopa. Roztoky sme dali do baniek obalených
alobalom a naplnených 100ml roztoku a do každej banky sme dali jednu rastlinu. Celkový počet rastlín bol 66
jedincov. Merania sa uskutočňovali po1, 24 a 48 hodinách. Všímali sme si dĺžku koreňa a nadzemnej časti,
počet, dĺžku a šírku zelenej listovej čepele, objem zostávajúceho roztoku v banke, hmotnosť nadzemnej
a koreňovej časti v živom aj v usušenom stave.
VÝSLEDKY
Klíčenie bolo spozorované už po 48 hodinách od založenia pokusu. V najväčšej miere klíčili semená
nakličované v miske s cPb = 1500 mg/l. Po 168 hodinách bol tento trend zachovaný. Semená klíčiace v miske
bez prídavku Pb a Cd mali koreň v priemere 2cm s výraznými koreňovými vláskami. Klíčne listy boli
pozorované len v 4% prípadoch. Pri koncentrácii cPb = 300 mg/l je počet naklíčených semien skoro o 20%
väčší ako pri kontrole. Tieto rastliny mali koreň dlhý v priemere 3,2 cm. Pri koncentrácii cPb = 1500 mg/l boli
korene často menšie ako 0,3 cm a klíčne listy sa vôbec nevyvíjali. Pri koncentrácii cCd = 50 mg/l sa vyvinul
23
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
koreň v priemere 3 cm s hustou spleťou koreňových vláskov, klíčne listy sa vyskytovali vo väčšej miere ako
pri kontrole a boli tmavo zelené. V prípade koncentrácie 500 mg/l sa vyvinuli korene s priemernou dĺžkou 0,4
cm. Potom bol rast zastavený a dochádzalo len k tvorbe koreňových vláskov. Klíčne listy sa nevyvíjajú vôbec.
Percento vyklíčených semien pri použití jednotlivých roztokov je vyjadrený v tab 1.
čas
24 hodín
48 hodín
66 hodín
72 hodín
90 hodín
96 hodín
168 hodín
Tab 1. Počet vyklíčených semien v jednotlivých roztokoch v %
kontrola
olovo
kadmium
300 mg/l
1500 mg/l
50 mg/l
500 mg/l
0
0
0
0
0
1
1
2
1
2
2
2
5
2
2
8
5
7
5
7
14
8
9
9
13
17
10
13
12
16
42
61
46
46
33
V druhej časti práce sme sa zamerali predovšetkým na príjem roztokov rastlinou (tab. 2) a sledovali sme ako
jednotlivé koncentrácie daných prvkov ovplyvňujú tento príjem
Tab 2. Objem roztoku s kadmiom alebo olovom prijatý 1g rastliny v živom stave
po 1 hodine
po 6 hodinách
po 12 hodinách
po 24 hodinách
Pb
0,02
0,11
3,88
3,94
Cd
0,02
0,11
2,27
1,47
kontrola
0,03
0,19
2,88
3,09
Ako vidieť z tab. 2 pri použití roztoku s obsahom olova dochádza k postupnému zvyšovaniu príjmu roztoku
paralelne s časom. Posledné zaznamenané hodnoty ukazujú zvýšené hodnoty oproti kontrolným rastlinám čo
môže byť spôsobené aklimatizáciou rastliny na daný stav.
Oproti tomu objem prijatého roztoku rastlín rastúcich v prostredí s kadmiom sa výrazne znižuje v porovnaní
s kontrolnými rastlinami. Táto tendencia sa ukazuje už od prvých meraní, keď sa rastlina dostáva do styku
s daným prvkom. Po 24 hodinách dochádza dokonca k 50% zníženiu príjmu roztoku oproti kontrolným
rastlinám. Príjem roztokov s kadmiom a olovom mal rovnaký priebeh počas prvých šiestich hodín. Počas
ďalších šiestich hodín (po 12 hodinách od založenia pokusu) dochádza k zvýšenému príjmu roztoku s olovom
a táto tendencia je zachovaná aj po 24 hodinách kde stúpa o viac ako 2,5- násobok v porovnaní s príjmom
roztoku kadmia.
DISKUSIA
Výsledky pokusov naznačujú istú súvislosť medzi koncentráciou prvkov a príjmom ich roztokov. Pri klíčení
semien bol zaznamenaný pozitívny vplyv Pb v c = 300 mg/l a Cd v c = 50 mg/l. Ako veľmi negatívna sa
ukazuje cCd = 500 mg/l. V prípade prímu roztoku vidieť, že hodnoty klesajú so stúpajúcou koncentráciou
sledovaných prvkov. Týmto spôsobom sa môže rastlina chrániť pred zvýšenou koncentráciou pôdnych
kontaminantov vo svojom životnom prostredí.
LITERATÚRA
Bielek, P. 1996.Ochrana pôdy v enviromentálnej a agrárnej politike u nás a v štátoch EU In Ochrana pôdy –
výzva pre budúcnosť. Bratislava: VÚPÚ,1996. 53 -64 pp.
Cibulka, J. et al. 1991. Pohyb olova, kadmia a rtuti v biosféře. Praha: Academia, 1991. 427 p.
Styk, J. 2001. Problémy ťažkých kovov (kadmium, olovo, meď, zinok) v pôdach Štiavnických vrchov a ich
príjem trávnatými porastami. Bratislava: VÚPaOP, 2001. 136 p. ISBN 80-85361-90-6.
Svobodová, Z. 1991. Pohyb Pb, Cd a Hg vo vodných ekosystémoch In Pohyb Pb, Cd a Hg v biosféře. Praha:
Academia, 1991. 38 – 61 pp.
24
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
EVALUATION OF METAL TOXICITY ON PRIMARY GONADAL CELLS
IN CULTURE BY DIFFERENT METHODS
Forgács Zs.1, Somosy Z. 2, Révész Cs. 1, Mátyás Sz. 3, Rajczy K. 3, Krizsa F. 3, Bernard A. 3
1
National Institute of Chemical Safety, Budapest, Hungary,
National "Frederic Joliot-Curie" Research Institute for Radiobiology and Radiohygiene,
Budapest, Hungary
3
Kaáli Institute, Budapest, Hungary
2
INTRODUCTION
The increasing incidence of infertility among the population of reproductive age is a considerable problem
that has put a heavy burden on the national public health system. Although the cause of the documented
infertility cases is largely unknown, there are more evidences that environmental pollutants are partly
responsible.
The aim of our work was to study the direct effects of toxic metals (Ni2+ and Co2+) on gonadal cells in
primary cultures. In the experiments reported here mouse Leydig and human ovarian granulosa cells were
used. Ovarian follicular granulosa cells supply nutrients and create the hormonal milieau (mainly
progesterone) during oocyte growth. Leydig cells in the interstitium of testis produce testosterone, which acts
in a paracrine manner in the testis to support spermatogenesis. Both types of these gonadal cells maintain the
ability to produce high amount of sexualsteroids in vitro , and can be stimulated with luteinizing hormone
(LH) or its analogues (e.g. human chorionic gonadotropin, hCG).
In addition to our previous functional endpoints (cell viability, sexualsteroid production) the localization of
cell adhesion proteins (cadherins, ß-catenin) and cytoskeletal tubulin was also checked by immunofluorescent
method. Cell adhesion molecules are cell surface proteins that play critical roles in cell recognition and cell
adhesion. In the testis, cellular interactions, including cadherin mediated cell junctions are an important
prerequisite for spermatogenesis and sperm maturation. In granulosa cells interaction with extracellular matrix
proteins regulates granulosa cell morphology, steroidogenic potential, and gonadotropin responsiveness. The
effects of cell-cell and cell-matrix interactions are likely due in part to their ability to promote viability of
granulosa cells.
In the light of the evidence that toxic metals can affect many of these processes, it is possible, that cell
adhesion molecules may be targets for metal toxicity.
MATERIALS AND METHODS
Culture and exposure of human ovarian granulosa cells
Granulosa cells were obtained from follicular fluid of women undergoing ovulation induction and ovum
retrieval for the purpose of in vitro fertilization (IVF). In brief, cells were dispersed by collagenase (400
IU/ml, type IV, Sigma) and separated by gradient centrifugation using Ficoll-Paque (Amersham Pharmacia
Biotech AB). The cell suspension was diluted to
22 000 cells/ml in the 1:1 mixture of DME and Ham’s
F12 media supplemented with 10% Fetal Bovine Serum (FBS; Gibco BRL). Cell cultures were maintained for
48 h at 37°C under a humidified atmosphere of 95% air / 5 % CO2 while exposed to different concentrations
of toxic metal ions (15.625 - 1000 µM Ni2+ or 2 - 31.25 µM Co2+). Following the culture, cytotoxicity of Ni2+
and Co2+ was evaluated. The hCG stimulated progesterone (P) production of cells was measured to check the
LH-receptor mediated P response.
Culture and exposure of mouse Leydig cells
For isolation of interstitial (Leydig) cells by mechanical dissociation without enzyme treatment. The
interstitial cell suspension was diluted to 106 cells/ml in Minimum Essential Medium (MEM; Sigma)
supplemented with 10 % FBS. Cell cultures were incubated for 48 h at 34°C under a humidified atmosphere
25
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
of 95% air / 5 % CO2 in the presence or absence of different concentrations of toxic metal ions (15-1000 µM
Ni2+ or 15-1000 µM Co2+). After incubation, cytotoxicity of Ni2+ and Co2+ was measured. The hCG
stimulated testosterone (T) response was also determined.
Cytotoxicity evaluation
Following the 48-h culture, viability of the treated cells was evaluated by the MTT cytotoxicity assay. This
colorimetric assay measures the conversion of a tetrazolium salt (MTT) to blue formazan particles by
dehydrogenase enzymes of intact mitochondria of living cells. Formazan was measured at 570 nm against 620
nm reference by an Anthos 2010 microplate reader.
Quantification of sexualsteroids
Determination of progesterone and testosterone directly from aliquots of the culture medium was performed
by enzyme linked immunosorbent assay (ELISA). The ELISA kits were purchased from Dialab (Austria).
Immunocytochemistry
For immunocytochemical detection of cadherins, β-catenin and tubulin, cells were incubated with (1:300
diluted) pan-cadherin (Sigma), (1:1000 diluted) anti-β-catenin (Sigma) or (1:250 diluted) antitubulin (Sigma).
Anti-mouse FITC developed in rabbit (Sigma) was used as secondary antibody. The samples were evaluated
by fluorescent microscopy.
RESULTS AND DISCUSSION
The viability of human granulosa cells was diminished in the presence of 62.5 µM Ni2+ or
8 µM Co2+,
2+
2+
while the progestrerone production decreased from 15.625 µM Ni or 2 µM Co . In mouse Leydig cell
cultures the cell viability was reduced in the presence of 1000 µM Ni2+ or 250 µM Co2+, while the
testosterone production declined already from 125 µM Ni2+ or 125 µM Co2+. These data suggest that the
effect of both metal ions on sexualsteroid production of cells was not probably due to the cell death. The
results of immunocytochemical examinations showed that the exposure to Ni2+ or Co2+ decreased the amounts
of cadherins and ß-catenin along the surface of the cell-to-cell contacts. Probably destablized these cell
contacts. A possible mechanism of action may be associated with the alterations in cAMP content, and
intercellular communication may be decreased by the toxic metal exposure. On the other hand, paralelly with
observed alterations of cell shape we found some changes of distribution of microtubuli.
Measuring viability and in vitro sexualsteroid production of gonadal cells supplemented by
immunocytochemical examinations of adherent-type cell contact proteins may be sensitive endpoints for
preliminary evaluation of reproductive toxicity of metals prior to the in vivo experiments.
This work was supported by research grants from the National Scientific Research Fund (OTKA No. T
034957), Széchenyi Project (1/016/2001 NKFP) and ETT 160/2003 in Hungary.
26
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
CONCENTRATION OF SELECTED METALS IN LIVER, KIDNEY AND
MUSCLE OF THE RED DEER (CERVUS ELAPHUS)
Gašparík J. 1, Massányi P.2, Slamečka J.3, Fabiš M.2, Jurčík R.3
1
Slovak Agricultural University, Department of Poultry and Small Farm Animals, Nitra, Slovak Republic
Slovak Agricultural University, Department of Animal Physiology, Nitra, Slovak Republic
3
Research Institute of Animal Production, Nitra, Slovak Republic
2
ABSTRACT
Concentrations of cadmium, lead, chromium, zinc, copper and manganese in liver, kidney and muscle of red
deer was investigated. For analysis of the content of these trace elements an AAS method was used. The
concentration of cadmium is significantly (p<0.05) higher in kidney in comparison with liver and muscle. The
level of lead is the highest in muscle (p<0.05). Lower values were detected in liver and in kidney. The
concentration of chromium is very similar in all studied tissues. In zinc, we found higher concentration of this
metal in muscle, followed by kidney and liver. The level of copper is significanlty higher in liver (p<0.05),
and lower in kidneys and muscle. In evaluation of the concentration of manganese in red deer, the highest
concentration of this element in liver was detected.
INTRODUCTION
Development in industry and agriculture produce reorganization of elements in the food chain. The amount of
an element which accumulates in the organs depends on the interval of exposure, the quantity ingested, the
production and reproduction phases of the animals, as well as their age and breed. Element toxicity upon the
biological systems of animals is affected by the route and form of ingestion as well as by the interaction
between essential and toxic elements[1]. Some metals are essential for life, others have unknown biologic
function. Those causing poisonings are the ones, which accumulate in the body through the food chain, water
and air [2, 3].
Cadmium and lead are not ubiquitous in the environment, but have been extensively used in industries. They
are persistent in the environment once discharged, and they stay in the animal and human body with longhalf-lives when absorbed. These behavioral characteristics make them good long-term markers of
environmental pollution. Further, they are insidious intoxicants to animals [4–7] as well as humans [8]. The
purpose of this study was to determine cadmium, lead, chromium, zinc, copper and manganese concentration
in selected organs of red deer (Cervus elaphus).
MATERIALS AND METHODS
The samples of liver, kidney and muscle (m. longissimus dorsi) were collected from 22 adult male red deer
(Cervus elaphus), which were shot in the surroundings of the town Topolcany, West Slovakia. This is a
hunting area with optimum soil and climatic conditions for this game species.
The digested samples were analysed for the presence of cadmium, lead, chromium, zinc, copper and
manganese by using an atomic absorption spectrophotometer (AAS) Pye Unicam SP9. Analyzing reference
materials tested the reproducibility of the method. The standards were prepared from the individual 1000
mg/kg standard, 100 ml of five combined standards were prepared in 0.1 N HNO3. The lamp current used was
75%. Measurement time was 3 seconds. The recovery of the methods was 96 - 98% and reproducibility was
better than 1.0% [9]. All metal concentrations are expressed on a wet weight basis in mg/kg.
For statistical analysis Student's t-test and Scheffe's test in PC programs SAS and Excel were used.
RESULTS AND DISCUSSION
Concentrations of cadmium, lead, chromium, zinc, copper and manganese in red deer are listed in Table 1.
27
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
Table 1. The Concentration of Selected Trace Elements in Liver, Kidney and Muscle in Red Deer
Organ
Liver
Kidney
Muscle
Liver
Kidney
Muscle
Liver
Kidney
Muscle
Liver
Kidney
Muscle
Liver
Kidney
Muscle
Liver
Kidney
Muscle
Median
Minimum
Cadmium (mg/kg)
0.258
0.074
2.387*
0.320
0.232
0.010
Lead (mg/kg)
1.904
0.120
0.561
0.100
6.478*
0.150
Chromium (mg/kg)
0.138
0.030
0.139
0.010
0.246
0.040
Zinc (mg/kg)
26.235
20.370
31.117
20.880
54.760
17.797
Copper (mg/kg)
13.342*
2.890
4.934
3.540
2.489
1.190
Manganese (mg/kg)
3.470
1.310
1.336
1.020
2.033
0.820
Maximum
0.870
5.760
1.320
28.800
1.303
104.873
0.368
4.130
0.584
34.096
126.090
109.120
34.260
8.048
5.340
5.150
2.170
5.790
*p<0.05
The kidney concentration of cadmium is significantly (p<0.05) higher in comparison with liver and muscle.
The level of lead is the highest in muscle (p<0.05), which is more that 3-times higher than in liver and almost
12-times higher than in kidney. The concentration of chromium is very similar in all studied tissues. In zinc,
we found higher concentration of this metal in muscle. The level of copper is significanlty higher in liver
(p<0.05), and lower in kidneys and muscle. In evaluation of the concentration of manganese in red deer, the
highest concentration of this element in liver was detected.
Cadmium mainly accumulates in kidney and liver in farm animals [9–11] as well as in wild animals [12, 13]. In
this study we report significanly higher cadmium concentration in liver in comparison with liver and muscle.
In the kidney of suburban foxes, cadmium concentrations increased from a median value of 0.73 mg/kg in
juvenile animals to 1.82 mg/kg in adults. An age dependent storage of cadmium was also found in foxes from
the rural surroundings [14]. In a study describing arsenic, cadmium, lead, copper and zinc in cattle from
Galicia, Spain [15] has been reported that age did influence accumulation. The frequency of histopathologic
changes as vacuolic degeneration, pycnotic nuclei, caryolysis, and necrosis is related to increased cadmium
levels. Environmental cadmium exposure may be the cause for the histopathological alterations. It has been
indicated that chronic cadmium poisoning may be an important cofactor in the pathogenic mechanisms of
renal damage in roe deer [16].
Lead poisoning has been a part of history since 4,000 years before Christ. With increasing awareness of the
toxicity associated with lead, it is one of the most common toxicants in large and small animals [17]. In our
study we report significantly higher (P<0.05) accumulation of lead in muscles in comparison with liver and
kidney. High lead-levels in muscles appear to be the most notable discovery of this survey. The average lead
content in muscles of wild pigs was 4.342 mg/kg, roe 4.193 mg/kg and deer 0.201 mg/kg. The actual
maximum limit for lead in meat was exceeded in 25% of the analysed samples [18].
In chromium, zinc and manganese we report very similar, non - significant values in all studied organs.
Generally, it is interesting that elements with oxidation states II (cadmium, copper, lead, mercury, zinc,
28
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
nickel) all show a strong affinity for ligands such as phosphates, cysteinyl and histidyl side chains of proteins,
purines, pteridines, and porhyrins. Hence, all these elements can act at a large number of biochemical sites.
All inhibit many enzymes having functional sulfhydryl groups, all bind to and affect the confirmation of
nucleic acids, and all disrupt pathways of oxidative phosphorylation, although in each instance the precise
response depends upon the individual properties of the metal [19].
In copper we report significantly higher (p<0.05) concentration of this metal in liver in comparison with
kidney and muscle (Table 1). Mean liver copper concentrations for farmed and feral yearlings were 267 and
889 µmol/kg, respectively, and for farmed and feral adults were 206 and 677 µmol/kg, respectively. Liver
copper concentrations were lower for farmed than for feral deer and for feral adults than for feral yearlings
[20]
. Data that can be used to establish reference ranges for assessing trace element status in deer are limited.
More robust reference values for farmed red deer need to be established through further studies relating
biochemical data to health and performance.
CONCLUSIONS
Analysis of the concentration of cadmium, lead, chromium, zinc, copper and manganese in liver, kidney and
muscle of red deer detected significantly (p<0.05) higher cadmium concentration in kidney in comparison
with liver and muscle. The level of lead is the highest in muscle (p<0.05) and lower values are in liver and in
kidney. The concentration of chromium is very similar in liver, kidney as well as in muscles. In zinc, higher
concentration of this metal in muscle, followed by kidney and liver was observed. The level of copper is
significanlty higher in liver (p<0.05), and lower in kidneys and muscle. In evaluation of the concentration of
manganese the highest concentration of this element in liver was detected.
This work was supported by VEGA Scientific Grant 1/9080/02 from the Ministry of Education of Slovak
Republic.
REFERENCES
1. Bires, J.; Kovac, G.; Vrzgula, L. Vet Hum Toxicol 1991, 33, 489–491.
2. Bires, J.; Bartko, P.; Huska, M.; Biresova, M. Spectrosc Lett 1997, 30, 1263–1277.
3. Kottferova, J.; Korenekova, B. Bull Environ Contam Toxicol 1998, 60, 171–176.
4. Skalicka, M.; Korenekova, B.; Nad, P. Trace Elem Electrolytes, 2002, 19, 94–96.
5. Oishi, S.; Nakagawa, J.; Ando, M. Biol Trace Elem Res, 2000, 76, 257–278.
6. Golian, J.; Pavelka, M.; Cerny, I. Magy Allatorv Lapja, 2003, 125, 185–187.
7. Vrzgulova, M.; Popesko, P.; Koscova, M.; Horak, J.; Danko, J. Folia Veterinaria 1979, 24, 53–58.
8. Ikeda, M. et al. Arch Environ Contam Toxicol 1996, 30, 121–126.
9. Massányi, P. et al. J Environ Sci Health 2003, A38, 1299–1309.
10. Massanyi, P.; Toman, R.; Uhrin, V.; Renon, R. Ital J Food Sci 1995, 7, 311–316.
11. Massanyi, P.; Najmik, F.; Renon, P. Arch Vet Ital 1995, 46, 62–66.
12. Tataruch, F. Allgemeine Forstzeitsch 1984, 21, 528–530.
13. Toman, R.; Massanyi, P. J Environ Sci Health 1996, A31, 1043–1051.
14. Dip, R. et al. Arch Environ Contam Toxicol, 2001, 40, 551–556.
15. Alonso, M.L. et al. Sci Total Environ, 2000, 246, 237–248.
16. Beiglbock, C.; Steineck, T.; Tataruch, F.; Ruf, T. Environ Toxicol Chem, 2002, 21, 1811–1816.
17. Osweiler, G.D. et al. ”Clinical and Diagnostic Veterinary Toxicology” Third Edition, Kendall/Hunt
Publishing Company, Dubuque, Iowa, 1985, 494 pp.
18. Szkoda, J.; Zmudzki, J. Med Weter, 2001, 57, 883–886.
19. Korenekova, B.; Nad, P.; Skalicka, M. J Trace Microprobe Tech, 1998, 16, 445–452.
20. Tremain-Boon, S.G. et al. New Zealand Vet J, 2002, 50, 111–118.
29
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
VÝKONNOSTNÉ UKAZOVATELE LIPICÁNSKYCH KONÍ
Halo M., Monsbergerová L., Polyaková L., Diarbakli N.
Slovenská poľnohospodárska univerzita, Nitra
ABSTRACT
The results of the mare classification showed the highest number of mares in the class Elita, family Deflorata
(In Super Elita there were only two mares: one of Afrika family and the other of Theodorosta family). This
fact, however, did not have influence on the final result, which proved the fact that the best family according
to performance classes was Deflorata. Concerning the type and sex expression Sardinia family reached the
highest average number of points and the Presciana family the lowest. According to performance classes the
highest average point evaluation in the class Elite was given for training and the lowest for mechanics (9.7
points which is high I.).
Key words: horses, efficiency, lipican
V poslednom období sú kone žiadané predovšetkým v športovo – rekreačnej oblasti. Pre svoje fyzické a
psychické kvality, ako rýchlosť, sila, elegancia a učenlivosť, je kôň využívaný v športovo – rekreačnej oblasti.
Vzhľadom na biologické vlastnosti koní, ich pomerne dlhý generačný interval, je dôležité, aby bola
vykonávaná cieľavedomá plemenárska práca a testovanie ich výkonnosti. Preto cieľom práce bolo
zhodnotenie výkonnostných ukazovateľov lipicánskych koní.
Cieľom skúšok výkonnosti je poskytnúť chovateľovi objektívne podklady o úžitkových vlastnostiach koní.
Rozhodujúcim selekčným kritériom pre zaraďovanie koní do chovu sú podľa D u š e k a (1990) skúšky
výkonnosti, ktorých výsledok je rozhodujúcim podkladom na odhad plemennej hodnoty otcov podľa
výkonnosti potomkov. D u š e k (1998) poukazuje na to, že výkonnosť má polygénny charakter a je
výslednicou súčtového pôsobenia veľkého počtu vlôh malého účinku a vplyvov prostredia. Interakcia
genotypu a prostredia je v chove koní špecifická. Negenetické faktory sú značne premenlivé, a preto
vyhodnotenie výkonnosti musí byť podložené znalosťou sily ich pôsobenia. Pretože dedivosť výkonnosti je
všeobecne na hranici nižšieho a stredného stupňa, podľa L e a c h a - D r m o r d a - C l a y t o n a (1984)
zvláštny význam nadobúdajú skúšky výkonnosti. Hodnotenie mechaniky pohybu je jednou z disciplín pri
skúškach výkonnosti, ktorá sa klasifikuje u všetkých typov koní. V rámci tohto kritéria hodnotíme
kvantitatívne a kvalitatívne zložky mechaniky pohybu (M l y n e k - H a l o, 1999).
MATERIÁL A METODIKA
Sledovaným materiálom boli kone plemena Lipican chované v Národnom žrebčíne Topoľčianky.
Ukazovateľom výkonnosti v práci boli výsledky výkonnostných skúšok 48 kobýl z deviatich rodín.
Vyhodnocovali sme typ a pohlavný výraz, exteriér, výcvik, prijazdenosť, mechanika pohybu, maratón
a ovládateľnosť záprahu. Tieto výsledky boli podkladom pre zaraďovanie koní do plemenitby a sú jedným z
kritérií pre vyhodnotenie dedičnosti výkonnostných a biologických vlastností koní.
VÝSLEDKY A DISKUSIA
Pred zaradením do chovu musia kobyly a žrebce absolvovať najmenej trojmesačný základný výcvik a po ňom
nasledujúci stodňový test, ukončený dvojdňovými výkonnostnými skúškami. V tabuľke 1 uvádzame
vzájomné korelácie medzi typom, pohlavným výrazom, exteriérom, výcvikom, prijazdenosťou, mechanikou
pohybu, maratónom a ovládaním v záprahu. Veľmi vysokú štatistickú preukaznosť sme zistili medzi typom,
pohlavným výrazom a exteriérom, ďalej medzi prijazdenosťou a mechanikou pohybu. Tu sa potvrdilo, že
vzťah medzi typom, pohlavným výrazom a exteriérom musí byť veľmi úzky, pretože tieto dva ukazovatele sú
veľmi tesne prepojené. To platí aj o vzťahu prijazdenosť a mechanika pohybu. Môžeme podporiť aj tvrdenie
MLYNEKA et.al (1999), že pohyb koňa úzko súvisí s výkonnosťou. Naše výsledky poukazujú na veľmi
vysokú preukaznosť medzi mechanikou pohybu a prijazdenosťou. V tomto prípade však je veľmi dôležitá aj
úroveň jazdca, ktorý pripravuje daného koňa, pretože kvalitný jazdec správnym prijazdením zvýrazní pohyb
30
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
koňa a naopak, slabší jazdec môže u daného koňa potlačiť jeho prejav v pohybe. Vysokú štatistickú
preukaznosť sme zistili medzi exteriérom a výcvikom, a medzi maratónom a ovládateľnosťou v záprahu.
Vysoká preukaznosť platí na 99 %. 95 %-nú štatistickú preukaznosť sme zistili medzi typom a pohlavným
výrazom a výcvikom, a medzi výcvikom a prijazdenosťou. MARŠÁLEK et.al. (1997) sa tiež pripájajú svojim
tvrdením o dôležitosti exteriéru a jeho vzťahu ne celkovú výkonnosť, tvrdí že exteriér je jeden
z predispozičných znakov pre dosiahnutie dobrej výkonnosti. Podľa FLADEHO (1990) existujú pozitívne
korelačné vzťahy medzi pôvodom, typom, exteriérom a výkonnosťou, s čím môžeme podľa nami zistených
výsledkov súhlasiť. Medzi ostatnými výkonnostnými ukazovateľmi štatistická preukaznosť nebola zistená. Pri
hodnotení dvojfaktorovej analýze rozptylu výkonnostných ukazovateľov rodín lipických kobýl a
dosiahnutých výkonnostných tried sme zistili štatistickú preukaznosť iba medzi výkonnostnými triedami (I.
triedou a elitou), medzi rodinami nebola zistená žiadna preukaznosť. Veľmi vysoká preukaznosť (nad 99,9 %)
bola zistená v hodnotení exteriéru (17,441) a výcviku (36,326). Vysoká preukaznosť (99 %) bola zistená v
type a pohlavnom výraze (8,3). V ostatných ukazovateľoch bol rozdiel medzi výkonnostnými triedami
nepreukazný.
Tabuľka 1Korelačné vzťahy výkonnostných ukazovateľov
Typ a pohl.
výraz
Exteriér
Výcvik
Prijazden.
Mechanika
pohybu
Maratón
_
0,6474+++
0,3433 +
0,2643 -
0,2271 -
0,0605 -
Exteriér
0,6474+++
_
0,3925 ++
0,0448 -
-0,0441 -
-0,0564 -
Výcvik
0,3433 +
0,3925 ++
_
0,2837 +
0,2015 -
0,0296 -
Prijazden.
0,2643 -
0,0448 -
0,2837 +
_
0,6975+++
0,0644 -
Mechanika
pohybu
0,2271 -
-0,0441 -
0,2015 -
0,6975+++
_
-0,0758 -
Maratón
0,0605 -
-0,0564 -
0,0296 -
0,0644 -
-0,0758 -
_
Ovládateľ.
v záprahu
0,0923 -
-0,0028 -
0,2117 -
0,1055 -
-0,0830 -
0,4151 ++
Vlastnosti
Typ a
pohl.výraz
POUŽITÁ LITERATÚRA
1.MLYNEK, J. – HALO, M. (1999): Chov koní. Nitra : Slovenský chov, 1999, 99 s. ISBN 80- 968175-4-X
2. DUŠEK , J. : Poznámky ke stupni dědivosti vlastností koní. In: Jezdectví, roč. 46, 1998,č. 6, s. 20- 21
3. DUŠEK , J. : Praktická hlediska na testovaní vlastností koní. Studijní informace VSCHK Slatiňany,
1990, č. 22, s. 8-23
4. FLADE, J.E. a kol.: Chov a športové využitie koní. Bratislava: Príroda, 1990. 451 s.
5. MARŠÁLEK, M. – ZEDNÍKOVÁ, J. (1997): Uplatnění lineárního popisu zevnějšku teplokrevných koní v
České republice. In: Zborník referátov z konf. s medzinár. účasťou poriadanou pri príležitosti 50. výročia
založenia ústavu „Aktuálne a perspektívne úlohy v chove a šľachtení hospodárskych zvierat“. Nitra: VÚŽV,
1997, s. 301-303.
6. LEACH,D. – DRMOND,K. – CLAYTON,H. (1984): Stride characteristies of horses sempeting in Grand
Prix jumping. In: Jurnal Veterinar, roč. 45, 1984, s.888-892.
31
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
VPLYV MAGNETICKÉHO POĽA NA PH V MSM A MLD
V KATEGÓRII OŠÍPANÝCH DO ODSTAVU
Haščík P., Čuboň J., Vagač V.
Slovenská poľnohospodárska univerzita, Nitra
ABSTRACT
We affected the pigs from birth to 29 days of age by magnetic fields. 4 pigs from control and experimental
group were slaughtered after 29 days of age. We monitored the influence of magnetic field to pH in MSM and
MLD post mortem. It can be assumed , the magnetic field has not negative influence to pH in the thigh
respectively pork loin on the ground of our results. Differences between groups were not significant..
ÚVOD
Magnetické pole je jedným z mnohých a možných faktorov, ktoré svojím pôsobením na základe pozorovania
viacerých autorov ( Nedyalkov a kol. (1996), Deschmukh a kol., (1998), Veterány a kol. (2001), Haščík
a kol., (2001,2002), Kyselica (2002) a i.) ovplyvňuje tak vlastný príjem krmiva , konverziu ako aj spotrebu
krmiva na jednotku produktu s možným nárastom ale aj deficitom v oblasti vlastnej úžitkovosti zvierat.
Pôsobenie magnetického poľa je doposiaľ najviac preskúmané v oblasti monogastrických zvierat, kde sa
zistili preukazné výsledky pri sledovaní metabolizmu, resp. jatočnej výťažnosti v oblasti brojlerových kurčiat
(Veterány a kol. 2002) ako aj vlastnej technologickej kvalite mäsa v kategóriach predvýkrmových ošípaných
(Haščík a kol. (2002).
Veľmi dôležitým a zložitým procesom pre kvalitu mäsa je biochemizmus fázy posmrtného stuhnutia.
Časový úsek , tzv. teplého mäsa a jeho veľmi dobrá väznosť je veľmi krátka a to cca len 2 hodiny po
vykrvení zvieraťa, kde teplota svaloviny neklesne pod hodnotu + 27 o C. V tomto období sú hodnoty pH ešte
vysoké a bezpečne vzdialené od izoelektrického bodu svalových bielkovín . Ďalší postup rozkladu glykogénu
na kyselinu mliečnu vedie k okysleniu mäsa v oblasti 5 - 5.5 pH, pričom sa súčasne rozkladá aj ATP, ktorý
udržiaval aktín a myozín v disociovanom stave a tieto dve bielkoviny postupne vytvárajú aktínomyozinový
komplex. Svalovina tak stráca podiel svojej väznosti, spevňuje sa, stráca svoju pružnosť a stáva sa
v konečnom dôsledku tuhou. Z hľadiska týchto uvedených údajov je mäso vo fáze rigor mortis nevhodné
ďalej na technologické a pre kulinárske použitie (Ingr, 1996).
Cieľom našej práce bolo zistiť vplyv magnetického poľa na priebeh postmortálnych zmien pH v MSM
(stehno) a v MLD (karé) už v počiatočnej fázy života u ciciakov t.j. od narodenia do veku 29 dní ( t.j. do
odstavu) u plemena Belgický Landras a vyhodnotiť možné zmeny pH v porovnaní s kontrolnou skupinou kde
sa vplyv magnetického poľa nepoužíval.
MATERIÁL A METODIKA
Vlastný kŕmny pokus sa uskutočnil v PD Progres Selice na počte 45 ks ošípaných, z čoho 23 ks ciciakov
tvorila kontrolná a 22 ks pokusná skupina. Počas celého pokusu t.j. od narodenia do veku 29 dní (odstav) sme
v pokusnej skupine pôsobili magnetickým poľom s indukciou 0,7 T umiestneného nad kotercom, pri pôsobení
2 x denne po dobu 1 hodiny (ráno a večer) v pravidelných intervaloch. Zvieratá boli umiestnené v maštali
s roštovým ustajnením v klietkovom chove spoločne s prasnicami a kŕmené KKZ od firma Agram Slovakia.
Po vlastnom odstave t.j. vo veku 29 dní boli vybrané z každej skupiny 4 kusy zvierat s približne rovnakou
živou hmotnosťou, ktoré boli určené na jatočný rozbor a posúdenie jatočnej kvality tela. Okrem základných
jatočných častí sme sledovali vplyv magnetického poľa na vývoj pH v stehne a karé.
32
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
VÝSLEDKY
Rozbor jatočného tela sa previedol na KHaSŽP pri SPU Nitra, kde sa sledovali nami určené ukazovatele.
Tieto ukazovatele a rozbory sme prevádzali za účelom získania poznatkov , či už v rannom štádiu života
ošípaných, t.j. v kategórii do odstavu ovplyvňuje magnetické pole svojím účinkom priebeh postmortálnych
zmien a týmto spôsobom vplýva na samotnú kvalitu jatočnej polovičky zvieraťa.
Tieto nami sledované ukazovatele nám už v rannom štádiu života môžu poukázať na určitú predispozíciu
a možné očakávané zmeny vo fázy posmrtného stuhnutia t.j. vo fázy rigor mortis a možnú očakávanú kvalitu
mäsa aj v neskoršom štádiu vývoja tak v oblasti predvýkrmových ako aj výkrmových ošípaných.
Základné sledované ukazovatele nameraných hodnôt pH v MSM a MLD po 1, 24 a48 hodinách sú uvedené
a štatisticky vyhodnotené v tabuľke v tabuľke č.1 a v tabuľke č. 2.
Tabuľka 1 Postmortálne zmeny pH v MSM a LMD u ošípaných po odstave
Sledovaná Charakteristika Namerané pH 1
skupina
hod. po zabití
Kontrolná
skupina
Pokusná
skupina
X
S
Sx
Min.
Max.
V%
X
S
Sx
Min.
Max.
V%
MSM
6,475
0,185
0,1068
6,29
6,66
2,8571
6,45
0,27
0,1558
6,18
6,72
4,186
MLD
6,79
0,05
0,0288
6,74
6,84
0,7363
6,335
0,215
0,1241
6,12
6,55
3,3938
Namerané pH
Namerané pH
Namerané pH
72 hod. po
24 hod. po
48 hod. po
zabití
zabití
zabití
MSM MLD MSM MLD MSM MLD
5,735
5,74
5,7
5,72
5,67
5,706
0,035
0,06
0,04
0,06
0,045 0,055
0,0202 0,0346 0,023 0,0346 0,025 0,0317
5,7
5,68
5,66
5,66
5,63
5,65
5,77
5,8
5,74
5,78
5,72
5,76
0,6102 1,0453 0,7017 1,0489 0,792 0,965
5,69
5,73
5,66
5,7
5,63
5,7
0,03
0,03
0,02
0,03
0,03
0,01
0,0173 0,0173 0,0115 0,0173 0,0173 0,005
5,66
5,7
5,64
5,67
5,6
5,69
5,72
5,76
5,68
5,73
5,66
5,71
0,5272 0,5235 0,3533 0,5263 0,5328 0,1754
Tabuľka 2 Štatistické vyhodnotenie pH post mortem v MSM a MLD
Štatistické
porovnanie
Kontrola :
Pokus
- P>0,05
+ P<0,05
Namerané pH 1 hod.
po zabití
Namerané pH 24 hod. Namerané pH 48 hod. Namerané pH 72 hod.
po zabití
po zabití
po zabití
MSM
-
MSM
-
MLD
+
MLD
-
MSM
-
MLD
-
MSM
-
MLD
-
ZÁVER
Na základe nami dosiahnutých výsledkov môžeme konštatovať, že v tomto období veku magnetické
pole nezaznamenalo negatívny vplyv na postmortálne zmeny pH v stehne resp. karé u ošípaných do odstavu
t.j do veku 29 dní, pričom hodnoty 6,335 (pokusná skupina) až 6,79 (kontrolná skupina) 1 hodinu po zabití
neboli nižšie ako hodnota pH 5,8, ktorú možno považovať za hraničnú hodnotu k možnej náchylnosti mäsa
na anomálny priebeh jeho zrenia a možnú identifikáciu mäsa PSE. Aj ďalšie merania po 24,48 resp. 72
hodinách nepotvrdili negatívny vplyv magnetického poľa na postmortálne zrenie mäsa aj keď v kontrolnej
skupine sa dosiahli čiastočne lepšie výsledky ako v pokusnej skupine a to hlavne pri meraní pH 1 hodinu po
zabití, kde boli výsledky dokonca štatisticky preukazné (P <0,05). V ostatných sledovaniach sa štatisticky
významné rozdiely (P <0,05) nepotvrdili.
33
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
LITERATÚRA
Deshmukh, A.D. – Seigneurin, F. – Colleweh, G. – Remingtom, H. : Estimation of poultry breast meat yield:
magnetic resonance imaging as a tool to improve the positioning of ultrasonic scaners. Meat Science, 2, 2000,
s.153 – 158.
Haščík, P. – Arpášová,H. – Čuboň, J, - Jedlička J. – Kulíšek, V.: Vplyv zmagnetizovaného krmiva na
senzorické vlastnosti mäsa kurčiat hybrida ISA 715 Vedette. Zborník z medzinárodnej konferencie: „
DRUBEŽ 2002“ Technologické systémy chovu drúbeže. Brno, 2002, s.189 - 191 .
Haščík,P. – Vetrány,L.- Kyselica,J.- Rukovanský, M. – Krivánek,L.: Vplyv magnetického poľa na
hospodárske využitie krmiva v kategórii ciciakov. In: Zb:refer. Rizikové faktory potravového reťazca. Nitra,
september 2002, s.46-49.
Haščík, P. – Kyselica,J. – Rukovanský, M. – Krivánek,L.: Vplyv magnetického poľa na využitie krmiva
v predvýkrme ošípaných. Zborník vedeckých prác: „ Dni výživy zvierat“, B.Bystrica, 19-20. september 2002,
s.62-65.
Ingr, I.: Technologické vlastnosti masa a jejich postmortální vývoj. Maso, č. 2. 1996, s. 6-10.
Kyselica,J.: Efekt podávania magneticky upraveného krmiva kurčatám mäsového hybrida ISA 715 Vedette na
senzorické vlastnosti ich mäsa. In: Zborník referátov : Rizikové faktory potravového reťazca., Nitra,
26.september 2002, s. 74-76.
Nedyalkov,N . –Nenov, S. – Parmakov, D. – Krumov, P.: The effect of magnetic field on the growth of
broiler chickens. Zemes, Ukio, Inyinerija, 27, 1996, s. 151-157.
Veterány, L. – Arpášová, H, - Čuboň, J. – Brouček, J. – Jedlička, J. – Haščík, P.: Vplyv zmagnetizovaného
krmiva na jatočnú hodnotu mäsového hybrida ROSS 208. In: Zborník referátov : Rizikové faktory
potravového reťazca, Nitra, 2001, s.97-99.
Veterány, L. – Jedlička, J. – Toman, R. - Čuboň, J. – Brouček, J. – Arpášová, H. - Haščík, P.: Vplyv
zmagnetizovaného krmiva na senzorické vlastnosti mäsa kurčiat. In: Zborník referátov : Aktuálne problémy
riešené v Agrokomplexe. Nitra, 2001 s. 103-105.
34
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
CHRONICKÁ A AKÚTNA INTOXIKÁCIA KADMIOM
A ZMENY ANTIOXIDAČNÉHO STAVU
Hijová E.1, Ništiar F.1, Kuchta M.1, Koréneková B.2, Skalická M.2
1
Ústav experimentálnej medicíny, Lekárska fakulta UPJŠ, Košice a 2Výskumný ústav veterinárnej medicíny
v Košiciach
ABSTRACT
Cadmium and its compounds are known to cause serious problems due to their accumulation and toxicity in
living organisms. Cadmium induced toxicity is also implicated in generation of reactive oxygen species and
exhaustion of antioxidants. The result of our study show that chronic and acute cadmium intoxication
significantly (p<0,001) reduced the plasma total antioxidant status in male and female Wistar rats. Acute
cadmium intoxication decreased the concentration of all antioxidant vitamins. During chronic intoxication
only vitamin C and vitamin A had tendency to contribute to antioxidative protection of organism.
ÚVOD
Voľné radikály (VR) zohrávajú významnú úlohu pri regulácii mnohých fyziologických procesov, ale na
druhej strane majú nemalý význam v početných patofyziologických pochodoch. Keď dôjde k porušeniu
rovnováhy medzi produkciou a elimináciou voľných radikálov vyvíja sa stav označovaný ako „oxidačný
stres“. Príčiny tohoto stavu môžu byť rôznorodé: významne sa na jeho vzniku môže podielať životný štýl a
životné prostredie, ale aj iné faktory. Pretože VR majú výraznú schopnosť negatívne ovplyvňovať integritu
buniek a dokonca celých tkanív, jednou zo základných podmienok prežitia organizmov bolo „vybudovanie“ si
celého systému antioxidačnej ochrany. Významnú zložku antioxidačnej ochrany tvoria vitamíny
s antioxidačnou funkciou zmeny ktorých sme sledovali v experimente po akútnej a chronickej intoxikácii
kadmiom u potkanov kmeňa Wistar.
Kadmium (Cd) ako jeden z predstaviteľov ťažkých kovov je stabilný environmentálny znečisťovateľ
s tendenciou kumulovať sa v biosfére, ale aj v ľudskom organizme. Výsledky in vitro a in vivo štúdií ukázali,
že kadmium indukuje oxidačný stres s následným vyčerpávaním zložiek antioxidačnej ochrany (1,3,4).
MATERIÁL A METODIKA
V priebehu akútnej a chronickej intoxikácie kadmiom boli zvieratá chované v konvenčných podmienkach
Centrálneho zvieratníka LF UPJŠ, krmené Larsenovou diétou a napájané pitnou vodou at libitum, pričom
spotreba vody a krmiva bola denne kontrolovaná. Do chronického experimentu bolo zaradených 24 potkanov
vo veku 74 dní s priemernou hmotnosťou 235,0±43,26g. Kontrolnej skupine (KS-CH, 6 samcov a 6 samíc)
bola aplikovaná čistá pitná voda a experimentálnej skupine (ES-CH, 6 samcov a 6 samíc) bolo aplikované Cd
ako CdCl2.2 H2O nariedené v pitnej vode v množstve, ktoré zodpovedalo dávke LD50 rozdelenej na 90 dni.
LD50 kadmia aplikovaného per os u potkanov je 225,0 mg/kg ž.h. (2). Do akútneho experimentu bolo
zaradených 24 potkanov vo veku 99 dní s priemernou hmotnosťou 289,17±26,84g. Aj kontrolnej skupine
(KS-A, 6 samcov a 6 samíc) bola aplikovaná čistá pitná voda a experimentálnej skupine (ES-24 h., 6 samcov
a 6 samíc) bola aplikovaná jednorázová dávka LD50 Cd žalúdkovou sondou nariedená tak, aby v 1 ml roztoku
bola dávka LD50 /100g ž.h. Po ukončení experimentu bola potkanom v celkovej pentobarbitálovej anestéze
(Pentobarbital, Spofa, 50mg/kg ž.h.) i.p. odobratá krv zo srdca s použitím heparínu (Spofa, Praha, 5 000 m.j.)
a odobratá pečeň pre analýzu Cd a Zn v pečeni.
V heparinizovanej krvi boli stanovené koncentrácie vitamínov E a A metódou vysokoúčinnej kvapalinovej
chromatografie. Koncentrácia vitamínu C bola meraná spektrofotometricky s 2,4 dinitrofenylhydrazínom. Na
stanovenie celkovej antioxidačnej kapacity plazmy (TAS) ako integrovaného markera stavu všetkých
antioxidantov v plazme bola použitá meracia súprava Total antioxidant status (Randox Laboratories, V.B.).
Vzorky pečene boli analyzované na atómovom absorpčnom spektrofotometri (UNICAM SOLAR 939, V.B.)
35
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
použitím grafitovej kyvety s korekciou pozadia pri stanovení Cd a použitím plameňovej metódy pri stanovení
Zn.
VÝSLEDKY A DISKUSIA
Výsledky zmien parametrov počas akútnej a chronickej intoxikácie sú zhrnuté v tabuľke 1. Chronická
intoxikácia bola bez úhynu zvierat, ale počas akútnej uhynuli 4 samice a 1 samec. Počas akútnej intoxikácie
bola denná spotreba vody a krmiva v ES-24h. signifikantne znížená (p<0,001) čo sa odrazilo na poklese
hmotnosti (p<0,01). V ES-CH bola hmotnosť potkanov na konci experimentu signifikantne zvýšená
(p<0,001) spôsobená prirodzeným nárastom počas 90 dní experimentu, spotreba vody a krmiva znížená, ale u
samcov napriek nižšiemu príjmu krmiva a vody (p<0,001) bola hmotnosť signifikantne zvýšená (p<0,001).
Tab.1. Zmeny parametrov počas chronickej a akútnej intoxikácie kadmiom
KS-CH
ES-CH
KS-A
ES-24h.
Parameter
X ± SD
X ± SD
X ± SD
X ± SD
TAS (mmol/l)
1,19 ± 0,11
0,88 ± 0,17***
1,21 ± 0,13
0,73 ± 0,08***
Vit. E (µmol/l)
10,72 ± 5,11
7,71 ± 2,66*
8,38 ± 3,69
3,84 ± 0,73***
Vit. C (µmol/l)
49,07 ± 15,33
55,87 ± 12,86
50,22 ± 10,98
39,31±13,41
Vit. A (µmol/l)
1,80 ± 0,31
2,07 ± 0,47
1,61 ± 0,18
1,37 ± 0,28**
Cd pečeň (mg/kg)
0,029 ± 0,002
3,94 ± 0,64***
0,038 ± 0,007
88,61±9,69***
Zn pečeň (mg/kg)
58,57 ± 2,88
75,87 ± 16,57***
57,33 ± 4,18
87,50±4,54***
Vysvetlivky: * p<0,05; **p<0,01; ***p<0,001, porovnanie KS-CH/ES-CH a KS-A/ ES-24h.
Výsledky našich experimentov ukázali, že Cd indukuje oxidačný stres spojený so zmenami dôležitých
antioxidantov. Oprava oxidačného poškodenia organizmu nemusí byť stále efektívna a je obtiažná. Oveľa
efektívnejšia cesta je prevencia-t.j. minimalizovanie zdrojov tvorby voľných radikálov a posilnenia
prirodzeného antioxidačného mechanizmu podávaním látok, ktoré pôsobia antioxidačne. Preto kontaminácia
životného a pracovného prostredia a jej následky pre živé organizmy sú v popredí záujmu nielen vedeckej, ale
aj laickej verejnosti. Vplyvom činnosti človeka množstvo škodlivín narastá a niekedy nadobúda až
nebezpečné rozmery a vzniká tak známy kolobeh vzduch-pôda-voda-potraviny na konci ktorého je opäť
samotný človek. Prvoradou úlohou spoločnosti je vytvárať podmienky na zabránenie úniku emisií a znižovať
ich koncentráciu na čo najmenšiu, spoločensky a zdravotne únosnú mieru.
LITERATÚRA
1.
2.
3.
4.
Fahmy, M.A., Aly, F.A.: In vivo a in vitro studies on the genotoxicity of cadmium chloride in mice. J.
Appl. Toxicol., 20, 2000, s. 231-238.
Kotsonis, F.N., Klaasen, C.D.: Toxicity and distribution of cadmium administered to rats at sublethal
doses. Toxicol. Appl. Pharmacol., 41, 1977, s.667-680.
Shaikh, Z.A.,Vu, T.T., Zaman, K.: Oxidative stress as a mechanism of chronic cadmium-induced
hepatotoxicity and renal toxicity and protection by antioxidants. Toxicol. Appl. Pharmacol., 154, 1999,
s.256-263.
Stohs, S.J., Bagchi, D.: Oxidative mechanisms in the toxicity of metal ions. Free Radic. Biol. Med., 18,
1995, s. 321-336.
36
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
KADMIUM, MEĎ A ZINOK V MLIEKU DOJNÍC
Hiščáková M., Jesenská M., Novotný J., Link R., Kováč G.
Univerzita veterinárskeho lekárstva, Košice
ABTRACT
In this work, we evaluated concentrations of cadmium, copper, and zinc in the milk of dairy cows from areas
exposed to industrial emissions. Concentrations of these elements were determined by AAS method,
flameless for cadmium ( Perkin – Elmer 4 100ZL) and flame AAS method for copper and zinc ( A Analyst
100). We did not observe any sample with higher concentrations of some of the elements over the maximum
acceptable levels.
ÚVOD
Niektoré zložky životného prostredia sú stále sa zvyšujúcim zdrojom škodlivín v potrave. Mnoho z nich je
značne toxických pre človeka, zvieratá a rastliny. Medzi takéto patria aj niektoré prvky a zvlášť z nich mnoho
ťažkých kovov je značne toxických tým, že sa ukladajú v organizme cestou potravového reťazca.
Znečisťovaním životného prostredia sa zvyšuje záujem o dôsledky pôsobenia týchto prvkov na živé
organizmy. Na druhej strane mikroelementy aj keď ich význam sa často podceňuje zohrávajú kľúčovú úlohu
v mnohých enzýmových systémoch a tým majú rozhodujúci vplyv nielen na úžitkovosť, ale aj na zloženie
mlieka. Dávajú informácie z hľadiska fyziológie výživy aj základnú informáciu o zdravotnom stave dojnice,
možno povedať, že mikroelementy sa podieľajú aj plnia rôzne biologické funkcie organizmu. Ich toxicita
závisí od druhu zvierat, dávky a od ich dĺžky pôsobenia na organizmus zvierat. Sledovanie hospodárskych
zvierat v takýchto oblastiach umožňuje tým zhodnotiť zaťaženie oblasti, ktorá je vystavená emisiám
toxických látok. Kadmium možno považovať za jeden z najrizikovejších ťažkých kovov v poživatinách. Jeho
kumulácia v organizme závisí aj od komplexu antagonistických interakcií medzi kadmiom a zinkom
(Prasat,1993). Pri zvýšenom príjme kadmia do organizmu je zinok vytláčaný z väzieb, čo je vlastne príčina
toxického účinku kadmia (Denduluri,1996). Pri akútnych otravách zinkom sa zvyšuje jeho obsah v pečeni a
v mlieku. Aj keď hospodárske zvieratá nie sú na prebytok medi citlivé, v posledných rokoch je výraznejší
problém toxikóz z medi najmä u prežúvavcov. Okrem toho meď sa zúčastňuje na procesoch osteogenézy, na
ochranných funkciách organizmu, pigmentácii a keratinizácii srsti a peria tým, že sa stáva zložkou bielkovín
obsahujúcich meď s enzymatickou funkciou.
V našej práci podávame prehľad koncentrácií kadmia, medi a zinku v mlieku dojníc a porovnávame
dosiahnuté koncentrácie s platnými hygienickými normami.
MATERIÁL A METODIKA
K stanoveniu koncentrácie boli odobrané individuálne vzorky mlieka počas zimného a letného obdobia.
Analyzovali sme 125 vzoriek mlieka. Koncentráciu kadmia sme stanovili na AAS fy Perkin-Elmer model 4
100ZL bezplameňovou metódou a koncentrácia medi a zinku bola stanovená na AAS A Analyst 100
plameňovou metódou. Vzorky boli mineralizované mokrou cestou v mikrovlnnej peci MLS 1 200. Výsledky
boli štatisticky vyhodnotené v programe Statgraphics vers. 4. 0.
VÝSLEDKY A DISKUSIA
Dosiahnuté výsledky sú uvedené v tabuľke č. 1. s uvedením priemernej hodnoty, smerodajnej odchylky a
rozptylu hodnôt ( minimálna a maximálna hodnota )
Mlieko a mliečne výrobky obsahujú pomerne nízke hodnoty kadmia. Údaje z literatúry uvádzajú, že hodnoty
kadmia pre mlieko sa pohybujú od 0,0003 do 0,003 mg/kg. Podobné hodnoty pre kadmium v mlieku vo svojej
práci uvádza Larson (1995), 0,0005 mg/kg kadmia v mlieku. Z pohľadu nami zistených hodnôt v sledovaných
oblastiach u koncentrácie medi a zinku neboli zistené nadlimitné hodnoty. Priemerná koncentrácia medi
v mlieku dojníc je 0,24 mg/l. Táto koncentrácia u týchto vzoriek je v medziach, ktorú vo svojich prácach
37
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
uvádzajú Kirgessner (1966) a Dzenite (1971). Uvádzajú rozpätie hodnôt medi od 0,24 až 0,67 mg/l. Aj Larson
(1995) uvádza rozpätie koncentrácie medi v mlieku dojníc od 0,01 – 1,2 mg/l. Pri porovnaní koncentrácie
zinku tak isto Kirgessner (1966) uvádza hodnoty v mlieku vyššie ako je naša priemerná hodnota – 3,16 mg/l,
uvádza rozpätie 5,0 – 20,0 mg/l. Larson (1995) uvádza 4,0 mg/l zinku v mlieku dojníc.
Ak hodnotíme obsah týchto prvkov z hľadiska poživateľnosti vyskytujú sa v takých koncentráciách, ktoré
neohrozujú zdravie ľudí a zvierat. Ide o koncentrácie, ktoré svojim obsahom nepresahujú najvyššie prípustné
hodnoty uvedené vo Vestníku MP SR (1996) a ktoré uvádza vo svojich prácach aj Kielwein (1994).
Tabuľka č. 1.: Koncentrácia kadmia, medi a zinku v mlieku dojníc v mg/l
x
sd
min
max
n
Kadmium
0,0017
0,0012
0,0004
0,005
125
Meď
0,242
0,184
0,05
0,8
125
Zinok
3,16
1,00
1,00
6,75
125
ZÁVER
Na základe dosiahnutých výsledkov možno konštatovať, že hoci vzorky pochádzajú z oblastí znečistených
emisiami, nezistili sme nadlimitné koncentrácie, ale aj tak je potrebné prevádzať cieľový monitoring
prírodného prostredia, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou pre ľudí a zvieratá.
LITERATÚRA
1.
2.
3.
4.
5.
6.
7.
Bruce L. Larson et al.: Lactation, 5. 2. 6. Salts, s. 186-188, THE IOWA STATE UNIVERSITY PRESS
AMES, IOWA, 1995
Denduluri, S.-Chandra, R. K.: Effects of cadmium and zinc and their interactions on imune responses.
Immunol. Infect. Dis 6, 2, s. 113-119, 1996
Dzenite, A. Ja.- Lieldeins, R.- Nejland, Ja. A.: Soderžanie mikroelementov v molozive i moloke korov
buroj latvijskoj porody. Nauka životnovodstva, Trudy latv. životnov. i vet.,Riga, Zinatne, 25, č. 9, s. 3945, 1971
Kielwein, G.: Leitfaden der Milchkunde und Milchhygiene, Pareys Studdientexte, Verlag 1 Parey,
Berlin, 1994
Kirchgessner, M., J., et al: Zur Spurelementversorgung der Kälber bei Verfűtterung von Milch und
Milchprodukten. Milchwissenschaft, 23, s. 424-425, 1966
Prasat, R.- Nath R.: Zinc transport in monkey renal brusch border membrane vesicles and its interaction
with cadmium: a kinetic study. J. Trace Elem. Exp. Med. 6, 3,s. 95-107, 1993
Vestník MP SR, 1996.
38
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
NÁRODNÝ SYSTÉM KONTROLY CUDZORODÝCH LÁTOK
NA SLOVENSKU – VETERINÁRNO-PRODUKČNÝ ASPEKT
NATIONAL SYSTEM OF FOREIGN SUBSTANCES CONTROL IN
SLOVAKIA – VETERINARY-PRODUCTION ASPECT
Hudáková M., Bíreš J., Košutzký J.
Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky
State Veterinary and Food Administration of the Slovak Republic
ABSTRACT
This report deals with the National system of foreign substances control in Slovakia, the main and final aim of
which is the control of food chain in the interest of consumer’s health protection. The important and intergral
part of consumer’s protection is the performance of food supervision, the elaboration of the National plan of
residues control under the competence of the State Veterinary and Food Administration of the Slovak
Republic. The National system of foreign substances control is a complex of individual control and
monitoring programs, the results of which are summarized in partial database of the State Veterinary and
Food Administration of the Slovak Republic and in the central database of the Food Research Institute.
Key words: National plan of residues control, food supervision, food chain, programs of control and
monitoring, database.
Zdravotná neškodnosť vyprodukovaných surovín či už rastlinného alebo živočíšneho pôvodu a následne
potravín je prioritou Slovenskej republiky v záujme zabezpečiť najvyššiu úroveň ochrany zdravia a ochrany
spotrebiteľa. V súlade so stratégiou bezpečnosti potravín, ciele Slovenskej republiky smerujú k uplatňovaniu
integrovaného prístupu k potravinovému reťazcu a k dôslednej kontrole na všetkých jeho stupňoch v záujme
produkcie zdravotne bezpečnej potraviny. Pre účinnú kontrolu potravinového reťazca je nevyhnutné
koordinovať výkon systému kontrol, jasne stanoviť kompetencie a zodpovednosti.
Dôležitou súčasťou ochrany spotrebiteľa je existencia národného systému kontroly cudzorodých látok
v potravinovom reťazci, ktorý zahŕňa aj prevenciu vstupu a kontrolu reziduí do tohto reťazca. Kompetentné
orgány veterinárnej správy vykonávajú kontrolu zdravotnej neškodnosti surovín a potravín živočíšneho aj
rastlinného pôvodu.
Zastrešujúcim orgánom pre zabezpečenie zdravotnej neškodnosti vyprodukovaných surovín, následne
potravín a prevencie pôsobenia rizikových faktorov na potravinový reťazec je Ministerstvo pôdohospodárstva
SR s vytvorenou Komisiou pre bezpečnosť potravín. Táto komisia koordinuje určitú časť programu kontroly
a na druhej strane program monitoringu. Ministerstvo pôdohospodárstva vypracováva Národný program
úradnej kontroly potravín v SR. Tento program vychádza z požiadaviek harmonizácie legislatívnych krokov
týkajúcich sa úradnej kontroly potravín a bezpečnosti potravín. V zmysle zákona o potravinách, úradnú
kontrolu potravín zabezpečuje ŠVPS SR v pôsobnosti Ministerstva pôdohospodárstva SR a orgány na ochranu
zdravia v kompetencii Ministerstva zdravotníctva SR. Národný program úradnej kontroly potravín v SR
rozpracováva zásady kontroly potravín ustanovených zákonom č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení zákona
č. 23/2002 Z. z. v súlade so smernicou Rady 89/397/EEC na úradnú kontrolu potravín na úrovni Slovenskej
republiky.
Cieľom národného programu je :
1.harmonizovať výkon úradnej kontroly potravín s pravidlami uplatňovanými v EÚ,
2.vytvárať podmienky pre aplikáciu politiky EÚ v oblasti bezpečnosti potravín,
3.rešpektovať a aplikovať princípy politiky EÚ v súlade s Bielou knihou bezpečnosti potravín,
4.zjednocovať a usmerňovať výkon úradnej kontroly potravín na národnej úrovni,
5.zabezpečiť vysokú úroveň ochrany zdravia a spotrebiteľa,
6.spolupracovať s autoritami členských štátov a kandidátskych krajín, kompetentnými pre úradnú
kontrolu a bezpečnosť potravín,
39
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
7.pripraviť legislatívu na rýchly výstražný systém pre potraviny a dobudovať podporné systémy, ako
Komisiu pre bezpečnosť potravín, Národnú komisiu pre riadenie rizika a pod.,
8.posilniť a rozvíjať komunikáciu so spotrebiteľmi, v záujme zvyšovania vedomostí, záujmu
a účasti spotrebiteľov vo veciach verejného zdravia a ochrany spotrebiteľa.
Jeho cieľom je zjednocovať a usmerňovať výkon úradnej kontroly potravín realizovaný kompetentnými
národnými autoritami.
Kompetentným orgánom ďalšej časti programu kontroly je ŠVPS SR, v rámci ktorej sekcia hygieny potravín
a potravinového dozoru zodpovedá v rámci tejto problematiky za potravinový dozor. Dňom pristúpenia do
EÚ bude taktiež zodpovedná za vypracovanie metodického pokynu na monitoring pesticídov EÚ, ktorý
funguje v krajinách EÚ a v ktorom je plánovaná kontrola 8 druhov potravín rastlinného pôvodu, ktoré sa
menia v priebehu 3 rokov a v týchto komoditách sa detekuje 42 druhov pesticídov. Ide hlavne o komodity ako
je ovocie, zelenina, cereálie a pod. Sekcia zdravia zvierat ŠVPS SR je zodpovedná za vypracovanie
národného plánu kontroly reziduí a metodických pokynov pre rádiohygienickú kontrolu a monitoring
poľovnej zveri.
Pod pojmom „potravinový dozor“ sa rozumie oprávnenosť dozerať, či právnické osoby a fyzické osoby
dodržiavajú podmienky a plnia povinnosti a opatrenia ustanovené zákonom č.152/1995 Z. z. o potravinách
v znení neskorších predpisov a potravinovým kódexom upravujúcim výrobu potravín a tabakových výrobkov,
manipuláciu s nimi a ich uvádzanie do obehu. Orgány štátnej veterinárnej a potravinovej správy vykonávajú
potravinový dozor nad výrobou, manipuláciou a uvádzaním do obehu potravín živočíšneho pôvodu okrem
poskytovania služieb spoločného stravovania a potravín
spadajúcich do kompetencie orgánov na ochranu
zdravia, potravín rastlinného pôvodu a tabakových výrobkov.
Orgány štátnej veterinárnej a potravinovej správy ďalej vykonávajú dozor nad klasifikáciou tiel jatočných
zvierat. Potravinový dozor sa vykonáva na základe plánov výkonu dozoru, ktoré sa každoročne vypracujú
z databázy údajov o primárnych výrobcoch, baliarňach, distribútoroch, dopravcoch, obchode a sektore
služieb. Odber vzoriek sa uskutočňuje na základe plánu odberu vzoriek vypracovaného orgánmi
potravinového dozoru na rok a konkretizovaného štvrťročne, pričom dôraz musí byť kladený na
zabezpečenie zdravotnej neškodnosti a kvality výrobku. Vzorky odoberané pri potravinovom dozore sa
podľa ich charakteru výroby a vlastností laboratórne vyšetria najmä na cudzorodé látky kontaminujúce,
aditívne, mikrobiologické kritériá, fyzikálno-chemické ukazovatele, senzorické vlastnosti a označovanie. Na
základe výsledkov dozoru a vykonaných analýz odobratých výrobkov spracujú orgány potravinového dozoru
ročné prehľady vrátane komentára, ktorý obsahuje analýzu príčin porušení ukazovateľov charakterizujúcich
zdravotnú neškodnosť výrobkov v zmysle článku 14 smernice 89/397 EEC o úradnej kontrole potravín.
Spoločnú správu o výsledku kontrol spracuje ŠVPS SR.
Na vyšetrovanie živých zvierat a čerstvého mäsa vrátane ich orgánov Slovenská republika cestou ŠVPS SR
každoročne vypracováva plán na vyšetrovanie reziduí. Zostavenie programu kontroly reziduí má špecifiká pre
každý štát. V podstate sa vychádza z počtu odporazených jatočných zvierat a rozsahu výroby živočíšnych
surovín vždy za predchádzajúci rok. Pri niektorých komoditách /hydina,vajcia,med a i./, sa berie do úvahy aj
počet vyvezených ton týchto živočíšnych surovín a produktov do štátov EÚ. Odbery vzoriek, analýzy rezíduí
cudzorodých látok v živočíšnych produktoch a krmivách sa uskutočňujú na základe metodických pokynov
Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR a vypracovaných ročných plánov. Analýzy rezíduí a odbery
vzoriek od živých zvierat a zo živočíšnych produktov sa odoberajú podľa zásad Nariadení vlády č. 319 a 320.
Tieto vstúpili do platnosti od 1. 8. 2003 a sú v súlade s podmienkami smerníc EÚ 96/22 a 96/23. V roku
2003 je kontrolná činnosť smerovaná na nasledovné typy látok / Tabuľka č.1/. Okrem systému kontroly
rezíduí u živých zvierat a živočíšnych surovín v SR sa cudzorodé látky sledujú a kontrolujú aj v ďalších
systémoch
kontroly a monitoringov. Cieľom metodického pokynu pre rádiohygienickú kontrolu
vypracovaného ŠVPS SR je dlhodobé sledovanie komodít vhodných na indikáciu prieniku umelých
rádionuklidov a na zabránenie nekontrolovanému prieniku týchto rádionuklidov do potravinového reťazca
človeka pomocou námatkovej kontroly vybraných komodít. Metodický pokyn pre monitoring poľovnej zveri
je zameraný na monitoring kontaminantov ako napr. PCB, rizikové prvky u rýb a tiež sa zameriava na
získanie informácií o zveri z príslušných ekosystémov. Program monitoringu spadá pod kompetenciu
Výskumného ústavu potravinárskeho, ktorý vypracováva plány pre koordinovaný cielený monitoring pre
rastlinné aj živočíšne komodity a monitoring spotrebného koša.
40
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
Tabuľka č.1
Analýza reziduí u zvierat, v surovinách a potravinách živočíšneho pôvodu
Skupiny CL
HD,
ovce,
kozy,
ošípané,
a kone
hydina
produkty
vodného
hospodárstva
X
Skupina A1
Stilbény, ich deriváty,
soli a estery
X
X
Skupina A2
Antityroidné látky
X
X
Skupina A3
Steroidy
X
X
Skupina A4
Laktóny resorcylovej
kyseliny vrátane
zeranolu
Beta-agonisti
X
Skupina A5
Skupina A6
vajcia
králičie
mäso,
zverina*
vrátane
farmov.
chovov
X
KE
X
NR
X
X
NR
X
NR
BA
X
X
X
X
X
X
X
X
X
X
X
X
X
X
X
X
X
X
X
SkupinaB1
Antibakteriálne látky
Antihelmintiká
Skupina B2
(b)
Antikokcidiká vrátane
nitroimidazolov
X
X
Skupina B2
(c)
Karbamáty a
pyretroidy
X
X
Skupina B2
(d)
Sedatíva
Skupina B2
(e)
Nesteroidné a
protizápalové lieky
Skupina B2
(f)
Iné farmakologicky
aktívne látky
Skupina B3
(a)
Organochlórované
látky vrátane PCB
Skupina B3
(b)
Skupina B3
(c)
Organofosfáty
Mykotoxíny
X
X
DK
X
KE
X
KE
X
X
X
X
Referenčné
ŠVPÚ
NR
Zakázané veterinárne
lieky a farmakologicky
účinné látky
Chemické prvky
med
X
Skupina B2
(a)
Skupina B3
(d)
Skupina B3
(e)
mlieko
BA
KE
X
X
X
BA
DK
X
X
X
X
X
X
X
X
X
X
X
X
X
X
X
X
Farbivá
X
X
X
BA
X
BA
X
KE
KE
DK
Iné
Skupina B3
(f)
Skupin A - látky,ktoré majú anabolické účinky a neautorizované látky
Skupina B - veterinárne liečivá a kontaminanty:
1 - antibakteriálne látky vrátane kontaminantov
2 - iné veterinárne liečivá
3 - iné látky a kontaminanty
* - na zverinu sa vzťahujú len tie látky, ktorých sa to týka
41
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
Koordinovaný cielený monitoring je opakované sledovanie a vyhodnocovanie presne definovaných
cudzorodých látok v pôde, závlahovej a napájacej vode, krmivách, surovinách a potravinách rastlinného a
živočíšneho pôvodu na rovnakých územiach a farmách vždy po 5. rokoch. Cieľom je získať objektívne a
reálne informácie o kontaminácii potravinového reťazca. Ďalší typ monitoringu je monitoring spotrebného
koša, ktorého cieľom je získať reálne informácie o kontaminácii potravín a pitnej vody v spotrebiteľskej sieti
a je podkladom pre vyhodnocovanie expozície človeka cudzorodými látkami. Všetky výsledky programov
kontroly a monitoringov sú sumarizované v čiastkovej databáze ŠVPS SR a následne v centrálnej databáze
VÚP. V rámci sledovania výskytu cudzorodých látok v pôde, vode, krmivách, surovinách a potravinách
rastlinného a živočíšneho pôvodu , Stredisko pre vyhodnocovanie výskytu cudzorodých látok na Výskumnom
ústave potravinárskom v Bratislave každoročne spracuje a vyhodnocuje výsledky v Správe z kontroly
cudzorodých látok.
Národný systém kontroly cudzorodých na Slovensku je zameraný na zdokonalenie vystopovateľnosti rizík
z potravín a následne dôslednejšej ochrany spotrebiteľa.
42
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
VPLYV LACTOBACILLUS PLANTARUM LB5 AKO ADITÍVUM V CHOVOCH
OŠÍPANÝCH PRI VÝROBE EKOLOGICKEJ POTRAVINY
Húska M., Kováč G., Link, R., Novotný J., Hiščáková M., Jesenská M. , Reichel P.
Univerzita veterinárskeho lekárstva, Komenského 73, 041 81 Košice
ABSTRACT
Experiment was realized on 24 piglets divided into two groups. Probiotic strain Lact. plantarum LB5 was
applicated orally 2x3 ml daily to animals in E group during their postnatal period till the 73rd day of
experiment. Lactobacillus strain contained 1010 embryos per ml. Blood samples were examined from sinus
ophtalmicus. Tested strain did not influence the haematological profile - Ec, Lc, values and Hb, Hk, MCV
concentration. Int test showed higher values in E group with significant difference p < 0.05 on day 42 only.
IFA Ne, FA Lc values were higher in E group with significant difference p < 0.05 on day 59 and p < 0.01 on
day 73. CIg concentration showed significant difference p < 0.05 on days 42 and 49, p < 0.01 on days 59 and
73. Lact. plantarum did not influence CB, ALB and glucose concentration but the health state was influenced
positively. Positive effects of Lact. plantarum included growth and weight gain stimulation with significant
difference (p < 0.05) on day 59 and (p < 0.01) on day 73 in E group and pH values decrease in GIT. Mucosal
adherence has been proved by small intestine electron microscopy method.
ÚVOD
Snaha o výrobu zdravotne nezávadných potravín s dlhodobou trvanlivosťou je aktuálnou požiadavkou
obchodnej siete, spotrebiteľov a je cieľom všetkých výrobcov potravín. V súčasnosti sa dáva prednosť látkam
a mikroorganizmom prirodzene sa vyskytujúcich v potravinách. Perspektívne sa javí použitie
mikroorganizmov mliečneho kvasenia a ich produktov. Mikroflóra zažívacieho aparátu je zastúpená 400-500
druhmi mikroorganizmov, pričom v jednom grame črevného obsahu sa nachádza 1010 – 1011 baktérií
(HERICH, 1999). Je to veľmi zložitý symbiotický systém závislý na hostiteľovi, krmive a na
mikroorganizmoch, ktoré sa pomocou potravy dostávajú do zažívacieho traktu. V stabilnom prostredí
zažívacieho traktu sú prístupné úseky obývané autochtónnymi mikroorganizmami (RÉVAJOVÁ, 1996).
MATERIÁL A METODIKA
V experimente použitý kmeň Lact. plantarum pod označením LB5, bol pôvodne získaný zo žinčice,
prepasážovaný cez tráviaci trakt gnotobiotických prasiat. V experimente bolo použitých 24 prasiatok,
krížencov SBU - 75% a Landras - 25% (BULECA, 1996). V troch vrhoch po pôrode boli ciciaky odvážené,
otetované a vytvorili sa dve skupiny: E – experimentálna a K – kontrolná s približne rovnakou hmotnosťou,
v ktorých boli zastúpené obe pohlavia. Priemerná pôrodná hmotnosť bola 1,18 kg na ciciaka. Zvieratám v E
skupine bol od narodenia do ukončenia experimentu perorálne aplikovaný probiotický kmeň LB5 množený
v Rogóza bujóne, ktorý obsahoval v 1 ml 1010 zárodkov. Pokusné zvieratá dostávali 3 ml probiotika
individuálne 2x denne aplikátorom do 28. dňa, potom zamiešané v kŕmnej zmesi ČOS. Pre laboratórne
analýzy bola krv odobratá z očného venózneho splavu - sinus ophtalmicus. Z odobratej krvi boli stanovené
hodnoty hematologického profilu – počet erytrocytov (Ec), koncentrácia hemoglobínu (Hb), hodnota
hematokritu (Hk), priemerný objem erytrocytov (MCV), počet leukocytov (Lc), imunologické ukazovatele –
hodnoty INT testu, fagocytárnej aktivity neutrofilov (FANe), indexu fagocytárnej aktivity neutrofilov
(IFANe), fagocytárnej aktivity leukocytov (FALc), indexu fagocytárnej aktivity leukocytov (IFALc),
bielkovinového profilu – koncentrácia celkových sérových imunoglobulínov (CIg), bielkovín (CB),
albumínov (ALB) a energetického profilu – koncentrácie glukózy (Gluk). Denne bol sledovaný zdravotný
stav. Na 59. deň bolo 8 kusov zvierat odporazených za účelom zistenia hodnôt pH v žalúdku, duodene, jejune,
ileu, coecu, colóne a zároveň z nich boli odobraté vzorky na transmisívnu elektrónovú mikroskopiu.
43
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
VÝSLEDKY
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
Pri perorálnej aplikácii autochtónneho kmeňa Lactobacillus plantarum LB5 sa u ošípaných zistilo, že:
testovaný kmeň neovplyvnil hematologický profil (počet Ec, Lc, koncentrácie Hb, Hk a MCV)
schopnosť aktivácie oxidačného metabolizmu fagocytov (INT testom) vykázala vyššie hodnoty v E
skupine so signifikantným rozdielom (p<0.05) len na 42. deň, štatistický významný rozdiel bol zistený
pri hodnotách IFANe, FALc, IFALc na 59. deň (p<0.05) a 73. deň (p<0.01)
koncentrácie CIg vykazovali signifikantný rozdiel (p<0.05) na 42. a 49. deň, p<0.01 na 59. a 73. deň.,
laktobacilový kmeň neovplyvnil dusíkový (bielkovinový) profil, počas celého experimentu bola
hypoproteinémia a hypoalbuminémia v oboch skupinách
neovplyvnil koncentráciu glukózy v sére
priaznivo ovplyvnil zdravotný stav, čo sa prejavilo stimuláciou rastu a prírastkov so signifikantným
rozdielom (p<0.05) na 59. deň a (p<0.01) na 73. deň
znížil hodnoty pH v GITe u E zvierat, ale bez signifikantného rozdielu medzi skupinami
bola dokázaná adherencia na sliznice tenkého čreva elektrónovou mikroskopiou.
DISKUSIA
Konzervovanie potravín fermentáciou sa považuje za jednu z najstarších metód spracovania a uchovania
potravín, pričom ako riadiaci prvok jej priebehu sa využívalo solenie. Fermentácia je založená na využívaní
schopností mikroorganizmov produkovať látky, ktoré predlžujú prirodzenú trvanlivosť potravín. Počas
samovoľných alebo riadených biologických procesov vzniká chemické konzervačné činidlo, alebo zmes
niekoľkých činidiel, ku ktorým zaraďujeme etanol, organické kyseliny (mliečna, octová) a produkty
mikroorganizmov (H2O2, antibiotiká, interleukíny a pod.). Vývin žiadúcej a stabilnej mikroflóry
gastrointestinálneho traktu (GIT) po narodení sa pokladá za dôležitý dej pre zdravie a úžitkovosť
hospodárskych zvierat. Optimalizácia mikroflóry GIT-u biologickými prostriedkami priemyselnej výroby bol
zastrešený pojmom probiotiká (FÜLLER, 2000). Hoci mechanizmy účinku probiotík ešte nie sú dostatočne
objasnené, udáva sa že pozitívne pôsobia na zdravie zvierat predovšetkým prostredníctvom obsiahnutej
mikroflóry (HÚSKA, 2000). Na základe obdržaných výsledkov bol prijatý postulát, že probiotiká sú
účinnejšie, keď sa mikroflóra aplikuje bezprostredne po narodení alebo keď jej stabilita je vychýlená a
ohrozená.
LITERATÚRA
Buleca, J. Štebnická, K., Mattová, J., Húska, M., Ondrašovičová, O.: Zborník UEVM, Košice, 1996, 155-158
Füller, R.: The Probiotics Concept – It’s Development and Use. The Prospect of Probiotics in Prevention and
Therapy of Diseases of Young, High Tartras, Slovakia, 11-14 October 2000, 23
Herich, R., Bomba, A., Kašteľ, R., Révajová, V, Levkut, M., Nemcová, R., Gancarčíková, S., Guba, P.
Proceedings of international conference organized on occasion of 50th anniversary of the UVM foundation,
Košice, 1999, 132-135
Húska, M., Bíreš, J. Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie „The Prospects of Probiotics in
Prevention and Therapy of Diseases of Young“. Vysoké Tatry, 11.-14. októbra 2000, s. 53
Mikula, I., Sokol, A., Tkáčiková, Ľ. Infovet ročník V.1, 36-38,1998; Infovet ročník V.2, 39-41, 1998a
Revajová, V., Levkutová, M., Pistl, J., Herich, R., Bomba, A., Levkut, M. Proceedings from 50th anniversary
conference of the UVM foundation, Košice, 1999, 144-146
44
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
GENETIC VARIATION OF THE SLOVAK THOROUGHBREDS´
SUBPOPULATIONS USING MICROSATELLITES
Jakabová D.1, Trandžík J.1, Massányi P.2, Kvasňáková Ľ.1, Zetochová E.1, Jakab F.3,
Ostrolucká A.1, Buleca J. jr4
1
State Breeding Institute, Nitra, Slovak Republic
Agricultural University, Nitra, Slovak Republic
3
State Breeding Inspection, Nitra, Slovak Republic
4
University of Veterinary Medicine, Košice, Slovak Republic
2
ABSTRACT
Genetic variation at 6 microsatellite loci was analysed for 5 thoroughbred subpopulations, to determine the
magnitude of genetic differentiation and the genetic relationships among the subpopulations. Significant
deviations from Hardy–Weinberg equilibrium were shown for a number of locus–population combinations,
with all subpopulations. The genetic diversities and relationships of five Thoroughbred subpopulations have
been evaluated using 6 microsatellites recommended by International Society of Animal Genetics (ISAG).
The allele frequencies, effective numbers of alleles, observed and expected heterozygosity have been
calculated. POPGENE v. 1.31 (Yeh et al., 1997) was used to test for deviations from the Hardy–Weinberg (H
– W) equilibrium and to assign FIS estimates (Weir, 1990). The utility of microsatellites for evaluating genetic
diversity of horses is discussed.
Keywords: Thoroughbred, genetic diversity, microsatellites, subpopulations
INTRODUCTION
In the last century, there has been a rapid decline in numbers within many breeds of horses in Slovakia.
Breeds as Thoroughbred have few breeding animals (only 20 studs in Slovakia) and can suffer a loss in the
amount of genetic variation present within the breed. This means that less genetic variation exist between
animals in the breed. Therefore, evaluation and conservation are essential tasks for animal breeders and
genetics.
Genetic variability of horse populations has been examined using a number of different types of gene loci.
Among these are red cell blood group loci, genes of the major histocompability complex, biochemical genetic
loci, mitochondrial DNA and VNTR markers (microsatellites and minisatellites).
Microsatellites are useful for a number of analyses. They were originally utilised for genetic mapping
(Weissenbach et al., 1992) and have been extensively used for linkage analyses in the association with disease
susceptibility genes. In addition they have proven useful in the analysis of paternity and kinship (Queller et
al., 1993) and also in the probability of sample identity at both the individual (Edwards et al., 1992) and
population levels (Paetkau et al., 1995). They can be used to estimate effective population size (Allen et al.,
1995) and to gain insight into the degree of population substructure including both the amount of migration
between subpopulations (Allen et al, 1995) and genetic relationships among various subpopulations
(Bowcock et al., 1994, Estoup et al., 1996, Lade et al., 1996).
In this study, we characterise population structures within and between five subpopulations of Thoroughbred
breeds.
MATERIALS AND METHODS
Blood samples were collected from 133 individuals. Samples of Thoroughbred were taken from different
subpopulations from Bratislava (Quo Vadis n=16), Kobylany (n=34), Motešice (n=24), Kuchyňa (Gestut
Guthler n= 47), Šurany (n=12). DNA was obtained following the protocol of Promega (Wizard Genomic
DNA Purification Kit). Polymerase chain reaction (PCR) was performed on a PTC 200 (MJ Research).
Microsatellites (ASB2, HMS3, HMS6, HMS7, HTG4, VHL20) were amplified in a single PCR. For each
PCR reaction, one primer was 5´end labelled with Texas Red. The details on the PCR amplifications of the
45
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
six microsatellites can be found in protocol in Ellegren et al., 1992, Guerin et al., 1994, Van Haeringen et al.,
1994, Breen et al., 1997
Electrophoresis and analysis was performed using an Automated Laser Fluorescent DNA sequencer (A.L.F.
DNA sequencer, Pharmacia). Sizing of PCR products was accomplished both by external standards (50 – 500
bp size marker–ladder, Pharmacia) and by standard samples specific for each microsatellite loci. POPGENE
v.1.31 (Yeh et al., 1997) was used to calculate allele frequencies and estimates of genetic variation as follows:
expected heterozygosity (He) (Nei´s unbiased estimate, Nei 1973) for each locus, population and observed
heterozygosity (Ho). We also calculated an average number of alleles, effective number of alleles (number of
alleles that would result in that level of heterozygosity if all alleles were in equal frequencies (Hartl and Clark,
1989), deficiency of heterozygotes relative to Hardy–Weinberg expectation-FIS (Hartl and Clark, 1989, Weir
1990).
RESULTS AND DISCUSSION
A total of 49 alleles were detected across the 6 loci analysed. Allele distributions and frequencies varied
largely between the subpopulations and effective numbers of alleles, too (Table 1).
Table 1 Observed number and efficience number of alleles (Kimura and Crow, 1964)
Bratislava
Locus
n na*
ne* n
ASB2
32
8
5,51 68
HMS3 32
5
2,14 64
HMS6 32
5
2,30 68
HMS7 32
7
5,45 66
HTG4
32
4
2,23 68
VHL20 30
6
4,25 68
Mean
30 5,83 3,64 67
St. D.
1,47 1,62
na= Observed number of alleles
ne= Efficience number of alleles
n=sample size
St.D.=St. Deviation
Kobylany
na*
9
5
6
8
3
4
5,83
2,32
ne*
5,53
2,55
2,58
5,07
1,84
3,28
3,47
1,49
Motešice
n
48
48
48
48
48
48
48
na*
9
6
6
7
3
6
6,17
1,94
ne*
5,17
2,92
4,11
5,17
2,40
4,14
3,98
1,14
Kuchyňa
n
94
94
92
94
94
94
94
na*
8
6
5
7
2
5
5,50
2,07
ne*
3,72
3,11
3,70
4,74
1,96
3,78
3,50
0,92
Šurany
n
24
24
24
24
24
24
24
na*
8
3
5
5
2
4
4,00
2,07
ne*
6,00
2,07
3,13
2,97
1,70
2,55
3,07
1,53
For six microsatellites, the observed mean heterozygosity (Ho) ranged from 0.4167 (Šurany) to 1 (Bratislava),
whereas the expected mean heterozygosities (He) varied between 0.4312 (Šurany) and 0.8696 (Šurany), with
2-9 alleles segregating at each locus within the subpopulations (Table 2). From 30 instances (5
subpopulations, 6 loci), four deviations significant at 0.1% level and one deviation significant at 5% level
from H–W equilibrium were detected. Observed H–W equilibrium deviations were not consistent over loci,
but generally occurred with different microsatellites in different subpopulation (see Table 3). Deviations from
expected values may be due to a variety of causes – selection, inbreeding and Wahlunds effect.
46
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
Table 2 Number alleles (n), observed heterozygosities (Ho) and expected heterozygosities (He) for six
microsatellite loci loci across the investigated Thoroughbred subpopulations
Bratislava
locus
n Ho
He
ASB2
8 0,81
0,84
HMS3
5 0,50
0,55
HMS6
5 0,75
0,58
HMS7
7 1,00
0,84
HTG4
4 0,63
0,57
VHL20 6 0,87
0,79
n=number alleles
Ho= observed heterozygotes
He=expected heterozygotes
n
9
5
6
8
3
4
Kobylany
Ho
He
0,82
0,83
0,59
0,62
0,74
0,62
0,91
0,81
0,62
0,46
0,82
0,71
n
9
6
6
7
3
6
Motešice
Ho
He
0,88
0,82
0,63
0,67
0,83
0,77
0,96
0,82
0,83
0,59
0,92
0,77
n
8
6
5
7
2
5
Kuchyňa
Ho
He
0,70 0,74
0,63 0,69
0,59 0,74
0,91 0,80
0,51 0,49
0,79 0,74
Šurany
Ho
0,92
0,42
0,92
0,83
0,42
0,58
n
8
3
5
5
2
4
He
0,87
0,54
0,71
0,69
0,43
0,63
Table 3
Summary Chi-square test for Hardy-Weinberg equilibrium for 6 Thoroughbred
subpopulations
Bratislava
population
locus
ASB2
HMS3
HMS6
HMS7
HTG4
VHL20
*P<0,05
**P<0,01
***P<0,0001
Kobylany
Motešice
Kuchyňa
Šurany
df
P
df
P
df
P
df
P
df
P
28
10
10
21
6
15
0,8132
0,3176
0,8767
0,2271
0,8771
0,0007***
36
10
15
28
3
6
0,4866
0,5254
0,00019***
0,000001***
0,203
0,4478
36
15
15
21
3
15
0,9797
0,6314
0,1841
0,000005***
0,0131
0,67902
28
15
10
21
1
10
0,6462
0,0274*
0,3244
0,1635
0,8172
0,0702
28
3
10
10
1
6
0,8925
0,4081
0,1116
0,7688
0,9012
0,6914
F–statistics estimated individually for the six loci and combined for the set. At individual loci, FIS estimates
ranged between –0.6667 (Motešice–the locus HTG4) and 1.0 (Motešice-the locus HMS7). Heterozygote
deficience (FIS = 1,0 the locus HMS7 Motešice) can be caused by inbreeding, the Wahlund effect or selection
included microscale differentations. Microsatellite loci had an observed heterozygosity similar to that
expected under H-W expectation (total FIS ranged from -0,347 to 0,0623). Locus HTG4 showed a deficiency
of homozygotes (FIS= -0,351 Kobylany and -0,431 Motešice). Two total FIS estimated significant at 5% level.
Finally, we noted that the relationship between the sampling units and the population breeding structure were
affected the expectation of FIS. FIS values reflected the pattern of mate exchanges within and between
subpopulations. Our values of total FIS showed intensive gene flow.
The comparisons of the allele numbers and observed H-W equilibrium deviations from five Thoroughbred
subpopulations interestingly imply that recent artificial selection has affected the within–breed genetic
composition of the studied Thoroughbred subpopulations.
47
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
REFERENCES
Allen P.J., Amos W., Pomeroy P.P., Twiss S.D.(1995): Mol. Ecol. 4, 653-662.
Breen M., Lindgren G., Binns M.M. et al. (1997): Mammalian Genome 8, 267-273.
Bowcock A. M., Ruiz–Linares A., Tomfohrde J., Minch E., Kidd J.R., Cavalli–Sforza L.L. (1994): Nature
368, 455–457.
Edwards A., Hammond H.A., Jin L., Caskey C.T., Chakraborty R.(1992): Genomics 12, 241–253.
Ellegren H., Johansson M., Sandberg K., Andersson L.(1992): Animal Genetics 23, 133–142.
Estoup A., Solinac M., Cournuet J.–M., Goudet J., Scholl A.(1996): Mol. Ecol. 5, 19 – 31.
Guérin G., Bertaud M., Amigues Y. (1994): Animal Genetics 25, 62.
Hartl D.L.,Clark A.G. (1989): Principles of population genetics. 2nd ed. Sinauer Associates, Sunderland, MA
Lade J.A., Murray N.D., Marks C.A., Robinson N.A. (1996): Mol.Ecol. 5, 81 – 87.
Nei M. (1973): Proc. Natl. Acad. Sci. USA 70, 3321 – 3323.
Queller D.C., Strassmann J. E., Hughes C.R. (1993): Trends Ecol Evol 8, 285 – 288.
Paetkau D., Strobeck C. (1995): Mol. Ecol. 4, 519 – 520.
Van Haeringen H. Bowling A.T., Stott M.L., Lenstra J.A., Zwaagstra K.A. (1994): Animal Genetics 25, 207.
Weissenbach J., Gyapay G., Dib C., Vignal A., Morisette J., Millaseau P., Vaysseix G., Lathrop M. (1992):
Nature 359, 794 – 801.
Weir B.S. (1990): Genetic Data Analysis. Sinauer Associates, Sunderland, MA.
Yeh F. C., Yang R.-C., Boyle T. B.J., Ye Z-H, Mao J.X. (1997): Popgene, the user–friendly shareware for
population genetic analysis. Molecular Biology and Biotechnology Center, University of Alberta, Canada.
48
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
FAKTORY VPLÝVAJÚCE
NA REDUKCIU DEPOTNÉHO TUKU ČLOVEKA
Jedlička J.
Katedra telesnej výchovy a športu, FZKI SPU Nitra, Slovensko
ABSTRACT
The authors of the article put theit mind on combination of individual training and food projects, which could
help to lose the weight and create perfect body of chosen people. We will be practising this programme for 3
month.
Kľúčové slová: redukcia telesnej hmotnosti, program telesných cvičení, výživa, depotný tuk, nadváha.
ÚVOD
Nadváha a obezita je dôsledok nadmerného hromadenia energetických zásob v podobe tuku. Častou príčinou
tohto stavu je väčší energetický príjem, nedostatok pohybu, spôsob výživy príp. ďalšie, niekedy viac či menej
tzv. objektívne príčiny. Nadváha a obezita spôsobuje človeku hlavne zdravotné problémy, ale tiež
spoločenskú ujmu, ba vystavuje takéhoto jedinca až do pozície znevažovaného a „neohrabaného“.
Odstrániť stav nadváhy a obezity je v súčasnosti reálnou možnosťou za predpokladu odborného dohľadu nad
plnením určitých krokov formou telesných cvičení a úpravou stravovacích zvyklostí jedinca. Naviac,
k vytúženému cieľu úpravy telesnej hmotnosti možno dospieť za vopred plánovaný časový úsek, v našom
prípade sme si stanovili obdobie 3 mesiacov.
Cieľom našej práce bolo individuálne zostavenými programami telesných cvičení a úpravou stravovacích
zvyklostí dosiahnuť u 47 vybraných probantov dosiahnuť za obdobie 3 mesiacov výraznú redukciu telesnej
hmotnosti redukciou depotného tuku a tým tiež dosiahnuť telesné rozmery podmieňujúce estetickejší vzhľad
tela.
HYPOTÉZA
Predpokladáme, že nami zostavené programy telesných cvičení a stravovania rozhodujúcou mierou prispejú
k redukcii telesnej hmotnosti prostredníctvom redukcie depotného tuku a kvalitnejšiemu estetickému vzhľadu
zúčastnených probantov.
METODIKA
V našom výskume sme sledovali rozdielne reakcie mužského a ženského pohlavia, pričom sme brali do
úvahy, že účinky ženských a mužských pohlavných hormónov pri redukcii tukového tkaniva sa diametrálne
odlišujú. Kým mužské hormóny vplývajú viac na proteosyntézu, ženské hormóny podporujú ukladanie
depotného tuku. Preto sme predpokladali, že redukcia telesného tuku u žien bude komplikovanejšia ako
u mužov.
Výskum trval tri mesiace a zúčastnilo sa ho 14 mužov a 33 žien. Na začiatku výskumu sme zistili základné
informácie o každej osobe: vek, výška, hmotnosť, množstvo tuku /merané prístrojom OMRON/, obvod
hrudníka, pásu, bokov. Hlavným ukazovateľom bolo zistené množstvo tuku u jednotlivých probantov.
Na základe údajov hmotnosti a veku sme vypočítali podľa Harrise – Benedictových rovníc bazálny
energetický výdaj. K nemu sme pripočítali energetickú spotrebu pri fyzickej aktivite. Tým sme získali
celkovú dennú spotrebu energie.
Predpokladali sme redukciu telesnej hmotnosti 1 000 g za jeden týždeň, čo predstavuje približne 37 681 kJ, to
znamená, že energetický deficit predstavoval 5 384 kJ na deň.
Hmotnosť a percento tuku jednotlivých probantov sledovanej skupiny sme kontrolovali v pravidelných
dvojtýždenných intervaloch a na základe získaných údajov sme priebežne upravovali jedálny lístok.
49
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
VÝSLEDKY A DISKUSIA
MUŽI – vek mužov bol v rozpätí 15 – 70 rokov. Hmotnosť najťažšieho bola na začiatku pokusu 123 kg a na
konci pokusu po troch mesiacoch 104 kg. Hmotnosť najľahšieho 71 kg na začiatku, resp. 67 kg na konci
pokusu. Najvýraznejší rozdiel medzi počiatočnou a konečnou hodnotou bol 32 kg / 114 kg resp. 82 kg/.
U toho istého probanta sme zaznamenali najvýraznejší rozdiel v redukcii tuku v kilogramoch – 25,4 kg / 36,2
– 10,8 kg /, i v redukcii tuku v percentách a to 18,6 % / 31,8 – 13,2 % /. Najnižšie rozdiely sme zaznamenali
u najstaršieho účastníka, čo svedčí o určitej ustálenosti v sledovaných parametroch. Podiel redukovaného tuku
v porovnaní s redukciou celkovej hmotnosti sa pohyboval v rozpätí od 48,2 % až po 95,0 %. Čo predstavuje
priemernú hodnotu 63,2 %. Táto hodnota predstavuje necelé dve tretiny z úbytku celkovej hmotnosti
telesného tuku. Priemerný úbytok na hmotnosti u celej skupiny bol 14 kg a priemerná redukcia tuku za tri
mesiace 8,8 kg. ŽENY – v kategórii žien najmladšia účastníčka mala 18 rokov a najstaršia 55 rokov.
Najvyššiu hmotnosť sme na začiatku pokusu zaznamenali rovných 100 kg a najnižšiu 51 kg. Najväčší rozdiel
v úbytku hmotnosti bol 23 kg, percenta tuku 91,3 % a tuku v kg 17,3.
Priemerná hodnota redukcie tuku bola 72,6 %, čo je hodnota vyššia ako u mužov. V priemere ženy schudli
o 10,5 kg a každá z nich odbúrala v priemere 7,7 kg telesného tuku.
Zaujímavé výsledky sme dosiahli v porovnávaní medzi poradím rozdielových hodnôt v hmotnosti ( Rs=0,85)
a telesnom tuku ( Rs=0,87 ) v porovnaní s BMI. Redukovaný tuk ( Rs=0,18 ) má veľmi nízku koreláciu
k BMI, čo potvrdzuje, že BMI nie je dostatočným kritériom pre skutočnú redukciu tuku. Hodnota konečného
BMI s BMI rozdielov nekoreluje.
ZÁVERY
•
Z údajov o redukcii hmotnosti a tuku je zrejmé, že medzi účastníkmi sú výrazné rozdiely.
Tieto rozdiely sú ovplyvnené rôznymi faktormi: vek, pohlavie, frekvencia tréningov,
disciplína v stravovaní, charakter metabolizmu, psychický stav a pod.
•
Individuálne rozdiely nie sú prekážkou pre redukciu telesnej hmotnosti, dôležité je
dodržiavanie odborne zostavených projektov cvičenia a stravovania.
•
Obdobie za ktoré chceme dosiahnuť stanovené ciele podmieňujú zostavenie projektov
cvičenia a stravovania .
•
Redukciou telesnej hmotnosti sprievodne dosiahneme esteticky výrazné pozitívne zmeny
telesných parametrov.
•
Splniť náročné požiadavky zostavených projektov predpokladá patričnú dávku
sebadisciplíny, nakoľko ide o výrazné zmeny v dovtedajších zvyklostiach v stravovaní
a pohybovej aktivity. Odborné vedenie probanta predpokladá poskytnúť psychickú
podporu v jeho napredovaní.
•
Redukcia telesnej hmotnosti má výrazný zdravotný a estetický efekt.
LITERATÚRA
•
•
•
•
•
DEAKIN, V. – BROTHERHOOD, J.R. 1999. Nutrition and energy Sources.
In: Science and Medicine in sport 1999.
FELIX, K. 1997. Základy športového tréningu. PF UKF Nitra 1997.
FOŘT, P. 1998. Výživa pro kulturistiku a fitness. Svět kulturistiky, Pardubice 1998.
KARABINOŠ, J. 1979. Problematika výživy vo vrcholovej kulturistike. TŠ Bratislava.
TROJAN, S. 1993. Fyziológia. Osveta Martin, 1993.
50
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
KONCENTRÁCIA OLOVA V KRVNOM SÉRE, MLIEKU A MOČI DOJNÍC
Jesenská M., Hiščáková M., Novotný J., Link R., Kováč G.
Univerzita veterinárskeho lekárstva, Košice
ABSTRACT
We evaluated lead concentrations in 169 samples of blood serum, 125 samples of milk, and 182 samples of
urine collected from healthy high – yielding dairy cows. The samples were mineralised by wet method in
microwave oven MLS 1 200. Lead concentrations were determined by flameless AAS method ( Perkin –
Elmer 4 100 ZL). Even the cows were from polluted regions, the results showed lead concentration near the
lower acceptable limit.
ÚVOD
Nevyváženosť medzi prudkým vzostupom výroby na jednej strane a úrovňou vedľajších negatívnych účinkov
na druhej strane vo väčšine prípadov viac alebo menej nepriaznivo pôsobia na životné prostredie. Zvieratá sú
v oveľa širšom rozsahu vystavené vplyvom geochemického prostredia ako človek a preto zviera slúži ako
účinný pufer v nutričnom reťazci, pri redukcii nepriaznivých vplyvov prostredia na konzumenta.
Optimalizácia výživy zvierat môže vplývať na potravinový reťazec siahajúci až po človeka. Nedostatkom
stopových prvkov sú spôsobované rôzne formy ochorenia hospodárskych zvierat, na druhej strane nadbytočný
príjem stopových prvkov poživatinami a krmivom vedie k príznakom otráv. Ide tu hlavne o otravu ortuťou,
kadmiom a olovom cez krmoviny.Hovädzí dobytok svojim fyziologickým a biochemickým mechanizmom je
schopný v procese látkovej výmeny pretvárať živiny prijímané z hrubých objemových krmív na biologicky a
energeticky koncentrované plnohodnotné potraviny – mlieko a mäso.
Vzhľadom na to, že mlieko je dôležitým komponentom a neoddeliteľnou súčasťou ľudskej populácie je nutné
venovať náležitú pozornosť plnohodnotnej minerálnej výžive dojníc a súčasne sledovať kvalitu mlieka, ktoré
sa dostáva na spotrebiteľský trh.Olovo a jeho zlúčeniny majú v súčasnosti rozsiahle technické použitie, preto
olovo predstavuje dnes významný priemyselný jed nielen pre ľudí, ale aj pre hospodárske zvieratá. Olovo
však ako mikroprvok je prirodzenou zložkou všetkých biologických materiálov t. j. pôdy, vody, rastlín a
živočíšnych organizmov (Asami,1994). Otravy olovom sa najčastejšie vyskytujú pri prežúvavcoch, pričom sa
olovo dostáva do organizmu výhradne po resorpcii z gastrointestinálneho aparátu (Piskač,Kačmar,1985)
Cieľom našej práce bolo vyhodnotiť koncentráciu olova v krvnom sére, mlieku a moči dojníc z priemyselne
exponovaných oblastí.
MATERIÁL A METODIKA
Vyhodnotili sme výsledky zistených koncentrácií olova zo 169 vzoriek krvného séra, 125 vzoriek mlieka a
182 vzoriek moča odobratých od klinicky zdravých vysokoprodukčných dojníc. Vzorky krvného séra, mlieka
aj moča boli mineralizované mokrou cestou v mikrovlnnej peci MLS 1 200. Koncentrácia olova bola
stanovená bezplameňovou metódou AAS na prístroji fy Perkin-Elmer 4 100 ZL. Výsledky boli štatisticky
spracované a vyhodnotené v programe Statgraphics vers. 4. 0.
VÝSLEDKY A DISKUSIA
V tabuľke sú uvedené získané koncentrácie olova v krvnom sére, mlieku a moči dojníc s uvedením
smerodajnej odchylky, minimálnej a maximálnej koncentrácie.
Pri vyhodnocovaní vzoriek séra možno konštatovať, že koncentrácia olova v krvnom sére u sledovaných
dojníc je hlboko pod hranicou, ktorú udávajú ako normálnu hladinu (Piskač, Kačmar,1985). Najvyššia
nameraná hodnota bola 0,0141 mg/l a až keď vzrastie koncentrácia nad 0,4 mg/l zvyšuje sa jeho obsah vo
výkaloch, čo je dôkazom, že zviera dostalo pred krátkym časom otravu olovom. Koncentrácia olova v krvi sa
zvyšuje nielen pri zvýšenom príjme olova, ale aj pri mobilizácii olova z kostí. Olovo cirkulujúce v krvi sa
viaže a uskladňuje prevažne v pečeni, obličkách, kostiach, pričom tieto procesy možno považovať za určitý
51
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
stupeň inaktivácie olova. Keďže koncentrácia olova v krvi bola nízka, nemožno očakávať vyššie hodnoty ani
v mlieku. Z vyšetrených 125 vzoriek ani u jednej nebola prekročená najvyššia dovolená hranica, všetky sa
pohybovali na dolnej hranici. Ak ich porovnáme s koncentráciou , ktorú pripúšťa Vestník MP SR, 1996,
možno konštatovať, že sú hlboko pod maximálnymi prípustnými limitmi. Podobne nízke koncentrácie
v mlieku a mliečnych výrobkoch udávajú vo svojej práci aj Strapáč, Serečun (2001). Problematikou
rizikových kovov sa zaoberali aj Larsen (1995), ktor udáva ako medznú hodnotu ≤ 0,005 mg/l olova v mlieku.
Pri vyhodnocovaní vzoriek moča možno konštatovať, že namerané koncentrácie sú hlboko pod hladinou,
ktorá je u hovädzieho dobytka stanovená ako medzná.
Tabuľka č. 1.: Koncentrácie olova v krvnom sére, mlieku a moči dojníc v mg/l a v µmol/l
x
sd
min
max
Sérum n=169
µmol/l
mg/l
0,030074
0,006231
0,011648
0,002413
0,01
0,002072
0,068
0,01409
Mlieko n=125
µmol/l
mg/l
0,01803
0,003736
0,0102
0,002114
0,004826
0,001
0,053
0,011
Moč n=182
µmol/l
mg/l
0,02527
0,005236
0,005569
0,001154
0,009652
0,002
0,04826
0,01
ZÁVER
Toxické chemické prvky predstavujú pre človeka vážne riziko, bez ohľadu na zdroj, z ktorého sa do jeho
organizmu dostávajú. Zo zistených koncentrácií olova v krvnom sére, mlieku a moči môžme povedať, že aj
napriek tomu, že zvieratá pochádzali z kontaminovaných oblastí žiadna zo vzoriek neprekročila dovolenú
hodnotu, naopak koncentrácie olova boli na dolnej prípustnej hranici. Je ale nutné sledovať aj naďalej
koncentráciu tohto prvku, pretože má vysoko negatívny účinok na ľudský organizmus.
LITERATÚRA
1.
2.
3.
4.
5.
Asami, T.-Kubota, M.-Orikasa, K.: Distribution of different factins of Cadmium, Zinc, Lead and copper
in unpolluted and polluted soils, Water and Pollution, 93, 1995, s. 187-194
Bruce L. Larson et al.: Lactation, 5. 2. 6. Salts, s. 186-188, THE IOWA STATE UNIVERSITY PRESS
AMES, IOWA, 1995
Piskač, A.-Kačmar, P. a kol.: Veterinární toxikologie, Státní zemědělské nakladatelství, Praha, 1985, s.
77
Strapáč, I.-Serečun, M.: Zborník prednášok a posterov – Hygiena Alimentorum XXII., 2001, s. 202-204
Vestník MP SR, 1996
52
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
VPLYV OXYTOCÍNU NA PRODUKCIU VYBRANÝCH BIOLOGICKY
AKTÍVNYCH LÁTOK GRANULÓZNYMI BUNKAMI OŠÍPANÝCH
Kolesárová A.1, Sirotkin A.2, Kramárová M.1, Fabiš M.1, Kováčik J.1, Massányi P.1
1
Katedra fyziológie živočíchov, FBP, SPU v Nitre, 2 Ústav genetiky a reprodukcie HZ, VÚŽV v Nitre
ABSTRACT
The aim of our experiments was to study the basal secretions of progesterone (P4), insulin-like growth factor
I (IGF-I), IGF-binding proteins-3 (IGFBP-3) and IGF-binding proteins-4 (IGFBP-4) by porcine granulosa
cells isolated from immature ovaries and the effect of oxytocin (OT) on the release of these biologically active
substances by granulosa cells cultured in vitro. We determined that OT decreased the content of P4 and
increased level of IGF-I, IGFBP-3 and IGFBP-4.These findings suggest the potential application of OT
preparation for regulation of porcine gonadal functions.
ÚVOD
Skúmanie zložitých vzájomných vzťahov medzi peptidovými, steroidnými hormónmi, lokálne
produkovanými rastovými faktormi a ich väzbovými proteínmi je dôležité nielen z teoretického, ale aj z
praktického hľadiska. Nonapeptidové hormóny sú syntetizované magnocelulárnymi jadrami hypotalamu
(Barberis et al., 1998) a zároveň aj gonádami (Wathes, 1989). Ich úloha vo vaječníkoch bola objavená
väčšinou z hľadiska vplyvu oxytocínu (OT) na steroidogenézu v žltom teliesku (Sirotkin, 1998). Podľa
Schaeffera a Sirotkina (1995) OT a inzulínu podobný rastový faktor typu I (IGF-I) môžu byť súčasťou
ovariálneho autokrinného mechanizmu, ktorý reguluje folikulogenézu a luteogenézu. Ďalej Sirotkin et al.
(2001b) uvádzajú, že efekt väzbových proteínov pre IGF (IGFBP) môže byť sprostredkovaný OT/IGF-I
systémom. Mechanizmy účinku OT na ovariálne bunky nie sú celkom známe a preto si vyžadujú neustálu
pozornosť.
Cieľom práce bolo preskúmať úlohu OT v regulácii produkcie P4, IGF-I, IGFBP-3 a IGFBP-4 granulóznymi
bunkami vaječníkov prasničiek.
MATERIÁL A METODIKA
Vaječníky získané od 26 prasničiek plemena biela ušľachtilá pred začiatkom pohlavného cyklu sme testovali
v podmienkach in vitro (analýza granulóznych buniek). Ovariálne granulózne bunky sme izolovali metódou
aspirácie zo stredne veľkých folikulov (2–5 mm) a spracovali podľa Sirotkina et al. (1998). Bunkovú
suspenziu riedenú kultivačným médiom sme kultivovali (37 oC, 5 % CO2) bez prítomnosti fetálneho teľacieho
séra v kultivačných platničkách (1 ml/kultúra) a chamber-slides (200 µl/kultúra) bez prídavku (kontrola)
alebo s prídavkom OT (100 ng/ml) (Sigma). Po 96-hodinovej kultivácii sme odobrali médium z kultivačných
platničiek a uskladnili pri teplote –20 oC až do doby rádioimunoanalýzy. Monovrstvu buniek na chamberslides sme fixovali 4% paraformaldehydom v PBS (Phosphate Buffer Saline) 10 minút a uskladnili pri +4 oC
až do doby imunocytochemickej analýzy (Osborn a Isenberga, 1994; Sirotkin a Makarevich, 1999;
Makarevich et al., 2000 ) pomocou protilátok od firmy Santa Cruz Biotechnology, Inc. (Santa Cruz, USA). P4
bol analyzovaný použitím komerčných súprav RIA firmy DSL (Webster, USA) podľa návodu výrobcu a IGFI sme analyzovali vlastnou metódou podľa Makarevicha a Sirotkina (1999). IGFBP-3 a IGFBP-4 sme
stanovili imunocytochemickou metódou (Osborn a Isenberg, 1994).
VÝSLEDKY A DISKUSIA
Zistili sme, že koncentrácia P4 v granulóznych bunkách kultivovaných bez prídavku OT bola 4,3193 ng.ml-1 ±
0,2946. Vplyvom OT sme zaznamenali nižšie koncentrácie P4 (3,2767 ng.ml-1±0,2418) v ovariálnych
bunkách. Naše výsledky potvrdzujú vplyv OT na uvoľnenie P4 granulóznymi bunkami prasničiek, čo je
v súlade so zisteniami iných autorov (Przala et al., 1986; Pitzel et al., 1988; Nitray a Sirotkin, 1992; Sirotkin,
53
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
1996; Sirotkin et al.,1998). Predpoklad, že OT sa priamo zapája do regulácie steroidogenézy vo vaječníkoch,
sme potvrdili.
Čo sa týka IGF-I, produkcia bola len nepatrne stimulovaná alebo nezmenená (zo 6,2201 ng.ml-1±0,2242 na
6,6310 ng.ml-1±0,6456) vplyvom OT. Zistenie, že OT spolu s IGF-I sa zapája do regulácie ovariálnych
funkcií (folikulogenéza a i.) korešponduje s názormi Sirotkina (1998) v prípade ošípaných a Schaeffera
a Sirotkina (1995) v prípade človeka. Predpokladáme, že účinkom OT cez IGF-I možno regulovať rast
folikulov, ovuláciu, vývoj žltého telieska, ale tieto návrhy si vyžadujú ďalšie overovanie.
Stimulačný efekt OT sme evidovali aj v prípade IGFBP-3 a IGFBP-4. Uvoľnenie IGFBP-3 bunkami
granulózy bolo vplyvom OT zvýšené až o 214,21%±3,88 v porovnaní s kontrolou (bez prídavku OT) a
v prípade IGFBP-4 len nepatrne o +4,93%±0,06. Zaznamenaný vplyv OT na produkciu väzbových proteínov
pre IGF-I ovariálnymi granulóznymi bunkami ošípaných nebol v súlade s publikáciami Sirotkina (1998) a
Sirotkina et al. (2001a) v prípade IGFBP-4. Zistili sme, že OT ako vnútrobunkový sprostredkovateľ účinku
väzbových proteínov pre IGF-I sa môže zapájať do regulácie folikulogenézy.
Dosiahnuté výsledky majú predovšetkým teoretický význam. Naznačujú zapájanie sa OT do regulácie
ovariálnych funkcií (steroidogenéza, folikulogenéza a i.) ošípaných a zároveň poukazujú, že P4, IGF-I,
IGFBP-3 a IGFBP-4 môžu byť sprostredkovateľmi účinku OT na vaječníky. Potencionálna možnosť aplikácie
OT ako regulátora spomínaných biologicky aktívnych látok v praxi si vyžaduje ďalší výskum.
LITERATÚRA
Barberis, C. et al.: Structural bases of vasopressin/oxytocin receptor function. In: Journal of Endocrinology,
1998, roč. 156, s. 223-229.
Makarevich, A. - Sirotkin, A.: Development of sensitive radioimmunoassay for IGF-I determination in
samples from blood plasma and cell-conditioned medium. In: Veterinárna Medicína, roč. 44, 1999, č. 3, s. 7178.
Makarevich, A. et al.: The role IGF-I, cAMP/protein kinase A and MAP-kinase in the control of steroid
secretion, cyclic nucleotide production, granulosa cell proliferation and preimplantion embryo development in
rabbits. In: Journal of Steroid Biochemistry and Molecular Biology, roč. 73, 2000, s. 123-133.
Nitray, J. - Sirotkin, A.: Reciprocal control of oxytocin and cAMP production by porcine granulosa cells in
vitro. In: Annales d´Endocrinology, roč. 53, 1992, s. 28-31.
Osborn, M. - Isenberg, S.: Immunocytochemistry of frozen and of paraffin tissue sections. In: Cell Biology :
A Laboratory Hanbook. New York/London : Academic Press, roč. 2, 1994. s. 361- 367.
Pitzel, L. et al.: Inhibitory effects oxytocin and vasopressin on steroid release by cultured porcine luteal cells.
In: Endocrinology, roč. 122, 1988, č. 5, s. 1780-1785.
Przala, J. et al.: The effect of oxytocin and vasotocin upon progesterone, testosterone and estradiol-17
secretion by luteal cells from cyclic pigs.: Experimental and Clinical Endocrinology, roč. 88, 1986, s. 193199.
Schaeffer, H.J. - Sirotkin, A.: The release of insulin-like growth factor-I luteinized human granulosa cells in
vitro: Regulation by growth hormone, oxytocin, steroids and cAMP–dependent intracellular mechanisms. In:
Experimental and Clinical Endocrinology and Diabetes, roč. 103, 1995, s. 361-366.
Sirotkin, A.: Inter-relationships between nonapeptide hormones and cyclic nucleotides within cultured porcine
granulosa cells. In: Journal of Endocrinology, roč. 150, 1996, s. 343-348.
Sirotkin, A. - Makarevich, A.: GH regulates activity and apoptosis in cultured bovine granulosa cells trough
the activation of the cAMP/protein kinase A system. In: Journal of Endocrinology, roč. 163, 1999, s. 317-327.
Sirotkin, A.: Biologicky aktívne látky v bunkách vaječníkov cicavcov. Nitra : Agrotár, 1998. 34s.
Sirotkin, A. V. et al.: Isolated porcine ovarian follicles as a model for the study of hormone and growth factor
action on ovarian secretory activity. In: Journal of Endocrinology, 159, 1998, s. 313-321.
Sirotkin, A. et al.: The transfection-induced overexpression of IGF-binding protein 4 affects the secretory
activity of porcine ovarian granulosa cells and their response to hormones and IGF-I. In: Journal of Molecular
Endocrinology, roč. 26, 2001a, č. 3, s. 241-248.
Sirotkin, A. et al.: Effect of changes in IGFBP-3 a IGFBP-4 production on secretory activity and responses of
ovarian cells. In: Reproduction, Abstract series, 2001b, č. 27, s. 14.
Wathes, D. C: Oxytocin and vasopresin in the gonads. In: Oxford Reviews of Reproductive Biology, roč. 11,
1989, s. 226-283.
54
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
CHYMOTRYPSÍNOVÁ AKTIVITA V TRUSE HYDINY
PO PRIDANÍ CHRÓMU V DIÉTE
Korének M., Koréneková B*., Skalická M*., Naď P*., Vaško L., Sobeková A., Neuschl J., Šutiak V.,
Kašteľ R., Kremeň J.
Katedra chémie, biológie a biochémie, *Výskumný ústav veterinárskej medicíny, UVL, Košice
ABSTRACT
Chromium and necessary for human as well as animals. Chromium (Cr3+) is considered biological active form
of this element and essential for the cells of living organism. Chromium such as coenzyme, is important part
of biochemical process (Holoubek and Jankovsky, 2000). The aim of the experiment was observing effect of
Cr3+ on the chymotrypsin activity in poultry droppings. Brojler chicks were divided into two groups. The
group 1.was control. In the second experimental group, chromium (Cr3+) in the form CrCl3. 6H2O was
administered daily in dose 9 mg.kg-1/foodstuf. Poultry were fed complete feed mixture for broiler chicks, set
as full-value feed. Water and feed mixture were provided ad libitum. The broiler chicks were kept on deep
litter and on favourable microclimatic conditions for growing. At the age of 50 days the broiler chicks were
bled by jugular section. The chymotrypsin activities in poultry droppings were photometric determined using
the method by Šulik et al., (1992). The evaluation of chymotrypsin activity in the middle of the study (586
U/g) as well as in the end of experiment (1 019.9 U/g) revealed increase in chymotrypsin activity of
experimental group supplemented with Cr3+ in comparison to control group (293.3 U/g; 300.8 U/g). Our
results point out to important activated effect of Cr3+ supplementation on activity of chymotrypsin in broiler
chicks.
ÚVOD
Medzi minerály, ktoré sa v poslednom období dostávajú do popredia záujmu vyskumu aj chovateľskej praxe
patrí stopový prvok chróm. Z hľadiska biologickej využiteľnosti je Cr3+ vysoko aktívna forma prvku pričom,
je považovaný za esenciálny pre bunky živého organizmu.
Chróm – Cr3+ tvorí neoddeliteľnú súčasť biochemických procesov sacharidov, lipidov a bielkovín.
V organizme funguje ako koenzým, pričom zvyšuje účinnosť inzulínu a väzby na špecifické receptory alebo
cieľové bunky. Súčasne napomáha riadiť prenos cukru z krvného obehu do buniek. Chróm ma vplyv aj na
hepatitickú lipogenézu, ovplyvňuje hladiny sérových lipidov a znižuje hladinu cholesterolu.
Cieľom experimentu bolo sledovať účinok Cr3+ na aktivitu chymotrypsínu v truse hydiny.
MATERIÁL A METODIKA
Do experimentu boli zaradené brojlerové kurčatá plemena Ross, ktoré boli rozdelené do dvoch skupín –
kontrolná a experimentálna. Pokusným skupinam bol aplikovaný Cr3+ vo forme vodného roztoku CrCl3. 6H2O
v dávke 9 mg.kg-1. Brojlerové kurčatá boli ustajnené na hlbokej podstieľke, pričom mikroklimatické
podmienky zodpovedali požiadavkám pre ich rast. Hydina bola krmená kompletnou kŕmnou zmesou pre
rastúce brojlere. Krmivo a voda boli podávané ad libitum. Experiment bol ukončený vo veku 50 dní hydiny.
Aktivita chymotrypsínu v truse brojlerovej hydiny bola stanovená na začiatku experimentu, na 35. deň a na
konci experimentu spektrofotometrický podľa metódy Šulík a kol. (1992).
VÝSLEDKY A DISKUSIA
V truse pokusnej skupiny sme pozorovali na 35. deň experimentu štatisticky významné (p< 0,001) zvýšenie
priemerných hladín chymotrypsínu (586 U.g-1), v porovnaní s kontrolnou skupinou (293,3
U.g-1), pri
zistení korelačného koeficientu r = -0,869.
V dôsledku dlhodobého pôsobenia Cr na organizmus hydiny sme na 50.deň experimentu zistili štatisticky
významné zvýšenie (p < 0,001) priemerných hladín chymotrypsínu v truse hydiny (1 023,6 U.g-1)
v porovnaní s kontrolnou skupinou, kde sme zaznamenali nárast aktivity chymotrypsínu na hodnotu 300,8
55
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
U.g-1. V pokusnej skupine s prídavkom chrómu sme zistili na 35. deň exsperimentu (586 U.g-1), štatisticky
významné zvýšenie (p < 0,001) priemerných hladín chymotrypsínu v truse hydiny oproti začiatku
experimentu (291 U.g-1), pri zistení korelačného koeficientu r = 0,802.
Na 50. deň aplikácie chrómu sme pozorovali štatisticky významné (p < 0,001) zvýšenie priemerných hladín
chymotrypsínu (1 023,6 U.g-1) v truse hydiny oproti hodnotám, ktoré boli zistené na začiatku experimentu,
pričom korelačný koeficient bol r = 0,933.
Z dosiahnutých výsledkov môžeme konštatovať, že po kontinuálnej aplikácii chrómu dochádza k výraznému
zvýšeniu enzymatickej aktivity chymotrypsínu v truse na 50. deň experimentu v porovnaní s kontrolnou
skupinou brojlerovej hydiny.
Tabuľka 1 Aktivita chymotrypsínu po prídavku chrómu v truse brojlerovej hydiny
1.deň
No
X
Sd
Min
Max
Median
35.deň
50. deň
Kontrola
Chróm
Kontrola
Chróm
Kontrola
Chróm
271,8
6,3
265,5
280,5
270,7
291,0
16,6
271,5
309,4
291,5
293,3
11,1
276,1
305,1
296,0
586,0***
10,9
572,3
603,8
584,9
300,8
9,3
286,1
312,4
303,6
1023,6***
16,5
1025,2
1037,7
1028,3
ZÁVER
Z dosiahnutých výsledkov vyplýva, že chróm je významným aktivátorom chymotrypsínu v truse hydiny.
LITERATÚRA
Šulík, E., Korének, M., Šlesárová, Ľ., Blahovec, J., Rosival, I.: Photometric determination of chymotrypsin
activity in feces. IX. Kongres. Olsztyn, 17,-19, 9. 1992, 496.
Holoubek, I., Jankovský, P., Púsobení chrómu ve výživě drúbeže , Náš chov, 5, 2000, 38-40.
56
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
CHYMOTRYPSÍNOVA AKTIVITA V TRUSE HYDINY
PO PRIDANÍ KADMIA V DIÉTE
Korének M., Koréneková B*., Skalická M*., Naď P*., Vaško L., Šutiak V., Neuschl J., Lohajová Ľ.,
Kremeň J., Húska M.
Katedra chémie, biológie a biochémie, *Výskumný ústav veterinárskej medicíny, UVL, Košice
ABSTRACT
The aim of the study was observing effect of Cd2+ on the chymotrypsin activity in poultry droppings. Broiler
chicks were divided into two groups per 6 animals. The group 1. was control. In the second experimental
group, cadmium (Cd2+) in the form CdCl2 was administered daily in dose 3 mg.kg-1/ foodstuf. Poultry were
fed complete feed mixture for broiler chicks, set as full-value feed. Water and feed mixture were provided ad
libitum. The broiler chicks were kept on deep litter and on favourable microclimatic conditions for growing.
At the age of 50 days of broiler chicks were ended. The chymotrypsin activities in poultry droppings were
photometric determined (1-3). In experimental group with Cd2+ supplementation a decreased specific activity
of chymotrypsin was found in the middle of the study (221,4 U/g) as well as in the end of experiment (180,3
U/g) when compared with control group (293,3 U/g; 301,0 U/g). The increase in Cd content in feed
influenced the decreased feed intake and it also inhibited the activity of chymotrypsin in the droppings of
broiler chicks.
ÚVOD
Kadmium – Cd, je rizikový chemický prvok, ktorý je značne rozšírený v životnom prostredí, pričom je
v stopových množstvách prítomný v rôznych živočíšnych a rastlinných druhoch. Obsah Cd a ostatných
minerálnych látok v organizme zvierat závisí od príjmu v diéte, jednak od zvyšujúcich sa priemyselných
vplyvov. Absorpcia Cd tráviacím traktom závisí od druhu diéty a od nutričného stavu organizmu. Kadmium
sa kumuluje najprv v pečeni a neskôr v obličkách. V týchto cieľových orgánoch spôsobuje Cd – indukované
poškodenie s následnými zmnenami v hladinách enzýmov.
Cieľom experimentu bolo sledovať účinok kadmia na aktivitu chymotrypsínu u brojlerovej hydiny.
MATERIÁL A METODIKA
Do pokusu boli zaradené brojlerové kurčata plemena Ross, ktoré boli rozdelené do dvoch skupín – kontrolná
a experimentálna. Pokusnej skupine bol aplikovaný CdCl2 vo forme vodného roztoku v dávke 2,44 mg.kg-1.
Kurčatá boli ustajnené na hlbokej podstielke, pričom mikroklimatické podmienky zodpovedali požiadavkám
pre rast brojlerových kurčiat. Kurčatá boli kŕmené kompletnou kŕmnou zmesou pre rastúce brojlere. Krmivo
a voda boli podávané ad libitum. Aktivita chymotrypsínu v truse hydiny bola stanovená na začiatku
experimentu, na 35. deň a na konci experimentu, 50. deň aplikácie kadmia, spektrofotometricky podľa
metódy, ktorú uvádza Šulík a kol. (1992).
VÝSLEDKY A DISKUSIA
V truse pokusnej skupiny sme pozorovali na 35. deň experimentu štatisticky významné (p< 0,001) zníženie
priemerných hladín chymotrypsínu (224,4 U.g-1), v porovnaní s kontrolnou skupinou (293,3 U.g-1), pri zistení
korelačného koeficientu r = 0,427.
V dôsledku dlhodobého podávania kadmia sme na 50.deň pozorovali v truse hydiny štatisticky významné (p <
0,001) zníženie priemerných hladín chymotrypsínu (180,3 U.g-1 ) v porovnaní s kontrolnou skupinou, kde
sme zaznamenali nárast aktivity chymotrypsínu (300,8 U.g-1), pričom bol zaznamenaný korelačný koeficient
r = -0,779.
Na 50.deň aplikácie kadmia sme pozorovali štatisticky významné zníženie priemerných hladín chymotrypsínu
(p < 0,001) v truse hydiny (180,3 U.g-1) oproti hodnotám, ktoré boli zistené na začiatku experimentu (225,7
U.g-1), pričom korelačný koeficient bol r = -0,427.
57
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
Tabuľka 1 Aktivita chymotrypsínu po prídavku kadmia v truse brojlerovej hydiny
1.deň
No
X
Sd
Min
Max
Median
35.deň
50. deň
Kontrola
Kadmium
Kontrola
Kadmium
Kontrola
Kadmium
271,8
6,3
265,5
280,5
270,7
225,7
9,4
201,3
250,2
224,6
293,3
11,1
276,1
305,1
296,0
224,3***
6,0
217,1
231,2
224,5
300,8
9,3
286,1
312,4
303,6
180,3***
7,8
171,6
192,6
180,5
ZÁVER
Z dosiahnutých výsledkov vyplýva, že kadmium predstavuje významný enzymaticky inhibítor chymotrypsínu
v truse hydiny.
LITERATÚRA
Šulík, E., Korének, M., Šlesárová, Ľ., Blahovec, J., Rosival, I. (1992) Photometric determination of
chymotrypsin activity in feces. IX. Congres, Olsztyn, 17-19, 1992, 496
Jacková, A., Siklenka, P. (2000) Hrádok, Vedecké sympózium
Massanyi, P., Bardos, L., Toman, L., Hluchy, S., Kovacik, J., Lukac, N. (2000)
6thInternet World Congress for Biomedical Sciences, 1-8.
58
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
ŠTÚDIUM HYDROLÝZY ALBUMÍNOV HRACHU (PISUM SATIVUM)
PROTEÁZAMI TRÁVIACEHO TRAKTU IN VITRO
Korének M., Vaško L., Koreneková B**., Šutiak V*., Neuschl J*., Kaštel R., Sobeková A.,
Kremeň J., Lohajová Ľ., Húska M.
Katedra chémie, biológie a biochémie,* Katedra farmakológie, **Výskumný ústav veterinárskej medicíny,
UVL, Košice
ABSTRACT
Pea (Pisum sativum L.) is the main source of proteins in foods and animal foodstuffs. Pea seeds contain large
protein components-globulins, as well as soluble heterogeneous albumin structures. The effectivity of
proteolysis albumins may be decreased by different antinutritive factors (protease inhibitors, lectins, resistant
peptides, aflatoxins, etc). Treatment of albumins for different conditiones is increased degree of hydrolysis.
The aim of the study is the use of proteins of leguminoses by in vivo conditiones at monogastric animals in
„Proteins programmes“.
The action of proteases (pepsin, trypsin and chymotrypsin) on native and denatured (with 8 M urea) pea
albumin has been observed. The kinetics and degree of hydrolysis of an 125I-labelled pea albumin fraction too
were determined, on the basis of radioactivity detection in trichloracetic acid soluble degradation products.
The maximum degree of native pea albumin hydrolysis (76%, 24%, 18%) was achieved by pepsin, trypsin
and chymotrypsin hydrolysis for up to 8 h, respectively. Pea albumin denaturation with 8 M urea eliminated
inhibitors and resistant peptides of albumin and so increased pepsin hydrolysis to 99%, trypsin hydrolysis to
69% and chymotrypsin hydrolysis to 80%, respectively. Trypsin and chymotrypsin inhibitor activities (TIA)
and (CHIA) were determined using the chromogenic substrates L-TAPA (N-α-tosyl-arginin-p-nitroanilid) and
GPNA (N-glutaryl-L-phenylalanin-p-nitroanilid), respectively, as well as trypsin (TIU) and chymotrypsin
(CHIU) inhibitor units. Native pea albumin was shown to contain 113,6 TIU and 278 CHIU while in
denatured albumin only 13,8 TIU and 130,4 CHIU. The reduction of trypsin-inhibitory activity of the pea
albumin fraction, in the relation to temperature (60, 80 and 100oC and 5´, 15´, and 2h, respectively), wet heat
treatments and pepsin addition, have also been studied. The highest inactivation of trypsin inhibitors (at 0,9%
NaCl, pH 7) was recorded in pea albumin only in case at 100oC during 2h interval of the heat action. At lower
time intervals and temperatures, the inhibition of trypsin in groups C2 – C8 persisted. In the alkaline
environment trypsin activity at lower temperatures and times was reduced to a half level. At higher
temperatures and time intervals inhibitory activity of trypsin was almost totally eliminated. In precisely
express: In the alkaline environment, (0,2% NaOH), however at each temperature and duration of the heat
action, a decrease (20-50% after 5 and 15 min. at 60oC) or even an elimination of the inhibitory activity of
trypsin 80-90% was recorded at other temperatures (80-100oC) and duration of the heat action (5´, 15´and 2
h). Warming to 100oC for 15 min at pH 7 along with 2h predigestion with pepsin has enhanced the
inactivation of TIA pea albumin from 36% to 57%, and after 6 hours, the inactivation represented 60%.
ÚVOD
Albumíny zrna hrachu predstavujú frakciu heterogénnych proteínov. Je známe, že tieto, podobne ako
albumíny iných leguminóz, sú bohaté na výskyt antinutričných látok najmú typu proteínových inhibítorov
serínových proteináz. Viaceré práce sa zaoberajú predovšetkým štruktúrou a charakterizáciou fyzikálnochemických vlastností separovaných inhibítorov, štúdiom kinetiky mechanizmu inhibície proteináz
a prirodzenou funkciou inhibítorov v tkanivách, z ktorých pochádzajú. V tejto štúdií ide o posúdenie
celkového efektu antinutričných látok frakcie albumínov hrachu na digesciu proteínov frakcie v podmienkach
in vitro. Sú tiež modelované podmienky pre inaktiváciu proteínových inhibítorov trypsínu.
MATERIÁL A METÓDY
I125 značené natívne a 8 mol.l-1 močovinou denaturované albumíny separované z múky zrna hrachu boli
hydrolyzované zvlášť pepsínom, trypsínom a chymotrypsínom. Kinetika hydrolýzy sledovaná v závislosti na
59
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
čase a maximálny stupeň hydrolyzovateľnosti boli analyzované na báze detekcie rádioaktivity v kyseline
trichloroctovej rozpustných degradačných produktov. V oboch frakciách natívnej aj denaturovanej teplom
bola sledovaná aktivita inhibítorov serínových proteínáz (serpínov) pomocou chromogénnych substrátov Nalfa-tosyl-L-arginin-4-nitroanilidu pre trypsín a N-alfa-.glutaryl-L-fenyalanin-4-nitroanilidu pre
chymotrypsin.
VÝSLEDKY A DISKUSIA
Pri vysokej počiatočnej rýchlosti hydrolýzy natívnej frakcie pepsínom bol dosiahnutý v 1h maximálny stupeň
hydrolyzovateľnosti 76%. Na rozdiel digescia natívnych albumínov pankreatickými proteinázami je
neefektívna. V prolongovanom čase hydrolýzy 8h je degradovaných len 24% trypsínom a 18%
chymotrypsínom. Denaturácia albumínov močovinou podstatne prispela ku vzostupu iniciálnej rýchlosti
a celkovej hydrolyzovatelnosti frakcie zvlášť markantne v hydrolýze trypsínom, kedy v čase 1h bol
dosiahnutý maximálny stupeň hydrolyzovateľnosti vyšší o 45% a chymotrypsínom v čase 3h vyšší o 62%
oproti frakcii natívnej. Pepsínom sú denaturované albumíny odbúravané vysokou rýchlosťou na 99%.
V natívnej frakcii bolo stanovených 113,6 inhibičných jednotiek trypsínu (TIU) a 278 inhibičných jednotiek
chymotrypsínu (CHIU). Vo frakcii močovinou denaturovanej len 13,8 TIU a 130,4 CHIU, čo znamená pokles
o 88% a 53%. Predigescia albumínov pepsínom, počas 2h nevedie k poklesu aktivity inhibujúcej trypsín.
Inkubácia albumínov v 0,9% NaCl počas 5 min; 15 min a 2h pri teplotách 60oC a 80oC neovplyvňuje aktivitu
inhibítorov trypsínu. Na rozdiel, inkubácia frakcie v 0,2%-nom NaOH pri teplote 60oC vedie ku výraznému
poklesu antitryptickej aktivity – za 5 min o 20%, za 15 min o 50% a za 2h o 80%. Avšak najvýraznejšie pri
teplote 80oC, kedy za 15 min pôsobenia tepla poklesla aktivita až o 90%.
Experimentálne štúdie modelované in vitro boli robené za účelom poznania niektorých faktorov, ktoré môžu
značne vplývať na zvýšenie utilizácie živín a metabolizmus proteínov aj za podmienok in vivo. Nutričné
zvýhodnenie proteínov leguminóz z našich zdrojov v diétach u monogastrických zvierat je nám známe –
(zastúpenie esenciálnych aminokyselín, plnohodnotná bielkovina) (1). Antinutričné látky v leguminózach sú
študované tiež viacerými autormi (2-6).
ZÁVER
K efektívnejšiemu využitiu proteínov leguminóz (hrach, bôb, sója) oproti obilovinám s nižšou kvalitou
bielkovín môže dôjsť ak ich technologicky upravíme rôznym spôsobom. Pôsobením vlhkého tepla,
0,9%NaCl, s 0,2 NaOH, resp. 8 M. močovinou. Hlavným faktorom pre utilizáciu produktov bielkovín je tak
hydrolyzovateľnosť niektorých rezistentných bielkovín, polypeptidov, peptidov, lektínov, serpínov t.j.
inhibítorov serínových proteínáz, vo väčšej miere, ktoré sú inak nehydrolyzovateľné. Zistilo sa, že albumíny
a globulíny leguminóz sú blízke aminokyselinovým zložením živočíšnej bielkovine. Využitie plnohodnotných
bielkovín napr. aj geneticky šľachtených odrôd s nízkym zastúpením antinutričných látok napr. hrach, a tiež
obilovín monogastrov je jedna z ciest zabezpečenia kvalitných bielkovinových diét z domácich zdrojov
v živočíšnej produkcii.
LITERATÚRA
Lee, D. S. C., Griffiths, B. W.: J. Immunol. Methods 1984, 74, 181-189
Korenek, M., Koreneková, B., Šulík, E.: Veterinářství 1993, 5, 180-183
Kortt, A.: Int. J. Peptide Protein Res.,1986, 28, 613-619
Weder, J. K. P., Link, I., Van der Poel, A. F. B., Huisman, J., Saini, H. S.: Recent advances of research in
antinutritional factors in legume seeds. Proceedings of the Second International Workshop Wageningen, The
Netherlands, 1993, 481-485
Zdunczyk, Z., Godycka, I., Amarowicz, R.: Plant Foods for Human Nutrition 1997, 50, 37-46
Zuilichem, D. J., Van der Poel, A. F. B., Huisman, J., Van der Poel, T. F. B., Liener, I. E.: Effect of HTST
treatment of Pisum sativum on the inactivation of antinutritional factors. Recent advances of research in
antinutritional factors in legume seeds. Proceedings of the First International Workshop on „Antinutritional
Factors in Legume Seeds“Wagenningen, The Netherlands 1989, 23-25, XI., 263-267
60
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
ZMENY HLADÍN MEDI V ORGANIZME HYDINY
PO APLIKÁCII KADMIA A ZINKU
Koréneková B., Skalická M., Naď P., Kottferová J., Korének M.
Výskumný ústav veterinárskej medicíny UVL Komenského 73, Košice
ABSTRACT
The aim of the experiment was observing effect of cadmium and zinc in poultry liver and muscle. Broiler
chicks (Ross) were divided into 4 groups per 6 animals. The group 1. was control. In the second experimental
group, Zn in the form ZnSO4.7H2O was administered daily in dose 40 mg.kg-1/foodstuf. In the 3 experimental
group, Cd in the form CdCl2 1.5 mg.kg-1 / foodstuf and in the 4 experimental group Cd+Zn. Poultry were
fed complete feed mixture for broiler chicks, set as full-value feed. Water and feed mixture were provided ad
libitum. The broiler chicks were kept on deep litter and on favourable microclimatic conditions for growing.
At the age of 20 and 40 days the broiler chicks were bled by jugular section. We can conclude, that after
application of Cd we recommended increase of Cu levels in comparison to control group. C Combination of
Cd and Zn were observed increased values of Cu in comparison to Cd group. These changes could be
influenced by antagonistic relationship between Cd, Cu and Zn.
ÚVOD
V súčasnosti sa stále viac dostáva do popredia problematika prítomnosti ťažkých kovov v jednotlivých
zložkách životného prostredia, ich pohybu v potravovom reťazci a nakoniec problematika ich vplyvu na živé
organizmy.
Meď je nenahraditeľný mikroelement pre organizmus zvierat a rastlín, ktorá je zároveň nevyhnutná pre
normálny priebeh mnohých fyziologických a biochemických procesov. U dospelých zvierat je koncentrácie
medi 30-násobne nižšia ako koncentrácia železa. S pribúdajúcim vekom zvierat sa koncentrácia medi pri
rovnakom type ich chovu znižuje prakticky vo všetkých tkanivách okrem kože a srsti. Medzi orgány
s vysokou hladinou medi patrí (pečeň, mozog, slezina, kosti, koža a srsť), medzi orgány s priemernou
hladinou medi patrí (svaly, obličky, pankreas a srdce). V krvi vtákov je koncentrácia medi oveľa nižšia ako
v krvi cicavcov (20-30µg oproti 80-120 µg v 100 ml). (Ammerman a kol., 1995b).
Chronický škodlivý účinok Cd sa v mnohých prípadoch prejavuje klinicky nemanifestnými prejavmi ako sú
imunopatologické zmeny, pôsobenie na reprodukčný systém i riziko z hľadiska mutagénneho a
karcinogénneho (Massanyi a kol.1999, Hijová a kol.,2002, Pistl a kol.,2003). Minerálne látky, ako napr. Cu,
Fe, Ca, Zn a vitamíny C a D, nízky obsah bielkovín v potrave ovplyvňujú vstrebávanie Cd. Prirodzenými
antagonistami kadmia podľa Dobrzanského a kol. (1996) sú Zn, Cu, Fe, a Mn. Cieľom nášho experimentu
bolo sledovanie zmien hladín medi v pečeni a vo svalovine pokusnej hydiny po aplikácii kadmia a zinku.
MATERIÁL A METÓDA
Do pokusu boli zaradené brojlerové kurčatá plemena ROSS, ktoré boli rozdelené do IV. skupín ( kontrolná a
II. - IV. pokusné skupiny). Kurčatá boli ustajnené na hlbokej podstielke, pričom mikroklimatické podmienky
zodpovedali požiadavkám na výkrm brojlerových kurčiat v priebehu jedného výkrmového turnusu. Kurčatá
boli kŕmené kompletnou kŕmnou zmesou pre brojlere v sypkej forme. Krmivo a voda boli podávané ad
libitum. Pokusným skupinám bol aplikovaný kadmium v roztoku CdCl2 v dávke 1,5 mg.kg-1 KZ (skupiny
III. a IV.) a zinok v roztoku ZnSO4 .7H2O v dávke 40 mg.kg-1 KZ (skupiny II. a IV.). Vzorky pečene a
svaloviny pokusnej hydiny boli spracované mikrovlnným rozkladom, v mineralizačnom systéme MLS - 1
200 MEGA, fy Milestone a analyzované na prítomnosť Cd a Cu na AAS, Solar 939, fy Unicam.
61
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
VÝSLEDKY A DISKUSIA
Vo vzorkách pečene v pokusných skupinách (Cd, Zn) sme pozorovali na 20. deň experimentu štatisticky
významné (p≤0,01) zníženie priemerných hladín medi (6,56; 7,01 mg.kg-1) v porovnaní s kontrolnou
skupinou (8,38 mg.kg-1). Štatisticky významné (p≤0,005) zníženie priemerných hladín medi (7,34 mg.kg-1)
bolo zaznamenané v pokusnej skupine (Cd+Zn) voči kontrole. Medzi pokusnou skupinou (Cd+Zn) a
kontrolou sme zaznamenali výraznú korelačnú závislosť r = 0,94. Vzájomným porovnávaním priemerných
hladín medi pokusných skupín boli pozorované vyrovnané hodnoty.
Vo vzorkách svaloviny pokusnej skupiny Cd+Zn sme pozorovali na 20. deň experimentu štatisticky
významné (p≤0,001) zníženie priemerných hladín medi (0,017 mg.kg-1) v porovnaní s kontrolnou skupinou
(3,706 mg.kg-1). V pokusných skupinách s aplikáciou Cd a aplikáciou Zn došlo k signifikantnému zníženiu
hladín medi (p≤0,01) v porovnaní s kontrolnou skupinou.
Vo vzorkách svaloviny sme pozorovali signifikantné zvýšenie hladín Cu (p≤0,001) v dvoch pokusných
skupinách s aplikáciou Zn a Cd v porovnaní s pokusnou skupinou Cd+Zn.
Vo vzorkách pečene v pokusnej skupiny s prídavkom Zn sme pozorovali na 40. deň experimentu štatisticky
významné (p≤0,001) zvýšenie priemerných hladín medi (9,132 mg.kg-1) v porovnaní s pokusnou skupinou
s aplikáciou Cd (6,491mg.kg-1) a s kontrolnou skupinou (5,195 mg.kg-1). Štatisticky významné zníženie
priemerných hladín medi bolo zaznamenané v pokusnej skupine s aplikáciou Cd (p≤0,001) a v kontrolnej
skupine (p≤0,01) v porovnaním ku pokusnej skupine s aplikáciou Cd+Zn.
Štatisticky výrazné zvýšenie (p≤0,001) hladín medi vo vzorkách svaloviny pokusných skupín (Cd, Cd+Zn,
Zn) sme pozorovali na 40. deň experimentu (3,032; 1,567; 5,725 mg.kg-1) v porovnaní s kontrolnou
skupinou (1,203 mg.kg-1).
V pokusnej skupine s aplikáciou Zn sme pozorovali signifikantne zvýšenie hladín medi (p≤0,001)
v porovnaním so skupinami s aplikáciou Cd a skupinou Cd+Zn. Podobné signifikantné zvýšenie hladín medi
(p≤0,001) sme pozorovali v pokusnej skupine s Cd v porovnaní so skupinou Cd+Zn. Medzi pokusnými
skupinami s aplikáciou Zn a aplikáciou Cd+Zn sme pozorovali koreláciu r=0,94.
Pokles hladín sme zaznamenali ako v prípade kadmia tak aj v prípade sledovania medi v pečeni (z 8,383 na
5,196 mg.kg-1). Naše výsledky obsahu medi v pečeni sú v porovnaní so zahraničnými literárnymi údajmi
nižšie, pričom neprekročili maximálne prípustné hygienické limity pre meď v pečeni (80,0 mg.kg-1) podľa
Potravinového kódexu SR (1996). Chmielnicka a Sowa (1996) zistili zníženie hladín medi v pečeni po
zvýšenej experimentálnej záťaži kadmiom.
Zistili sme, že priemerné hladiny medi v pečeni na 40. deň veku brojlerových kurčiat boli 6,492 mg.kg-1. V
pokusnej skupine, kde bol aplikovaný kadmium a zinok sme pozorovali mierny vzostup koncentrácie
medi v pečeni (8,906 mg.kg-1).
Gabrashanska a kol. (1997) zistili, že koncentrácie medi v pečeni potkanov pri nižších podávaných
koncentráciách kadmia neboli štatisticky významne zvýšené. Dosiahnuté výsledky s experimentálnou
záťažou organizmu kadmiom charakterizujú negatívny vplyv nadbytku kadmia a účinok na dynamické
zmeny analyzovaných mikroprvkov, čo je dôkazom ovplyvnenie metabolizmu Cu, Zn a Ca počas zvýšeného
dietárneho príjmu kadmia u hydiny.Adsorpcia zinku je negatívne ovplyvňovaná prebytkom Cu, pričom Zn
a Cu vystupujú ako antagonisti. Zinku sa pripisuje ochranný účinok i vo vzťahu k negatívnemu pôsobeniu
kadmia (Tang a kol., 1998; Iuanik a kol. 2001). Obohatením krmiva Zn došlo k značnému zníženiu Cd
v tkanivách. (Guillet, 1995) Pri nízkej hladine Cd, Zn znižuje jeho kumuláciu a naopak pri vyššej hladine
pravdepodobne indukuje vznik metalothioneinu podobných bielkovín (Christhi a Rotkiewitz, 1993).
Záverom môžeme konštatovať, že v pokusných skupinách, v ktorých bol aplikovaný kadmium boli zvýšené
hodnoty kadmia a medi v porovnaní s kontrolnou skupinou. Pričom v skupine, v ktorej bol pridaný kadmium
a zinok boli hladiny medi vyššie oproti skupine len s prídavkom kadmia. Tieto zmeny mohli byť spôsobené
antagonistickými vzťahmi medzi kadmiom, meďou a zinkom
Práca bola finančne podporená grantovým výskumom VEGA č.1/0564/03
62
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
Hladiny medi vo vzorkách hydiny
mg.kg-1
pokusné
skupiny
kontrola
Zn
Cd
Cd +Zn
20
deň
n
x
sd
xmax
n
x
sd
xmax
n
x
sd
xmax
n
x
sd
xmax
stehenný
sval
pečeň
40
deň
6
3,706
0,998
5,357
6
8,383
0,874
9,932
6
1,691
0,178
1,941
6
7,018
0,378
7,422
6
1,539
0,364
1,985
6
6,567
0,607
7,560
6
1,930
0,197
2,152
6
7,348
0,711
8,446
n
x
sd
xmax
n
x
sd
xmax
n
x
sd
xmax
n
x
sd
xmax
stehenný
sval
pečeň
6
1,204
0,083
1,319
6
5,196
1,169
7,188
6
5,725
0,304
6,243
6
9,133
0,534
9,795
6
3,032
0,884
4,520
6
6,492
0,682
7,380
6
1,568
0,081
1,711
6
8,906
0,477
9,266
Štatistické vyhodnotenie experimentu
t-test
correl
pečeň
20.deň pokusu
t-test
correl
svalovina
Cd
Cd
Zn
K
K
K
Zn
Cd+Zn
Cd+Zn
Zn
Cd+Zn
Cd
0,3874
0,0002
0,0000
0,0039
0,0003
0,0021
-0,189
0,390
0,358
-0,786
-0,500
0,011
0,1594
0,0687
0,3464
0,0103
0,0494
0,0024
0,527
0,321
0,604
0,503
0,943
0,468
40.deň pokusu
štatistické funkcie
pokusné skupiny
Cd
Cd
Zn
K
K
K
Zn
Cd+Zn
Cd+Zn
Zn
Cd+Zn
Cd
0,0004
0,0096
0,0000
0,0000
0,0000
0,0038
-0,444
-0,418
0,942
-0,623
-0,387
-0,134
0,0000
0,0001
0,4559
0,0001
0,0002
0,0468
0,045
-0,024
0,657
-0,639
-0,370
0,528
63
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
VYUŽITIE ATP
AKO DETEKTORA RIZIKOVÝCH FAKTOROV V POTRAVINÁCH
Kottferová J., Pipová M., Hvozdík A., Ondrašovičová O., Koréneková B., Skalická M.
Univerzita veterinárskeho lekárstva, Komenského 73, 041 81 Košice
ABSTRACT
Microbial testing traditionally involved conventional plating procedures with selective or nonselective media.
Over the years, these conventional methods have evolved into rapid methods to meet the changing needs of
the food industry, with respect to raw material acquisition, process control and finished product evaluation.
Alternative methods, that may used to determine the biological risk, include method of the presence and
quantity of adenosine triphosphate (ATP).
Keywords: ATP
V súčasnosti dochádza k širokému rozvoju používania biochemických analytických metód na skúmanie
a posudzovanie mikrobiologickej akosti požívatín a taktiež sanitácie plôch a predmetov prichádzajúcich
s nimi do styku (Valík et al., 2002; Novák, 2002). Tieto metódy sú založené na biochemickej premene
adenozín – 5 – trifosfátu (ATP) enzýmom luciferáza, pričom vzniká adenozín – monofosfát (AMP) a svetlo
s vlnovou dĺžkou 562 nm.
Na hygienický monitoring bola tradične používaná mikrobiologická metóda Takéto mikrobiologické
vyšetrovanie na kontrolu biologických rizík však nie je vhodné, lebo je retrospektívne, časovo náročné,
zdĺhavé a nie vždy vhodné pre krátkotrvajúce potraviny. Mikrobiologické vyšetrenia a analýzy sú často
náročné na čas a technické vybavenie a informácie o kvalite produktov nám poskytované takýmto vyšetrením
obdržíme neraz oneskorene. Analýza finálnych produktov nám neposkytuje potrebné výsledky v reálnom
čase, aby sme rýchlo mohli reagovať na problémové situácie. Najbežnejšie mikrobiologické vyšetrenie
účinnosti dezinfekcie sa robí pomocou sterov vyšetrením na celkový počet mikroorganizmov (CPM).
Vyhodnotenie CPM sa stanovuje po kultivácii na mäsopeptónovom agare pri 370 C za 24 hod.
Bioluminiscenčná metóda môže byť vhodný kandidát na tieto účely, pretože nám poskytuje informácie o
mikrobiologickej kontaminácii v tekutinách a na povrchoch, čo môžeme zistiť za menej ako 10 min.
(Colquhoun, 1998). Test je založený na skutočnosti, že všetky živé bunky obsahujú ATP (adenozíntrifosfát).
Svetlo emitované reakciou je priamo úmerné množstvu ATP ktoré sa v bunkách nachádza., čo nám poukazuje
na množstvo buniek prítomných vo vzorke. Intenzita emitovaného svetla vzorky sa vyjadruje v relatívnych
luminiscenčných jednotkách (RLU). RLU sú priamo závislé od množstva ATP v testovanej vzorke a tým od
množstva biologickej kontaminácie na vyšetrovanom povrchu, alebo v kvapaline.
Stanovenie ATP je vhodné na rýchlu verifikáciu efektivity sanitácie v praktických podmienkach a je
porovnateľné s konvenčnými mikrobiologickými metódami stanovenia CPM (Kottferová, 2001). Bolo
zistené, že v niektorých prípadoch vo vzorkách sterov nebola zaznamenaná žiadna kontaminácia, alebo len
ojedinelý výskyt stafylokokov, streptokokokov a koliformných baktérií. Avšak napriek tomu, bola stanovená
prítomnosť ATP. Koreláciou výsledkov ATP-CPM je zreteľné, že veľké množstvo pozitívnych ATP
výsledkov má nulové CPM hodnoty. To jasne poukazuje na situácie, keď sa nezistí žiadna mikrobiálna
kontaminácia, ale prítomnosť ATP poukazuje na hrozbu porušenia hygienických štandardov.
Pri stanovení mikrobiologickej a mechanickej čistoty predmetov a plôch prichádzajúcich do styku s mliekom
a produktmi z neho, má bioluminiscenčná metóda pred klasickou kultivačnou metódou významnú prednosť.
Táto nespočíva iba v rýchlosti získavania výsledkov – vedľa mikroorganizmov na predmete vegetujúcich nás
upovedomí aj o nemikrobiálnych nečistotách alebo ich povlaku na kontrolovanej ploche (biofilm). Z toho
dôvodu významný potravinársky mikrobiológovia zdôrazňujú, že základné hygienické skúmanie predmetov
a ich plôch sa má predovšetkým zamerať na stanovenie celkovej organickej nečistoty a nie iba na živé
mikroorganizmy, ktoré sa v týchto nečistotách môžu pri vhodných podmienkach v potravinárskych závodoch
rozmnožovať. Táto požiadavka sa zhoduje s cieľom moderného prístupu k systémovému riadeniu hygienickej
bezpečnosti výroby požívatín podľa HACCP, ktorý je implantovaný aj v Potravinárskom kódexe SR..
Bioluminiscenčná metóda je viac citlivá metóda ako klasická mikrobiologická, lepšie poukáže na úroveň
hygieny na prevádzke. Toto je aj plne v zhode s výsledkami práce kolektívu autorov (Zutter, 1998), ktorí
64
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
porovnávali ATP metódu s rôznymi druhmi mikrobiologických metód. Aplikácia sanitačných prípravkov po
čistení môže často narušiť povrch baktérií, takže každá platňová technika nám ukáže výsledok negatívny,
alebo nízke počty. Skutočnosťou je však fakt, že jemný film, alebo dokonca nános potraviny ostáva, čo nám
klasická metóda neukáže - a to je nebezpečenstvo platňovej metódy čo niektorý technológovia potravín
zdôrazňujú. Použitie ATP testov môže poukázať na prítomnosť znečistenia a /alebo baktérii čo je
z hygienickej stránky neprijateľné. Pri našej práci v teréne bolo neraz veľkou výhodou, že kým výsledky
mikrobiologických meraní boli k dispozícii až za niekoľko hodín, výsledky meraní ATP boli získané
v priebehu minúty a priamo na mieste bolo možné riešiť daný stav nevyhovujúcej sanitácie. Metódou ATP je
v súčasnosti možné testovať povrchy ihneď po čistení a tak vedieť či čistenie bolo úspešné. Veľmi dobrú
koreláciu (r=0.97) ATP metódy s platňovou metódou potvrdil aj Bautista et al., (1994). Autor uvádza, že
hygienický monitoring bioluminiscenčnou metódou dáva dobrú zhodu (74%) s konvenčnou sterovou metódou
a v konečnom dôsledku je lepším indikátorom úrovne sanitácie. Mikrobiologický test iba potvrdí čo výrobňa
už neraz vie, ale často je pôvod problému nejasný, narastá a je potrebné riešiť rýchlo.
Záverom môžeme zhrnúť, že aj keď tradičná metóda kultivácie baktérii bola dlho jediná akceptovaná metóda
monitorizácie účinnosti čistiacich techník, horeuvedená nová metóda založená na zisťovaní prítomnosti a
množstva adenozíntrifosfátu (ATP) bioluminiscenčnou metódou je veľmi výhodnou alternatívou na kontrolu
biologických rizík. Bioluminiscenčná metóda patrí do moderných, dobre vedených potravinárskych závodov,
lebo významne urýchľuje získanie výsledkov, najmä s ohľadom na požiadavky systémového prístupu
k riadeniu hygieny prevádzky s možnosťou realizácie okamžitých nápravných opatrení.
LITERATÚRA
BAUTISTA DA., VAILLANCOURT JP., CLARKE RA., RENWICK S., GRIFFITHS MW.: Adenosine
Triphosphate as a method to determine microbial levels in scald and chill tanks at a poultry abattoir., Poult
Sci, 73,11,1673-8 (1994).
COLQUHOUN KO., TIMMS S., FRICKER CR.: A simple method for the comparison of commercially
available ATP hygiene-minitoring systems. J Food Prot, 61,4,499-501 (1998).
KOTTFEROVÁ J., PIPOVÁ M., ONDRAŠOVIČ M., VARGOVÁ,M.: Application of the ATP method in
hygiene monitoring of the sanitation effect. Zb. Zdravo očuvati zdravim u novom tisučlječu.Bizovačke
Toplice, 297-300, (2001).
NOVÁK P., KUBÍČEK K., ODEHNAL J., BEŇOVÁ K., ZABLOUDIL F.: Tvorba prostředí chovu a řešení
problému vlivu chovu zvířat na životní prostředí v České republice, Tvorba mikroklímy v ustajňovacích
objektoch a vplyv chovu zvierat na životné prostredie, VÚŽV Nitra, 2002.
VALÍK Ľ., JAROSSOVÁ M., GORNER F.: Využitie bioluminiscenčnej analytickej metódy
v mliekarenských závodoch, Mliekárstvo,33, 1, (2002).
ZUTTER L., HELLWIG K., LINDHARDT C.: Outstanding applicability of ATP method as hygiene
monitoring to reveal hidden potential for microbial product contamination, demonstrated in practical
situations after cleaning, De Keurmeester, 3,5-10 (1998).
65
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
SELÉN V ZDRAVÍ A CHOROBNOSTI ZVIERAT
Kováč G., Nagy O., Seidel H., Jesenská M., Hiščáková M., Novotný J., Bobček R..
II. Interná klinika, Univerzita veterinárskeho lekárstva, Komenského 73, 041 81 Košice,
‫٭‬ALTECH Sk, s.r.o, Čajkovského 2 , 949 11 Nitra
ABSTRACT
In this work we are presenting current knowledge about selenium on the base of our and foreign studies. The
work includes discovery of selenium, deficient states in animal species, development of opinions on the
selenium role in the body, possibilities of body saturation with selenium, indicators of selenium deficiency.
Selén v roku 1818 objavil švédsky chemik Jöns Jakob Berzelius a dal mu názov po gréckej bohyni mesiaca
Selene. V prírode sa vyskytuje v niekoľkých formách, vrátane amorfného červeného prášku a sivých
kryštálov. Z hľadiska výživy je selén jedným z najvýznamnejších stopových prvkov vôbec.
Poruchy zdravotného stavu súvisiace s deficienciou selénu:
Hovädzí dobytok: Nutričná svalová dystrofia, ovariálne cysty, mastitída a metritída, retencia
placenty, chorobná bledosť mäsa,precitlivelosť vôči chladu, imunodeficiencia
Ovce a kozy: Nutričná svalová dystrofia, chorobná bledosť mäsa, imunodeficiencia
Ošípané: Nutričná svalová dystrofia, dietetická mikroangiopátia – choroba morušovitého srdca,
nekróza pečene, protrahovaný pôrod, pomalé spúšťanie mlieka, znížená motilita spermií,
chorobná bledosť mäsa, choroba žltého tuku, žalúdočné vredy, hnačky, Fe-toxikóza,
imunodeficiencia
Kone: nutričná svalová dystrofia, protrahovaný pôrod, znížená výkonnosť závodných koní,
imunodeficiencia
Hydina: Exsudatívna diatéza, nutričná svalová dystrofia, nekróza pečene, fibróza pankreasu,
nedostatočné operovanie, precitlivelosť vôči chladu, imunodeficiencia
Ryby: Nutričná svalová dystrofia, zníženie hmotnostných prírastkov, neadekvátne zafarbenie mäsa,
imunodeficiencia
Rozdielne názory na selén vo výžive živočíchov
1. V r. 1937 A.L. Moxon – spájanie nadmerného príjmu selénu s výskytom „Alkalickej choroby“ a so
„slepým potácaním“ u hovädzieho dobytka
2. V r. 1943 A.A. Nelson a kol. – u potkanov selén vyvoláva „tumor pečene“
3. V r. 1958 K. Swartz a C.M. Foltz – dietetický selén chránil potkany proti „nekrotickej degenerácii
pečene“
4. V. 1958 O.H.Muth a J.Oldfield – selén napomáhal liečiť „syndróm chorobnej bledosti mäsa“ (PSE
syndróm) u teliat a jahniat
5. Nelson a jeho zistenia väzby medzi selénom a výskytom rakoviny mali za následok „zákaz pridávať
tento prvok do kŕmnych dávok hospodárskych zvierat“
6. Konzorcium chovateľov dobytka a univerzitní vedecko-výskumní pracovníci predložili
americkému Úradu pre drogy a potraviny údaje, ktoré preukazujú, že „v koncentráciách, ktoré
sú používané v kŕmnych doplnkoch, selén nie je karcinogénnou látkou“
7. V roku 1974 Úrad pre drogy a potraviny „schválil pridávanie selénu do krmív pre
hovädzí dobytok a hydinu vo forme seleničitanu sodného v množstve 0,3 ppm
8. V roku 1984 úrad „znížil maximálne možnú koncentráciu selénového doplnku na 0,1 ppm“
FORMY A ZDROJE
Hlavným zdrojom anorganického selénu je seleničitan sodný (Na2SeO3) pasívne absorbovaný v črevách,
redukovaný na selenid a transportovaný buď do pečene, kde sa zúčastní syntézy selénometionínu – biologicky
aktívna forma, alebo do obličiek a vylučovaný do moču.
Primárnou organickou formou selénu je selénometionín, absorbovaný prostredníctvom mechanizmu, ktorým
sa riadi príjem aminokyselín, a potom jeho inkorporácia do selenoproteínov. Selénometionín – najdôležitejšia
66
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
forma selénu, s výskytom v zrninách, semenách olejnín a v ďalších rastlinných materiáloch (syntetizojú len
rastliny a kvasinky; zvieratám táto schopnosť chýba).
Koncentrácie selénu v jednotlivých kŕmnych komponentoch sú však veľmi variabilné v dôsledku značne
premenlivej distribúcie v pôde.
MULTIFUNKČNOSŤ SELÉNU
Selén – významná úloha v enzýme glutatión peroxidáze (GSH–Px), ktorý likviduje peroxid vodíka a lipidové
hydroperoxidy.
Existujú najmenej tri typy glutatión peroxidázy – bunečná, plazmatická a v membráne obsiahnutá
fosfolipidová hydroperoxidáza. V živom organizme je asi 30 – 40 % celkového selénu prítomné práve vo
forme glutatión peroxidázy.
Okrem glutatión peroxidázy je selén súčasťou aj ďalších selénoproteínov, väčšinou predstavujúcich.
antioxidačné intracelulárne enzýmy, ktoré odstraňujú voľné radikály a redukujú peroxidy vodíka a lipidov na
vodu a alkohol.
Medzi najvýznamnejšie selénoproteíny patria: Jodothyronín dejodináza (JD); Thioredoxín reduktáza (TR);
Selénoproteín W (SeW); Selénoproteín P (SeP); Selénofosfát syntetáza; Selénoproteín v kŕčku spermií - PHGSH-Px.Medzi ďalšie selénoproteíny, ktorých funkcia nebola dostatočne objasnená patria napr. selénoproteín
15-kDa, ktorý sa vyskytuje v T- lymfocytoch u ľudí, selénoproteín P 12 prítomný v mozgovej kôre
hovädzieho dobytka a selénoproteíny R, T, X a N.
REVIDENCIA NÁZOROV NA DOPNKOVÉ DÁVKY SELÉNU
1. Ani maximálne prípustné koncentrácie doplnkového seleničitanu sodného dnes veľmi často
nestačia na vykrytie potrieb selénu u vysokoúžitkových zvierat
2. Ak je zvieratám podávaný seleničitan sodný, znamená to, že je im podávaná látka, ktorá na
antioxidačné obranné mechanizmy živých organizmov pôsobí v tej najoxidovanejšej a
najtoxickejšej forme (negatívne energetické a oxidatívne následky)
3. Seleničitan sodný je pritom prooxidantom a nie antioxidantom
4. Seleničitan sodný nemôže byť konvertovaný na selénometionín.
5. Biotechnológie poskytujú možnosť prirodzeného odstránenia týchto problémov pomocou
selénometionínu – zlepšenie zdravotného stavu, zvýšenie úžitkovosti a kvalitnejšia reprodukcia
INDIKÁTORY DEFICIENCIE SELÉNU
– pokles selénu pod 0,2 /ug.g-1 v pôde
– pokles selénu pod 0,1 /ug.g-1 v krmive
– pokles selénu pod 0,3 /ug.g-1 v srsti
– koncentrácia Se v celej krvi nižšia ako 1,25 /umol.l-1
– aktivita GSH-Px (funkčného indikátora Se v organizme) v celej krvi pod
200 /ukat.l-1
LITERATÚRA
JACQUES, K.A.: Jak vlastně selen působí ? Feeding Times, 7, 2002, 10 – 11.
KOVÁČ, G., a kol.: Choroby hovädzieho dobytka. M & M vydavateľstvo Prešov, 2001, 874 s.
LAWRENCE, L.: Feeding Times, 7, 2002, 24 – 25.
MAHAN, D.: Organický selen: zvýšení hodnoty krmiv pro prasnice a prasata.Feeding Times, 3, 1998, 10 –
12.
MAHAN, D.: Selenomethionin je v krmných dávkach prasat účinnejší než seleničitan. Feeding Times, 7,
2002, 18 – 19.
PEHRSON, B.: Organické formy selenu absorbují přežvýkavci lépe. Feeding Times, 7, 2002, 12 – 14.
RAYMAN, M.P.: Selen: esenciální složka lidské stravy.Feeding Times, 7, 2002, 3 – 4.
VRZGULA, L. a kol.: Poruchy látkového metabolizmu hospodárskych zvierat a ich prevencia. Príroda,
Bratislava, 1990, 492 s.
67
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
ZLOŽENIE A TECHNOLOGICKÁ KVALITA MLIEKA VO VZŤAHU
K VYBRANÝM UKAZOVATEĽOM VNÚTORNÉHO PROSTREDIA DOJNÍC
Kováčik J., Kramárová M., Massányi P., Fabiš M., Kolesárová A.
Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre
ABSTACT
In this study we have analyzed technological quality of milk in relation to selected parameters of internal
milieu in dairy cows. From all studied biochemical parameters (urea, total lipids, Ca, P, ruminal Ph) the
highest negative effect of blood urea on determined parameters of technological quality of milk is reported.
ÚVOD
Počas produkčného a reprodukčného procesu organizmus dojnice prechádza významnými anatomickými
a fyziologickými zmenami, ktoré sú charakterizované rozdielnou intenzitou metabolizmu, nárokmi na výživu
a chovateľské prostredie.
Metabolické adaptácie, nutričné nedostatky a subklinické poruchy dojníc sa premietajú v parametroch
metabolického profilu v krvi, moči a mlieku (KROUPOVÁ, 1985, VRZGULA a kol., 1990, PAYNE, 1989,
BESEDA, 1990, SLANINA a kol., 1992) a bezprostredne sa podieľajú aj na zložení a technologickej kvalite
mlieka dojníc ( PODHORSKÝ et al., 1989; BESEDA, 1990; GAJDUŠEK, 1995; ILLEK et al.,2002). Okrem
hodnotenia základných zložiek mlieka sa s rastúcou špecializáciou mliekarenskej výroby výrazne zvyšujú
požiadavky aj na ukazovatele technologickej kvality mlieka, ktoré sú rozhodujúce pri spracovaní mlieka v
príslušnom výrobnom procese.
Cieľom práce bolo sledovať zloženie a technologickú kvalitu mlieka vo vzťahu k vybratým ukazovateľom
vnútorného prostredia dojníc
MATERIÁL A METODIKA
V práci sme sledovali koncentráciu močoviny, celkových bielkovín, vápnika a anorganického fosforu
v krvnom sére a pH bachorovej tekutiny dojníc vo vzťahu k titračnej kyslosti, syriteľnosti a kysiacej
schopnosti mlieka dojníc. Do pokusu bolo zaradených 24 klinických zdravých dojníc čiernostrakatého
plemena, 4 – 6 týždňov po otelení, ktoré boli chované v rovnakých podmienkach ustajnenia.
Krv na získanie séra sme odobrali do 2 hodín po rannom kŕmení punkciou vena jugularis. Krvné sérum sa
získalo centrifugáciou zrazenej krvi pri 2 500 otáčkach/min počas 30 minút. Vzorky mlieka sa po odobratí
vychladili na 6ºC a pri tejto teplote sa uchovávali až do stanovenia sledovaných ukazovateľov. Dosiahnuté
výsledky sme spracovali variačno-štatistickými metódami a rozdiely sme testovali podľa Studentovho testu
rozdelenia pri 95 % a 99 % hladine významnosti.
VÝSLEDKY A DISKUSIA
Vzájomné vzťahy medzi vybranými technologickými vlastnosťami mlieka a sledovanými ukazovateľmi
krvného séra a pH bachora sú uvedené v tabuľke 1
Tab. 1 Korelačná závislosť medzi vybranými technologickými vlastnosťami mlieka a ukazovateľmi
krvi a bachorovej tekutiny
Syriteľnosť mlieka
Kysiaca schopnosť
Titračná kyslosť
Ukazovatele krvi
mlieka
Močovina
0,36 ++
- 0,38 ++
- 0,40 ++
Celkové bielkoviny
- 0,41 ++
Ca
- 0,34 ++
P
0,37 ++
pH bachor. tekutiny
-0,37 ++
68
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
Z uvedenej tabuľky vidieť, že najväčší počet štatisticky vysoko preukazných korelácií medzi sledovanými
technologickými vlastnosťami mlieka a ukazovateľmi vnútorného prostredia bol zistený pri močovine v krvi.
Vysoko preukazný pozitívny korelačný koeficient bol medzi medzi syriteľnosťou mlieka a obsahom
močoviny v krvi čo znamená, že zvyšujúci sa obsah močoviny predlžuje čas zrážania mlieka syridlom. Tieto
poznatky sú v súlade so zisteniami PAŽMOVEJ(1992). Medzi titračnou kyslosťou mlieka a obsahom
močoviny v krvi resp. pH bachorovej tekutiny, bola zistená vysoko preukazná negatívna korelácia.
Preukazne negatívne korelačné koeficienty boli zistené aj medzi syriteľnosťou mlieka a obsahom vápnika
v krvi, kysiacej schopnosti mlieka a močoviny ako i celkových bielkovín v krvi. Pri sledovaní vzťahov
medzi ukazovateľmi metabolického profilu dojníc a technologickými vlastnosťami mlieka zistil GAJDUŠEK
(1990) vysoko preukazný vzťah medzi kysiacou schopnosťou mlieka a obsahom celkových bielkovín v krvi
a rovnako ako my preukazný vzťah medzi dobou zrážania mlieka syridlom a obsahom anorganického fosforu.
Na základe dosiahnutých výsledkov možno konštatovať, že na vybrané ukazovatele technologickej kvality
mlieka mala zo sledovaných ukazovateľov vnútorného prostredia dojníc najväčší negatívny vplyv
koncentrácia močoviny v krvi. Zhoršenie technologických vlastností mlieka pri zvýšenom obsahu močoviny
v krvi uvádzajú aj PODHORSKÝ et al. (1989).
SÚHRN
V práci sa sledovali technologické vlastnosti mlieka vo vzťahu k niektorým ukazovateľom vnútorného
prostredia dojníc. Na vybrané ukazovatele technologickej kvality mlieka mal zo sledovaných biochemických
ukazovateľov telových tekutín najväčší význam obsah močoviny v krvi, ktorý negatívne ovplyvňoval
sledované ukazovatele technologickej kvality mlieka.
LITERATÚRA
Beseda, J.: Nové aspekty štúdia metabolických porúch hovädzieho dobytka profilovými testami, Poľn. Veda,
Séria C, Veter. 1990, s. 128.
Gajdušek, S.: Požadavky na kvalitu mléka pro výrobu syru. In.: Mlékařské listy-zpravodaj, 1995, č.29,s. 910.
Illek, J. a kol. : Vliv dotace propylenglykolu na produkci a skladbu mléka krav. In: Náš chov,
roč.62,2002,č.6,s.60-61
Kroupová, V.: Metabolická charakteristika vysokoprodukčních dojnic. Zborník Biologické aspekty vysoké
produkce mléka. Dům techniky ČSVTS, Č. Budějovice, 1985, s. 27.
Pažmová, J.: Vplyv výživy dojníc na zloženie a vlastnosti mlieka. Kandidátska dizertačná práca, Bratislava,
1992, 178 s.
Payne, J.M.: Metabolic and Nutritional Dissases of Cattle Blackwell Scientifik Publications, Oxford, 1989,
149 s.
Podhorský, M.: Příčiny zhoršených prokysávacích schopností mléka. In: Náš chov, roč. 44.,1988, č.12, s .4
Slanina, Ľ. a kol.: Metabolický profil hovädzieho dobytka vo vzťahu k zdraviu a produkcii – norma, ŠVS
SR, 1992, Bratislava.
Vrzgula, L. a kol.: Poruchy látkového metabolizmu HZ a ich prevencia. Príroda, Bratislava, 1990, 496 s.
69
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
REZÍDUÁ ANTIKOKCIDÍK V ŽIVOČÍŠNYCH PRODUKTOCH HYDINY
Kožárová I., Máté D., Pipová M., Laciaková A., Jevinová P.
Univerzita veterinárskeho lekárstva, Košice
ABSTRACT
Anticoccidial drugs are a critical component of food-poultry production. They provide many benefits related
to animal health, animal welfare, and economic return for the industry. However, their use also is associated
with human health effects, as residues of these drugs may persist in edible tissues. Owing to their potential
adverse effects on human health, the presence of residues of anticoccidial drugs in animal products derived
from poultry cannot be ignored.
KOKCIDIÓZA
Kokcidióza je vysoko nákazlivé parazitárne ochorenie vyvolané jednobunkovými organizmami – kokcídiami,
patriacimi do rodu Eimeria (Schneider, 1875), triedy Sporozoa (Leuckart, 1879) (Crosby, 1991). Vyskytuje sa
predovšetkým u tých druhov zvierat, ktoré sa chovajú hromadne a na malých plochách, kde je možnosť
infikovania väčšia. Hydina už v minulosti vykazovala najvyššiu citlivosť na kokcidiózu (Elliott a kol., 1998).
V histórii rozvoja hydinárstva, v koncentrácii a v spriemyselňovaní tohto odvetvia živočíšnej veľkovýroby
bola jednou z najväčších zábran intenzifikácie. Vysoké priame straty boli často pohromou fariem a
spôsobovali hromadné hynutie hydiny. Nepriame straty spočívajúce predovšetkým v spomaľovaní rastu,
zvýšenej spotrebe krmiva a znížení produkcie vajec predstavovali vysoko produkčné škody s mnohostranným
ekonomickým následkom (Michálek, 1980). Prevencia a kontrola kokcidiózy je preto neoddeliteľnou
súčasťou úspešného a rentabilného chovu hydiny.
ANTIKOKCIDIKÁ
Antikokcidiká sú veterinárne liečivá používané v prevencii a v terapii kokcidiózy. Prvé liečivá používané v
terapii kokcidiózy boli sulfónamidy. Je možné dokonca hovoriť o tom, že práve tieto liečivá priemyselný
chov hydiny umožnili. V roku 1939 Levine objavil kokcidiostatický účinok sulfanilamidu voči E. tenella u
kurčiat. Waletzky a Hughes (1946) a Horton-Smith a Boyland (1946) objavili ďalšie liečivá zo skupiny
sulfónamidov vrátane sulfadimidínu a Grumbles a kol. (1948) boli prví, ktorí doporučili kontinuálne perorálne
podávanie sulfachinoxalínu v prevencii kokcidiózy u hydiny.
V roku 1955 bolo uvedené na trh prvé chemické antikokcidikum nikarbazín a o niečo neskôr dinitolmid.
Podobné spektrum účinnosti malo aj amprólium vyvinuté firmou Merck v roku 1961. O tri roky neskôr bolo
toto spektrum účinnosti rozšírené kombináciou s etopabátom. Clarke (1962) rozšíril spektrum účinnosti
sulfónamidov potenciovaním s diaveridínom. Do roku 1979 sa v hydinovom priemysle používalo viac ako 30
druhov antikokcidík (Long a Joyner, 1996).
V sedemdesiatych rokoch bol uvedený na trh prvý biosyntetický prípravok, ionofórové antikokcidikum –
monenzín. V osemdesiatych rokoch boli uvádzané na trh ďalšie ionofórové antikokcidiká – lasalocid,
salinomycín, narazín, maduramycín, semduramycín, atď. (Bedrník, 1997).
V súčasnosti je na trhu okolo 67 druhov antikokcidiálnych prípravkov (Šutiak a Šutiaková, 1995, 1996). Ich
použitie pre účely prevencie alebo terapie kokcidiózy však predstavuje potenciálne riziko výskytu
nežiadúcich rezíduí týchto látok v živočíšnych produktoch hydiny (mäso, vnútorné orgány, koža, tuk, vajcia).
PRÍČINY VÝSKYTU REZÍDUÍ ANTIKOKCIDÍK V ŽIVOČÍŠNYCH PRODUKTOCH HYDINY
Správna prax podávania antikokcidík jednotlivým druhom a kategóriám hydiny má zabezpečiť minimalizáciu
obsahu týchto látok v živočíšnych produktoch hydiny na také množstvá, ktoré umožňujú minimalizovať aj
zdravotné riziká. Prítomné rezíduá antikokcidík v živočíšnych produktoch hydiny môžu byť výsledkom
nedodržania stanovenej ochrannej lehoty, nedovoleného alebo protizákonného použitia liečiva, nesprávneho
dávkovania, nedostatočného zhomogenizovania liečiva s krmivom, zámeny krmív, zaraďovania vlastných
70
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
krmív do kŕmnej dávky, ale aj recirkulácie antikokcidík podstieľkou, alebo prostredníctvom zvíreného prachu
(Vodrážka, 1980, 1986; Kan, 1991; Agarwal, 1992; Brady a Katz, 1992; Kennedy a kol., 1997).
REZÍDUÁ ANTIKOKCIDÍK A MOŽNÉ ZDRAVOTNÉ RIZIKÁ
Sulfónamidy
Rezíduá sulfónamidov predstavujú predstavujú riziká pre zdravie ľudí a môžu vážne poškodzovať zdravie
konzumentov. Sú popisované priame toxické alebo alergické reakcie po prijatí terapeutických dávok
sulfónamidov u ľudí (Booth, 1988; Spoo a Riviere, 1995). Avšak hromadia sa aj správy o negatívnych
účinkoch sulfónamidov alebo ich metabolitov na ľudský organizmus po konzumácii živočíšnych produktov
obsahujúcich stopové množstvá sulfónamidov počas dlhšieho časového obdobia. Kumuláciou týchto
stopových množstiev v požívateľných tkanivách dochádza k narastaniu liekovej rezistencie a k precitlivelosti
na sulfónamidy (Agarwal, 1992; Spoo a Riviere, 1995). Sulfónamidy sú známe aj svojimi negatívnymi
účinkami na štítnu žľazu v súvislosti s vývojom rakoviny štítnej žľazy (Swarm a kol., 1973; Ahmed Mir a
Ahmed, 1989).
Ionofórové biosyntetické antikokcidiká
Ionofóry karboxylových kyselín sú potentné farmakologické agens vykazujúce značné kardiovaskulárne
vplyvy v experimentálnych živočíšnych systémoch. Väčšina z týchto vplyvov je charakterizovaná pomocou
monenzínu, ktorý bol použitý ako modelová látka pre celú skupinu ionofórov. Základným účinkom je
zvýšenie koronárneho toku indikujúce koronárnu dilatáciu. Bolo odhadnuté, že prahová dávka pre zvýšenie
koronárneho toku u psov po injekcii monenzínu je 1,0 µg.kg-1. Prahová dávka u človeka po orálnom podaní
monenzínu v potrave nevyhnutne prekročí 1,0 µg.kg-1. U normálnych jednotlivcov nebude mať koronárna
dilatácia nepriaznivý účinok. Bolo však naznačené, že jednotlivci s postihnutými koronárnymi artériami môžu
byť vystavení zvýšenému riziku. (Pressman a Fahim, 1983; Kennedy a kol., 1995; Elliot a kol., 1998;
Kennedy a kol., 1998).
Syntetické (chemické) antikokcidiká
K najvýznamnejším rizikovým zástupcom tejto skupiny antikokcidík môžeme zaradiť furazolidón. Vzhľadom
na jeho karcinogénne, mutagénne a genotoxické účinky bolo v ostatnom období použitie tejto látky prísne
limitované (Cohen, 1978; Bellomonte a kol., 1993; Coffman a kol., 1999). V súčasnosti je už použitie
furazolidónu u všetkých zvierat produkujúcich potraviny vrátane hydiny zakázané (Nariadenie Rady (EEC) č.
2377/90; Potravinový kódex, čiastka 8, 2003). U ostatných látok z tejto skupiny antikokcidík nežiadúce
účinky na človeka, ako konzumenta, nie sú popisované (Lindsay a Blagburn, 1995).
KONTROLA REZÍDUÍ ANTIKOKCIDÍK V ŽIVOČÍŠNYCH PRODUKTOCH HYDINY
Kontrola rezíduí antikokcidík u hydiny a v živočíšnych produktoch hydiny je v Slovenskej republike
legislatívne podložená zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 488/2002 Z. z. o veterinárnej
starostlivosti a o zmene niektorých zákonov a Nariadením vlády Slovenskej republiky č. 320 o monitorovaní
určitých látok a ich rezíduí v živých zvieratách a v produktoch živočíšneho pôvodu. Hydina určená na jatočné
účely, hydinové mäso a vajcia podliehajú odberom vzoriek pri vykonávaní veterinárnych kontrol na základe
určených plánov kontroly rezíduí a vždy vtedy, keď sa vysloví podozrenie na možnú prítomnosť týchto látok
v živočíšnom produkte. Hydinové mäso a vajcia nemožno použiť na výživu ľudí a vylučujú sa z ďalšieho
uvádzania na trh alebo z výroby potravín určených na verejnú konzumáciu, ak obsahujú rezíduá sledovaných
látok v množstvách prevyšujúcich maximálne limity rezíduí. Hydinové mäso a vajcia sú základnou
každodennou komoditou. Prítomnosť rezíduí antikokcidík v živočíšnych produktoch hydiny nesmie byť
ignorovaná.
Spracovanie príspevku bolo podporené grantom VEGA SR č. 1/0617/03.
LITERATÚRA
U autorov.
71
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
ZMENY UKAZOVATEĽOV TUKOVÉHO A MINERÁLNEHO METABOLIZMU
NOSNÍC PO APLIKÁCII PROBIOTICKÉHO PRÍPRAVKU
Kramárová M., Kolesárová A., Chmelničná L., Fabiš M., Kováčik J., Massányi, P.
Slovenská poľnohospodárska univerzita, Katedra fyziológie živočíchov, Tr. A. Hlinku 2, 949 76 Nitra
ABSTRACT
The influence of probiotic preparation during laying cycle on lipid metabolism (plasma cholesterol, whole
lipids, triacylglycerols) and mineral metabolism (calcium and phosphorus) was studied. Laying hens were
divided into two groups – control and experimental. We added Lactiferm L-5 into the feed mixture for
experimental group. The experiments have confirmed that the probiotic preparation Lactiferm L-5 with lactid
acid fermentation bacteria Enterococcus faecium M-74 had positive influence on the yolk cholesterol ratio. It
was significantly decreased in experimental group as compared with the control group about 6-13%. There
were also decreases in content of plasma cholesterol in experimental group but not so significantly as it was in
yolk cholesterol. We had not found significantly diferences between the control and the experimental group at
the contents of whole lipids and triacylglycerols. In content of calcium were diferences values statisticaly
significant only at 29 week of age, in phosphorus at 38 week of age. The other results were without any
expressive diferences. In the sight of mortality we never recorded death loss during experimentation.
ÚVOD
Využitie nových poznatkov z oblasti biotechnológií v poľnohospodárstve sa orientuje na využitie
biologických metód, ktoré môžu zlepšiť produkčné parametre, stabilizovať dobrý zdravotný stav zvierat a
zlepšiť využiteľnosť dôležitých organických látok nachádzajúcich sa v ťažko stráviteľných komponentoch.
Jednou z možností je využitie probiotík.
Po negatívnych skúsenostiach z používania stimulátorov rastu na báze cudzorodých látok bola pozornosť
vedeckého výskumu obrátená k prirodzenej mikroflóre tráviaceho traktu, k využívaniu stimulátorov rastu a k
využívaniu prirodzenej ochrany organizmov proti chorobám. Tieto možnosti poskytuje využitie
mikroorganizmov, ktoré sú pre hostiteľa vlastné (CHMELNIČNÁ, 1997). Pozitívny účinok pre organizmus
predstavujú probiotiká v zachovaní alebo obnovení normálnej črevnej mikroflóry, stimulácii imunitného
systému signálmi cez zložité mechanizmy, zlepšovaní nutričnej hodnoty potravín (FRANZ et al., 1999;
PERDIGÓN et al., 2001). Znižovanie žĺtkového cholesterolu je možno dosiahnuť pridaním probiotického
prípravku Lactiferm L-5 do kŕmnej zmesi (TANNOCK 2002).
V oblasti štúdia a využitia metabolických procesov zaujímajú prioritné postavenie otázky spojené
s manipuláciou v lipidovom a minerálnom metabolizme nosníc. Cholesterol je typickým živočíšnym
sterolom, ktorý sa vyskytuje vo všetkých telových bunkách a tekutinách. Najbohatším zdrojom exogénneho
cholesterolu je vaječný žĺtok a vo vzťahu ku kardiovaskulárnym ochoreniam človeka je hodnotený ako
rizikový faktor (GARWIN et al., 1992).
MATERIÁL A METODIKA
Pre štúdium vybraných ukazovateľov počas znáškového cyklu (20. 67. týždeň veku) pri použití probiotického
prípravku Lactiferm L-5 sme ako experimentálne zvieratá použili nosnice znáškového hybrida Isa Brown.
Vybrané nosnice boli zaradené do dvoch skupín po 20 kusov – kontrolná a pokusná.
Obidve skupiny zvierat boli kŕmené kŕmnou zmesou HYD 10 (NVRM), pričom nosniciam pokusnej skupiny
bol do kŕmnej zmesi pridávaný probiotický prípravok Lactiferm L-5 v množstve 50 g na 100 kg zmesi do
kŕmnych žľabov. Nosniciam bola mesačne odoberaná krv makrometódou a po centrifugácii sme v krvnej
plazme stanovili obsah cholesterolu, celkových lipidov, triacylglycerolov a anorganického fosforu metódou
Bio-La-chema testu a obsah vápnika plameňovou fotometriou.
72
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
VÝSLEDKY A DISKUSIA
Pri porovnaní obidvoch skupín sme zistili nižšie hodnoty obsahu cholesterolu v krvnej plazme pokusnej
skupiny oproti kontrolnej skupine počas celého sledovaného obdobia. Signifikantný pokles daného
ukazovateľa bol v 42., 50., 59. týždni (P<0,01) a v 55. týždni veku sliepok (P<0,05). Počas sledovaného
obdobia sme nezaznamenali ani v jednom prípade vyššie hodnoty ukazovateľa v pokusnej skupine oproti
skupine kontrolnej. Naše závery čiastočne potvrdzujú výsledky De RODASA (1996) a KAURA et al. (2002).
V prípade celkových lipidov sme zistili preukazný pokles spomínaného ukazovateľa v krvnej plazme jedincov
pokusnej skupiny oproti kontrolnej skupine len v dvoch prípadoch Ostatné výsledky, podobne ako u
GENČIOVEJ (1994), neboli signifikantné.
Pri porovnaní pokusnej a kontrolnej skupiny nosníc sme počas celého sledovaného obdobia nezistili
signifikantné rozdiely hodnôt obsahu triacylglycerolov v krvnej plazme sliepok.
Obsah vápnika a anorganického fosforu v krvnej plazme nosníc bol v obidvoch sledovaných skupinách nosníc
vyrovnaný, čo sa prejavilo aj na nesignifikantných rozdieloch medzi skupinami. Naše výsledky korešpondujú
so zisteniami KYSELOVIČA et al. (1999).
LITERATÚRA
1.
De RODAS, B. 1996. Hypocholesterolemic action of lactobacillus acidophilus ATCC 43121 and
calcium in swine with hypercholesterolemia induced by diet. In: Journal of Dairy Science, 1996. č. 79, s. 2
121-2 128.
2.
FRANZ, CH. – HOLZAPFEL, W.H. – STILES, M.E. 1999. Enterococci at the crossroads of food
safety. In: International Journal of Food Microbiology, 1999, č. 47, s. 1-24.
3.
GARWIN, J. L. – MORGAN, J. M. – STOWELL, R. L. et al. 1992. Modified eggs are compatible
with a diet that reduces serum cholesterol concentrations in humans. In: Journal of Nutrition, roč. 122, 1992,
č. 11, s. 2153-2160.
4.
GENČIOVÁ, K. 1994. Vplyv prídavku probiotického premixu Lactiferm L-5 vo výžive nosníc na
obsah cholesterolu a celkových lipidov v krvnom sére. In: Odborný seminár: Probiotiká a ich účinky v chove
hydiny. Nitra : SPU, 1994
5.
CHMELNIČNÁ, L. 1997b. Nahradia probiotiká rastové stimulátory antibiotického charakteru
a chemoterapeutiká v chove hydiny? In: Slovenský chov, 1997b, č. 12, s. 18.
6.
KAUR, I. P. – CHOPRA, K. – SAINI, A. 2002. Probiotics: potential pharmaceutical applications. In:
European Pharmal Science, roč. 15, 2002, č. 1, s. 1-9.
7.
KYSELOVIČ, J. – WEIS, J. – ĎURANOVÁ, M. et al. 1999. The level of biochemical markers
content or activity, respectively, in the poultry blood serum. In: Acta fytot. et zoot., roč. 2, 1999, s. 121.
8.
PERDIGÓN, G. – FULLER, R. – RAYA, R. 2001. Lactic acid bacteria and their effect on the
immune system. In: Curr. Issues Intestinal. Microbiol., roč. 2, 2001, č. 1, s. 27-42.
9.
TANNOCK, G. W. 2002. Probiotics and Prebiotics: Where are We Going? Caister Academic Press,
2002. 336 s. ISBN: 0-9542464-1-1.
73
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
POROVNANIE VHODNOSTI POUŽITIA ANALÝZY ROZPTYLOV
A STUDENTOVHO T-TESTU
Kremeň J., Neuschl J., Šály J., Korének M., Šutiak V., Hadbavný M., Korimová J.
Univerzita veterinárskeho lekárstva, Komenského 73, 041 81 Košice
Otázka, ako a prečo sa menia vlastnosti štatistických jednotiek, je často hlavným predmetom skúmania a
diskusie. Variabilita hodnôt znaku odrážajúca menlivosť vlastnosti je spravidla výsledkom rôznych príčin,
ktorých pôsobenie chceme poznať. Všeobecne rozdeľujeme príčiny variability na dve skupiny:
• Príčiny, ktoré pôsobia systematicky, t. j. príčiny podmieňujúce kvantitatívne, alebo kvalitatívne
zmeny hodnôt skúmaného znaku, nazývané aj faktory variability.
• Príčiny, ktoré vyvolávajú zmeny skúmaného znaku nepravidelne, náhodné - sú vplyvy náhodné.
V praxi je častý prípad, že máme viac pokusných skupín t. j. nezávislých výberov z normálne rozdelených
základných súborov a je treba testovať hypotézu, či zmeny hodnôt stanoveného parametra sú systematické,
alebo náhodné.
V praktických situáciách k tomu dochádza napr. vtedy ak máme jednu skupinu kontrolnú a niekoľko skupín
pokusných. Potom sa zisťuje, či rozdiely medzi všetkými týmito skupinami sú náhodné, alebo či sa medzi
nimi prejavujú nejaké systematické odchýlky.
Na prvý pohľad sa zdá že tento problém je možné vyriešiť pomocou nepárového Studentovho t-testu. Ak
máme tri skupiny jedincov; jednu kontrolnú a dve pokusné, je možné vytvoriť nasledovné možnosti ich
vzájomného porovnania: kontrola s prvou, kontrola s druhou a prvá s druhou. Každú dvojicu môžeme
porovnať spomenutým t-testom. V prípade že jedno z týchto porovnaní je signifikantné t.j. rozdiel stredných
hodnôt je štatisticky významný zdá sa, že môžeme zamietnuť hypotézu H0: µk=µ1=µ2. Súčasne hneď vidíme,
ktoré dvojice sa od seba signifikantne líšia. Tento postup však nesplňuje podmienku, že pravdepodobnosť
chyby prvého druhu má byť rovná α=0,05; táto pravdepodobnosť je v skutočnosti pri veľkom počte skupín
podstatne vyššia. Z tohoto dôvodu je potrebné použiť výpočtovú metódu vyvinutú Fischerom známu pod
nazvom ANOVA (ANalysis Of VAriance).
Túto skutočnosť sa pokúsime interpretovať na príklade za použitia programu GraphPad Prism.
Majme merania:
kontrolnej skupiny : 1; 2; 3; 4; 5; 6
1. skupiny : 3,5; 4,5; 5,5; 6,5; 7,5; 8,5;
2. skupiny : 2; 3; 4; 5; 6; 7;
so strednými hodnotami a smerodajnými odchýľkami u:
kontrolnej skupiny : 3,5 a 1,871
1. skupiny
: 6,0 a 1,871
2. skupiny
: 4,5 a 1,871
Táto skutočnosť je znázornená na obrázku dole
Podľa výsledkov t-testu došlo k štatisticky významnému rozdielu iba v prípade porovnania strednej hodnoty u
kontroly a 1. skupiny, čo by viedlo k záveru zamietnuť hypotézu H0 : µk=µ1=µ2.
Avšak rozdiely stredných hodnôt podľa analýzy rozptylov sú štatisticky nevýznamné. Táto skutočnosť
potvrdzuje naše domnienku, že hladina významnosti α t.j. pravdepodobnosť zamietnutia nulovej hypotézy ak
táto platí, je väčšia v prípade viacnásobného použitia t-testu.
74
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
10.0
kontrola
prvá sk.
druhá sk.
7.5
5.0
2.5
0.0
kontrola
prvá sk.
druhá sk.
Práca bola podporená grantom VEGA č. 1/0575/03
75
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
PROBIOTIKÁ V PREVENCII A TERAPII CHORÔB DETSKÉHO VEKU
Kuchta M.1,2, Petrášová D.1, Igriniová M.1
1
Ústav experimentálnej medicíny a 2Klinika detí a dorastu, Lekárska fakulta UPJŠ Košice
ABSTRACT
This review was designet to assess the evidence from trials, papers and self opinion on effects of probiotics in
the treatment and prevention of diseases in childhood.
ÚVOD
Asi pred 100 rokmi I. I. Mečnikov, nositeľ Nobelovej ceny napísal, že prítomnosť črevných baktérií v prijatej
potrave umožňuje upraviť flóru nášho čreva a nahradiť škodlivé mikróby užitočnými. Na základe svojich
pozorovaní vyhlásil, že smrť začína v čreve.
Probiotiká sú živé mikroorganizmy humánneho pôvodu, (podľa niektorých i ich neživé súčasti), schopné po
kolonizácii čreva, bez vedľajších negatívnych následkov pozitívne ovplyvňovať funkcie makroorganizmu
a dokázateľne zlepšovať jeho zdravotný stav (4, 10).
Cieľ - V nasledujúcom príspevku chceme upozorniť na význam probiotík pre ľudský organizmus a najmä
poukázať na novšie vedecké informácie v súvislosti s preventívnymi a terapeutickými účinkami probiotík na
zdravie detí.
Kolonizácia hlavnými mikrobiálnymi kmeňmi u človeka má svoju dynamiku v zastúpení a vzájomných
pomerov jednotlivých kmeňov počas života človeka. Z toho nepriamo vyplýva, že aj probiotický efekt
určitých mikróbov je závislý na veku človeka. Priaznivé účinky probiotík sú dosahované najmä ich
schopnosťou: a, dehydroxidovať a dekonjugovať žlčové kyseliny, b, skvasovať cukry, c, inhibovať rast a
množenie patogénov v dutine ústnej d, produkovať vitamín K (B12), e, inhibovať rast a množenie
patogénnych mikroorganizmov v črevnom trakte, f, imunomodulačným efektom, g, pozitívnym vplyvom na
vznik antigénnej tolerancie, h, konkurovať patogénom v boji o povrch („životný priestor“) a potravu, ch,
produkovať kyselinu mliečnu a peroxidy, i, produkovať bakteriocíny, j, ochraňovať pred urogenitálnymi
zápalmi (1, 5, 8).
Pomocou týchto schopností probiotiká pozitívne ovplyvňujú zdravie „hostiteľa“, čo sa prejaví pozitívne:
Znížením výskytu hnačiek a porúch trávenia, znížením možnosti výskytu nádorov, pozitívnym vplyvom na
vznik antigénnej tolerancie, znížením alergizácie a jej prejavov, úpravou hmotnosti človeka.
Vychádzajúc z literárnych údajov a niektorých vlastných skúseností môžeme rozdeliť účinky probiotík na
dokázané a potenciálne. Medzi dokázané účinky probiotík, zaraďujeme: Ovplyvnenie prejavov laktózovej
intolerancie, skrátenie trvania hnačky (rotavírusy, enterotoxické coli, Clostridium diff.), prevenciu hnačky pri
liečbe antibiotikami, imunomodulačný účinok, redukciu bakteriálnych enzýmov (β-glukuronidáza,
nitroreduktáza, azoreduktáza), redukcia výskytu črevných infekcií spôsobených Salmonellou, redukcia
recidivujúcich hnačiek spôsobených Salmonellami a Clostridium difficile (2, 8).
Ako potencionálne účinky probiotík sú uvádzané: Zníženie koncentrácie LDL-cholesterolu, kompetitívne
vytesnenie enteropatogénov v čreve, prevencia rakoviny (najmä hrubého čreva), prevencia alergických
ochorení u detí, prevencia infekčných, najmä hnačkových ochorení u detí, pri liečbe chronických zápalových
črevných chorôb (IBD), pri liečbe kolitíd po ožarovaní, pri liečbehepatálnej encefalopatie, adjuvantná liečba
rakoviny hrubého čreva (2, 5, 7).
Každá účinná substancia by mala mať i niektoré nepriaznivé účinky. Avšak z definície probiotík vyplýva, že
majú byť „bezpečné pre človeka“. Napriek tomu existujú potenciálne riziká podávania probiotík, ktoré ak
poznáme a rešpektujeme, definícia probiotík ohľadne „bezpečnosti“ je naplnená. Potencionálnymi rizikami
môže byť: Prenos vankomycínovej rezistencie kmeňmi Enterococcus faecium, podávanie u pacientov s
prejavmi autoimunity, podávanie dojčatám , podávanie u pacientov s nezrelým imunitným systémom,
fungémia po Saccharomyces boulardii (8, 10).
Jeden z významných a dobre dokumentovaných pozitívnych vplyvov probiotík je pri hnačke spojenej s
podávaním antibiotík. Empiricky je už dlhšiu dobu využívaný pozitívny vplyv podávania probiotík už počas
76
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
podávania antibiotika, chemoterapeutika (jogurty pri liečbe tetracyklínmi). Významný efekt vykazujú najmä
kmene Saccharomyces boulardi a Lactobacillus GG.
Probiotiká používané pri liečbe infekčnej hnačky boli najčastejšie kmene Lactobacillus GG, Saccharomyces
boulardi (5), či kombinácia Bifidobacterium bifidum so Streptococcus termophillus. Významnejší pozitívny
efekt probiotík sa pritom prejavil viac v prevencia infekčnej hnačky najmä u dystrofikov (6). Lactobacillus
GG bol efektívny i v prevencia infekčnej hnačky v kolektívoch malých detí (9).
Významným medicínskym i zdravotnícko-ekonomickým problémom sú v posledných desaťročiach aj
alergické ochorenia. Podkladom pre vznik alergických prejavov je genetická vloha „chybnej“ bariérovej
funkcie epitelov (koža, tráviaci a dýchací trakt) a následná dysregulácia imunitnej odpovede na antigény
prostredia.
Črevná mikroflóra sa aj u človeka vytvára v závislosti na zložení stravy a dodávke „mikróbov“.
Nezasupiteľné miesto tu má dojčenie aspoň do 4 – 6 mesiacov veku dieťaťa. Vplyv na zloženie črevnej
mikrofóry u dojčaťa má spôsob pôrodu, matkina intestinálna flóra, jeho genetické vlohy, výživa (čo?), spôsob
výživy (ako?), prostredie domácnosti, užívanie antibiotík (ktoré a ako často), či iných liekov, hygiena a
spôsob ošetrovania, vek. Črevná mikroflóra môže regulovať T- helpery typu 2, či produkciu IgA.
V poslednej dobe sa používa termín „bakterioterapia“ a prevencia alergie u dojčiat probiotikami (3).
Pozitívny efekt probiotík pri ovplyvnení alergie je dosahovaný: Alteráciou imunogénnosti alergénu
(proteolýza), redukciou série zápalových mediátorov, reverziou zvýšenej črevnej permeability, zvýšením
degradácie črevných antigénov, normalizáciou zloženia črevnej mikroflóry, stimuláciou produkcie
slizničného IgA (4, 5).
ZÁVER
Podávanie probiotík pri infekčných hnačkách dojčiat ako aj je efektívne pri antibiotikami indukovanej hnačke
u detí je efektívne. Významný preventívny vplyv má používanie probiotík od najnižších vekových skupín
v prevencii rozvoja alergických ochorení. Dokázaný imunomodulačný vplyv probiotík ich zaraďuje do palety
prirodzených prostriedkov prevencie niektorých nádorových ochorení a tiež neinfekčných kardiovaskulárnych
chorôb. Výhodnejšie a efektívnejšie je v týchto prípadoch použitie zmiešaných kultúr probiotických kmeňov.
Doposiaľ nie je úplne doriešená otázka komerčného použitia probiotickej mliečnej výživy u dojčiat. Pre
zachovanie ich pozitívnych vplyvov na ľudský organizmus, by mal byť zabezpečený ich denný a opakovaný
príjem.
LITERATÚRA
Firment J., Studená A., Capková J.: Folia Med. Cassov. Univ. Šafarikiana, 54, 1997, č.1, s. 64-69.
Juntunen, J., Kirjavainen, R., J., Ouwehand, W., a spol.: Clin. Diagnost. Lab. Immunol., 8, 2001, č.3, s.293–
296.
Kirjavainen, L., Gibson, N.: Ann. Med., 31, 1999, č.4, s.288-292.
Majamaa, H., Isolauri, E.: J. Allergy Clin. Immunol., 99, 1997, s.179-85.
Marteau, P., R., de Vrese, M., Cellier, J., Ch., Schrezenmeir, J.: Am. J. Clin. Nutr., 73, 2001, suppl. s.430S–
436S.
Oberhelman, R.,A., Gilman, R.,H., Sheen, P, a spol.: J. Pediatr., 134, 1999, s.15-20.
Petrášová, D., Kuchtová, N., Meďerová, M., Šipulová, A., Kuchta, M.: Detský lekár, 10, 2003, č.2, s.6.
Saavedra, J., M.: Am. J. Clin. Nutr., 73, 2001, suppl. s.1147S–1151S.
Siitonen, S., Vapaatalo, H., Salminen, S. a spol.: Ann. Med., 22, 1990, s.57-59.
Schrezenmeir, J., de Vrese, M.: Am. J. Clin. Nutr., 73, 2001, suppl. s. 361S–364S.
77
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
MECHANIZMUS PÔSOBENIA PROBIOTÍK NA BÁZE RODU BACILLUS
Link R., Kováč G., Novotný J., Hiščákova M.
Univerzita veterinárskeho lekárstva, Komenského 73, Košice
ABSTRACT
Administration of certain live microorganisms has a beneficial effect on animals. Bacillus is among many
genera that are used as probiotics. Sporefermers are capable of growth and metabolic aktivity only in the
vegetative state and in bad conditions they resort to sporulation. As spores, cells are more resistant to the
lethal effect and it is an attractive atribute for commercial applicarion.
ÚVOD
Schopnosť produkovať endospóry je vlastnosť niektorých druhov aeróbnych a anaeróbnych tyčinkovitých
mikroorganizmov a niekoľko druhov kokov. Ako probiotiká sa z nich používajú len aeróbne tyčinky. Baktérie
sú vo forme spór metabolicky inaktívne a odolnejšie k letálnym faktorom ako sú vysoká a nízka teplota,
nedostatok vody, toxické chemikálie a radiácia.
V rode Bacillus sú sporoformné tyčinky, ktoré produkujú katalázu, sú aeróbne alebo fakultatívne anaeróbne.
V súčasnosti poznáme 77 druhov v rode Bacillus. Podľa analýzy sekvencií ribozomálnej RNA ich
rozdeľujeme do piatich skupín. Skoro polovica všetkých komerčných enzýmov pochádza od baktérií z rodu
Bacillus. Ide najmä o proteázy, amylázy, izomerázy glukózy. V živočíšnej výrobe sa využívajú B.
licheniformis, B. cereus, B. coagulans a B. subtilis na zvyšovanie prírastkov, zlepšujú konverziu krmiva
a zdravie zvierat.
V úsilí o lepšie zdokumentovanie fyziologického vplyvu probiotík na makroorganizmus sledujeme schopnosť
jednotlivých druhov prežiť podmienky v intestinálnom trakte, osud skrmovaných probiotík, vplyv
skrmovaných probiotík na črevnú mikroflóru.
ROZDIEL MEDZI SPÓRAMI A VEGETATÍVNYMI FORMAMI
Hyronimus (2000) porovnával schopnosť druhov rodu Bacillus odolávať hovädzej žlči a zistil, že vo
vegetatívnom štádiu zo sledovaných druhov len Bacillus coagulans a Bacillus racemilatus odolávali žlči
v koncentrácii nad 0,3%. Žiaden z druhov neprežil vo vegetatívnom štádiu pH 2,0 počas troch hodín. Spóry
však majú lepšiu rezistenciu a naviac trojhodinová inkubácia je dlhšia ako predpokladaná doba expozície
krmiva v žalúdku pri pH 2,0. Spinosa (2000) zisťoval počet baktérií Bacillus v truse po predchádzajúcej
aplikácii myšiam. Zaznamenal, že už o týždeň po prestaní podávania sa počet Bacillus znížil na zanedbateľné
množstvá a nezistil signifikantný počet vegetatívnych foriem v ileu, kolóne, truse. Daný autor dospel
k záveru, že aj spóry samotné musia sprostredkovať probiotický účinok. Významné rozdiely vo fyziológii
medzi vegetatívnymi formami Bacillus a ich spórami naznačujú, že probiotický efekt môže byť ovplyvnený
dvoma rôznymi spôsobmi.
Ovplyvňovanie imunologických funkcií je charakterizované ako jeden z mechanizmov účinku probiotík.
Bacillus clausii zvyšuje produkciu interferónu u myší cez stimuláciu peritoneálnych a slezinových buniek.
Ciprandi (1986) porovnával efekt spór Bacillus clausii a vegetatívnych štádii tohto druhu na proliferáciu
mitogénnych T-buniek a produkciu lymfokinínu sprostredkovanú mitogénom. Zaznamenal, že len vegetatívne
bunky sprostredkujú proliferáciu mononukleárnych buniek.
POTVRDENIE GERMINÁCIE SPÓR V TRÁVIACOM TRAKTE
Hoa T. (2001) zistil, že počet spór Bacillus v truse myší bol, do 96 hodín od podania, v niektorých prípadoch
vyšší ako podal v krmive. Tieto výsledky naznačujú, že limitovaná germinácia spór v tráviacom trakte
prebieha. Pre upresnenie, či môžu spóry Bacillus germinovať sa skúšal anaeróbny rast Bacillus subtilis. Tento
druh, ktorý sa považoval za striktného aeróba rastie aj anaeróbne po pridaní glukózy a dusitanu ako
terminálneho receptora elektrónov. V tenkom čreve, kde je dostatok živín, by germinácia mohla prebiehať.
78
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
Štúdie s Bacillus natto na odstavených prasiatkach dokázali až desaťkrát vyšší počet spór v truse ako bolo
inokulum. Intestinálna germinácia prebieha v prvých hodinách nakoľko väčšina inokula prešla tráviacim
traktom v prvom dni od podania.
Casula a Cutting (2002) dokázali germináciu spór pomocou génu ftsH-lacZ, ktorý sa dá detekovať len u
germinovaných baktérií. Výsledky potvrdili, že väčšina z vegetatívnych foriem je okolo osemnástej hodiny po
podaní inokula a to v množstve do 12% z celkového inokula, ale už v 24. hodine počet vegetatívnych foriem
rapídne klesol na 0,5% z celkového inokula. Germinované baktérie neboli detekované v duodene, ale boli
prítomné v jejune a v ojedinelých prípadoch aj v ileu. To znamená, že v jejune okolo 18. hodiny po podaní
inokula bolo z celkového počtu 6 x 108 spór z inokula až 6 x 107 vegetatívnych foriem. Môže to byť
zapríčinené germináciou buď celých 10% inokula alebo len časti inokula, ktorá potom prejde obmedzeným
počtom cyklov rastu. Ako bolo spomínané predtým Bacillus subtilis môže za určitých podmienok rásť aj
anaeróbne. Naviac spóry môžu germinovať nezávisle od aeróbneho alebo anaeróbneho prostredia a potrebujú
k tomu len fruktózu a L- alanín. Tieto živiny sa nachádzajú v zažitine gastrointestinálneho traktu.
Nakoľko časť spór teda germinuje v tráviacom aparáte, možnosť podávať sporoformné baktérie ako
probiotiká je pohodlný spôsob aplikácie. Pri sporoformných baktériách je predpoklad prežitia takmer celého
inokula v žalúdku a z neho v čreve menšia časť germinuje a krátko ovplyvňuje trávenie v tenkom čreve.
Naviac mnohé práce popisujú imunostimulačný efekt sporoformných baktérií a aj na zvýšenie počtu buniek
zodpovedných za imunitnú odpoveď v čreve. Nakoľko v niektorých prípadoch bol počet spór v truse vyšší
ako bolo inokulum dá sa predpokladať aj spätná sporulácia vegetatívnych foriem po niekoľkých cykloch
rastu.
Kornegay (1996) zistil, že po podávaní Bacillus licheniformis a Bacillus subtilis odstavčatám v dávke 106/g
krmiva sa počet spór a tiež lactobacilov v truse signifikantne zvýšil oproti kontrole. V prípade podávania aj
Bacillus pumilus sa signifikantne znížil počet koliforných baktérií oproti kontrole.
Z hľadiska ochrany zdravia je potrebné presné označovanie použitého druhu mikroorganizmu v komerčných
prípravkoch v súlade s platnou nomenklatúrou. Vedecká komisia pre výživu zvierat navrhla, aby sa
nepoužívali nové prípravky na báze druhov zo skupiny Bacillus cereus nakoľko sa v tejto skupine často
vyskytujú plazmidy. Tieto by mohli preniesť rezistenciu na antibiotiká a naviac druhy v tejto skupine
produkujú často enterotoxíny. Prípadná adherencia baktérií Bacillus na sliznicu čreva sa považuje za jeden
z virulentných znakov. V prípadoch oslabenia makroorganizmu dlhotrvajúcou chorobou je nebezpečenstvo
potenciálnej patogenity.
Vedecká komisia pre výživu zvierat ďalej konštatuje, že potenciálne nebezpečenstvo patogenity iných druhov
ako Bacillus cereus je nízke a produkcia enterotoxínov sa u nich nedá detekovať. Vzhľadom k tomu sú
ostatné druhy rodu Bacillus akceptované ako druhy pre výrobu probiotík alebo enzýmov používaných na
zlepšenie konverzie krmiva.
LITERATÚRA
1.
2.
3.
4.
5.
6.
Casula, G., Cutting, S.: Bacillus probiotics: spore germination in the gastrointestinal tract. Appl.
Environ. Microbiol., 2002, 68, 2344-2352.
Ciprandi, G., Scordamaglia, A., Venuti, D., Caria, M., Canonica, G.: In vitro effects of Bacillus subtilis
on the immune response. Chemioterapia, 1986, 5, (6), 404-407.
Hoa, TT., Duc, L., Isticato, R., Baccigalupi, L., Ricca, E., Van, P., Cutting, S.: Fate and dissemination of
Bacillus subtilis spores in a murine model. Appl. Environ.Microbiol., 2001, 67, 3819-3823.
Hyronimus, B., Le Marrec, C., Hadj Sassi, A., Deschamps, A.: Acid and bile tolerance of spore-forming
lactic acid bacteria. Int. J. Food Nicrobiol., 2000, 61, 193- 197.
Kornegay, E., Risley, C.: Nutrient digestibilities of a corn-soybean meal diet as influenced by Bacillus
products fed to finishing swine. J. Anim. Science, 1996, 74, 4799-4805.
Spinosa, M., Braccini, T., Ricca, E., De Felice, M., Morelli, L., Pozzi, G., Oggioni, M.: On the fate of
ingested Bacillus spores. Res. Microbiol., 2000, 151, 361-368.
79
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
POROVNANIE ÚČINKU BACILLUS LICHENIFORMIS
A PROBIOTIKA LACO PROTI ENTEROPATOGÉNNYM E. COLI
Link R., Kováč G., Reichel P., Novotný J., Húska M., Jesenská M.
Univerzita veterinárskeho lekárstva, Košice, Komenského 73, SR
ABSTRACT
We have compared effect of Bacillus licheniformis and medicine LACO against diarrhoe caused by E. coli.
There were 18 pigs, 8 days old, divided into 3 groups. We administrated Bacillus licheniformis and E. coli to
piglets in the first group, medicine LACO and E. coli to the second group and only the culture of E. coli to
the third group. Within experiment the folowing indices were evaluated : average daily gain, occurrence of
scouring, some parameters of immune profile In the present study Bacilllus licheniformis enhance nonspecific immunity of pigs infected with E. coli. The effect was more significant than the effect of the
preparation LACO.
ÚVOD
Pri zvyšovaní rentability chovu ošípaných musíme znižovať straty ciciakov tesne po narodení. Hnačky
spôsobené E. coli sú typickým príkladom infekcie lokalizovanej na sliznici čreva. Koliinfekcie ciciakov sa
vyskytujú v dňoch po narodení a v období odstavu. U novorodených sa môžu prejavovať ako kolisepsa alebo
enterálna koliinfekcia. (Hovorka, 1983). Prvé dni postnatálneho obdobia prasiatok predstavujú kritické
obdobie. Straty od narodenia po 5. deň života predstavujú 50% všetkých strát do odstavu . V našich
podmienkach okolo 10-15% živonarodených ciciakov uhynie do odstavu, z toho okolo 25% pripadá na
infekčné choroby (Vrzgula, 1986).
MATERIÁL A METODIKA
Do pokusu bolo zaradených 18 ciciakov vo veku 8 dní, krížencov landrace a biela ušľachtilá, rozdelených do
troch skupín. Všetky ciciaky dostali na začiatku pokusu jednorázove kultúru enteropatogénnych E. coli v
množstve 1 ml/ks, pričom prvá skupina dostávala počas trvania pokusu denne kultúru Bacillus licheniformis v
množstve 10 ml/ks, druhá komerčný prípravok LACO 1g/ks/deň a tretia skupina slúžila ako kontrola na
pozorovanie vplyvu E. coli.
V experimente sme použili lyofilizovanú kultúru Bacillus licheniformis (kmeň CCM 7/79). Koncentrácia po
kultivácii bola 3.108/ml bujónu, ktorý sme podávali v dávke 10 ml/ks/deň.
Komerčný prípravok LACO plv. obsahuje Lactobacillus acidophilus v koncentrácii 108 a E. coli 107 v 10 g
prášku. Druhej pokusnej skupine sme ho podávali v množstve 1g/ks/deň.
Enteropatogénne E. coli boli inkubované pri 37°C po dobu 12 hod. v mäsopeptónovom bujóne, koncentrácia
bola 109 baktérií/ml bujónu. Dávka kultúry E. coli bola 1 ml/ks na začiatku pokusu.
Počas pokusu bol sledovaný zdravotný stav ciciakov a hodnoty vybraných hodnôt nešpecifickej imunitnej
odpovede. Vzorky krvi boli odoberané v 0., 7., 14., 21. dni experimentu z očného splavu.
VÝSLEDKY
V priebehu pokusu sme zaznamenali hnačku u ciciakov s vyšším výskytom v kontrolnej skupine. Hmotnostné
prírastky neboli signifikantne rozdielne medzi jednotlivými skupinami (Tab. 1)
Tab. 1. Porovnanie priemerných prírastkov a hnačiek medzi skupinami
priemer.prírastok(kg /deň)
percento hnačiek
1. skupina
0,220
16 %
2. skupina
0,236
16 %
kontrola
0,216
50 %
80
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
V prvej pokusnej skupine sme pozorovali štatisticky významný nárast v IFA-Ne, IFA-Le. Ukazovatele sa zo
začiatočnej najnižšej hodnoty v rámci skupín najviac zvýšili v tejto skupine, Studentov test poukázal na
signifikantné rozdiely oproti kontrole. Naopak pri druhej skupine došlo k zníženiu týchto hodnôt pri 1. a 2.
odbere, na pôvodnú úroveň sa dostali pri 3. odbere (Tab.2).
Tab. 2.
IFA-Ne
IFA-Le
Hodnoty indexu fagocytárnej aktivity neutrofilov, indexu fagocytárnej aktivity leukocytov
Poradie odberu
0.odber
1.odber
2.odber
3.odber
1. skupina
2,23±0,38b
3,29±0,47
4,09±0,66a
4,03±0,37a
2. skupina
3,55±0,3a
2,88±0,46
2,93±0,47b
3,54±0,54
b
kontrola
3,55±0,83
3,71±0,73
3,20±0,67b
2,85±0,51
1. skupina
2. skupina
kontrola
2,16±0,38a
3,15±0,32b
2,76±0,46b
3,11±0,44
2,68±0,44
3,34±0,75
3,93±0,53b
2,61±0,43a
3,45±0,63b
3,98±0,42a
3,34±0,48
3,11±0,70b
Hodnoty metabolickej aktivity leukocytov (INT) sa štatisticky významne zvýšili v priebehu pokusu u
všetkých skupín, avšak medzi skupinami sú signifikantné rozdiely len v dvoch prípadoch a to pri 2. odbere
medzi prvou a druhou skupinou a pri poslednom odbere medzi 2. skupinou a kontrolou (Tab. 3).
Tab. 3. Hodnoty INT
INT
1. skupina
2. skupina
kontrola
0. odber
1,09±0,10
1,00±0,10
1,11±0,09
1. odber
1,46±0,07
1,38±0,18
1,06±0,38
Poradie odberu
2. odber
1,53±0,11a
1,23±0,04b
1,42±0,28
3. odber
1,39±0,18
1,69±0,22a
1,38±0,06b
DISKUSIA
V našom pokuse sme pozorovali nižšiu incidenciu hnačiek v pokusných skupinách oproti kontrole. Podobne
aj Kreuzer (1995) zistil, že pri podávaní B. licheniformis gravidným prasniciam a aj počas laktácie sa
váhové prírastky ciciakov a hmotnosť prasiatok pri odstave výrazne nelíšili oproti kontrole, ale incidencia
hnačiek bola nižšia a životaschopnosť ciciakov bola lepšia v pokusnej skupine. Na druhej strane Bonomi
(1992) popisuje kladný účinok podávania 0,04% Biomate 2B plus - prípravok na báze B.licheniformis a B.
subtilis - na hmotnostné prírastky ciciakov. Prípravok podával od 4. do 60. dňa veku prasiatka a priemerné
prírastky boli lepšie asi o 17% oproti kontrole. Nižšie dávky preparátu však nemali adekvátne účinky.
LITERATÚRA
1.
2.
3.
4.
Bonomi, A.: Probiotics in pig breeding. Results from the use of Bacillus subtilis and Bacillus
licheniformis. Experimental contribution. Riv. Sc. Aliment., 1992, 21, (4), 481 – 499.
Hovorka, F.: Chov prasiat, 1983, 1. vydanie, SZN, Praha, 536 s.
Kreuzer, M., Zerhusen, A.: Neuer mikrobieller Futterzusatz – Wirkungen bei Sauen und Ferkeln.
Kraftfutter, 1995, (3), s. 98 – 100.
Vrzgula, L. a kol.: Vnútorné choroby prežúvavcov a ošípaných 2, 1986, I. vydanie, príroda, Bratislava,
281 s.
81
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
VPLYV PODÁVANIA BACILLUS LICHENIFORMIS NA RAST
A KONVERZIU KRMIVA U ODSTAVČIAT
Link R., Kováč G., Húska M., Hisira V.
Univerzita veterinárskeho lekárstva, Komenského 73, Košice
ABSTRACT
The aim of our work was to evaluate the efficacy of probiotic preparation BioPlus 2B on body weight,
average daily gain, feed utilization, general health state. Administration of probiotic had a significant effect
on body weight and slight effect on average daily gain (6%) and feed utilization (12%). It was concluded that
feed suplemented with BioPlus 2B is as good for feed utilization as antibiotics used for growth promotion.
ÚVOD
Napriek niektorým výhodám pri používaní antibiotík ako stimulátorov rastu sa stretávame aj s ich
nežiadúcimi účinkami a to hlavne vznik rezistentných bakteriálnych kmeňov a reziduá antibiotík
v potravinovom reťazci ľudí. Vo Švédsku a Fínsku bolo používanie antibiotických stimulátorov zakázané už
pred vstupom do EÚ a neskôr sa k nim pridalo aj Dánsko. Tieto štáty iniciovali postupné vyradenie
niektorých antibiotických stimulátorov v celej EÚ. V ďalšom vývoji sa očakáva zákaz používania aj týchto
doteraz schválených antibiotických stimulátorov najneskôr do roku 2009.
V tomto období je preto potrebné zamerať sa na iné prostriedky prevencie diarhoického syndrómu mláďat
hospodárskych zvierat a následne zlepšenia rastu zvierat. Veľké možnosti v tomto smere majú probiotiká.
V poslednom čase sa okrem tradičných probiotík na báze rodov Lactobacillus a Enterococcus začínajú
využívať aj probiotiká na báze rodu Bacillus.
V našom experimente sme sledovali vplyv prípravku BioPlus 2B, ktorý obsahuje rovnaké množstvo Bacillus
licheniformis a Bacillus subtilis, na hmotnostné prírastky a konverziu krmiva u odstavčiat.
MATERIÁL A METODIKA
Do experimentu bolo zaradených 18 odstavčiat vo veku 42 dní, krížencov Landrace x Biela ušľachtilá.
Experiment trval osem týždňov do veku troch mesiacov. Pokusná skupina (n = 9) dostávala prípravok BioPlus
2B v pomere 1:1000 ku kŕmnej dávke. To znamená, že počet spór Bacillus licheniformis a Bacillus subtilis
bol 109/kg krmiva. Kontrolná skupina (n = 9) nedostávala žiadne prídavky ku kŕmnej dávke. Odstavčatá boli
kŕmené zmesou ČOS 2 do 56. dňa veku a následne kŕmnou zmesou A1 do konca experimentu.
BioPlus 2B je probiotický preparát, ktorý obsahuje rovnaký počet Bacillus licheniformis a Bacillus subtilis
v počte 1,6 x 109/g prípravku. Prípravok bol už testovaný na stabilitu a nakoľko sa jedná o spóry, počet
mikroorganizmov neklesol pod 109/g ani po 15 mesiacoch pri 37 °C. Peletizáciu pri 95 °C po dobu desať
minúť prežije 80 - 85% spór.
V pokuse sme sledovali hmotnostné prírastky, konverziu krmiva, percento hnačiek a minerálny profil.
Percento hnačiek sme vypočítali podľa vzorca :
Počet hnačkujúcich zvierat x počet dní
% hnačiek =
Počet všetkých zvierat v skupine x počet dní
Zdravotný stav sme sledovali každý deň. Odstavčatá sme vážili každý týždeň a konverziu krmiva sme
vyhodnotili na záver pokusu.
Výsledky nášho pokusu potvrdzujú, že probiotiká na báze rodu Bacillus sú plnohodnotnou náhradou za
antibiotické stimulátory rastu. Štatisticky sme spracovali výsledky Studentovým testom.
82
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
VÝSLEDKY
Pokusná skupina dosiahla lepšie hmotnostné prírastky už v druhom týždni pokusu a tento jav pretrvával do
konca experimentu. Aj keď sme nezaznamenali signifikantné rozdiely v prírastkoch v pokusnej skupine boli
prírastky o 6% lepšie ako v kontrolnej skupine. V poslednom týždni sme zistili signifikantné rozdiely medzi
hmotnosťou v pokusnej skupine, ktorá bola 43,3 kg a v kontrolnej skupine, ktorá bola 41,3 kg (Tab.1).
Konverzia krmiva bola v pokusnej skupine o 12% lepšia.
V pokusnej skupine sme nezaznamenali žiadne hnačky, avšak v kontrole bolo v druhom a treťom týždni 22%
hnačiek (Tab. 2).
Hmotnosť-P (kg)
Hmotnosť-K (kg)
Prírastky-P (g/deň)
Prírastky-K (g/deň)
Tabuľka č.1. Hmotnosť odstavčiat a hmotnostné prírastky
0. odber 1. odber 2. odber 3. odber 4. odber 5. odber 6. odber 7. odber
13,15
15,25
18,45
22,5
28,2
32,3
37,9
43,3a
13,13
15,25
17,9
21,4
26,5
30,5
36
41,3b
300
457
580
810
585
810
770
300
380
500
740
560
790
770
Pokusná sk. (%)
Kontrolná sk. (%)
1. týždeň
0
0
Tabuľka č. 2. Percento hnačiek
2.týždeň 3. týždeň 4. týždeň 5. týždeň 6. týždeň 7. týždeň
0
0
0
0
0
0
22
22
5
5
0
0
DISKUSIA
Bacillus licheniformis a Bacillus subtilis produjú proteázy, amylázu, katalázy, čím sa dajú vysvetliť lepšie
hmotnostné prírastky v pokusnej skupine. Tieto enzýmy napomáhajú tráveniu krmiva čo je dôležité hlavne pri
prechode krmiva u mláďat hospodárskych zvierat. Je naviac dokázané, že proteázy produkované rodom
Bacillus stimulujú rast laktobacilov (Hosoi, 2000). Casula a kol. (2002) dokázali, že spóry Bacillus subtilis
germinujú v tráviacom trakte. Uvedený autor zistil, že vzorky z jejuna odobraté osemnásť hodín po
inokulácii obsahovali vegetatívne formy Bacillus subtilis v množstve 10% z inokula. Nakoľko vegetatívne
formy sú citlivé na žlčové soli, predpokladá sa ich následná sporulácia alebo lyzovanie. Je však možné, že aj
samotné spóry majú probiotický účinok ako imunostimulátory a zvyšujú bunkami sprostredkovanú imunitu
(Caruso, 1993). V štúdiách na kurčatách, ktoré boli kŕmené Bacillus subtilis sbsp. natto dokázal Samanya
(2002), že nastali histologické zmeny vo výške mikroklkov. Tieto zmeny potom vedú k lepšej absorbcii živín
a k vyšším prírastkom.
Hmotnostné prírastky sú ovplyvnené zdravotným stavom zvierat a stráviteľnosťou kŕmnej dávky. V našom
experimente sme zaznamenali v druhom a treťom týždni hnačky v kontrolnej skupine a preto sme mali vyššie
prírastky v pokusnej skupine.
LITERATÚRA
1.
2.
3.
4.
Caruso, A., Flamminio, G., Folghera, S., Peroni, L., Foresti, I., Balsari, A., Turano, A.: Expression of
activation markers on peripheral-blood lymphocytes following oral administration of Bacillus subtilis
spores. Int. J. Immunopharrmacol., 1993, 15, pp. 87 - 92.
Casula, G., Cutting, SM.: Bacillus probiotics: Spore germination in the gastrointestinal tract. Applied and
Environmental Microbiology, 2002, 68, (5), pp. 2344 – 2352.
Hosoi, T., Ametani, A., Kiuchi, K., Kaminogawa, S.: Improved growth and viability of Lactobacilli in the
presence of Bacillus subtilis (natto), catalase, or subtilisin. Can. J.Microbiol., 2000, 45, (46), pp. 892 –
897.
Samanya, M. , Yamauchi, K.: Histological alteration of intestinal villi in chickens fed dried Bacillus
natto. Comp. Biochem. Physiol. A Mol. Integr. Physiol., 2002, 133, pp. 95 – 104.
83
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
VPLYV INTOXIKÁCIE KADMIOM A ORTUŤOU
NA CELKOVÚ ANTIOXIDAČNÚ KAPACITU PLAZMY
Lovásová E., Šipulová A.1, Rácz O.
Ústav patologickej fyziológie a 1Ústav experimentálnej medicíny LF UPJŠ, Košice
ABSTRACT
The effect of chronic exposure of cadmium (cadmium chloride – CdCl2) and mercury (mercury chloride –
HgCl2) on the plasma total antioxidant status (TAS) was investigated in rats. A daily administration of
cadmium in different doses from 1.83 to 29.27 mg CdCl2/kg for 30 days led to a significant decrease in the
plasma TAS in all the experimental groups. Mercury intoxication (0.15 to 2.47 mg HgCl2/kg/day for 30 days)
led to a decrease in the TAS as well, most significantly in the groups with the highest doses of HgCl2. The
results show, that chronic cadmium and mercury intoxication causes dose dependent consumption of
extracellular antioxidants.
ÚVOD
Problematike reaktívnych foriem kyslíka (RFK) a oxidačného stresu sa v posledných desaťročiach venuje
neobyčajne veľký záujem. Samostatnou kapitolou v tejto problematike je účasť iónov prechodných prvkov na
tvorbe RFK a oxidačnom poškodení organizmu.
V našej práci sme sledovali vplyv 30-dňovej intoxikácie rôznymi dávkami kadmia a ortuti na zmeny celkovej
antioxidačnej kapacity plazmy, ukazovateľa súhrnného účinku všetkých plazmatických antioxidantov, u
potkanov.
Práca bola riešená v rámci úlohy Vedeckej grantovej agentúry MŠ SR VEGA 1/8235/01.
MATERIÁL A METODIKA
V pokuse sme použili spolu 113 dospelých potkanov kmeňa Wistar, samcov vo veku 91 ± 2 dni, s priemernou
hmotnosťou 308 ± 34 g. Experiment prebiehal v dvoch sériách. Do prvej série bolo zaradených 53 potkanov
s priemerným vekom 91 ± 2 dni, s priemernou hmotnosťou 318 ± 29 g, ktoré sme rozdelili do 6 skupín. Prvá,
kontrolná skupina (CdK) prijímala čistú pitnú vodu. Experimentálne skupiny (Cd1 – Cd5) prijímali 30 dní
CdCl2.H2O rozpustený v pitnej vode v dávkach 1,83; 3,66; 7,32; 14,63 a 29,27 mg CdCl2/kg/deň. Do druhej
série bolo zaradených 60 potkanov s priemerným vekom 91 ± 2 dni, s priemernou hmotnosťou 298 ± 35 g.
Prvá, kontrolná skupina (HgK) prijímala opäť čistú pitnú vodu. Experimentálne skupiny (Hg1 – Hg5)
prijímali HgCl2 rozpustený v pitnej vode v dávkach 0,15; 0,31; 0,62; 1,23 a 2,47 mg HgCl2/kg/deň počas 30
dní.
Celkovú antioxidačnú kapacitu plazmy sme stanovili spektrofotometrickou metódou (Miller a spol., 1993)
s použitím komerčnej meracej súpravy Total antioxidant status (Randox laboratories, UK). Merali sme na
automatickom analyzátore Cobas Mira S (Roche Švajčiarsko).
Pre porovnanie významnosti rozdielov medzi jednotlivými skupinami sme použili nepárový Studentov t-test.
Za štatisticky významnú sme považovali hladinu významnosti 5 % (p < 0,05).
VÝSLEDKY
V prvej sérii pokusu (obr. 1) bola celková antioxidačná kapacita plazmy skupín zvierat, ktoré prijímali CdCl2
oproti kontrolnej skupine signifikantne znížená (CdK - 1,17 ± 0,09 mmol/l; Cd1 - 1,03 ± 0,11 mmol/l, p <
0,01; Cd2 - 0,97 ± 0,02 mmol/l, p < 0,001; Cd3 - 0,97 ± 0,17 mmol/l, p < 0,01; Cd4 - 0,91 ± 0,17 mmol/l, p <
0,01 a Cd5 - 1,05 ± 0,11 mmol/l, p < 0,05). Signifikantný bol rozdiel aj medzi skupinami Cd4 a Cd5 (p <
0,05).
V druhej sérii pokusu (obr. 2) bola celková antioxidačná kapacita plazmy vo všetkých skupinách zvierat,
ktoré prijímali HgCl2 oproti kontrolnej skupine (HgK - 1,05 ± 0,08 mmol/l) znížená. Výrazne signifikantné
bolo zníženie hodnoty TAS v skupinách Hg1 (0,94 ± 0,06 mmol/l, p < 0,001), Hg4 (0,81 ± 0,04 mmol/l, p <
84
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
0,001) a Hg5 (0,85 ± 0,05 mmol/l, p < 0,001). Signifikantne nižšia bola TAS aj v skupine Hg3 (0,96 ± 0,10
mmol/l, p < 0,05). Signifikantné rozdiely boli aj medzi skupinou Hg5 a ostatnými experimentálnymi
skupinami (Hg1 - p < 0,01; Hg2 - p < 0,01; Hg3 - p < 0,01; Hg4 - p < 0,05) a medzi skupinou Hg4 a
skupinami Hg1(p < 0,001) , Hg2 (p < 0,001) a Hg3 (p < 0,001).
Obr. 1 Vplyv CdCl2 na hodnotu TAS
Obr. 2 Vplyv HgCl2 na hodnotu TAS
TAS [mmol/l]
TAS [mmol/l]
1,4
1,2
1
0,8
0,6
0,4
0,2
0
**
***
**
+
**
1,2
*
###
###
++
++
***
1
###
++
*
+
**
0,8
***
0,6
0,4
0,2
0
CdK
Cd1
Cd2
Cd3
Cd4
Cd5
* - p < 0,05; ** - p < 0,01; *** - p < 0,001 v porovnaní
s kontrolnou skupinou
+ - p < 0,05 v porovnaní so skupinou Cd5
HgK
Hg1
Hg2
Hg3
Hg4
Hg5
* - p < 0,05; *** - p < 0,001 v porovnaní s kontrolnou skupinou
+ - p < 0,05; ++ - p < 0,01 v porovnaní so skupinou Hg5
### - p < 0,001 v porovnaní so skupinou Hg4
DISKUSIA
Jednou z teórií, ktoré sa snažia vysvetliť mechanizmus toxického účinku iónov prechodných prvkov je ich
účasť na tvorbe RFK a na oxidačnom poškodení tkanív organizmu. Predpokladá sa, že pri tom využívajú tri
možné mechanizmy: katalýzu tvorby RFK vo Fentonovej reakcii, väzbu na voľné SH skupiny bielkovín,
alebo nahradenie iónov esenciálnych prvkov (najmä zinku) v biologicky aktívnych molekulách, napr.
v antioxidačných enzýmoch (Halliwell a Gutteridge, 1990).
V našej práci sme sledovali zníženie celkovej antioxidačnej kapacity plazmy po 30 dňovej intoxikácii soľami
kadmia a ortuti u potkanov. Podľa Millera a spol. (1993) sa na hodnote TAS podieľa najmä albumín (43 %) a
kyselina močová (33 %), v menšej miere vit. C (9 %), vit. E (3 %) a ostatné antioxidanty. Keďže kadmium aj
ortuť sú známe svojou vysokou afinitou k SH skupinám (Zalups a Lash, 1996, Patra a spol., 1999)
predpokladáme, že zníženie TAS bolo najmä dôsledkom vyčerpania voľných SH skupín extracelulárnych
antioxidantov (albumín, glutatión).
Signifikantné zníženie TAS u potkanov sledovali aj Hijová a spol. (2003) po 90 dňovej intoxikácii CdCl2.
Súčasne zistili zníženie koncentrácie vit. E v plazme. Rovnako Shukla a Chandra (1989) po 30 dňovej i.p.
intoxikácii kadmiom sledovali zníženie koncentrácie vit. E v plazme.
LITERATÚRA
1.
2.
3.
4.
5.
6.
Halliwell, B., Gutteridge, J.M.C.: Role of free radicals and catalytic metal ions in human disease: An
overview. Meth. Enzymol., 186, 1990, 1 – 85.
Hijová, E., Ništiar, F., Petrášová, D., Kuchta, M.: The effect of chronic cadmium exposure on antioxidant
status in rats. 15th IFCC-FESCC European Congress of Clinical Chemistry and Laboratory Medicine,
Spain, 2003, 453 – 456.
Miller, N.J., Rice-Evans, C., Davies, M.J., Gopinathan, V., Milner, A.: A novel method for measuring
antioxidant capacity and its application to monitoring the antioxidant status in premature neonates. Clin.
Sci., 84, 1993, 407 – 412.
Patra, R.C., Swarup, D., Senapati, S.K.: Effects of cadmium on lipid peroxides and superoxide dismutase
in hepatic, renal and testicular tissue in rats. Vet. Hum. Toxicol., 41, 1999, 65 – 67.
Shukla, G.S., Chandra, S.F.: Cadmium toxicity and bioantioxidants: Status of vitamin E and ascorbic acid
of selected organs in rats. J. Appl. Toxicol., 9, 1989, 119 – 122.
Zalups, R.K., Lash, L.H.: Interaction between glutathione and mercury in the kidney, liver and blood. In:
Chang, L.W., Magos, L., Suzuki, T.: Toxicology of Metals. CRC Press Inc., USA, 1996, 145 – 163.
85
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
VYBRANÉ STOPOVÉ RIZIKOVÉ PRVKY V EJAKULÁTOCH KANCOV
Lukáč N., Massányi P., Trandžík J.*, Turčan J., Toman R., Naď P.**, Skalická M.**,
Koréneková B.
Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, *Štátny plemenársky ústav, Nitra, **Univerzita
veterinárneho lekárstva Košice
ABSTRACT
The concentration of copper, iron, zinc, cadmium, lead, and nickel as well as its relation to spermatozoa
quality was investigated. The semen samples were analyzed by atomic absorption spectrophotometry (AAS).
The concentration of copper in boar semen was 1.64 +/- 0.28 mg kg(-1) and of iron 16.14 +/- 10.35 mg kg(1). The concentration of zinc in boar semen reached an average value of 171.74 +/- 64.72 mg kg(-1) and the
level of cadmium reached 0.01-0.16 mg kg(-1) with the average value of 0.05 mg kg(-1). The analysis of lead
showed that the concentration of this element in boar semen was 0.02 +/- 0.03 mg kg(-1) and the average
level of nickel was 0.06 +/- 0.08 mg kg(-1). The total percentage of pathological spermatozoa was 9.82 +/1.47%. Detail analysis determined 3.18% of separated flagellum, 2.26% knob twisted flagellum, 0.88%
flagellum torso, 0.85% flagellum ball, 0.42% broken flagellum, 0.23% retention of the cytoplasmic drop,
0.14% small heads, 0.03% large heads, and 1.83% forms other of pathological changes. Correlation analysis
showed significant (p < 0.05) positive correlation between copper and lead (r = 0.52). High correlation
between small head, and knob twisted tail (r = 0.67), small head and broken flagellum (r = 0.88) as well as
between small head and total number of pathological spermatozoa (r = 0.73) was determined.
Keywords: copper, iron, zinc, cadmium, lead, nickel, spermatozoa, boar
ÚVOD
Reprodukčný proces u samcov závisí na komplexnej rade biologických vzťahov zahrňujúcich mnoho
orgánov, typov buniek, typov molekúl ako aj presnú časovú a priestorovú koordináciu procesov. Nie je preto
prekvapujúce, že tento zložitý biologický systém je zraniteľný rozličnými enviromentálnymi faktormi,
fyzikálnymi ako aj chemickými. (Massányi et al., 1999).
Reprodukčné toxikanty majú často svoje špecifické cieľové testikulárne bunkové typy alebo individuálne
reprodukčné orgány. Táto zjavná špecificita závisí od dávky ako aj doby trvania účinku látok. Chemické
látky, ktoré účinkujú na jeden typ buniek alebo orgán pri jednom experimentálnom spôsobe bývajú často
toxické pre viacero štádií spermatogénnych buniek (prokarbazín), alebo viacero reprodukčných orgánov
(metylchlorid), ak je dávka zvýšená alebo expozícia je predĺžená (Scialli a Zinaman, 1993).
Nepriaznivé účinky olova na väzbu gonadotropínov na receptory sú popisované pri reprodukčnom systéme.
Dokázala sa znížená afinita gonadotropínov k ich receptorom u samcov potkanov. V súvislosti s intoxikáciou
olovom sa popisuje hyperplázia Leydigových buniek v atrofických tubuloch. Hoci koncentrácia testosterónu v
sére je u pacientov profesionálne exponovaných olovom normálna, boli popísané poruchy spermatogenézy
vrátane výskytu oligospermie, azoospermie a atenospermie (Scialli a Zinaman, 1993).
MATERIÁL A METODIKA
V práci sme použili 19 ejakulátov od dospelých plemenných kancov plemena Biela ušlachtilá. Ejakuláty boli
získavané a následne spracované na vybranom poľnohospodárskom družstve rutinnými metódami.
Z odobratých ejakulátov sme sledovali objem, motilita, koncentrácia a počet malformovaných
(patologických) spermií podľa Gamčíka, Kozumplíka et al., 1992.
Pri stanovení kovov v ejakulátoch boli použité metódy atómovej absorpčnej spektrofotometrie s atomizáciou
v plameni (FAAS) a elektrotermickou atomizáciou v grafitovej kyvete s pyrolytickou vrstvou (ETAAS).
Vo vzorkách ejakulátu bol metódou FAAS stanovený zinok a metódou ETAAS stanovené kadmium, nikel,
železo, olovo a meď. Pri metóde ETAAS bol použitý atómový absorpčný spektrofotometer Varian SpectrAA
20 BQ s elektrotermickým atomizátorom GTA 96. Pri metóde FAAS bol použitý atómový absorpčný
spektrofotometer Varian SpactrAA 300A.
86
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
Zo získaných výsledkov vypočítali priemer, smerodajnú odchýlku, maximálnu a minimálnu hodnotu a
následne sme vypočítali korelačné koeficienty s použitím PC programu SAS.
VÝSLEDKY
Koncentrácia sledovaných stopových rizikových prvkov v ejakulátoch kancov znázorňuje tabuľka 1.
Tabuľka 1. Koncentrácia stopových rizikových prvkov v kančom ejakuláte (mg.kg-1)
Prvok
Priemer
s (±)
Minimum
Maximum
Cu
1,64
0,28
1,20
2,25
Fe
16,14
10,35
4,56
44,81
Zn
171,74
65,72
54,93
291,85
Cd
0,05
0,04
0,01
0,16
Pb
0,02
0,03
0,00
0,11
Ni
0,06
0,08
0,00
0,28
Analýza ejakulátov na výskyt malformovaných (patologických) spermií preukázala, že z celkového počtu
sledovaných spermií (19000) bolo 8,28 % spermií patologicky zmenených.
Z celkového počtu sledovaných spermií bolo 3,18 % spermií vo forme hlavičiek bez bičíkov, 2,26 %
kľučkovité stočenie bičíka, 0,23 % retenciu cytoplazmatickej kvapky, 0,85 % zvinutie bičíka (klbko), 0,88 %
malo torzo bičíka, 0,14 % malú hlavičku, 0,03 % veľkú hlavičku, 0,42 % zlomený bičík a 0,12 % tvorili iné
patologické formy spermií (teratoidné zmeny, špirálovité ohnutý bičík, deformácie mitochondriálneho oddielu
a iné).
Stredná pozitívna koreláciu bola zistená medzi meďou a olovom, medzi kadmiom a niklom, medzi olovom
a niklom, medzi meďou a motilitou, medzi motilitou a koncentráciou, medzi kadmiom a hlavičkou bez bičíka,
medzi niklom a hlavičkou bez bičíka, medzi hlavičkou bez bičíka a kľučkovitým stočením, medzi hlavičkou
bez bičíka a retenciou cytoplazmatickej kvapky, medzi kľučkovitým stočením a torzom bičíka, medzi
železom a malou hlavičkou, medzi kľučkovitým stočením a malou hlavičkou, medzi železom a veľkou
hlavičkou, medzi kľučkovitým stočením a veľkou hlavičkou, medzi zvinutím a veľkou hlavičkou, medzi
torzom a veľkou hlavičkou, medzi malou a veľkou hlavičkou, medzi zinkom a zlomeným bičíkom, medzi
zvinutím a zlomeným bičíkom, medzi zlomeným bičíkom a veľkou hlavičkou, medzi torzom a inými
patologickými zmenami, medzi kľučkovitým stočením a celkovým počtom patologických spermií, medzi
zvinutím a celkovým počtom patologických spermií, medzi veľkou hlavičkou a celkovým počtom
patologických spermií, medzi zlomeným bičíkom a celkovým počtom patologických spermií.
DISKUSIA
Z našich zistení vyplýva, že koncentrácia medi v ejakulátoch kancov je 1,64 mg.kg-1, železa 16,14 mg.kg-1,
zinku 171,74 mg.kg-1, kadmia 0,05 mg.kg-1, koncentrácia olova je 0,02 mg.kg-1 a niklu 0,06 mg.kg-1
Zdrojom zvýšeného príjmu týchto prvkov, hlavne u ošípaných a hydiny, sú antimikrobiálne prídavky
a rastové faktory (Scialli a Zinaman, 1993).
Mechanizmus toxicity zinku nie je doteraz celkom objasnený. Je však známe, že zinok môže ovplyvňovať
metabolizmus železa, medi a fosforu. A naopak toxicita zinku môže byť zvýšená prítomnosťou medi a železa.
Zvlášť významné je vzájomné ovplyvňovanie kadmia a zinku. Toxicita kadmia a vzájomná interakcia so
zinkom bola dokázaná vo viacerých experimentoch, kde bolo zistené že kadmium zvyšuje hladiny zinku
v orgánoch. Okrem toho existujú údaje, že toxicita kadmia je znížená so súčasným podávaním zinku. Zinok
signifikantne znížil hladinu kadmia v pečeni a obličkách. Hladiny kadmia v pečeni boli zvýšené po
predchádzajúcom podaní kadmia. Ako sa tieto prvky vzájomne ovplyvňujú nie je doteraz známe.
Pri dlhodobom príjme sa olovo ukladá najmä do kostí, menej v obličkách, pečeni a svaloch. Pri akútnych
otravách sa olovo ukladá do parenchymatóznych orgánov a svaloviny, menej do kostí (Cibulka et al., 1980).
Značne rozdielne údaje o účinku olova na samčí pohlavný aparát doteraz nedovoľujú jednoznačne sa vyjadriť
o jeho toxicite. Hildebrand et al. (1973) pozorovali výrazné poškodenie spermatogenézy u potkanov už pri
dávke 0,3 mg za deň podávaného po dobu 30 dní, avšak Derr et al. (1976) a Fahim a Khare (1980) pri
87
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
trojnásobnej vyššej dávke počas jedneho roka takéto zmeny nezistili. Barratt et al. (1989) nepozorovali
výrazný negatívny účinok na niektorý z typov pohlavných buniek. Rovnako i výskyt abnormálnych spermii
bol opísaný rozdielne. Wyrobek a Bruce (1978) pozorovali zvýšený výskyt abnormálnych spermii.
Kraskowskii et al. (1979) prítomnosť abnormálnych spermií nezaznamenali. Lancranjan et al. (1975) zistili u
mužov otrávených olovom až 86 % abnormálnych spermii oproti 14 % v kontrolných vzorkách
semenotvorných kanálikoch. Prekvapivo malý účinok olova na niektorý typ z pohlavných buniek Barratt a kol
(1989) vysvetlili ochranným účinkom hemotestikulárnej bariéry, kým Gregor a Mason (1990) to vysvetľujú
rozdielnou individuálnou toleranciou podávanej látky.
Pri medi sme zistili, že jej koncentrácia v ejakuláte kancov je 1,20 – 2,25 mg.kg-1. Toxický účinok medi na
semennú plazmu sa prejavil v poklese motility spermii a v zvýšení počtu malformovaných spermií. Pokles
tvorby zárodočných buniek sa prejavil aj v zníženej tvorbe spermií a vo zvýšenom počte patologických
spermií.
Niektoré štúdie ukázali, že meď má negatívne účinky na spermie v podmienkach in vitro. Ich rozsah závisí na
tom, či ejakulát alebo spermie sú zbavené semennej plazmy. Spermicidný účinok medi v podmienkach in
vitro na spermie sa preukázal.
Signifikantné korelácie boli pozorované medzi hladinami kadmia a objemom ejakulátu, defektmi v strednej
časti bičíka spermie a nezrelými formami spermií. Vysoké hladiny kadmia môžu mať vplyv aj na
spermatogenézu (Massányi et al., 2001).
Predložená práca jednoznačne konštatuje vzájomné závislosti medzi sledovanými ťažkými kovmi v ejakuláte
ako aj závislosti s niektorými formami patologických spermií.
ZÁVER
Z výsledkov sledovania kontaminácie ejakulátov kancov meďou, železom, zinkom, kadmiom, olovom a
niklom vo vzťahu ku kvalite spermií možno urobiť tieto závery:
1, V ejakulátoch sledovaných plemenných kancov bola priemerná koncentrácia medi 1,64 ± 0,28 mg.kg-1,
železa 16,14 ± 10,35 mg.kg-1, zinku 171,74 ± 65,72 mg.kg-1 , kadmia 0,05 ± 0,04 mg.kg-1, olova 0,02 ± 0,03
mg.kg-1 a niklu 0,06 ± 0,08 mg.kg-1 .
2, V sledovaných ejakulátoch dosahoval objem priemernú hodnotu 377,37 ± 155,77 cm3, motilita bola 75,53
± 9,70 % a koncentrácia spermií 268,68 ± 99,54.103.cm-3.
3, Analýzou výskytu patologických foriem spermií v sledovaných ejakulátoch sme zistili, že celkove bolo v
ejakulátoch 8,28 % patologických spermií. Detailnejšia analýza preukázala, že 3,18 % bolo hlavičiek bez
bičíka, 2,26 % tvorilo kľučkovité stočenie bičíka, 0,23 % retencia cytoplazmatickej kvapky, 0,85 % zvinutie
bičíka, 0,88 % tvorí torzo bičíka, 0,14 % malých hlavičiek, 0,03 % veľkých hlavičiek, 0,42 % zlomených
bičíkov a 0,12 % tvorili iné patologicky zmenené spermie. Z celkového počtu patologicky zmenených spermií
bolo v sledovaných ejakulátoch najviac hlavičiek bez bičíka (39,21 %), kľučkovitého stočenia bičíka (27,86
%) a torza bičíka (10,85%).
4, Korelačná analýza preukázala silnú koreláciu medzi jednotlivými patologickými zmenami. Najväčšia
korelácia bola zistená medzi malou hlavičkou a zvinutím bičíka, malou hlavičkou a zlomeným bičíkom
a malou hlavičkou a celkovým počtom patologických spermií. Stredne silná korelácia je preukazná medzi
sledovanými ťažkými kovmi, z čoho vyplýva, že významne ovplyvňuje objem, koncentráciu a motilitu
spermií a taktiež výrazne vplýva na výskyt rôznych patologických foriem spermií. V našej práci je niekoľko
viditeľných korelácií medzi ťažkým kovom a patologickou formou spermie. Je to hlavne korelácia medzi
zinkom a torzom bičíka, medzi kadmiom a hlavičkou bez bičíka, medzi železom a veľkou hlavičkou.
Z dosiahnutých výsledkov možno konštatovať, že kontaminácia ejakulátu ťažkými kovmi má priamu
súvislosť ku kvalite spermií.
LITERATÚRA
u autorov
88
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
SEMINAL CONCENTRATIONS AND RELATIONSHIPS
OF TRACE ELEMENTS IN ANIMAL SEMEN
Massányi P.1, Trandžík J.2, Naď P.3, Lukáč N.1, Toman R.1, Skalická M.3, Koréneková B.3
1
Slovak University of Agriculture, Tr. A. Hlinku 2, SK-94976 Nitra, Slovak Republic
State Breeding Institute, Hlohovská 5, SK-94992 Nitra, Slovak Republic
3
Research Institute of Veterinary Medicine, University of Veterinary Medicine, Komenského 73, SK-040 01
Košice, Slovak Republic
2
ABSTRACT
The copper concentration is significantly higher in rams (2.49 ± 0.18 mg/kg wet weight) and foxes (2.16 ±
0.53 mg/kg w.w.) in comparison with bulls (1.64 ± 0.21 mg/kg w.w.), boars (1.64 ± 0.28 mg/kg w.w.) and
stallions (0.86 mg/kg w.w.). In boar semen significantly higher zinc concentration (171.74 ± 65.72 mg/kg
w.w.) in comparison with stallion (86.20 ± 45.88 mg/kg w.w.), bull (83.15 ± 61.61 mg/kg w.w.), ram (60.46 ±
35.37 mg/kg w.w.) and fox semen (13.09 mg/kg w.w.) was found. Iron concentration in semen is higher in
rams (40.32 ± 10.81 mg/kg w.w.), bulls (38.04 ± 22.07 mg/kg w.w.) and foxes (33.16 ± 24.36 mg/kg w.w.)
and significantly lower in boar (16.14 ± 10.35 mg/kg w.w.) and stallion (12.68 mg/kg w.w.) semen.
Concentration of cadmium is in all studied species relatively low (0.05 – 0.12 mg/kg w.w.). The highest lead
concentration in ram semen (0.35 ± 0.68 mg/kg w.w.) is reported. The level of lead is in fox semen 0.08 ±
0.06 mg/kg w.w., in bull semen 0.06 ± 0.04 mg/kg w.w., in stallions 0.05 ± 0.05 mg/kg w.w. and in boar
semen 0.02 ± 0.03 mg/kg w.w. The level of nickel is significantly higher in fox (0.35 ± 0.24 mg/kg w.w.), and
ram (0.31 ± 0.19 mg/kg w.w.) semen in comparison with bull (0.12 ± 0.07 mg/kg w.w.) and boar semen (0.06
± 0.08 mg/kg w.w.). The concentration of nickel in the semen of stallions is 0.20 ± 0.24 mg/kg w.w.
Correlation analysis determined high positive relation between iron and zinc in bull (r=0.723) and stallion
(r=0.723) semen, between cadmium and lead in ram (r=0.976) and boar (r=0.973) semen and between iron
and cadmium (r=0.783) and iron and lead (r=0.791) in boar semen. High negative correlation between nickel
and copper in ram (r=-0.709) and between copper and lead in fox semen (-0.854) was found.
INTRODUCTION
Toxic effects of various factors on testes result in a multiplicity of effects as reduced spermatozoa
concentration, production of defective spermatozoa or impaired andogen production [1].
Essential trace elements, zinc and copper, are components of many important enzymes. Both elements are
involved in carbohydrate or lipid metabolism an in immune functions [2]. Copper has a multilateral function
in the organism – is important in iron absorbtion, effects the haemopoiesis and activates ferments. Copper is
involved in biochemical reactions even at the cellular level, especially in the oxidation – reduction processes
[3]. Zinc is an essential element for domestic animals. Zinc deficiency results in disorders of testes
development and course of spermatogenesis [4,5].
Lead is a heavy metal distributed into environment, natural and antropogenic sources. It has unknown
essential role in organism and its accumulation in tissues may cause several health hazards including
neurotoxicity, hematotoxicity and reproductive disturbances [6]. Abnormal sperm chromatin structure is not
related to blood lead concentration, but some indications of deterioration of sperm chromatin was found in
men with the highest concentrations of lead within spermatozoa. Biological monitoring data did not indicate
long term effects of lead on semen quantity or sperm chromatin [7]. Exposure to cadmium, via air and food,
leads to renal tubular dysfunction. Cadmium has various effects on reproduction, causing follicular atresia in
ovary [8], edematization of uterus [9] as well as degenerative alterations in testes [10].
High quantity of nickel is known to be injurious for animal and human health. Its effects on various aspects of
reproduction have been described. Animal studies may include that nickel reaches the testis, seminal vesicle
and prostate gland [11,12,13], and there is similar report of adverse effect on spermatozoa [14].
In adult goats inductively coupled plasma spectroscopy showed the presence of copper, calcium, nickel, iron,
magnesium, chromium, titanium and zinc in epididymal lumen, with fluctuating levels at different sites along
the length of the epididymis. Cadmium, cobalt, lead and manganese were not found [15].
89
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
The purpose of this study was to determinate copper, zinc, iron, cadmium, lead and nickel concentration in the
semen of bulls, rams, boars, stallions and foxes used for artificial insemination and to find relation between
these elements.
MATERIALS AND METHODS
All semen was from adult bulls (number of samples – n=200), rams (n=100), boars (n=20), stallions (n=10)
and foxes (n=10). Semen was processed at the animal breeding station (State Breeding Institute, Nitra, Slovak
Republic) to frozen – thawed pellets (bulls, rams, foxes), frozen-thawed insemination tubes (stallions) and in
natural status (boars).
The samples of semen were digested in the microwave oven MLS – 1200 MEGA (Milestone) using 5 ml
HNO3 and 1 ml HCl per 1g of sample. The program of digestion: 1st step – 250W, 5 minutes; 2nd step –
400W, 5 minutes; 3rd step – 500W, 5 minutes and 4th step – 600W, 5 minutes.
The digested samples were analysed for the presence of copper, zinc, iron, cadmium, lead and nickel by using
an atomic absorption spectrophotometer (AAS), Unicam Solar 939. The flame conditions were those
recommended by the instrument manufacturer for copper, zinc iron, cadmium, lead and nickel (wavelength
324.8, 213.0, 248.3, 228.8, 283.3 and 232.0 nm respectively, band pass 0.5 nm). The quantification limit
copper, zinc and iron were 0.096, 0.13 and 0.12 mg/l respectively and the detection limits for copper, zinc and
iron were 0.29, 0.0036 and 0.039 mg/l respectively. The quantification limits for cadmium, lead and nickel
were 0.03, 0.27 and 0.22 µg/l respectively. The detection limits for cadmium, lead and nickel were 0.01, 0.08
and 0.065 mg/l respectively. The graphite furnace was optimized for maximum absorbency and linear
response while aspirating known standards.
Analyzing reference materials (MBH Anal. Ltd., UK) tested the reproducibility of the method. The graphite
furnaces were optimized for maximum absorbency and linear response while aspirating known standards. The
standards were prepared from the individual 1000 mg/kg standard (Merck, Germany), 100 ml of five
combined standards were prepared in 0.1 N HNO3. The lamp current used was 75%. The signal type was
transient for copper, zinc and iron. Measurement time was 3s. The recovery of the methods was 96 – 98% and
reproducibility was better than 1.0%. All metal concentrations are expressed on a wet weight basis (original
matter).
All determined values were analyzed statistically with Student's t-test, Scheffe's test and Pearson’s rank using
PC programs SAS and Excel.
RESULTS
The copper concentration is significantly higher (p < 0.0001) in ram semen (2.49 ± 0.18 mg/kg wet weight) in
comparison with bull (1.64 ± 0.21 mg/kg w.w.), boar (1.64 ± 0.28 mg/kg w.w.) and stallion semen (0.86
mg/kg w.w.). In comparison with foxes the concentration is similar (2.16 ± 0.53 mg/kg w.w.). Significantly
lower (p < 0.0001) level of copper was detected between stallions and foxes, boars as well as bulls.
Significantly higher copper concentration is in fox semen in comparison with boars and bulls (Table 1).
In boar semen significantly higher zinc concentration (171.74 ± 65.72 mg/kg w.w.) in comparison with
stallion (86.20 ± 45.88 mg/kg w.w.), bull (83.15 ± 61.61 mg/kg w.w.) as well as ram semen (60.46 ± 35.37
mg/kg w.w.) was detected. The lowest level of zinc was found in fox semen (13.09 mg/kg w.w.).
In iron the semen concentration is similar in rams (40.32 ± 10.81 mg/kg w.w.), bulls (38.04 ± 22.07 mg/kg
w.w.) and foxes (33.16 ± 24.36 mg/kg w.w.) and significantly lower values were found in boar (16.14 ± 10.35
mg/kg w.w.) and stallion (12.68 mg/kg w.w.) semen (Table 1).
Concentration of cadmium in the semen of all studied animals is very similar (0.05 – 0.12 mg/kg w.w.) and
any significant differences were found.
The highest concentration of lead was found in ram semen (0.35 ± 0.68 mg/kg w.w.). Lower level of this
element reported in foxes (0.08 ± 0.06 mg/kg w.w.), bulls (0.06 ± 0.04 mg/kg w.w.), stallions (0.05 ± 0.05
mg/kg w.w.) and boars (0.02 ± 0.03 mg/kg w.w.).
In nickel, we found significantly (p < 0.05-0.01) higher level of this element in fox (0.36 ± 0.24 mg/kg w.w.)
and ram (0.31 ± 0.19 mg/kg w.w.) semen in comparison with boars (0.06 ± 0.08 mg/kg w.w.). The
concentration of nickel in the semen of stallions and bulls is between these values (Table 1).
90
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
Table 1. Concentration of copper, zinc and iron in the semen of bulls, rams, boars, stallions and foxes
Parameters
Copper
(mg/kg)
Mean ± SD
1.64 ± 0.21*
Zinc (mg/kg)
Mean ± SD
Iron (mg/kg)
Mean ± SD
Cadmium
(mg/kg)
Mean ± SD
0.10 ± 0.14
Lead (mg/kg)
Mean ± SD
Nickel
(mg/kg)
Mean ± SD
0.12 ± 0.07
0.06 ± 0.04
83.15 ± 61.61 38.04 ± 2.07*
Bulls
(n = 200)
0.31 ± 0.19*
0.35 ± 0.68
0.12 ±0.12
2.49 ± 0.18* 60.46 ± 35.37 40.32 ± 0.81*
Rams
(n = 100)
0.06 ± 0.08
0.02 ± 0.03
1.64 ± 0.28* 171.7 ± 65.7* 16.14 ± 10.35 0.05 ± 0.04
Boars
(n = 20)
0.20 ± 0.24
0.05 ± 0.05
0.09 ± 0.11
0.86 ± 0.10 86.20 ± 45.88 12.68 ± 9.09
Stallions
(n = 10)
0.36 ± 0.24*
0.08 ± 0.06
2.16 ± 0.53* 13.09 ± 5.22 33.16 ± 24.36 0.07 ± 0.05
Foxes
(n = 10)
Copper: *p < 0.0001 (rams – bulls, boars, stallions; bulls – stallions; boars – stallions; foxes - stallions); p <
0.01 (foxes – bulls, boars)
Zinc: *p < 0.0001 (boars – foxes); p < 0.001 (boars – bulls, rams); p < 0.01 (boars – stallions)
Iron: *p < 0.01 (bulls – boars); p < 0.05 (bulls – stallions; rams – boars, stallions)
Nickel: *p < 0.05 (foxes – bulls); p < 0.01 (rams – boars; foxes – boars)
Correlation analysis determined high positive relation between iron and zinc in bull (r=0.723) and stallion
(r=0.723) semen, between cadmium and lead in ram (r=0.976) and boar (r=0.973) semen and between iron
and cadmium (r=0.783) as well as between iron and lead (r=0.791) in boar semen. High negative correlation
has been found between nickel and copper in ram (r=-0.709) and between copper and lead in fox semen (0.854).
DISCUSSION
It has been reported that the concentration of copper is the highest in ram semen (2.49 mg/kg w.w.). The
cooper has toxic effects on the seminiferous epithelium as well as on immune system in rams [16,17]. In the
toxic phase of disease primarily the germinative epithelium is damaged. Toxic effects of copper on seminal
plasma are manifested in the decrease of motile spermatozoa percentage and in decrease of malformed sperm
cells [18].
Parenteral administration of iron to swine is a common practice in a pig industry to prevent and threat
anaemia. Besides being a hemopoetic factor, iron plays an important role in modulating the functions of many
cells in the body. Iron deficiency reduce the activity of iron-containing and iron-dependent enzymes [19]. In
FeSO4 /ascorbate-incubated samples, the activities of antioxidant enzymes, superoxid dismutase, glutathione
peroxidase and glutathione reductase were decreased while lipid peroxidation increased as compared to the
control spermatozoa samples. Co – incubation of spermatozoa with fullerenol and FeSO4/ascorbate increase
the activities of antoxidant enzymes and prevent elevation of lipid peroxidation in a dose – dependent matter
[20].
Our analyses showed that the concentration of zinc is significantly higher in boars in comparison with other
males. In relation to zinc the main alteration cause the status of hypozincaemia. The zinc deficiency cause
degenerative changes in spermatogenic cells after meiosis, their depletion and cumulation in the lumen of
seminiferous tubules. Increased occurrence of malformed spermatids indicates impaired course of
spermatogenesis. It has been stated that zinc is an indispensable element for a normal course of
spermatogenesis [6]. As it is well known, that zinc can prevent toxic effect of many toxic elements. We
suggest that the high zinc concentration in boar semen protect mainly their spermatozoa.
Previous studies report that low cadmium dose (40 µg/ml natrium citrate) decrease spermatozoa motility in
relation to time, decrease progressive spermatozoa motility and decrease the percentage of spermatozoa with
the highest motility [21]. In comparison of four different cadmium doses (0.02, 0.1, 0.2 and 2.0 mg CdCl2/ml)
it has been found that the progressive motility, path velocity and straightness are mostly affected in group
91
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
with the highest cadmium concentration [22]. In the study describing the influence of environmental cadmium
on testicular proliferation in roe deer the results suggest delayed proliferation during the pre – rutting period
in animals with high cadmium exposure, but other indicators of effects on the testis were not significant [23].
In relation to lead several investigators reported that heavy lead exposure causes depressed endocrine function
and spermatogenesis [24,25]. Industrial lead emissions lead to dose – related oligospermia and athenospermia.
In nickel, we report significantly higher levels in ram and fox semen in comparison with bulls and boars. A
dose – related depression in stimulated testosterone production of mouse Leydig cells in culture following
either in vivo or in vitro nickel treatment at a dose that does not induce any general toxic or significant
cytotoxic action has been reported [11,13]. The data of the time – course study indicate that the effect of
nickel on testosterone production is both time and concentration dependent and not due to cytotoxicity. We
can conclude that in relation to nickel the most sensitive might be the spermatozoa of rams and foxes.
Generally, our results suggest that there are very significant differences in the concentration of studied
elements in animal semen which might directly effect the spermatozoa quality.
ACKNOWLEDGEMENTS
This study was supported with VEGA grant No. 1/9080/02 of the Slovak Ministry of Education.
REFERENCES
1. Witorsch RJ. Reproductive Toxicology. New York: Raven Press, 1995: p319.
2. Bires J, Bartko P, Huska M. Spectrosc Lett 1997; 30: 1263-77.
3. Rous P, Jelinek P. Cz J Anim Sci 2000; 45: 319-24.
4. Cigankova V, Mesaros P, Bires J, Tomajkova E, Cernota S. Slov Vet J 1994; 19: 134-38.
5. Cigankova V, Mesaros P, Bires J, Ledecky V, Ciganek J, Tomajkova E. Slov Vet J 1998; 23: 97-100.
6. Rodmilans M, Torra M, To-Figueras J, Corbella J, Lopez B, Sanchez C et al. Bull Environ Contam Toxicol
1996; 56: 717-21.
7. Bonde JP, Joffe M, Apostoli P, Dale A, Kiss P, Spano M et al. Occup. Environ. Med. 2002; 59: 234-42.
8. Massanyi P, Uhrin V. Reprod Dom Anim 1996; 31: 629-32.
9. Massanyi P, Uhrin V. J Environ Sci Health 1997; A32: 1459-66.
10. Toman R, Massanyi P. Trace Elem Electrolytes 2002; 19: 114-17.
11. Forgacs Zs, Paksy K, Lazar P, Tatrai E. J Toxicol Environ Health 1998; A55: 101-12.
12. Pandey R, Srivastava SP. Bull Environ Contam Toxicol 2000; 64: 161-67.
13. Forgacs Zs, Nemethy Zs, Revesz Cs, Lazar P. J Toxicol Environ Health 2001; A62: 349-58.
14. Sobti RC, Gill RK. Cytologia 1989; 54: 249-54.
15. Gaur M, Pruthi V, Prasad R, Pereira BMJ. Asian J Androl 2000; 2: 288-92.
16. Gummov B, Botha CJ, Basson AT, Bastianello SS. J Vet Res 1991; 58: 33-9.
17. Vrzgulova M, Bires J, Vrzgula L. Reprod Dom Anim 1993; 28: 108-18.
18. Gamcik P, Bires J, Vrzgula L, Mesaros P. Reprod Dom Anim 1990; 25: 235-41.
19. Mudron P, Baumgartner W, Kovac G, Bartko P, Rosival I, Zezula I. Dtsch Tieraztl Wschr 1996; 103: 13133.
20. Murugan MA, Gangadharan B, Mathur PP. Asian J Androl 2002; 4: 149-52.
21. Massanyi P, Massanyiova K, Pizzi F, Trandžík J, Toman R. Agriculture 1999; 45: 287-95.
22. Massanyi P, Lukac N, Trandzik J. J Environ Sci Health 1996; A31: 1865-79.
23. Blottner S, Frolich K, Roelants H, Streich J, Tataruch F. Reprod Toxicol 1999; 13: 261-67.
24. Sandstead HH, Orth DN, Abe K, Stiel J. Clin Res 1970; 18: 76-82.
25. Robins JM, Cullen MR, Connors BB, Kayne RD. Arch Intern Med 1983; 143: 220-24.
92
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
ALTERATIONS IN SERUM MINERAL PROFILE OF RABBITS
AFTER AN CADMIUM ADMlNISTRATION
Massányi P., Toman R., Valent M.*, Čupka P., Fabiš M., Kováčik J., Kramárová M.
University of Agriculture, Tr. A. Hlinku 2, 949 76 Nitra, Slovak Republic
*West Virginia University, Morgantown, W.V., USA
SUMMARY
A mineral profile of rabbits after an experimental intraperitoneal (1.5 mg.kg-1) and peroral (1,0 mg.kg-1 for 5
months) administration of cadmium was studied.
There were no significant differences of magnesíum, chlorides, sodium, potassium and ratio Na/K in all
experimental groups. We found significant differences in the concentration of phosphorus, calcium and ratio
Ca/P in the group with i.p. application in comparison with the control group and the group with chronic p.o.
application. There were no significant differences in concentration of these parameters among the control
group and the group with chronic administration of cadmium.
INTRODUCTION
Cadmium is chemically similar to zinc and occurs naturally with zinc and lead in sulfide ores. Higher
concentrations are generally associated with natural mineralisation or fallout from atmospheric particulates
containing cadmium, if not artificially raised by manufacturing activities in a particular area. It has been
determined that most of the cadmium that enters into the combustible fraction of municipal solid waste comes
from plastics and pigments in various products. Acrylonitrile Butadiene Styrene copolymer products are the
main source of plastics containing cadmium pigments.
The liver is one of the major storage organs of cadmium and may be adversely affected by this metal. In
exposed workers, changes in liver function are generally slight compared to the changes in renal function
(FRIBERG et al., 1986, GINTER, NAGYOVA, 1991). Long-term ingestion of large amounts of cadmium
had until now been observed only in Japan. This led to kidney dysfunction, as in industriel exposure, and a
severe bone disease known as Itai-itai disease. The importance of cadmium in occupational health is based
mainly on its nephrotoxicity. Proximal tubules are the target of cadmium toxicity. The indicators of renal
damaqe are urinary proteins, which are divided into three categories: the high molecular weight enzymes (I)
alanin aminopeptidase and N – acetyl ß- D - glucosaminidase, the intermediate molecular weight protein (II)
albumin, and the low molecular weight proteins (III) retinol-binding protein and β3-microglobin (MUELLER
et al,. 1992).
The aim of our study was to determine whether cadmium influences selected minerals in blood serum.
MATERIALS AND METHODS
All experiments were conducted on rabbits (Hyla, VÚŽV Nitra). All animals (24) were devided into three
groups (K, A, B). Eight rabbits received cadmium i.p. (1.5 mg.kg-1 body weight). These animals (group A)
were killed 48 hours after administration of cadmium (CdCl2, Siqma Chemical Company, St. Louis). A
chronic experiment (group B) was carried on the same number of animals. Cadmium was applied in the dose
of 1,0 mg.kg-1 b.w. for five months in their pelletized food. The food and the water were available for all
animals ad libitum. All animals were killed after an application period. Cadmium was diluted with the
physiological solution to the claimed concentration. The last qroup (K) was the control receiving no cadmium.
During killing in extremis the blood from the vena jugularis was used for evaluation of selected parameters of
mineral profile (magnesium, phosphorus, chlorides, sodium, potassium, calcium). Magnesium, phosphorus
and chlorides were rated by spectrophotometry (Unicam SP 1800) and sodium, potassium and calcium were
evaluated by flame spectrophotometry (Flapho 4). The serum was obtained by centrifugation at 3000 rpm for
30 minutes.
From final data basic statistical characteristics were calculated (StdDev, Mean), and an analysis of variance
by Scheffe's test was completed for each variable.
93
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
RESULTS
In comparison of the values of magnesium, chlorides, sodium and potassium we found no significant
differences. The level of magnesium was the lowest after the chronic administration. The concentration of
chlorides was in all groups in the range from 141,32 to 147.12 mmol.l-1. The sodium level was very stable
(146.09 - 148.86 mmol,l-1). The lowest average concentration of potassium was after an i.p. acute application
(6.62 mmol.l-1). In comparing the concentrations in the control group (7.11 mmol.l-1) with the concentrations
in the group with chronic administration (7.09 mmol.l-1), we found that the levels were nearly the same.
We found significant differences in concantrations of phosphorus and calcium, and also in the ratio of calcium
to phosphorus. The level of phosphorus was significantly higher (2.23 mmol,l-1) after an i.p. application. The
same effect was seen ín the level of calcium (3.97 mmol.l-1). The Ca/P ratio significantly decreased to 1.36
after an i.p. administration of cadmium,
We found no significant differences in the ratio of sodium to potassium, where the data was from 21.07
(group B) to 21,44 (qroup K).
DISCUSSION
The results of our experiment show that cadmium causes changes in the mineral profile in rabbits. Cadmium
can be toxic to many tissues. KOTSONIS and KLAASSEN (1977) determined the level of 109Cd in the liver,
heart, lungs, kidneys, spleen, testes, intestine, muscles, brain, pancreas, blood, and blood serum, They found a
direct relation between the concentration of cadmium in tissues and cadmium in the blood, which was
dependent on dosage. Also many other authors have decribed toxic effects of cadmium (NRIAGU, 1981:
VARGA et al., 1991: 1033: WAALKES et al., 1983).
During chronic cadmium poisoning, neuralogical pain is observed around and parallel to long bones, the
backbone, pelvic bones, and after sufficient exposure, Milkman's Syndrome occurs: transversal fissures on the
long bones of the
Table 1. Average values of mineral profile parameters
Parameter
Magnesium (mmol.l-1)
Phosphorus (mmol.l-1)
Chlorides (mmol.l-1)
Sodium (mmol.l-1)
Potassium (mmol.l-1)
Calcium (mmol.l-1)
Ca/P
Na/K
Group K
x (s)
1,22
(0,34)
1,88
(0,37)
141,32
(7,70)
147,90
(3,55)
7,11
(1,16)
3,40
(0,24)
1,88
(0,45)
21,44
(4,19)
Group A
x (s)
1,17
(0,09)
2,23*
(0,25)
143,20
(10,09)
146,09
(4,09)
6,62
(0,84)
2,97*
(0,39)
1,36*
(0,29)
22,40
(2,87)
Group B
x (s)
0,94
(0,13)
1,70
(0,38)
147,12
(12,70)
148,86
(3,08)
7,09
(0,50)
3,67
(0,13)
2,24
(0,44)
21,07
(1,48)
* - P<0.05
limbs, on the scapules, and on the pelvic bones with the symptoms of osteoporosis (JAROŠ, 1988). Renal
failure disturbs the metabolism of the minerals of bones and increases urine excretion of calcium and
phosphorus (FRIBERG et al., 1986). In our experiment, we found a disturbance in the Ca/P ratio of the blood
serum 48 hours after i.p. administration. IGUCHI and SANO (1982) reported that cadmium effects
94
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
lysyloxidase and indirectly effects the metabolism of bone collagen. Itai-itai disease is the Japanese
expression of the syndrome describing the serious renal-tubular disorder end osteomalacia associated with
different stages of osteoporosis among people with high exposure to cadmium via food and drinking water.
This disorder of calcium, phosphorus, and vitamin D metabolism caused by renal tubular disorder can explain
the initiation of osteomalacia or osteoporosis. FRIBERG et al. (1986) also found that cadmium decreases PTH
stimulation of adenylcyclase in renal tubular cells, inhibits hydroxylation of 25-OH-D3, increases urine
excretion of calcium, decreases absorption by the gastro-intestinal tract, and directly effects bone
mineralization.
REFERENCES
Friberg,L., Kjellström,T., Nordberg,G.F.: Cadmium. In: Friberg,L. - Nordberg,G.F. - Vouk,V.: Handbook on
the toxicology of metals. Elsevier Sci. Publ. B.V., 1986, 130-184.
Ginter,E., Nagyová,A.: Kadmium: Metabolizmus a mechanizmus toxického pôsobenia. Čs. fyziologie, 40,
1991, 575 - 582.
Iguchi,H., Sano,S.: Effect of cadmium on the bone - collagene metabolism of rat. Toxicol. Appl. Pharmacol.,
62, 1982, 126-136.
Jaroš,F.: Praktická toxikologie, Martin, Osveta 1988.
Kotsonis,F.N., Klaassen,C.D.: Toxicity and distribution of cadmium administered to rats at sublethal doses.
Toxicol. Appl. Pharmacol., 41, 1977, 667-680.
Mueller,P.W., Paschal,D.C., Hammel,R.R., Klincewicz,S.L., Macneil,M.L., Spierto,H., Steinberg, K.K.:
Chronic renal effects in three studies of men and women occupationally exposed to cadmium. Arch. Envir.
Contam. Toxicol., 23, t992, 125 - 136.
Nriagu, J.O.: Cadmium in the environment. Part II. NY - Chichester - Brisbane - Toronto - Singapore. John
Wiley and Sons, 1981.
Varga,B., Paksy,K., Náray,M.: Distribution of cadmium in ovaries, adrenals and pituitary gland after chronic
administration in rats. Acta Physiol. Hung., 73, 1991, 221 - 226.
Vrzgula,L.: Poruchy látkového metabolizmu hospodárskych zvierat a ich prevencia. Príroda, Bratislava, 1990.
Waalkes,M.P., Rehm,S., Perantoni,A.: Metal - binding proteins of the Syrian hamster ovaries : Apparent
deficiency of metallothionein. Biol. Reprod., 39, 1988, 953-961.
95
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
CONCENTRATION OF SELECTED MINERALS IN RABBITS
AFTER AN EXPERIMENTAL ADMINISTRATION OF CADMIUM
Massányi P., Toman R., Valent M.*, Slamečka J**., Fabiš M., Kováčik J., Čupka P., Kramárová M.
University of Agriculture, Tr. A. Hlinku 2, 949 76 Nitra, Slovak Republic
*West Virginia University, Morgantown, W.V., USA
**Research Instutute of Animal Production, Hlohovská 2, 949 91 Nitra, Slovak Republic
ABSTRACT
A mineral profile of rabbits after an experimental intraperitoneal (1.5 mg.kg-1) and peroral (1,0 mg.kg-1 for 5
months) administration of cadmium was studied.
There were no significant differences of magnesíum, chlorides, sodium, potassium and ratio Na/K in all
experimental groups. We found significant differences in the concentration of phosphorus, calcium and ratio
Ca/P in the group with i.p. application in comparison with the control group and the group with chronic p.o.
application. There were no significant differences in concentration of these parameters among the control
group and the group with chronic administration of cadmium.
INTRODUCTION
Cadmium is chemically similar to zinc and occurs naturally with zinc and lead in sulfide ores. Higher
concentrations are generally associated with natural mineralisation or fallout from atmospheric particulates
containing cadmium, if not artificially raised by manufacturing activities in a particular area. It has been
determined that most of the cadmium that enters into the combustible fraction of municipal solid waste comes
from plastics and pigments in various products. Acrylonitrile Butadiene Styrene copolymer products are the
main source of plastics containing cadmium pigments.
The liver is one of the major storage organs of cadmium and may be adversely affected by this metal. In
exposed workers, changes in liver function are generally slight compared to the changes in renal function
(FRIBERG et al., 1986, GINTER, NAGYOVA, 1991). Long-term ingestion of large amounts of cadmium
had until now been observed only in Japan. This led to kidney dysfunction, as in industriel exposure, and a
severe bone disease known as Itai-itai disease. The importance of cadmium in occupational health is based
mainly on its nephrotoxicity. Proximal tubules are the target of cadmium toxicity. The indicators of renal
damaqe are urinary proteins, which are divided into three categories: the high molecular weight enzymes (I)
alanin aminopeptidase and N – acetyl ß- D - glucosaminidase, the intermediate molecular weight protein (II)
albumin, and the low molecular weight proteins (III) retinol-binding protein and β3-microglobin (MUELLER
et al,. 1992).
The aim of our study was to determine whether cadmium influences selected minerals in blood serum.
MATERIALS AND METHODS
All experiments were conducted on rabbits (Hyla, VÚŽV Nitra). All animals (24) were devided into three
groups (K, A, B). Eight rabbits received cadmium i.p. (1.5 mg.kg-1 body weight). These animals (group A)
were killed 48 hours after administration of cadmium (CdCl2, Siqma Chemical Company, St. Louis). A
chronic experiment (group B) was carried on the same number of animals. Cadmium was applied in the dose
of 1,0 mg.kg-1 b.w. for five months in their pelletized food. The food and the water were available for all
animals ad libitum. All animals were killed after an application period. Cadmium was diluted with the
physiological solution to the claimed concentration. The last qroup (K) was the control receiving no cadmium.
During killing in extremis the blood from the vena jugularis was used for evaluation of selected parameters of
mineral profile (magnesium, phosphorus, chlorides, sodium, potassium, calcium). Magnesium, phosphorus
and chlorides were rated by spectrophotometry (Unicam SP 1800) and sodium, potassium and calcium were
evaluated by flame spectrophotometry (Flapho 4). The serum was obtained by centrifugation at 3000 rpm for
30 minutes.
96
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
From final data basic statistical characteristics were calculated (StdDev, Mean), and an analysis of variance
by Scheffe's test was completed for each variable.
RESULTS
In comparison of the values of magnesium, chlorides, sodium and potassium we found no significant
differences. The level of magnesium was the lowest after the chronic administration. The concentration of
chlorides was in all groups in the range from 141.32 to 147.12 mmol.l-1. The sodium level was very stable
(146.09 - 148.86 mmol,l-1). The lowest average concentration of potassium was after an i.p. acute application
(6.62 mmol.l-1). In comparing the concentrations in the control group (7.11 mmol.l-1) with the concentrations
in the group with chronic administration (7.09 mmol.l-1), we found that the levels were nearly the same.
We found significant differences in concantrations of phosphorus and calcium, and also in the ratio of calcium
to phosphorus. The level of phosphorus was significantly higher (2.23 mmol,l-1) after an i.p. application. The
same effect was seen ín the level of calcium (3.97 mmol.l-1). The Ca/P ratio significantly decreased to 1.36
after an i.p. administration of cadmium,
We found no significant differences in the ratio of sodium to potassium, where the data was from 21.07
(group B) to 21,44 (qroup K).
DISCUSSION
The results of our experiment show that cadmium causes changes in the mineral profile in rabbits. Cadmium
can be toxic to many tissues. KOTSONIS and KLAASSEN (1977) determined the level of 109Cd in the liver,
heart, lungs, kidneys, spleen, testes, intestine, muscles, brain, pancreas, blood, and blood serum, They found a
direct relation between the concentration of cadmium in tissues and cadmium in the blood, which was
dependent on dosage. Also many other authors have decribed toxic effects of cadmium (NRIAGU, 1981:
VARGA et al., 1991: 1033: WAALKES et al., 1983).
During chronic cadmium poisoning, neuralogical pain is observed around and parallel to long bones, the
backbone, pelvic bones, and after sufficient exposure, Milkman's Syndrome occurs: transversal fissures on the
long bones of the
Table 1. Average values of mineral profile parameters
Parameter
Magnesium (mmol.l-1)
Phosphorus (mmol.l-1)
Chlorides (mmol.l-1)
Sodium (mmol.l-1)
Potassium (mmol.l-1)
Calcium (mmol.l-1)
Ca/P
Na/K
Group K
x (s)
1,22
(0,34)
1,88
(0,37)
141,32
(7,70)
147,90
(3,55)
7,11
(1,16)
3,40
(0,24)
1,88
(0,45)
21,44
(4,19)
Group A
x (s)
1,17
(0,09)
2,23*
(0,25)
143,20
(10,09)
146,09
(4,09)
6,62
(0,84)
2,97*
(0,39)
1,36*
(0,29)
22,40
(2,87)
Group B
x (s)
0,94
(0,13)
1,70
(0,38)
147,12
(12,70)
148,86
(3,08)
7,09
(0,50)
3,67
(0,13)
2,24
(0,44)
21,07
(1,48)
* - P<0.05
97
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
limbs, on the scapules, and on the pelvic bones with the symptoms of osteoporosis (JAROŠ, 1988). Renal
failure disturbs the metabolism of the minerals of bones and increases urine excretion of calcium and
phosphorus (FRIBERG et al., 1986). In our experiment, we found a disturbance in the Ca/P ratio of the blood
serum 48 hours after i.p. administration. IGUCHI and SANO (1982) reported that cadmium effects
lysyloxidase and indirectly effects the metabolism of bone collagen. Itai-itai disease is the Japanese
expression of the syndrome describing the serious renal-tubular disorder end osteomalacia associated with
different stages of osteoporosis among people with high exposure to cadmium via food and drinking water.
This disorder of calcium, phosphorus, and vitamin D metabolism caused by renal tubular disorder can explain
the initiation of osteomalacia or osteoporosis. FRIBERG et al. (1986) also found that cadmium decreases PTH
stimulation of adenylcyclase in renal tubular cells, inhibits hydroxylation of 25-OH-D3, increases urine
excretion of calcium, decreases absorption by the gastro-intestinal tract, and directly effects bone
mineralization.
REFERENCES
Friberg,L., Kjellström,T., Nordberg,G.F.: Cadmium. In: Friberg,L. - Nordberg,G.F. - Vouk,V.: Handbook on
the toxicology of metals. Elsevier Sci. Publ. B.V., 1986, 130-184.
Ginter,E., Nagyová,A.: Kadmium: Metabolizmus a mechanizmus toxického pôsobenia. Čs. fyziologie, 40,
1991, 575 - 582.
Iguchi,H., Sano,S.: Effect of cadmium on the bone - collagene metabolism of rat. Toxicol. Appl. Pharmacol.,
62, 1982, 126-136.
Jaroš,F.: Praktická toxikologie, Martin, Osveta 1988.
Kotsonis,F.N., Klaassen,C.D.: Toxicity and distribution of cadmium administered to rats at sublethal doses.
Toxicol. Appl. Pharmacol., 41, 1977, 667-680.
Mueller,P.W., Paschal,D.C., Hammel,R.R., Klincewicz,S.L., Macneil,M.L., Spierto,H., Steinberg, K.K.:
Chronic renal effects in three studies of men and women occupationally exposed to cadmium. Arch. Envir.
Contam. Toxicol., 23, t992, 125 - 136.
Nriagu, J.O.: Cadmium in the environment. Part II. NY - Chichester - Brisbane - Toronto - Singapore. John
Wiley and Sons, 1981.
Varga,B., Paksy,K., Náray,M.: Distribution of cadmium in ovaries, adrenals and pituitary gland after chronic
administration in rats. Acta Physiol. Hung., 73, 1991, 221 - 226.
Vrzgula,L.: Poruchy látkového metabolizmu hospodárskych zvierat a ich prevencia. Príroda, Bratislava, 1990.
Waalkes,M.P., Rehm,S., Perantoni,A.: Metal - binding proteins of the Syrian hamster ovaries : Apparent
deficiency of metallothionein. Biol. Reprod., 39, 1988, 953-961.
98
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
FUNKCIA ZINKU V ORGANIZME SAMCOV
Mesároš P., Cigánková V., Bíreš J., Černota S.
Univerzita veterinárskeho lekárstva, Košice
ABSTRACT
After the i.m. application of ZINDEP inj. (on the basis of elementary zinc and zinc oxide). It was found that:
•
Its biological efficacy in the experimental group manifested already on d 8, while the maximum levels
were found on d 30 and 60 after its administration.
• An increase in Zn level in the ejaculate occurred and its highest amount was recorded on d 60 after
administration.
• During the period observed, the preparation markedly increased the sperm density and activity (bulls).
ÚVOD
V posledných rokoch sú intenzívne študované základné biologické funkcie jednotlivých mikroelementov,
ktorých prítomnosť v organizme je podmienkou pre plynulý a nerušený priebeh reprodukčných funkcií u
samcov. Zinok patrí medzi esenciálne prvky pre všetky druhy žijúcich organizmov a ako súčasť
metaloenzýmov zasahuje do všetkých životne dôležitých funkcií. Reprodukčné orgány samčích a samičích
zvierat ovplyvňuje priamo hypofyzárno-gonadálnou osou. U samcov reguluje vylučovanie hypofyzárnych
gonadotropínov, androgénov a testosterónu ( O'DELL, 1988). Pri nedostatku zinku pri mladých jedincoch sa
zastavuje vývoj semenníkov a tubulárny epitel atrofuje ( HATCH a kol. 1987; BÍREŠ a kol. 1987;
CIGÁNKOVÁ, 1994). Plemenníci s nedostatkom zinku produkujú ejakuláty s klesajúcou motilitou, hustotou
a percentom prežívajúcich spermií, v dôsledku čoho je znížená aj jeho fertilita. Výsledkom je potom celková
porucha spermatogenézy (CIGÁNKOVÁ a kol. 1994), čo sa prejaví nižšou oplodňovacou schopnosťou
produkovaného semena (BÍREŠ a VRZGULA, 1985).
Zinok sa zúčastňuje na strate bunkových a organelových membrán a zároveň ich chráni pred vonkajšími
vplyvmi, čo je zvlášť dôležité pre spermálne bunky v procese spracovania semena ( REYES a kol. 1993).
Cieľom práce bolo posúdiť biologickú účinnosť prípravku Zindep inj. u býkov, baranov a žrebcov na vybraté
parametre metabolizmu, koncentráciu Zn v semene a jeho kvalitatívne vlastnosti.
MATERIÁL A METODIKA
V našich pokusoch sme použili 7 býkov slov. strakatého dobytka, 13 baranov plemena merino a 4
teplokrvných žrebcov. U všetkých zvierat pred zaradením do pokusu sme stanovili hladinu zinku v krvi, ktorú
sme odoberali z v. jugularis a zinok v krvnom sére sme stanovovali na prístroji Perkin Elmer - 1.100 metódou
atómovej spektrofotometrie s použitím plameňovej techniky.
Piatim pokusným býkom s hypozinkémiou sme aplikovali jednorazovo prípravok Zindep inj. a. u. vet do
svaloviny krku. v dávke 3 mg Zn.kg-1 živej hmotnosti. Štyrom žrebcom sme uvedený prípravok podali v
dávke l mg Zn.kg-1 ž.h. a ôsmim pokusným baranom v dávke 10 mg Zn.kg-1 ž.h. Počas sledovaného obdobia
(8., 20., 30. a 60.deň po aplikácii) boli jednotlivé druhy zvierat chované v rovnakých podmienkach. Ejakulát
sme získavali pomocou umelej vagíny pravidelne dvakrát týždenne (okrem žrebcov) a hodnotili bežnými
spermatologickými metódami.
VÝSLEDKY A DISKUSIA
Východisková zinkémia bola u pokusných býkov 8,8 µmol.-1 u kontrolných 6,8 µmol.-1. Maximálnu
zinkémiu sme pozorovali na 30.deň pokusu (17,8 µmol.-1), čo oproti východiskovej hodnote predstavuje
nárast o vyše 100 %. Na približne rovnakej vysokej úrovni sa udržiavala hladina zinku v krvnom sére aj na
60.deň pokusu. V kontrolnej skupine sa koncentrácia Zn v krvnom sére v priebehu experimentu pohybovala
od 6.8 do 8,2 µmol.l-1. Pozitívny vplyv prípravku Zindep inj. na hladinu zinku v sére sme zaznamenali aj pri
sledovaní baranov a žrebcov.
99
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
Obsah zinku v ejakuláte pokusných býkov bol pred podaním prípravku 51,7 mg.l.-1. Signifikantné zvýšenie
hladiny Zn sme v ejakuláte ošetrených býkov pozorovali v porovnaní s východiskovými hodnotami na 30. a
60.deň (61,9 resp. 88,0 mg.l.-1). Hladiny Zn kontrolnej skupiny sa počas sledovaného obdobia líšili nepatrne
(50,3 až 52,0 mg.l.-1 ).
Množstvo zinku v ejakuláte baranov pred aplikáciou prípravku bolo u pokusnej skupiny 9,7 mg.l.-1
a kontroly 11,4 mg.l.-1. Signifikantná významnosť rozdielov hladín Zn v ejakuláte experimentálnych baranov
sa oproti kontrolnej skupine potvrdila na 30. a 60.deň experimentu (podobne ako pri býkoch).
Počiatočná hladina Zn v semene sledovaných žrebcov bola 0,7 mg.l.-1. Maximálny nárast bol zaznamenaný
na 30.deň experimentu - 1,9 mg.l.-1 a na 60.deň 1,2 mg.l.-1.
Pri sledovaní vybraných spermiologických ukazovateľov pri býkoch sme zistili, že priemerný objem
ejakulátu pred aplikáciou bol 5 ml. Najvyššiu hodnotu tohto ukazovateľa sme zaznamenali 9.týždeň
sledovania (5,9 ml). Pri hodnotení aktivity spermií sme zaznamenali najvyššie hodnoty 4.týždeň pokusu - 80
% a 9.týždeň - 77 % aktívnych spermií.
Hodnoty sledovaných ukazovateľov ejakulátu baranov (pokusných aj kontrolných) boli počas sledovaného
obdobia v rámci normy. Podobné zistenia boli zaznamenané aj pri žrebcoch.
Hladiny vybraných prvkov v ejakulátoch hospodárskych zvierat a ich vzťah ku kvalite spermií študovali
MASSÁNYI a TRANDŽÍK (1991), MASSÁNYI a kol. (1996)a LUKÁČ a kol.( 2000).
LITERATÚRA
BÍREŠ, J. a Vrzgula, L. : Veterinářství, 35, 1985:62-64.
BÍREŠ, J. a kol: Biol. chem. Vet, (Praha), 23, 2, 1987:135-141.
CIGÁNKOVÁ,V. a kol: Slov. vet. čas., XIX, 3, 1994:134-138.
LUKÁČ,N., MASSÁNYI,P., TOMAN, R., TRANDŽÍK, J., SLAMEČKA, J., KOVÁČIK, J., BÁRDOS, L:
Proceeding Book, Lipt. Ján, 2000:258-260.
MASSÁNYI, L., TRANDŽÍK, J.: Vet. Med. ( Praha ), 36, 1991: 79-92.
MASSÁNYI, P., TRANDŽÍK, J., MASSÁNYIOVÁ, K., ČELOVSKÝ, M.: Acta Zootechnica, 51, 1996:9598.
HATCH, P.A. a kol.: Nutr. Rep. Int., 35, 1987:1175-1185.
REEVES, P.G. a kol.: J. Nutr., 118, 1988:622-626.
100
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
MIKROBIOLOGICKÁ KVALITA MÄSA HUSÍ
Mindek S.1, Kačániová M.2, Weis J.3, Košťálová D.2
1
Katedra morfológie stavovcov FAPZ, 2Katedra mikrobiológie FBP, 3Katedra hydinárstva FAPZ, Slovenská
poľnohospodárska univerzita v Nitre, Tr. A. Hlinku 2, 949 76 Nitra
ABSTRACT
Our study was aimed to investigation of the microbiological properties of geese meat. We have followed total
number of microorganisms in the GTC agar, by 30 °C and 48 hour, number of coliform bacterias in Lactose
Bile Salt agar, by 37 °C and 24 hour and number of aerobic and mesophilic anaerobic microorganisms in the
MPA agar, by 25°C and 72 hour. The determination of microorganisms were done to accordance with norms.
ÚVOD
Z hľadiska udržania si zdravia a podpory zdravia je mäso ako potravina pre človeka podstatná. Je dôležité
rozdeliť si mäso na jednoznačne doporučované, na druhy, ktoré majú v ľudskej výžive pre svoje klady a
zápory problematickejšie postavenie a na druhy celkom nevhodné pre ľudskú výživu. Preto sa odporúča
konzumovať hlavne diétne druhy mäsa a ich výrobky.
Steinhauser (2000) uvádza, že stavba tráviaceho traktu človeka sa anatomicky a fyziologicky vyvíjala tak, že
je schopná využiť mäso zvierat ako súčasť potravy. Mäso a jeho výrobky sú pre človeka zdrojom bielkovín,
plnohodnotných tukov, vitamínov. Bielkoviny mäsa sú z nutričného a technologického hľadiska jeho
najvýznamnejšou zložkou, nakoľko obsahujú esenciálne aminokyseliny. V čistej svalovine sa nachádza 1820% bielkovín.
Grieger et al (1991) uvádza, že baktérie majú značný význam z hľadiska hygienického i technologického. Z
mikroorganizmov sú to práve baktérie, z ktorých niektoré druhy sa využívajú ako typické indikátorové
mikróby; napr. koliformné baktérie, ale baktérie sú tiež hlavnou skupinou mikroorganizmov, ktorá vyvoláva
ochorenia alimentárneho pôvodu; napr. salmonelózu.
MATERIÁL A METODIKA
Ako pokusné zvieratá boli použité húsatá tešedíkovských husí, pochádzajúcich zo šľachtiteľského chovu
v Tešedíkove. Samotný výkrm prebiehal od 1 - 56 dňa veku húsat. Zvieratá boli kŕmené štandardnou krmnou
zmesou pre výkrm húsat.
V pokuse sme sledovali kvantitatívne zastúpenie skupín mikroorganizmov v mäse husí a gunárov.
Boli zostavené 3 skupiny zvierat, v každej skupine samostatne obidve pohlavia. Z každej skupiny sme na
mikrobiologickú analýzu vybrali po 5 ks zvierat oboch pohlaví.
1. variant - kontrolná skupina, bez použitia probiotického preparátu
2. variant - použitie organického selénu Sel-Plex, vit. E., Bio-Mos
3. variant – použitie organického selénu Sel-Plex, vit. E., Mycosorb
Biologické preparáty Sel-Plex, Bio-Mos a Mycosorb sú produkty firmy Alltech. Sel-Plex -selénové kvasinky
poskytujú selén vo forme selénoaminokyselín, ktoré sú obyčajne prítomné v rastlinách. Selén Sel-Plex chráni
hospodárske zvieratá pred karenciami nedostatku zabezpečením zvýšenej adsorbcie a ukladaním selénu v
biologicky užitočných množstvách a formách. Bio-Mos je produkt obsahujúci oligosacharidy mannanov a
používa sa ako doplnok do krmiva. Je produkovaný kvasinkami Saccharomyces cerevisiae pri fermentácií
zmesi cukrov. Oligosacharidy tiež obsahujú di-esterifikované skupiny fosforečnanov, ktoré môžu prispievať k
adsorbcii určitých baktérií. Mycosorb je unikátny prípravok z esterifikovaných glukomannanov, pochádzajúci
z bunkových stien kvasiniek.
Stanovovali sme celkový počet mikroorganizmov na GTK agare, počet koliformných baktérií na VČŽL agare
a počet mezofilných anaeróbnych mikroorganizmov na MPA agare. Každá vzorka sa po odobratí
zhomogenizovala. Vzorky sme očkovali za použitia dvoch riedení v troch opakovaniach na Petriho misky za
dodržiavania aseptických podmienok počas práce. Po kultivácii pre stanovenie celkového počtu
mikroorganizmov počas 72 hodín pri teplote 30 o C, stanovení počtu koliformných baktérií počas 48 hodín pri
101
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
37 o C a počet mezofilných anaeróbnych počas 72 hodín pri 25 °C sme odčítali počty vyrastených kolónií.
Zistené hodnoty sme prepočítali podľa príslušných riedení a vypočítali priemerné hodnoty ktoré sme
porovnávali s normami.
VÝSLEDKY
Priemerné počty baktérií v mäse husí v log.g-1
variant
CPM
koliformné
mezofilné
baktérie
anaeróbne
I.♀
5,6
3,2
4,2
♂
5,3
2,6
3,1
II.♀
4,6
1,9
2,9
♂
4,5
1,9
2,7
III.♀
4,6
2,4
2,9
♂
4,4
1,4
2,8
Zhodnotením mikrobiologickej kvality mäsa husí a porovnaním výsledkov z Potravinovým Kódexom SR 4.
hlavy 1. časti sme zistili, že mäso husí vyhovovalo požiadavkám v celkovom počte mikroorganizmov
a v počte koliformných baktérií a nevyhovovalo počtu mezofilných anaeróbnych sporulujúcich
mikroorganizmov v kontrolnom variante.
Porovnaním výsledkov medzi jednotlivými variantmi sme zistili, že vo variantoch kde boli použité biologické
preparáty, organický selén a vitamín E boli nižšie počty mikroorganizmov ako v kontrolných variantoch bez
použitia biologického prípravku.
DISKUSIA
Steinhauser (2000) uvádza, že spektrum mikroorganizmov na povrchu mäsa je veľmi široké. Medzi
najčastejšie izolované druhy z gramnegatívnych baktérií patria príslušníci rodov Acinetobacter, Aeromonas,
Alcaligenes, Enterobacter, Citrobacter, Moraxella, Pseudomonas, Escherichia, Serratia, Psychrobacter,
Shewanella, Yersinia.
Väčšina mikroorganizmov, ktoré sa vyskytujú v prostredí porážky sú mezofilné mikroorganizmy, rastú pri
teplote 20 - 45°C s optimom rastu medzi 30 - 40°C. Je dôležité upozorniť, že okrem saprofytických
mikroorganizmov sa môžu nachádzať na povrchu mäsa aj patogény, ktoré sú pôvodcami alimentárnych
ochorení. Patria sem salmonely, Campylobacter jejuni, Yersenia enterocolitica, Listeria monocytogenes,
Clostridium perfringens, E. coli 0157:H7, Staphylococcus aureus.
Väčšina mikroorganizmov, ktoré sa vyskytujú v prostredí porážky sú mezofilné mikroorganizmy, rastú pri
teplote 20 - 45°C s optimom rastu medzi 30 - 40°C. Je dôležité upozorniť, že okrem saprofytických
mikroorganizmov sa môžu nachádzať na povrchu mäsa aj patogény, ktoré sú pôvodcami alimentárnych
ochorení. Patria sem salmonely, Campylobacter jejuni, Yersenia enterocolitica, Listeria monocytogenes,
Clostridium perfringens, E. coli 0157:H7, Staphylococcus aureus (Honickel, 1999).
Aby sa predišlo riziku vzniku ochorení v dôsledku konzumácie kontaminovaného mäsa a mäsových výrobkov
biologicky aktívnymi mikroorganizmami, boli na ochranu obyvateľstva v tomto smere prijaté patričné
zákony. V nadväznosti na Zákon o potravinách sa vypracoval Potravinový kódex SR zo dňa 20.05.1996, v
ktorom sú ustanovené aj mikrobiologické požiadavky pre mäso a mäsové výrobky.
LITERATÚRA
GRIEGER, C.: Mikrobiológia poživatín živočíšneho pôvodu. In: Bratislava - Príroda, 1991, II. vydanie, 272
s, ISBN 80-07-00388-6
STEINHAUSER, L. et al.: Produkce masa. In: Vydavatelství LAST, 2000, 464 s., ISBN 80-900260-7–9.
HONICKEL, K. O.: Neue Daten über den Chlosererin gehalt in Flesch. In: Flesch, roč.49, 1999, 5, č. 8, s 39 –
40.
102
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
OBSAH ŤAŽKÝCH KOVOV V KRVNOM SÉRE A V MLIEKU DOJNÍC
PASENÝCH V IMISNE ZAŤAŽENEJ OBLASTI STREDNÉHO SPIŠA
Mlynár R., Rajčáková Ľ., Gallo M.
Výskumný ústav živočíšnej výroby, Nitra, ul. SNP 2/1278, 058 01 Poprad
ABSTRACT
Aim our work was detect effect of feeding to dairy cows seminatural grassland from imission loaded area in
Central Spiš on content of heavy metals in blood and milk. Content of lead in milk thee move interval 0,027 0,046 mg.kg-1, content of cadmium 0,001 - 0,004 mg.kg-1. Fince in limit grew more strict with content of lead
in milk exceeded highhest allowable amount in all samples way observed.
ÚVOD
Hlavným cieľom poľnohospodárskej produkcie je výroba kvalitných potravín.. Potraviny sú významným
zdrojom ťažkých kovov a ostatných škodlivých látok vo výžive ľudí, preto WHO poukazuje na nutnosť
znižovania obsahu ťažkých kovov v potravinách (Miranda et al. 2001). V posledných rokoch sa zvýšil záujem
o obsah olova v mlieku, a to hlavne z dôvodu negatívneho vplyvu na inteligenčný koeficient u detí (Ysart et
al., 2000). V našej práci sme sa zamerali na sledovanie obsahu Pb, Cd, Zn a Cu v krvnom sére a mlieku dojníc
pasených v imisne zaťaženej oblasti stredného Spiša.
MATERIÁL A METÓDA
Pokus s 10 dojnicami pinzgauského plemena sme realizovali počas pasienkovej sezóny v imisnej lokalite
stredného Spiša na PD Odorín. Vzorky trávneho porastu, krvi (vena jugularis) a mlieka sme odobrali 1 - krát
v mesiacoch jún, júl, august a september. Obsahy Pb, Cd, Zn a Cu sme analyzovali na AAS s grafitovou
kyvetou (prístroj Solar 939). Namerané hodnoty sme štatisticky spracovali a vyhodnotili Studentovým ttestom.
VÝSLEDKY A DISKUSIA
V tabuľke č. 1 uvádzame stanovené koncentrácie rizikových prvkov v trávnom poraste v sledovanej lokalite.
Tieto koncentrácie neprekračovali najvyššie prípustné množstvá nežiadúcich látok v mg.kg-1 krmiva.
Tabuľka č. 1. Obsah ťažkých kovov v trávnom poraste (mg.kg-1 sušiny)
(n = 6)
Pb
Cd
Zn
Cu
x
7,59
0,24
37,18
7,69
I. odber
s
1,89
0,14
3,24
0,53
0,77
0,06
1,32
0,21
sx
x
18,81
0,48
35,35
11,33
II. odber
s
3,73
0,08
3,95
1,71
sx
1,52
0,03
1,61
0,70
x
5,08
0,50
34,65
9,45
III. odber
s
0,35
0,03
2,62
0,49
sx
0,14
0,01
1,07
0,20
x
4,68
0,54
36,60
9,29
IV. odber
s
0,36
0,05
4,94
1,08
0,15
0,02
2,02
0,44
sx
Pb: P < 0,05;2 : 1,3,4; Cd: P < 0,05; 1 : 2,3; Zn: P < 0,01; 1 : 4; Cu P < 0,01; 1 : 2
103
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
Koncentrácie Pb, Zn a Cu boli podstatne vyššie ako bežne uvádzané hodnoty, alebo hodnoty, ktoré pre
sledované prvky uvádzajú vo svojich prácach napr. Hronec (1996) Pb 3,7 - 6,4 mg.kg-1, Zn 21,4 - 29,9 mg.
kg-1, Cu 1,51 - 1,69 mg.kg-1 a korelujú s hodnotami, ktoré zistili Gallo a kol. (1993).
Tabuľka č. 2 uvádza koncentrácie rizikových prvkov v krvnom sére dojníc. Koncentrácia Pb a Cd v krvnom
sére dojníc je hlboko pod hranicou, ktorú udávajú Piskač a Kačmar (1985). Naproti tomu v obsahu Zn a Cu
sme zistili relatívne nízke hodnoty oproti referenčným hodnotám, ktoré uvádzajú Slanina a kol. (1991).
Tabuľka č. 2. Obsah ťažkých kovov v krvnom sére dojníc (µmol.l-1)
N = 10
Pb
Cd
Zn
Cu
x
0,089
0,056
7,018
6,883
I. odber
s
0,025
0,006
1,077
1,415
sx
0,010
0,002
0,440
0,577
x
0,057
0,071
7,935
7,063
II. odber
s
0,022
0,006
1,153
0,787
sx
0,009
0,002
0,471
0,321
x
0,081
0,062
7,863
5,857
III. odber
s
0,017
0,003
0,515
0,797
0,007
0,001
0,210
0,326
sx
x
0,083
0,054
7,518
6,315
IV. odber
s
0,015
0,005
0,340
0,664
0,006
0,002
0,139
0,271
sx
Koncentrácie rizikových prvkov v mlieku sme uviedli v tabuľke č. 3. V porovnaní s výsledkami Kofera a kol.
(1987), ktorí zistili, že v Rakúsku bol priemerný obsah Cd v mlieku 0,0001 mg.l-1 a obsah Pb 0,0024 mg.l-1,
sú nami zistené hodnoty rádovo vyššie. Obsah olova sa pohyboval v rozpätí 0,027 - 0,046 mg.kg-1, obsah Cd
0,001 - 0,004 mg.kg-1. Problematikou rizikových kovov sa zaoberali aj Larsen et al. (1995), ktorí udávajú ako
medznú hodnotu 0,005 mg.kg-1 olova v mlieku. Stanovené koncentrácie sledovaných prvkov v mlieku úzko
súvisia s ich obsahom v trávnom poraste. Sprísnenie limitu obsahu olova v mlieku na 0,02 mg.kg-1,by mohlo
priniesť niektorým výrobcom mlieka starosti, hlavne vo východoslovenskom regióne.
Tabuľka č. 3. Obsah ťažkých kovov v mlieku (mg.kg-1)
n = 10
Pb
Cd
Zn
Cu
x
0,046
0,004
1,956
0,169
I. odber
s
0,018
0,002
0,749
0,085
0,006
0,001
0,237
0,027
sx
x
0,033
0,002
1,845
0,207
II. odber
s
0,009
0,001
0,474
0,338
0,003
0,000
0,150
0,107
sx
x
0,027
0,006
2,155
0,118
III. odber
s
0,013
0,011
0,755
0,041
0,004
0,003
0,239
0,013
sx
x
0,042
0,001
2,335
0,046
IV. odber
s
0,012
0,001
0,689
0,023
sx
0,004
0,000
0,218
0,007
ZÁVER
Na základe dosiahnutých výsledkov konštatujeme, že obsah sledovaných ťažkých kovov v trávnom poraste
prekračoval bežné hodnoty sledovaných prvkov v nekontaminovaných oblastiach. Obsah olova v mlieku na
základe sprísneného limitu prekračoval najvyššie prípustné množstvo vo všetkých nami sledovaných
odberoch. Obsahy ostatných sledovaných ťažkých kovov v mlieku aj napriek mierne zvýšeným hladinám
vyhovovali norme.
LITERATÚRA u autorov
104
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
PRIENIK RIZIKOVÝCH KOVOV
DO PEKÁRSKYCH SUROVÍN A POTRAVÍN
Muchová Z.
Slovenská poľnohospodárska univerzita, Nitra
ABSTRACT
Results on investigation of Cd, Pb, Cu, Cr, Zn, Mn, Fe, Ni, Co penetration into milling products (fractions I–
IV) at 8 sites at an endangered locality in Spiš-region are presented here. At all sites, the Cd-concentrations
were above the limit for all milling products and all included species of cereals Triticum aestivum, L. (winter
and spring), Hordeum sativum, L. (winter and spring), and Triticosecale. Supercritical concentration of Pb in
all milling products was determined for a single site only, at other sites only for bran. Values above limits
were found also for other elements (mainly or solely in bran) with the exception of Ni and Fe. Concentrations
of all elements increase from lower to higher fractions. The crumb analyses (bakery goods from wheat and
triticosecale flour) have shown the preservation, i.e. the penetration, of supercritical concentrations of Cd and
Pb (see also the included figure for more).
ÚVOD
Cereálie sú z hľadiska obsahu ťažkých kovov všeobecne považované za najmenej rizikové produkty (Milačič
& Kralj, 2003; Goyer, 1995; Petřiková, 1990; Banu et al., 1985). Napriek tomu sa zisťujú nadlimitné hodnoty
aj v cereálnych potravinách (napr. Milačič & Kralj, 2003; Čech & Kalaš, 1993).
Skúmaná lokalita patrí medzi najviac ťažkými kovmi kontaminované oblasti SR, v ktorých sa zdroje
kontaminácie historicky postupne prekrývali, vznikali geochemicko-antropogénne anomálie rizikových
prvkov (Čurlík & Ševčík, 2000). V takýchto podmienkach sa dá, lepšie ako v iných, skúmať prienik
a kumulácia ťažkých kovov do rastlinnej produkcie.
MATERIÁL A METODIKA
Spracované boli vzorky Triticum aestivum, L. (ozimná i letná forma), Hordeum sativum, L. (ozimná i jarná
forma) a Triticosecale z 8 stanovíšť na PD Kľuknava. Lokalita je v klimaticky teplej a mierne vlhkej oblasti,
prevažuje v nej pôdny typ kambizem. Vybrané stanovištia sú dobre zásobené P, vyhovujúco až dobre K a Mg,
vysoko Zn a Cu, stredne Mn, Fe, B.
Vzorky boli vyhodnotené tak bežnými, ako aj špeciálnymi technologickými metódami (mlynský pokusný
zámel a pokusné pečenie). V získaných mlynských frakciách (I–IV) a v striedke pekárskych výrobkov boli
stanovené Fe, Mn, Zn, Cu, Co, Ni, Cr, Pb a Cd v mg kg-1 metódou AAS po mineralizácii spopolnených
vzoriek zriedenou HNO3(1:3).
VÝSLEDKY A DISKUSIA
Na všetkých stanovištiach boli zistené nadlimitné hodnoty Cd vo všetkých mlynských produktoch získaných
mletím zrna skúmaných druhov obilnín. Najvyšší obsah bol zistený v pšenici jarnej, potom ozimnej, jačmeni
ozimnom, jarnom a najnižší v triticale. Rozbory striedky pokusne upečených výrobkov z nízkovymletých
mlynských frakcií pšenice a triticale potvrdili zachovanie nadlimitného obsahu v poradí: pšenica jarná,
ozimná, triticale.
Nadlimitný (resp. dosiahnutý limit) obsah Pb bol zistený vo všetkých mlynských produktoch len na
1 stanovišti, na ďalších prevažne len v otrubách. V otrubách bol na 6 stanovištiach zistený nadlimitný obsah
Zn, na 5 Mn (len frakcia IV) na 4 Cu (prevažne len IV). V 2 prípadoch bol dosiahnutý limit u Cr (IV, triticale
a j. jačmeň). Výrazne zvýšený obsah bol aj u Co, prevažne v otrubách, na všetkých lokalitách. Ni a Fe
neprekročili stanovené limity. Obsah všetkých kovov v podstate plynulo narastá od nízko- k vysokovymletým
produktom (viď. obr.).
105
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
Obr. 1: Štandardný rozptylový maticový diagram (scatterplot),
viď. napr. R-Core Team, 1997–2003 resp. Zvára & Štěpán, 2001–2002, ilustrujúci súvislosti prieniku ťažkých kovov do
mlynských frakcií (I–IV) a striedky (Crumb) pre skúmané lokality (1-8) a plodiny (Triticum aestivum, L. – ozimná W
i letná forma SW, Hordeum sativum, L. – ozimná B i jarná forma SB a Triticosecale T). Znázornené trendy (tak krivky
ako aj korelácie) sú len na ilustráciu tendencií pozorovaných v dátach (smer, sklon). Množstvo a druh vzoriek pre
skúmané kombinácie parametrov (Lokalita–Locality, Druh–Species, Časť–Part=4 mlynské frakcie plus striedka) sú
zrejmé z (3x3) panela vľavo hore. Hodnoty sú uvedené ako percentuálne vyjadrenie v jednotkách použitých limitných
koncentrácií (Mn 49; Zn 50; Cu 10; Co 0,09; Ni 3; Cr 0,4; Pb 0,5; Cd 0,05 všetko v mg kg-1). Hodnoty pre Fe nie sú
uvedené, keďže Fe je bez osobitného obmedzenia.
Fig. 1: Standard scatterplot matrix, see e.g. R-Core Team, 1997–2003 event. Zvára & Štěpán, 2001–2002, illustrating
connections of heavy elements’ penetration into milling fractions (I–IV) and crumb for investigated sites (localities 1–8)
and cereals (Triticum aestivum, L. – winter W and summer SW, Hordeum sativum, L. – winter B and spring SB
and Triticosecale T). Presented trends (curves and correlations, as well) are for guiding the eye on general tendencies in
the data (direction, slope) only. Quantity and kind of samples for the investigated combinations of parameters (Localities,
Species, Parts = fractions + crumb) are obvious from the 3x3 upper left panel. The values are percentages of the used
critical concentrations (Mn 49; Zn 50; Cu 10; Co 0.09; Ni 3; Cr 0.4; Pb 0.5; Cd 0.05 everything in mg kg-1). Fe values
aren’t included as there is no special limit on Fe.
LITERATÚRA
1.
2.
3.
4.
5.
6.
7.
8.
Banu, C. et al. 1985. Food products and their toxicity. Bucharest: Technical Publishing House
Čech, D. – Kalaš, J. 1993. In: Možnosti ovplyvňovania kvality surovín a potravín rastlinného pôvodu,
Nitra: VES SPU
Čurlík, J. – Ševčík, P. 2000. Rizikové prvky v pôdach Slovenska. In: Cudzorodé látky v životnom
prostredí , III. medzinárodná konferencia, Nitra: VES SPU
Goyer, R. 1995. Nutrition and metal toxicity. Am. J. Clin. Nutr. 61
Milačič, R. – Kralj, B. 2003. Eur. Food Res. Technol., http://www.springer.de/
Petřiková, A. 1990. Rostl. výr. 36, 4
R-Core Team, 1997–2003. R ("GNU S"), http://cran.r-project.org/
Zvára, K. – Štěpán, J. 2001–2002. Praha: MATFYZPRESS, Bratislava: Veda
Príspevok vznikol pri riešení GP Vega 1/9077/02
106
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
ÚČINKY INTERAKCIÍ ZINKU A SELÉNU S KÁDMIOM
NA IMUNITNÝ SYSTÉM HYDINY
Naď P., *Ďatelinka I., Skalická M., Koréneková B., Herich R.
Univerzita veterinárskeho lekárstva, Výskumný ústav veterinárskej medicíny UVL,Košice
*UPJŠ Prirodovedecká fakulta, Košice
ABSTRACT
The aim of the study was following effect of the Cd on the weight gain and some parameters of immunite
system of the poultry. At the same time effect of the Se and Zn after application of Cd was observed.
Experimental broilers, were divided into 6 groups. The control group was fed complete feed mixture.
Cadmuim was applied in concentration 1.5 mg/kg in the foodstuffs in the 2. experimental group. In the 3.
experimental group, Se was applied in the concentration 3 times higher in comparison to recommended limit
for feed mixture. In the group 4., combination of Cd and Se was added. In the 5. group, zinc was applied in
the concentration 3 times higher in comparison to recommended limit. In the group 6., combination of Cd and
Zn was added. The increase of weight was higher in the group with addition of Cd+Zn (2,83 kg) as well as
in the Se group in comparison to group with addition of Cd (2,45 kg) and combination of Cd and Se (2,43
kg). The concentrations the total proteins and total immunoglobulins among groups were not observed
statistical significant importance differences. The importance increase of the production of antibodies against
specific antigens was obtained in the control group in comparison to the other experimental groups.
ÚVOD
Kadmium patrí medzi významné kontaminanty životného prostredia. V stopových množstvách sa nachádza
v morskej vode, vo vyšších koncentráciách v prostredí popri cestách, v oblastiach s intenzívnou priemyselnou
činnosťou (Hecl,2000) a v pomerne vysokých koncentráciách bolo zistené v komerčných fosfátových
hnojivách. Je známa jeho toxicita pre rôzne druhy živočíchov a karcinogenné i teratogenné účinky.
Množstvo 0,5 ppm kadmia sa považuje za maximálnu tolerovateľnú dennú dávku pre hospodárske zvieratá
(McDowell, 1992). V nízkych dávkach Cd stimuluje imunitný systém, vyššie koncentrácie pôsobia
imunodepresívne (Pistl a kol., 1995, Vasilyeva et al.,2001). Jeho vplyv na reprodukčný aparát u cicavcov
sledovalo viacero autorov medzi nimi aj Massaniy a kol.(2000) a Toman a kol. (1999). Pribilincová a kol.
(1996) publikovali niekoľko prác o účinku rôznych dávok kadmia na produkčnú účinnosť u hydiny. Cieľom
práce bolo sledovať účinok kadmia v interakcií so zinkom a selénom na produkčné parametre a niektoré
ukazovatele imunitného systému hydiny.
MATERIÁL A METODIKA
Boli použité brojlery plemena Ross, umiestnené v experimentálnych priestoroch a kŕmené zmesou BR1 do
14 dní veku, potom až do konca experimentu kŕmnou zmesou BR2 ad libitum. Brojlery boli rozdelené do 6
skupín v každej po 30 kusov - skupina kontrolná; skupina s prídavok kadmia; skupina s prídavkom selénu;
skupina selén +kadmium; skupina s prídavkom zinku a skupina s prídavkom zinok+kadmium. Uvedené kovy
boli zvieratám podávané v množstve zodpovedajúcom trojnásobku doporučeného obsahu v kŕmnej zmesi, do
malého objemu vody pri rannom napájaní. V deň zahájenia aplikácie prípravkov boli všetky zvieratá
subkutánne vakcinované antigénom BSA v množstve 1 mg v 10% roztoku alhydrogélu v dávke 0,5 ml na kus
a rovnakou dávkou revakcinované po 3 týždňoch. V týždňových intervaloch boli sledované prírastky
hmotnosti a spotreba kŕmnej zmesi. V týždňových intervaloch boli z vena ulnaris odoberané vzorky krvi.
V krvi bol stanovovaný diferenciálny krvný obraz, fagocytárna aktivita, obsah protilátok proti špecifickému
antigénu ELISA metódou, obsah celkových imunoglobulínov a celkových bielkovín (Biolatest LACHEMA).
107
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
VÝSLEDKY A DISKUSIA
Prírastok hmotnosti u brojlerov bol najvyšší v skupine prijímajúcej kamium a zinok. V závere experimentu
dosahovala priemerná hmotnosť brojlerov 2,83 kg, čo predstavuje vyšší prírastok o 0,40 kg /na 1 kus
v skupine Cd+Se resp. o 0,37 kg/ na kus v skupine ošetrenej kadmiom.
Zo sledovaných parametrov bunkovej imunity, bolo najvyššie percento fagocytujúcich leukocytov (46,14%)
v skupine s príjmom kadmia. Index fagocytárnej aktivity leukocytov bol najvyšší v skupine prijímajúcej Zn
(4,61) resp. skupine s prídavkom kadmia 4,42).
Obsah celkových bielkovín v sére experimentálnych zvierat nebol medzi skupinami štatistický významne
rozdielny, pohyboval sa v rozpätí 27,39 mol.l-1 , v kontrolnej skupine, až 31,24 mol.l- v skupine, ktorá
prijímala kadmium v kombinácií so selénom.
V obsahu celkových imunoglobulínov nebol taktiež zistený významný rozdiel medzi skupinami. Koncentrácie
CIg s nachádzali v rozpätí od 0,22 do 0,29 uZST.
Významne vyššia produkcia v tvorbe protilátok na špecifický antigén (4,35) bola nameraná v kontrolnej
skupine oproti ostatným experimentálnym skupinám (2,28-3,42).
Graf č.1: Tvorba špecifických protilátok proti BSA u hydiny
absorbancia 405 nm
5,0
4,0
3,0
2,0
1,0
0,0
0.
1.
K
Cd+Zn
2.
3.
Cd
Se
4.
5.
Cd+Se
Zn
odber
LITERATÚRA
McDOWELL, L. R.: Minerals in Animal and Human Nutrition, Academic Press, New York, 1992: 359-361
MALAVE, I. – DE RUFFINO, D.T.: Toxicol. Appl. Pharmacol., 74, 1984: 46-56
MASSANYI, P. – TRANDŽÍK, J. – STRAPÁK, P. – KOVÁČIK, J. – ŠIMO, K. – LUKÁČ, N. – TOMAN,
R.: J. Environ. Sci. Health, A 35, 9, 2000:1637-1644
PISTL, J. – MIKULA, I. – KRUPICER, I. – ŠNIRC, J.: Vet. Human. Toxicol., 37, 2, 1995:110-112
PRIBILINCOVÁ, J. – MARETTOVÁ, E.:,Živočíšna Výroba, 41, 2, 1996: 57-62
TOMAN, R. – MASSANYI, P. – KOVÁČIK, J.: Folia Veterinária, 43,4, 1999:182-185
UYANIK, F. – EREN, M. - ATASEVER, A. – TUNOKU, G. – KOLSUZ, H.: Izrael Vet. Med. Asotiation,
56, (4), 2001
VASILYEVA, C.– BERZINA, H.– REMEZ, I.: Baltic J. Lab. Anim. Sci.,11,2001:149-159
108
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
POROVNANIE LD50 SALINOMYCÍNU SODNÉHO U KURČIAT
DVOJDÁVKOVOU INTERPOLAČNOU METÓDOU
A METÓDOU KONCEPCIE UP-AND-DOWN
Neuschl J., Šály J., Kremeň J., Korének M., Šutiak V.
Univerzita veterinárskeho lekárstva, Komenského 73, 041 81 Košice
ABSTRACT
A median lethal dose (LD50) of sodium salinomycin in Synvertas plv. ad us. vet. preparation (Biotika,
Slovenská Ľupča, Slovak Republic) has been determined in 6-7 week – old (weighing 940-1120 g) chickens,
both sexes, hybrid ISA Brown. LD50 of sodium salinomycin has been determined by the Double dose
interpolation method and Up-and-Down method on mortality within 24 h. LD50 value of sodium salinomycin
in Synvertas preparation was determined at 185.3 mg.kg-1 (1853 mg of preparation) of b. w. by use Double
dose interpolation method and at 180.3 mg.kg-1 (1803 mg of preparation) of b. w. by use Up-and-Down
method.
ÚVOD
Už v roku 1927 Trevan navrhol, aby sa za mieru akútnej toxicity látky považovala taká dávka, ktorá usmrtí 50
% jedincov pokusného súboru a vyznačil ju symbolom LD50 . Od uvedenej doby boli vypracované viaceré
metodiky stanovenia strednej smrteľnej dávky, avšak v praxi i naďalej zotrváva určitá nejednotnosť
v používaní metodík jej stanovenia.
Keďže u stredných a malých hospodárskych zvierat sa na stanovenie hodnoty LD50 najčastejšie používa
dvojdávková interpolačná metóda a v ostatných rokoch sa na stanovenie orálnej toxicity látok odporúča
(OECD) metodika „UP-and-Down“, pristúpili sme ku porovnávacej štúdií stanovenia hodnoty LD50
salinomycínu sodného u kurčiat za použitia dvojdávkovej interpolačnej metódy a metódy koncepcie Up-and –
Down. Cieľom práce bolo zistiť relevantnosť hodnoty LD50 salinomycínu sodného pri jej stanovení
uvedenými metodikami.
MATERIÁL A METÓDY
Stanovenie hodnoty (LD50) salinomycínu sodného v prípravku Synvertas plv. a.u.v. za použitia dvojdávkovej
interpolačnej metódy
LD50 salinomycínu sodného v predmetnom prípravku Synvertas plv. a. u. v. (Biotika, Slovenská Ľupča) sa
stanovala po predchádzajúcom predpokuse. Predpokus bol realizovaný na pokusnom súbore 12 kurčiat, vek 67 týždňov (priem. hmotnosť 1060 g) hybridu ISA Brown, obojakého pohlavia. Pokusný súbor bol rozdelený
do štyroch podskupín s počtom 3 jedincov. Prvej trojici sa salinomycín sodný podal v dávke 120 mg . kg-1
ž.hm. (1 200 mg prípravku), druhej 150 mg (1 500 mg prípravku) a tretej 170 mg (1 700 mg prípravku)
a štvrtej 190 mg.kg-1 ž.hm. (1 900 mg prípravku). Po orientačnom zistení akútnej toxicity salinomycínu
sodného v prípravku Synvertas plv. a.u.v. v predpokuse, sa jeho LD50 stanovovala na 20 člennom pokusnom
súbore kurčiat, za rovnakých podmienok, rovnakého plemena a veku o priemernej hmotnosti 1070 g, na
základe úhynu do 24 hodín. 20 členný pokusný súbor bol rozdelený do dvoch podskupín. Jedincom prvej
podskupiny sa salinomycín sodný podal v dávke 183 mg. kg-1 ž. hm. (1830 mg prípravky) a jedincom druhej
podskupiny v dávke 188 mg. kg-1 ž. hm. (1880 mg prípravku). Prípravok sa v predpokuse aj pri stanovení
LD50 podával v ranných hodinách jednorázovo per os sondou v uvedených dávkach v suspenzii (vo vode
v pomere 1: 5) po predchádzajúcej 12 hod. hladovke. Zvieratá mali neobmedzený prístup ku krmivu a vode.
Stanovenie hodnoty LD50 salinomycínu sodného v prípravku Synvertas plv. a.u.v. za použitia metodiky
koncepcie Up-and-Down.
LD50 salinomycínu sodného v predmetnom prípravku Synvertas plv. a.u.v. metodikou Up-and-Down sa
stanovovala súbežne s dvojdávkovou interpolačnou metódou. Pokus bol realizovaný na 12 člennom
pokusnom súbore kurčiat, za rovnakých podmienok, rovnakého plemena a veku kurčiat o priemernej
hmotnosti 990 g, na základe úhynu, resp. prežitia do 24 hodín. Hodnota LD50 salinomycínu sodného bola
109
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
stanovená na základe dvoch sérií pokusov. Prvá séria pokusu bola realizovaná na 6 jedincoch za použitia
faktora 1,3 a druhá séria pokusu bola realizovaná na 6 jedincoch za použitia faktora 1,03.
VÝSLEDKY
LD50 salinomycínu sodného v prípravku Synvertas bola u 6-7 týždňových kurčiat stanovená:
- Dvojdávkovou interpolačnou metódou na 185,3 mg. kg-1 ž. hm. (1853 mg prípravku) s hornou medzou
spoľahlivosti 188,1 mg (1881 mg prípravku) a dolnou 182,6 mg (1826 mg prípravku).
- Metódou koncepcie Up-and-Down na 180,3 mg. kg-1 ž. hm. (1803 mg prípravku) s hornou medzou
spoľahlivosti 184,5 mg (1845 mg prípravku) a dolnou 176,2 (1762 mg prípravku).
DISKUSIA
Hodnota LD50 doplňuje základné údaje každej novozavádzanej substancie. Existuje viacero metodických
postupov stanovenia LD50, avšak v praxi i naďalej zotrváva určitá nejednotnosť v používaní metodík jej
stanovenia. Podľa Rotha a kol., (1962) sa všetky metódy odhadu LD50 rozdeľujú do dvoch skupín. Do prvej
skupiny patria metódy, ktoré vychádzajú priamo z experimentálnych dát a z nich sa viac-menej zložitým
interpolačným spôsobom stanovuje odhad LD50. Z interpolačných metodík sa u stredných a malých
hospodárskych zvierat najčastejšie používa dvojdávková interpolačná metóda. Do druhej skupiny
metodických postupov stanovenia LD50 patria metódy, ktoré určujú odhad LD50 ako odhad parametrov
distribučnej funkcie tolerancie. K týmto patria probitové metódy a jednoduchšie grafické metódy, z ktorých
najvýznamnejšia je Litchfield-Wilcoxonová metóda. Z nich hlavne Litchfield-Wilcoxonová sa používa hlavne
u laboratórnych zvierat. Z uvedených dôvodov je trend zjednotenia metodík stanovenia nielen akútnej
toxicity látok nanajvýš opodstatnený. Cieľom zjednotenia metodík stanovenia akútnej toxicity látok je
minimalizovať subjektívne a objektívne faktory, a tak získať porovnávateľné výsledky medzi jednotlivými
pracoviskami. Uvedený trend zjednocovania metodík sa týka aj ďalších typov testov.
Keďže v ostatných rokoch sa na stanovenie akútnej orálnej toxicity látok odporúča (OECD) metodika „Upand-Down“ (metóda koncepcie hore a dole) pristúpili sme ku porovnávacej štúdií stanovenia hodnoty LD50
antikokcidika salinomycínu sodného v prípravku Synvertas plv. a.u.v. u kurčiat za použitia dvojdávkovej
interpolačnej metódy a metódy koncepcie Up-and Down. Z porovnávacích štúdií vyplýva, že hodnota LD50
salinomycínu sodného v prípravku Synvertas u 6-7 týždňových kurčiat bola dvojdávkovou interpolačnou
metódou stanovená na 185,3 mg. kg-1 ž. hm. (1853 mg prípravku) s hornou medzou spoľahlivosti 188,1 mg
(1881 mg prípravku) a dolnou 182,6 mg (1826 mg prípravku).
Metódou koncepcie „Up-and-Down“ na 180,3 mg. kg-1 ž. hm. (1803 mg prípravku) s hornou medzou
spoľahlivosti 184,5 mg (1845 mg prípravku) a dolnou 176,2 (1762 mg prípravku).
Odhad hodnoty LD50 salinomycínu sodného oboma metodikami je v podstate na rovnakej úrovni.
Dvojdávková interpolačná metodika je časovo menej náročná, s potrebou väčšieho počtu zvierat a je
finančne relatívne nákladnejšia. Metodika koncepcie „Up-and-Down“ je časovo náročnejšia, s redukciou
počtu zvierat a je finančne relatívne menej nákladná.
Spracovanie príspevku bolo podporené grantom Vega 1/0575/03.
LITERATÚRA
Roth, Z. a kol.: Statistické
nakladatelství,1962, s. 296.
metody
v experimentální
medicíně.
Praha, Statní zdravotnícke
110
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
MIERA AKÚTNEJ TOXICITY CHLORIDU CHLÓRTETRACYKLÍNIA
V PRÍPRAVKOCH FEED GRADE SLOVENSKEJ A ČÍNSKEJ VÝROBY
U KURČIAT A POTKANOV
Neuschl J., Šály J., Kremeň J., Korének M., Šutiak V.
Univerzita veterinárskeho lekárstva, Komenského 73, 041 81 Košice
ABSTRACT
A median lethal dose (LD50) of chlortetracyclinium chloride in Feed Grade plv. ad us. vet. preparation
(Biotika, Slovenská Ľupča, Slovak Republic) and in Fedd Grade plv. ad us. vet. preparation (Fuzhion
Antibiotic Group Corp., China) has been determined in adult rats (weighing 210 – 260 g) strain Wistar of
female sexes and in 3 – week – old chickens (weighing 950 – 1100 g), both sexes, meat Ross I hybrid.
Clinical symptoms of poisoning and patho-morphological changes in dead rats have been observed as well.
LD50 value of chlortetracyclinium chloride in Feed Grade preparation (Biotika) was determined at 5 853.57
mg.kg-1 of b. w. and in Feed Grade preparation (China) at 5 923.53 mg.kg-1 of b. w. in rats.
LD50 was not possible estimated in chickens. From clinical signs of intoxication in rats were detected: apatia,
somnolenntia, ataxia, hypodynamia, adynamia, dyspnoe.
ÚVOD
Keď v roku 1948 bolo objavené prvé tetracyklínové antibiotikum-chlórtetracyklín (Aureomycin) používali sa
v humánnej a veterinárnej medicíne len dve antibiotiká: penicilín G a streptomycín. Každé z ních malo
obmedzené spektrum účinku a podávali sa len injekčne. Aj napriek tomu, že tetracyklínové antibiotiká stratili
v priebehu času niektoré pôvodné prednosti, mnoho predností si zachovali dodnes a sú nepostrádateľné vo
veterinárnej praxi. Liečebná a liečebno-ochranná aplikácia chlórtetracyklínu vo forme medikovaných
premixov pri gramnegatívnych a zmiešaných infekciach horných a dolných dychacích ciest a GIT má
i naďalej zásadný význam. Na báze chlórtetracyklínu sú dostupné viacero medikované premixy. Aj keď
veľkou výhodu chlórtetracyklínu je jeho relatívne malá toxicita, treba akceptovať aj fakt, že ekvivalentné
prípravky na jeho báze nemusia byť aj rovnako účinné a znášané. Okrem radu endogénnych a exogénnych
faktorov prispievajúcich k možnej odlišnej účinnosti a toxicite prípravkov obsahujúcich chlórtetracyklín treba
počítať aj s významným faktorom možného odlišného zastúpenia jeho chemických izomerov, u ktorých je
biologická aktivita a toxicita rozdielna.
V práci prezentujeme východiskové informácie o miere akútnej orálnej toxicity chloridu chlórtetracylínia
v medikovanom prípravku Feed Grade (Biotika, Slovenská Ľupča, s obsahom 24 % chloridu chlórtetracyklínia) a prípravku Feed Grade výrobcu Fuzhou Antibiotic Group Corp (FAGC), čínskej výroby s
obsahom 19 % chloridu chlórtetracylínia u dospelých potkanov a 21-dňových kurčiat.
MATERIÁL A METÓDY
Stredná smrteľná dávka (LD50) chloridu chlórtetracyklínia v prípravku Feed Grade slovenskej proenciencie
(Biotika, Slovenská Ľupča) sa stanovovala na súbore 13 dospelých potkanov kmeňa Wistar, samičieho
pohlavia, veku 3 mesiace a hmotnosti 210 – 260 g a na súbore 5-tých kurčiat mäsového hybridu Roos, veku 3
týždne a hmotnosti 950 – 1100 g.
Stredná smrteľná dávka (LD50) chloridu chlórtetracyklínia v prípravku Fedd Grade čínskej výroby (Fuzhou
Antibiotic Group Corp-FAGC) sa stanovovala na súbore 13 dospelých potkanov toho istého kmeňa,
pohlavia a veku o hmotnosti 220 – 265 g a na súbore 5-tých kurčiat toho istého plemena, veku o hmotnosti
980 – 1120 g.
LD50 sa stanovovala metódou Up-and Down za použitia faktora 1,3 a faktora 1,03 u potkanov a za použitia
faktora 1,3 u kurčiat na základe úhynu, resp. prežitia do 24 hodín.
Obidva prípravky boli aplikované sondou per os vo forme suspenzie (vodou v pomere 1:4) po
predchádzajúcej 12 hodinovej hladovke. Prípravky boli potkanom a kurčatám aplikované podľa hmotnosti
individuálne v 24 hodinových intervaloch, medzi 8-10 hodinou. Po aplikácii prípravkov sa sledoval rozvoj
111
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
klinických príznakov otravy a doba úhynu, resp. ústup príznakov intoxikácie u prežívajúcich jedincov.
U exitovaných jedincov sa vykonalo patologicko-morfologické vyšetrenie.
VÝSLEDKY
Miera akútnej orálnej toxicity (LD50) u potkanov
Stredná smrteľná dávka (LD50) chloridu chlórtetracyklínia v prípravku Feed Grade slovenskej výroby bola
u dospelých potkanov stanovená na 5853,57 mg. kg-1 ž. hm. (24,38 g prípravku) s hornou medzou
spoľahlivosti 6059,45 mg. kg-1 (25,24 g prípravku) a dolnou 5790,65 mg. kg-1 (24,12 g prípravku).
Stredná smrteľná dávka (LD50) chloridu chlórtetracyklínia v prípravku Feed Grade čínskej výroby bola
u dospelých potkanov stanovená na 5923,53 mg. kg-1 ž. hm. (31,17 g prípravku) s hornou medzou
spoľahlivosti 6050,45 mg. kg-1 (31,84 g prípravku) a dolnou 5795,65 mg. kg-1 (30,50 g prípravku).
Miera akútnej orálnej toxicity (LD50) u kurčiat
Stredná smrteľná dávka chloridu chlórtetracyklínia v prípravkoch Feed Grade slovenskej a činskej výroby
nebola u kurčiat stanovená, vzhľadom na to, že dávka 7140 mg chloridu chlórtetracyklínia na kg-1 ž. hm.
nenavodila žiadne klinické príznaky intoxikácie a z hľadiska objemovej kapacity hrvoľa nie je možné vyššie
dávky aplikovať.
Klinická symptomatológia otravy
U potkanov po jednorázových perorálnych letálnych dávkach chloridu chlórtetracyklínia (od 5877 mg. kg-1 ž.
hm.) v prípravkoch Feed Grade oboch výrobcov sa príznaky intoxikácie rozvinuli za 1 hodinu.
K úhynu dochádzalo medzi 6-22 hodinou po aplikácií. Z príznakov otravy sa objavovali: apatia, somnolencia,
slabosť končatín, hypodynamia, adynamia, inkoordinácia pohybu, sťažené dýchanie, nechutenstvo. K úhynu
dochádzalo za príznakov veľmi slabých (2-3) kŕčových záškĺbov. Najnižšia subletálna dávka chloridu
chlórtetracyklínia v predmetných prípravkoch, ktorá u potkanov navodila príznaky intoxikácie činila 4 942
mg. kg-1 ž. hm. Príznaky sa začali rozvíjať 1,5 hodiny po aplikácií, boli však miernejšie a stav sa upravil po
1,5 - 2 dňoch.
U kurčiat neboli registrované žiadne klinické prejavy otravy napriek tomu, že jednorázová perorálna dávka
chloridu chlórtetracyklínia činila až 7 140 mg. kg-1 ž. hm.
Patologicko-anatomický nález
U všetkých exitovaných potkanov neboli zistené viditeľné makroskopické zmeny.
DISKUSIA
Na základe nami vykonaných pokusov v podmienkach akútnej intoxikácie u dospelých potkanov kmeňa
Wistar vyplynulo, že testované prípravky Feed Grade slovenskej a čínskej výroby majú veľmi nízku mieru
akútnej orálnej toxicity. Naše porovnávacie štúdie u potkanov napovedajú, že miera akútnej orálnej toxicity
prípravku Feed Grade čínskej proeniencie sa javí ako relatívne výhodnejší v porovnaní s prípravkom Feed
Grade slovnenskej výroby.
Naše zistenia, že chlorid chlórtetracyklínia nenavodil u 21-dňových kurčiat žiadne klinické prejavy otravy
i napriek tomu, že bol podaný v dávke až 7 140 mg. kg-1 ž. hm. svedčia o tom, že uvedeným druhom zvierat je
veľmi dobre tolerovaný. Uvedené zistenie tiež svedčí, že jeho LD50 pre kurčatá bude zjavne prekračovať
hodnotu 7 000 mg. kg-1 ž. hm. Naše výsledky toxikologickej testácie chloridu chlórtetracyklínia tiež
poukazujú na rozdielnu druhovú citlivosť.
Spracovanie príspevku bolo podporené grantom Vega 1/0575/03.
LITERATÚRA
u autorov.
112
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
AKÚTNA TOXICITA SALINOMYCÍNU SODNÉHO
V PRÍPRAVKOCH SYNVERTAS A SACOX U POTKANOV
Neuschl J., Šály J., Kremeň J., Korének M., Šutiak V., Čellárová E., Čonková E.
Univerzita veterinárskeho lekárstva, Komenského 73, 041 81 Košice
ABSTRACT
A median lethal dose (LD50) of sodium salinomycin in Synvertas plv. ad us. vet. preparation (Biotika,
Slovenská Ľupča, Slovak Republic) and in Sacox 120 gran. ad us. vet. preparation (Hoechst Roussel Vet,
Germany) has been determined in adult rats strain Wistar of female sexes after preceding preliminary
experiment. LD50 has been determined of the same strain. Clinical symptoms of poisoning and pathomorphological changes in dead rats have been observed as well. LD50 value of sodium salinomycin in
Synvertas preparation was determined at 29.44 mg.kg-1 of b.w. and in Sacox preparation at 26.97 mg.kg-1 b.
w. From clinical signs of intoxication were detected: ataxia, hypodynamia, adynamia, sharp CNS inhibition,
dyspnoe, cyanosis. Hyperaemia of lung, GIT and trachea mucosa, lung oedema were recorded in most dead
rats.
ÚVOD
V súčasnom období používané iónoforové antikokcidiká majú malú terapeutickú šírku a niektoré z nich aj
striktnú toxicitu u určitých druhov a vekových kategorií hydiny. S uvedenou problematikou je úzko spätá
problematika možných akútnych, resp. chronických intoxikácii. Účinnosť a toxicita toho ktorého
iónoforového antikokcidika nezávisí len od jeho farmakologického profilu, jeho dávkovania, funkčnom stave
biologických systémov, ale aj radu ďalších endogénnych, a exogénnych faktorov, medzi ktoré patrí aj lieková
forma. V predloženej práci prezentujeme porovnávacie štúdium novovyvinutého antikokcidiálneho prípravku
Synvertas plv. a.u.v. (Biotika, Slovenská Ľupča) obsahujúci 10 % salinomycínu sodného (fermentovaný
uvedenou firmou) so zahraničným prípravkom Sacox 120 gran. a.u.v. (Hoechst Roussel Vet, Nemecko)
s obsahom 12 % salinomycínu sodného u dospelých potkanov. Okrem stanovenia a porovnania miery akútnej
orálnej toxicity salinomycínu sodného v testovaných prípravkoch sa sledovala klinická symtomatológia
otravy po letálnych
a subletálnych dávkach, ústup klinických prejavov intoxikácie a patologickomorfologické zmeny u uhynutých potkanov.
MATERIÁL A METÓDY
Stanovenie akútnej orálnej toxicity
Stredná smrteľná dávka (LD50) salinomycínu sodného v prípravkoch Synvertas plv. a.u.v. a Sacox 120 gran.
a.u.v. sa stanovala po predchádzajúcom predpokuse. Predpokus s cieľom orientačného zistenia miery toxicity
salinomycínu sodného v predmetných prípravkoch bol realizovaný na pokusnom súbore 12 dospelých
potkanov (hmotnosť 240-260 g) kmeňa Wistar, samičieho pohlavia. Pokusný súbor (6 jedinci) ktorým sa
salinomycín sodný podal vo forme prípravku Synvertas bol rozdelený do troch podskupín. Prvej dvojici sa
salinomycín sodný podal v dávke 20 mg na kg-1 ž. hm. (200 mg prípravku), druhej 25 mg (250 mg prípravku)
a tretej 26 mg (260 mg prípravku).
Pokusný súbor (6 jedinci) ktorým sa salinomycín sodný podal vo forme prípravku Sacox bol rozdelený tiež do
3 podskupín. Prvej dvojici sa salinomycín sodný podal v dávke 20 mg na kg-1 ž.hm. (166,7 mg prípravku),
druhej 25 mg (208,3 mg prípravku) a tretej 26 mg (216,67 mg prípravku). Prípravky sa aplikovali vo forme
suspenzie (vo vode v pomere 1:5) per os sondou jednorázovo v ranných hodinách. V priebehu predpokusu sa
sledoval možný rozvoj a ústup klinických príznakov intoxikácie v časových intervaloch: 0,5, 1, 2, 3, 4, 5, 6,
9, 21 a 24 hodín a v ďalších troch dňoch 2 krát denne.
Po orientačnom zistení akútnej toxicity salinomycínu sodného v predmetných prípravkoch v predpokuse, sa
jeho stredná smrteľná dávka stanovovala na súbore 12 dospelých potkanov (hmotnosť 230-260 g) ktorým sa
salinomycín sodný podal vo forme prípravku Synvertas a na súbore 12 potkanov (hmotnosť 240-270 g),
113
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
ktorým sa salinomycín sodný podal vo forme prípravku Sacox. LD50 sa stanovovala u dospelých potkanov
kmeňa Wistar, samičieho pohlavia, dvojdávkovou interpolačnou metódou (Roth a kol., 1962). Obidva
pokusné súbory boli rozdelené do dvoch podskupín s počtom 6 jedincov. Salinomycín sodný podávaný vo
forme prípravku Synvertas sa prvej podskupiny podal v dávke 28 mg. kg-1 ž. hm. a druhej podskupiny
v dávke 30 mg . kg-1 ž. hm. Salinomycín sodný podaný vo forme prípravku Sacox sa prvej podskupiny podal
v dávke 26 mg . kg-1 ž. hm. a druhej podskupiny v dávke 28 mg . kg-1 ž. hm. Prípravky sa podávali v ranných
hodinách jednorázovo per os sondou v uvedených dávkach v suspenzii (vo vode v pomere 1: 5) po
predchádzajúcej 12 hod. hladovke. Sledoval sa rozvoj klinických príznakov otravy a doba úhynu, resp. ústup
príznakov intoxikácie u prežívajúcich jedincov. Zvieratá boli klinicky sledované od aplikácie prípravku
prvých 30 minút, potom 12 hodín v intervale každú hodinu a po 24 hodinách 1 krát denne po dobu 3 dní.
U exitovaných jedincov sa vykonalo patologicko-morfologické vyšetrenie. Potkany v predpokuse aj pri
stanovení hodnoty LD50 boli kŕmené kŕmnou zmesou HP ad libitum s voľným prístupom ku vode.
VÝSLEDKY
LD50 salinomycínu sodného v prípravku Synvertas bola u dospelých potkanov stanovená na 29,44 mg. kg-1
ž. hm. (294,44 mg prípravku) s hornou medzou spoľahlivosti 32,29 mg a dolnou 26,84 mg. kg-1 ž. hm.
LD50 salinomycínu sodného v prípravku Sacox 120 gran. a. u. v. bola u dospelých potkanov stanovená na
26,97 mg. kg-1 ž. hm. (216,67 mg prípravku) s hornou medzou spoľahlivosti 28,85 mg a dolnou 25,27 mg.
kg-1 ž. hm.
Otrava sa klinicky prejavovala: apatiou, somnolenciou, zrýchleným a sťaženým dýchaním, slabosťou
končatín, nekoordinovaným pohybom, hypodynamiou až adynamiou, cyanózou labiek a ušníc. K úhynu
dochádzalo za príznakov tremoru a slabých kŕčových (3-4) záškĺbov. Doba latencie príznakov bola cca 30
minút, exitus do 7 hod. Pri jednorázových subletálnych dávkach (20 a 25 mg. kg-1 ž. hm.) príznaky
intoxikácie nastúpili po 0,5 – 1 hodine, boli miernejšie s ústupom po 4 hodinách.
U väčšiny uhynutých potkanov bola zaznamenaná hyperémia sliznice trachey, pľúc a GIT, edém pľúc a žltý
mezenteriálny tuk hlienovitej konzistencie.
DISKUSIA
Z našich zistení vyplýva, že prípravok Synvertas oproti zahraničnému prípravku Sacox je pre dospelé potkany
relatívne menej toxický. Z možných príčin relatívne nižšej toxicity salinomycínu sodného v prípravku
Synvertas v porovnaní s prípravkom Sacox popri rozdielnych pomocných látok použitých v predmetných
prípravkoch nemožno vylúčiť faktor vyššej koncentrácie salinomycínu sodného v prípravku Sacox. Vyššia
koncentrácia liečiva vo všeobecnosti obvykle navodzuje komplexnejšiu a rýchlejšiu resorpciu.
Výrazný útlm CNS, slabosť končatín, hypodynamia, adynamia, zrýchlené a sťažené dýchanie, cyanóza labiek
a ušníc po letálnych dávkach sa javia ako dominantné príznaky otravy. Registrovaný pitevný nález
(hyperémia sliznice trachey, pľúc a edém pľúc) v podstate korešponduje s pat. - anatomickým nálezom
u kurčiat.
LITERATÚRA
Roth, Z., Josifko, M., Malý, V., Trčka, V.: Statistické metody v experimentální medicíně. Praha, Statní
zdravotnícke nakladatelství, 1962, s. 295 – 299.
Spracovanie príspevku bolo podporené grantom Vega 1/0575/03.
114
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
BIOLOGICKÁ DOSTUPNOSŤ
ORGANICKY VIAZANÝCH STOPOVÝCH PRVKOV
Novotný J., Kováč G., Hisčáková M., Jesenská M., Link R., Húska M., Hisira V.
Univerzita veterinárskeho lekárstva, Komenského 73, Košice
ABSTRACT
A four-week experiment was carried out on piglets to observe the effects of bioplexes of Fe, Cu, Zn, Mn, Se
on the micromineral profile of blood serum, excretion of these trace elements in faeces and urine, and body
weight. Organic trace elements supplementation resulted in a significant increase in blood serum
concentrations of Fe (P < 0,01), Cu (P < 0,05 – 0,001), Zn (P < 0,05 – 0,01) , Mn (P < 0,01); whereas
positive decrease in the levels of excreted trace elements in faeces and urine of pigs in the prefattening period
was observed. The optimization of homeostasis was manifested by the higher weight gain during the
experiment.
ÚVOD
Tradične používanou metódou dopĺňania stopových prvkov do krmív ošípaných je ich suplementácia vo
forme premixov s obsahom anorganických solí (sírany, uhličitany, chloridy, oxidy). Avšak na ich absorpciu z
lúmenu čriev pôsobí množstvo fyzikálno-chemických faktorov (fytáty, fosfáty, polyfenoly, anorganické ióny
s rovnakým mechanizmom absorpcie), ktoré výrazne znižujú absorpciu, ako aj metabolickú utilizáciu týchto
prvkov bunkami.
Naviazaním stopových prvkov na organické látky (aminokyseliny, peptidy) sa zvyšuje biologická dostupnosť
týchto prvkov, ktorá je pravdepodobne spôsobená odlišnými mechanizmami absorpcie. Výsledky v
porovnávaní biologickej dostupnosti organických oproti anorganickým zdrojom stopových prvkov poukazujú
na to, že organicky viazané stopové prvky sú počas trávenia rezistentnejšie pred reaktívnosťou iných
chemických zlúčenín, majú dokonalejšiu rozpustnosť, preto sú lepšie absorbované a zapájané do biologických
reakcií a štruktúr organizmu (RICHARDS a CLOSE, 2001).
MATERIÁL A METODIKA
Použité zvieratá: Rovnako staré ošípané (vek pri začatí experimentu 65 dní, hmotnosť cca 20 kg) boli
rozdelené do 2 skupín: pokusná skupina (n = 10 ks), kontrolná skupina (n = 10 ks).
Experimentálny dizajn: V experimente trvajúcom 4 týždne sa u pokusnej skupiny skrmovala špeciálne
upravená KZ OŠ-03 (Tajba a. s., Čaňa; tab. 1), ktorá obsahovala 1 % minerálno-vitamínový premix
(Aminovitan® P1CH – Biofaktory s. r. o.) s organickými formami Cu, Fe, Zn, Se, Mn (Alltech s. r. o.).
Kontrolnej skupine sa skrmovala klasická KZ OŠ-03 (Tajba a. s., Čaňa; tab. 2), s 1 % minerálno-vitamínovým
premixom (Aminovitan® P1 – Biofaktory s. r. o.) ktorý obsahoval rovnaké množstvo anorganických foriem
stopových prvkov. V priebehu experimentu sa použil reštrikčný typ kŕmenia suchou kŕmnou zmesou (1,50 až
1,75 kg KZ na kus a deň) s dostatočným prístupom k pitnej vode. Ošípané boli ustajnené v 4 kotcoch
v priestoroch II. internej kliniky – UVL. Krv sa odoberala z očného splavu (KOVÁČ a kol., 1990)
v týždenných intervaloch, avšak časový odstup medzi 1. a 2. odberom bol dvojtýždňový. Moč a trus sa
odoberal pri spontánej mikcii resp. trúsení v jednotýždňových intervaloch, v odpoludňajších hodinách po
nakŕmení. Každý týždeň sa zisťovala aj telesná hmotnosť ošípaných.
VÝSLEDKY
V priebehu experimentu sme u pokusnej skupiny ošípaných zaznamenali:
1. signifikantne vyššiu koncentráciu Fe (P < 0,01), Cu (P < 0,05 – 0,001), Zn (P < 0,05 – 0,01) , Mn (P
< 0,01) v krvnom sére
2. nižšiu koncentráciu Fe, Cu, Zn, Mn v truse
115
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
3. nižšiu koncentráciu Se v moči
4. nesignifikantne vyšší priemerný denný prírastok (525 g)
Priemerná hmotnosť pokusnej skupiny sa za obdobie 4 týždňov zvýšila o 14,69 kg, u kontrolnej skupiny o
13,46 kg.
Fe
282,50
Tab. 1. Koncentrácie stopových prvkov v „organickej“ KZ OŠ-03 (mg/kg)
Cu
Zn
Mn
13,90
143,42
32,60
Se
0,121
Fe
321,25
Tab. 2. Koncentrácie stopových prvkov v „anorganicke“j KZ OŠ-03 (mg/kg)
Cu
Zn
Mn
10,28
109,22
30,84
Se
0,100
Váženie
Vek prasiat
Pokus x
sd
Kontrola x
sd
0.
65. deň
21,74
3,97
18,61
3,59
Tab. 3. Priemerná hmotnosť ošípaných (kg)
1.
2.
72. deň
79. deň
25,43
28,29
4,33
4,82
21,87
24,69
3,71
3,85
3.
86. deň
32,43
4,70
28,83
4,60
4.
93.deň
36,43
5,91
32,07
5,14
DISKUSIA
Najdôležitejšie z hľadiska minerálnej exkrécie v truse ošípaných sú prvky zinku a medi. Tieto stopové prvky
sa často pridávajú do predštartérnych a štartérnych KZ v koncentráciách vyšších (2000 – 3000 ppm Zn, 250
ppm Cu), ako je fyziologická potreba ošípaných. Tieto vysoké koncentrácie zinku a medi sa podávajú za
účelom zlepšenia hmotnostných prírastkov a redukcie výskytu bakteriálnych hnačiek ošípaných (WINDSH
a kol., 1999). Na druhej strane však z dôvodu nízkej biologickej dostupnosti ich nadmerná exkrécia spôsobuje
znečistenie životného prostredia, čím môžu byť tieto prvky toxické pre rastliny, ako aj živočíchov (CLOSE,
2002). V našom experimente bola koncentrácia zinku a medi v truse pokusnej skupiny nižšia, ako
u kontrolnej skupiny, čo dokazuje vyššiu biologickú dostupnosť organických foriem stopových prvkov
a následne aj ich nižšiu exkréciu trusom.
LITERATÚRA
Close, H. W. 2002. Trace mineral nutrition in pigs: working within the new recommendations. In: Nutritional
biotechnology in the feed and food industries. 401 – 406.
Kováč, G., M. Martinček, P. Mudroň, D. Cilk, T. Demonovič, J. Paštek, V. Stanislavský, S. Ružička, 1990.
Odber krvi u ošípaných - Porovnanie doteraz zaužívaných metód a popis novšej metódy, Veterinářství, 40 s.
Richards M., Close W. 2001. Mineral nutrition of the sow. In: Concepts in Pig Science 2001, The 3th Annutal
Turtle Lake Pig Science Conference, 131-45.
Windisch, W., F. J. Schwarz, K. Gruber and M. Kirchgessner. 1999. Effect of pharmacological dietary doses
of zinc oxide on performance and fecal characteristics of weanling piglets. Agribilol. Res., 51: 277 – 285.
116
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
EFEKT PROBIOTÍK NA VYBRANÉ METABOLICKÉ PARAMETRE
U MALÝCH DETÍ
Petrášová D.1, Kuchta M.1, Szitányiová N.2, Koprovičová J.1, Šipulová A.1, Mederová M.3
1
Ústav experimentálnej medicíny, Lekárska fakulta UPJŠ, 2 Detská fakultná nemocnica,
Košice
3
Dojčenský ústav,
ABSTRACT
Probiotics are live microorganisms or microbial mixtures administered to improve the patient´s microbial
balance, particularly the environment of the gastrointestinal tract. Other probiotics that have demonstrated at
least give some promise as prophylaxis. Putative mechanisms of action of probiotics include production of
pathogen - inhibitory substances, inhibition of pathogen attachment, inhibition of the action of microbial
toxins, stimulation of immunoglobulin A and trophic effects on intestinal mucosa.
Probiotics have demonstrated an ability to prevent and treat some infections. Effective use of probiotics could
decrease exposure to antimicrobials. Additional controlled studies are needed to clearly define the safety and
efficacy of these agents.
ÚVOD
Probiotiká hrajú dôležitú úlohu v imunologických, tráviacich a respiračných funkciach. Súčasne sa zvažuje
ich významný vplyv na zmierňovanie infekčných ochorení najmä v detskom veku. Redefinícia probiotík je:
"Živé organizmy, ktoré sa aplikujú v adekvátnom množstve ako súčasť potraviny vykazujú zdravotný
prospech na hostiteľa". Termín probiotický je relatívne novým slovom znamenajúcim "pre život".
Práce Mečnikova a Tissiera boli prvé, ktoré dali vedecké podnety k probiotickému využitiu baktérií. Za
posledných dvadsať rokov sa uskutočnil v oblasti probiotík značný vedecký pokrok vo výbere a
charakterizovaní špecifických probiotických kultúr a v zdôvodnených zdravotných tvrdeniach súvisiacich s
ich konzumáciou. Bakteriálna kolonizácia čreva začína pri narodení s príjmom stravy a pokračuje v priebehu
života so zreteľnými zmenami súvisiacimi s vekom.Baktérie tvoria tzv. rezidentnú črevnú mikroflóru a bežne
nemajú žiadne akútne nežiadúce účinky. Niektoré sa ukazujú ako nutné pre zabezpečenie dobrého stavu
hostiteľa. Na základe viacerých štúdií je potrebné, aby probiotické mikroorganizmy boli schopné množiť sa proliferovať v črevách. To znamená, že musia byť rezistentné k žalúdočným šťavám, mať schopnosť rásť v
prítomnosti žlče za podmienok v črevách. Musia sa konzumovať v potravinovom nosiči, ktorý im umožňuje
prežiť prechod žalúdkom a účinkami žlče. Ako probiotické mikroorganizmy sa používajú hlavne nie však
výhradne grampozitívne baktérie, ktoré patria predovšetkým do dvoch rodov : Lactobacillus a
Bifidobacterium ( lit. ).
MATERIÁL A METODIKA
Desiatim deťom 1 - 3 ročným a 0,7 mesiaca sme podávali po dobu troch mesiacov mlieko s probiotickými
kultúrami obohatenými o bacilus lactis, streptococus termophillus a Lactobacillus bifidus. Do kontrolnej
skupiny sme zaradili desať detí rovnakého veku, ktoré boli umiestnené v tom istom zariadení s identickým
sociálnym a stravovacím režimom.
Zámerom práce bolo zistiť či vybrané probiotiká ovplyvnia metabolizmus u malých detí a to v zložení
sérových bielkovín, lipidov, imunologickom profile, antioxidantov. Súčasne sústrediť pozornosť na aktuálny
stav v ostatných biochemických a hematologických premenných. Porovnávali sme výsledky získané na
začiatku podávania, v treťom mesiaci aplikácie a po uplynutí mesiaca po vysadení probiotík.
VÝSLEDKY A DISKUSIA
Účinkom uvedených probiotík sme zistili pokles sérovej aktivity malondialdehydu na hladine štatistickej
významnosti p<0,01, hodnoty sa pohybovali v rozmedzí 1,6-2,5 nmol/ml. Hodnoty totálnej antioxidačnej
kapacity vykazovali štatistickú významnosť až na hladine p<0,0001 pri porovnávaní medzi jednotlivými
117
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
mesiacmi aplikácie probiotík. Hodnoty katalázy sa znižovali na hladine štatistickej významnosti p<0,001 pri
porovnávaní medzi 1. a 4. mesiacom. Benefičný efekt sme zistili aj v koncentráciach imunoglobulínov G, M,
A, proteínov akútnej fázy zápalu: alfa 1-antitrypsínu, prealbumínu-transtyretínu, transferínu, orosomukoidu,
ceruloplazmínu, alfa-2-makroglobulínu, C3 a C4 zložky komplementu. U detí živených mliekom s obsahom
probiotík sme zaznamenali vzostup sérovej koncentrácie HDL cholesterolu, albumínu, hemoglobínu, pokles
sérovej koncentrácie LDL cholesterolu a trombocytov.
Pri súčasnom spôsobe života narastajú potreby zvyšovať obranyschopnosť a celkovú odolnosť ľudského
organizmu pred zvyšujúcim sa percentom rôznych civilizačných ochorení. Hľadajú sa spôsoby ako takýto
efekt dosiahnuť čo najprístupnejšími a v podstate prírodnými prostriedkami aplikovanými aj v detskom veku.
Medzi takéto prostriedky zaraďujeme i probiotické mikroorganizmy s bakteriocinogénnym účinkom, ktorými
sú obohatené potraviny. Na základe našich dielčích rozpracovaných výsledkov považujeme používanie
probiotík preto za dôležitú súčasť zdravej výživy, či už pri posilňovaní obranyschopnosti organizmu,
normalizovaní alebo optimalizovaní metabolizmu a znižovaní trendu stimulovanej hemostázy. Objavuje sa
ďalší dôkaz, ktorý naznačuje, žeby probiotiká mohli konzumovať nielen dospelý, ale sú užitočné aj v
detskom veku ako prostriedok prevencie určitých ochorení a modulácie imunity hostiteľa.
LITERATÚRA
Holzapfel,W.H., Haberer,P., Geisen,R. et al.: Toxonomy and important features of probiotic microorganism
in food and nutrition. In: Supplement to the American Journal of Clinical Nutrition, 73, 2001, 2(S), 365S373S.
Lauková,A.: Probiotické mikroorganizmy v potravinách a ich prínos pre zdravie ľudí. Slovenský veterinársky
časopis, XXVII, 3, 2002, s.28-31.
Probiotika, 1999. In: Potravinářske aktuality: Ekonomika, technologie, technika a obaly, roč. 42, 1999, č.2,
s.83-85.
Rimárová,K., Bernasovská,K., Holéczyová,G., Strmenská,K.: Intersexsuálne rozdiely vo vybraných
ukazovateľoch kardiovaskulárneho rizika. Životné podmienky a zdravie, 2001, s.80-83.
Schrezenmeir,J., Vrese,M., 2001. Probiotics-compensation for lactose insufeiency. In: Supplement to the
American Journal of Clinical Nutrition, 73, 2001, 2(S), p.361-364.
Vrese,M., Stegelmann,A., Richter,B. et al.: Probiotics-compensation for lactose insufficiency. In: Supplement
to the American Journal of Clinical Nutrition, 73, 2001, 2(S), 421S-429S.
118
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
HODNOTENIE IMUNOTOXICKÉHO ÚČINKU HERBICÍDU MCPA
U LEUKOCYTOV OVIEC IN VITRO
Pistl J.1, Kovalkovičová N.2, Holovská V1, Legáth J.2, Novotný J.3
Univerzita veterinárskeho lekárstva,1Ústav mikrobiológie a imunológie, 2Ústav toxikológie,3
klinika, Komenského 73, 041 81 Košice, Slovenská republika, e-mail: [email protected]
II. Interná
ABSTRACT
The effect of herbicide MCPA on sheep peripheral phagocytes and lymfocytes was studied by iodo-nitrotetrasolium reductase and leukocyte migration-inhibition test under in vitro conditions. MCPA, dissolved in
dimethylsulphoxide, was tested at the concentrations of 1.10-1 − 1.10-6 mol/l. After exposure to herbicide the
significant decrease of metabolic ativity of phagocytic cells was not observed. The significant cytotoxic effect
(decrease of spontaneous leukocyte migration) was detected at the concentration of 1.10-1 mol/l only, and the
immunotoxic effect (decrease of lymphocyte activation by phytohaemagglutinine) at the concentrations of
1.10-2 − 1.10-6 mol/l.
ÚVOD
Významnú úlohu v modernom poľnohospodárstve zohrávajú herbicídy. Ich spotreba predstavuje približne
65% zo všetkých pesticídov a ich rozsiahla aplikácia si vyžaduje intenzívne štúdium ich škodlivého pôsobenia
na životné prostredie ako aj zdravie človeka a zvierat. Značný záujem sa venuje dôsledkom ich perzistentnej
expozície na integritu imunitného systému (Descotes, 1988), ktorý je oveľa senzitívnejší a reaguje na ich
pôsobenie rýchlejšie ako iné biologické systémy, a to už pri nižších koncentráciách ako tie, ktoré vyvolávajú
akútne systemické toxikózy (Black a kol., 1992; Raszyk a kol., 1997). Pre štúdium bol zvolený herbicíd
a algicíd MCPA, ktorý patrí medzi deriváty chlórfenoxymastnej kyseliny a používa sa ako pri pestovaní
obilnín, hrachu, strukovín, ciroku, ďateliny, okrasných trávnikov a v lesníctve (The Pesticide Manual, 1994).
Cieľom bolo stanoviť jeho účinok na funkciu fagocytov a lymfocytov izolovaných z periférnej krvi oviec
v podmienkach in vitro.
MATERIÁL A METÓDY
Pokusné zvieratá: 5 klinicky zdravých jednoročných oviec plemena Merino.
Testovaný herbicíd: MCPA - deriváty chlórfenoxyoctovej kyseliny, C9H9ClO3, CAS reg. č. 94-74-6 , mol.
hm. 200,6, Sigma-Aldrich, USA; 99,1% (The Pesticide Manual, 1994).
Rozpúšťadlo: dimetylsulfoxid (DMSO), ktorého konečná koncentrácia v kultivačnom médiu bola 1 %.
Základné molárne koncentrácie herbicídu: 1.10-1 – 1.10-8 mol.l-1, pridané ku suspenziám leukocytov
v objemovom pomere 1:100 (výsledná koncentrácia pesticídu bola 1 %).
Izolácia leukocytov z periférnej krvi oviec: metódou osmotického šoku erytrocytov.
Imunologické funkčné testy:
a) Iodo-nitro-tetrazolium reduktázový test (INT): kvantitatívne hodnotenie tetrazolium - reduktázovej aktivity
fagocytov bolo vykonané za účelom hodnotenia metabolickej aktivity fagocytov počas záťaže.
b) Leukocytový migračno-inhibičný test (LMIA): bol použitý za účelom stanovenia reaktívnej kapacity
lymfocytov po mitogénnej aktivácii.
Štatistické hodnotenie výsledkov: Studentov t-test
VÝSLEDKY A DISKUSIA
Výsledky iodo-nitro-tetrazolium-reduktázového testu sú sumarizované v Tab. 1. a migračno-inhibičného testu
v Tab. 2. Prezentované výsledky indikujú, že fagocytujúce bunky vykazovali väčšiu rezistenciu k účinku
MCPA ako lymfocyty, u ktorých bola inhibovaná mitogénna aktivácia. Naše výsledky korelujú s in vivo a in
vitro výsledkami uvádzanými Hooghe a kol. (2000) a Faustini a kol. (1996).
119
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
Tab.1 Priemerné hodnoty (± SD) indexov metabolickej aktivity fagocytov periférnej krvi oviec v
prítomnosti rôznych koncentrácií herbicídu MCPA
(± SD – štandardná odchýlka; DMSO – kontrola s rozpúšťadlom)
Koncentrácia
Pesticíd
MCPA
± SD
Kontrola
DMSO
2,76
± 1,08
2,58
± 0,94
1.10-1
mol.l-1
2,21
± 1,26
1.10-2
mol.l-1
2,30
± 0,70
1.10-3
mol.l-1
2,28
± 0,82
1.10-4
mol.l-1
2,25
± 0,70
1.10-5
mol.l-1
2,18
± 0,21
1.10-6
mol.l-1
2,34
± 0,43
Tab.2 Stanovenie cytotoxického účinku na základe spontánnej migrácie a imunotoxického účinku vo
vzťahu ku indexom migrácie leukocytov oviec exponovaných testovaným herbicídom v LMIA
(***p < 0,001; ** p < 0,01; a – zväčšenie 17,5 x; MI – index migrácie leukocytov; CT – cytotoxický účinok;
IT – imunotoxický účinok; SD – štandardná odchýlka; DMSO – kontrola s rozpúšťadlom; LMIA –
leukocytový migračno-inhibičný test)
Pesticíd
Kontrola
DMSO
MCPA
Koncentrácia
(mol.l-1)
—
—
1.10-1
1.10-2
1.10-3
1.10-4
1.10-5
1.10-6
1.10-7
Plocha spontánnej
migrácie leukocytov
(cm2)a ± SD
27,56 ± 8,90
26,61 ± 9,94
16,00 ± 3,10**
25,33 ± 5,24
23,33 ± 5,16
18,67 ± 3,72
19,67 ± 1,37
22,33 ± 6,09
24,50 ± 0,55
MI ± SD
0,44 ± 0,17
0,47 ± 0,14
—
0,90 ± 0,17∗∗∗
0,96 ± 0,20∗∗∗
1,19 ± 0,57∗∗∗
0,87 ± 0,25∗∗∗
0,68 ± 0,36∗∗∗
0,31 ± 0,04
Poďakovanie: Práca vznikla s podporou grantu VEGA 1/8115/01 a Národného referenčného laboratória pre
pesticídy Univerzity veterinárskeho lekárstva v Košiciach.
LITERATÚRA
1. Black, R. D., Scott, D., Oehme, F. W. (1992) Immunotoxicity in the bovine animal: A Review. Vet.
Human. Toxicol. 34, 438 – 442.
2. Descotes, J. (1988) Immunotoxicity of pesticides. Immunotoxicology of drugs and chemicals, Amsterdam,
Elsevier, pp. 347 – 363.
3. Faustini, A., Settimi, L., Pacifici, R., Frano, V., Zuccaro, P., Forastiere, F. (1996) Immunological changes
among farmers exposed to phenoxy herbicides: preliminary observations. Occup. Environ. Med. 53, 583 −
585.
4. Hooghe, R. J., Devos, S., Hooghe–Peters, E. L. (2000) Effects of selected herbicides on cytokine
production in vitro. Life Sci. 66, 2519 – 2525.
The Pesticide Manual (1994) Cambridge, 1994, pp. 1341.
5. Raszyk, J., Toman, M., Gajdúšková, V., Nezveda, K., Ulrich, R., Jarošová, A., Dočekalová, H., Salava, J.,
Palác, J. (1997) Effects of environmental pollutants on the porcine and bovine immune systems. Vet. Med. –
Czech 42, 313 – 317.
120
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
IN VITRO HODNOTENIE ÚČINKU HERBICÍDU BENTAZONU
NA LEUKOCYTY OVIEC
Pistl J.1, Kovalkovičová N.2, Legáth J.2, Holovská V1., Novotný J.3
Univerzita veterinárskeho lekárstva,1Ústav mikrobiológie a imunológie, 2Ústav toxikológie,3II. Interná
klinika, Komenského 73, 041 81 Košice, Slovenská republika, e-mail: [email protected]
ABSTRACT
The effect of herbicide bentazone on sheep peripheral blood phagocytes and lymphocytes under in vitro
conditions was studied by iodo-nitro-tetrasolium reductase and leukocyte migration-inhibition test. Herbicide,
dissolved in dimethylsulphoxide, was tested at the concentrations of 1.10-1 − 1.10-6 mol/l. After exposure, the
significant decrease in metabolic activity of phagocytic cells was not registered, significant cytotoxic effect
(decrease of spontaneous leukocyte migration) was observed at the concentration of 1.10-1 mol/l and
immunotoxic effect (decrease of lymphocyte activation by phytohaemagglutinine) at the concentrations of
1.10-2 − 1.10-4 mol/l.
ÚVOD
Pre účely stanovenia imunosupresívneho alebo imunostimulačného účinku xenobiotík bolo vyvinutých
niekoľko metód na základe sledovania závislosti odpovede na dávke, toxikokinetiky, stanovenia priamych
a nepriamych účinkov na imunitný systém ako aj biologickej relevancie in vitro testov ku účinkom agensov in
vivo (Kačmár a kol., 1999). Dlhodobé štúdiá u zvierat stanovujúce toxikologické riziko týchto zlúčenín sú
časovo a finančne náročné, dôležitú úlohu zohráva aj etické hľadisko. V súčasnosti sa uplatňujú snahy znížiť
počet a minimalizovať utrpenie experimentálnych zvierat, čo si vyžaduje použitie reprodukovateľných
a spoľahlivých in vitro testovacích systémov vhodných na rýchly skríning imunotoxického potenciálu
pesticídnych látok.
Cieľom tohto in vitro štúdia bolo stanoviť účinok herbicídu bentazonu na funkciu fagocytov a lymfocytov
izolovaných z periférnej krvi oviec.
MATERIÁL A METÓDY
Pokusné zvieratá: 5 klinicky zdravých jednoročných oviec plemena Merino.
Testovaný herbicíd: Bentazon, C10H12N2O3S, m.h. 240,3, CAS reg. č. 25057-89-0, Sigma-Aldrich, USA;
99,9 %, perorálna toxicita (LD50): potkan >1000, pes > 500,
králik 750, mačka 500 mg.kg-1 ž. hm. (The Pesticide Manual, 1994).
Rozpúšťadlo: dimetylsulfoxid (DMSO), ktorého konečná koncentrácia v kultivačnom médiu bola 1 %.
Základné molárne koncentrácie herbicídu: 1.10-1 – 1.10-6 mol.l-1, pridané ku suspenziám leukocytov
v objemovom pomere 1:100 (výsledná koncentrácia pesticídu bola 1 %).
Izolácia leukocytov z periférnej krvi oviec: metódou osmotického šoku erytrocytov podľa
Karlsona
a Kaneka (1973).
Imunologické funkčné testy:
a) Iodo-nitro-tetrazolium reduktázový test (INT): kvantitatívne hodnotenie tetrazolium - reduktázovej aktivity
fagocytov bolo vykonané podľa metódy Lokaja a Oburkovej (1975) pre hodnotenie metabolickej aktivity
fagocytov počas záťaže.
b) Leukocytový migračno-inhibičný test (LMIA): bol použitý za účelom stanovenia reaktívnej kapacity
lymfocytov po mitogénnej aktivácii a vychádzal z metódy Bendixena a kol. (1976).
Štatistické hodnotenie výsledkov: Studentov t-test.
121
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
VÝSLEDKY A DISKUSIA
Fagocytujúce bunky vykazovali väčšiu rezistenciu k bentazonu ako lymfocyty. Index metabolickej
aktivity fagocytov nebol expozíciou ovplyvnený (Tab.1.), bentazon však prejavil signifikantný cytotoxický
účinok pri koncentrácii 1.10-1 mol.l-1 (p < 0,01) a imunotoxický účinok pri koncentráciách 1.10-2 − 1.10-3
mol.l-1 (p < 0,001) a 1.10-4 mol.l-1 (p < 0,05; Tab. 2). Výsledky korelujú s in vivo sledovaniami autorov
Mikula a kol. (1992).
Tab. 1. Priemerné hodnoty (± SD) indexov metabolickej aktivity fagocytov periférnej krvi oviec v
prítomnosti rôznych koncentrácií bentazonu
(± SD – štandardná odchýlka; DMSO – kontrola s rozpúšťadlom)
Koncentrácia Kontrola
DMSO
1.10-1
1.10-2
1.10-3
1.10-4
1.10-5
1.10-6
-1
-1
-1
-1
-1
Pesticíd
mol.l
mol.l
mol.l
mol.l
mol.l
mol.l-1
Bentazon
2,76
2,58
2,01
1,99
2,02
2,31
2,35
2,29
± 1,08
± 0,94
± 0,61
± 0,38
± 0,15
± 0,69
± 0,27
± 0,31
Tab. 2. Stanovenie cytotoxického účinku na základe spontánnej migrácie a imunotoxického účinku vo
vzťahu ku indexom migrácie leukocytov oviec exponovaných bentazonom v LMIA
(***p < 0,001; ** p < 0,01; * p < 0,05; a – zväčšenie 17,5 x; MI – index migrácie leukocytov; CT –
cytotoxický účinok; IT – imunotoxický účinok; SD – štandardná odchýlka; DMSO – kontrola s
rozpúšťadlom; LMIA – leukocytový migračno-inhibičný test)
Pesticíd
Kontrola
DMSO
Koncentrácia
(mol.l-1)
—
—
Plocha spontánnej migrácie leukocytov
(cm2)a ± SD
27,56 ± 8,90
26,61 ± 9,94
0,44 ± 0,17
0,47 ± 0,14
1.10-1
1.10-2
1.10-3
1.10-4
1.10-5
1.10-6
13,67 ± 2,07**
24,00 ± 5,48
27,00 ± 1,55
25,67 ± 1,37
28,50 ± 0,58
25,67 ± 2,58
—
0,71 ± 0,24∗∗∗
0,76 ± 0,11∗∗∗
0,59 ± 0,10∗
0,43 ± 0,11
0,46 ± 0,04
Bentazon
MI ± SD
Účinok
CT
IT
IT
IT
—
—
Poďakovanie: Práca vznikla s podporou grantu VEGA 1/8115/01 a Národného referenčného laboratória pre
pesticídy Univerzity veterinárskeho lekárstva v Košiciach.
LITERATÚRA
1. Bendixen, G., Bentzen, K., Clausen, J. E., et al. (1976): Inhibition of human leucocyte migration. In Natvig,
J. B., Permann, P., Wigzel, H. eds. Lymphocytes. Isolation, Fractionation and Characterization. Scand. I.
Immunol., Suppl. 5, Universitetsforlaget, Nyegaard, Oslo, pp. 244 – 267.
2. Kačmár, P., Pistl, J., Mikula, I. (1999) Immunotoxicology and veterinary medicine. Acta veterinaria 68, 57
– 79.
3. Karlson, G. P. and Kaneko, J. P. (1973) Isolation of leucocytes from bovine peripheral blood. Proc. Soc.
Exp. Biol. Med. 142, 853 856.
4. Lokaj, V. and Oburkova, P. (1975) Determination of tetrazolium-reductase activity of leukocytes (In
Czech). Imunol. Zprav. 6, 42 – 44.
5. Mikula, I., Pistl, J., Kačmár, P. (1992) Immune response of organism at subchronic intoxication with
herbicide Bentazon TP. Vet. Hum. Toxicol. 34, 507 – 509.
6. The Pesticide Manual (1994) Cambridge, 1994, pp. 1341.
122
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
COMPARISON OF BSDA AND PREMI®TEST SENSITIVITY
IN POULTRY MEAT
Popelka P., Nagy J., Marcinčák S., Jevinová P., Hussein K.
The University of Veterinary Medicine, Komenského 73, 041 81 Košice
ABSTRACT
For screening of antimicrobials in meat and meat products, a new microbiological test, Premi®test was
developed. The sensitivity of the test was evaluated by using the meat juice saturated with penicillin’s
standards and the Premi®test sensitivity was compared with standard Bacillus stearothermophilus disc assay
(BsDA). Both methods could detect the presence of penicillin’s residues below the maximum residue limits
(MRL), but detection limits of Premi®test were below the limits of BsDA. Premi®test is sensitive, reliable,
easy–to–use and detects broad range of antibiotics.
MATERIAL AND METHODS
Penicillins including penicillin, ampicillin, amoxicillin, oxacillin, and cloxacillin were purchased from Sigma
(St. Louis, MO, USA). Bacillus stearotermophilus var.calidolactis disc assay (BsDA) consists of agar and
suspension was obtained from Merck (Germany). Premi®test was taken from DSM (Netherlands).
Separate stock solutions of 25 mg per 25 ml of penicillin, ampicillin, amoxicillin, oxacillin, and cloxacillin
were prepared by dissolving in deionised water. Meat juice samples for the estimation of the detection limits
of tests were extracted by using of garlic press from the antibiotic free poultry meat and the meat juice was
used as a zero control. WSS were stored in a cool place (2–4 °C) protected from light.
Bacillus stearothermophilus var.calidolactis disc assay (BsDA) utilises a spore suspension of Bacillus
stearothermophilus var.calidolactis inoculated into indicator agar (Merck, Germany). Inhibition zones are
indicated in mm, the positive zone is read at the size above 2 mm.
Premi®test (dsm, the netherlands) ampoule method for antibiotic residue detection utilises a culture medium
containing bacillus stearothermophilus var.calidolactis. Premitest combines the principle of agar diffusion test
with colour change of the indicator in consequence of the active metabolism of the tested microorganism. 100
µl of the meat juice was placed onto the agar in the ampoule and incubated 20 minutes at the room temperature
for a prediffusion. The meat juice was not flushed away from the ampoule. The ampoules were incubated for 3
hours at 64 ± 1 °c and change of the colour was evaluated.
To determine the sensitivity of the screening tests each concentration was replicated at least 4–5 times.
In our experiment 30 laying hens (ISA brown 220) were used and the weight average was 2.3 kg. Amuril
(dosage 0.5 g / laying hen / day) was administered with sonda into the oesophagus 4 times in 24 hour
intervals. Zero control hens were slaughtered before beginning of administration and slaughtering continued
every day (4 hens daily) until the time when the all results were negative.
RESULTS AND DISCUSSION
The results, in which a different concentration of penicillin G, ampicillin, amoxicillin, were added to poultry
meat juice are summarised in Table 1. The model meat juice samples were analysed by using of BsDA, and
Premi®test.
BsDA produced clear zones of inhibition and the highest sensitive was recorded for penicillin G with
minimum detection limit 0.005 mg.kg-1. In case of ampicillin and amoxicillin detection limits were 0.010,
respectively 0.025 mg.kg-1. The Premi®test could detect the presence of penicillin G more sensitive than
BsDA (detection limit 0.004 mg.kg-1) and similar results were recorded also for ampicillin and amoxicillin
(0.005 mg.kg-1). Both methods, detected presence of penicillins residues in poultry meat juice below the
permitted maximum residue limits established in Food Code (0.050 mg.kg-1) (3).
Premi®test integrated strategy of antimicrobial compound detection at or below the MRL in a broad spectrum
of food products including meat. Proper use of Premi®test will contribute to less positive animals, safer
products and better consumer protection.
123
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
In our animal study the presence of amoxicillin residues after experimental administration in laying hens was
evaluated. With the bsda amoxicillin residues were detected in meat juice from the breast muscles, breast and
thigh muscles, kidney, heart, and liver. Comparison of zones of inhibition from meat juice samples and
muscles placed direct on to agar medium showed that meat juice produced significantly (p < 0.005) larger
zones than muscle samples.
Premi®test was used for residue determination in meat juice from breast muscles. Amoxicillin that could be
detected with the bsda could always be detected with premi®test. The last positive results of bsda were
recorded 24 hours after finishing of administration and premi®test 48 hours. It means, in comparison with
bsda using the premi®test in this experiment amoxicillin residue could be detected in poultry muscles for a 24
hours longer period after treatment.
Bsda analysis of heart and kidney showed that all zones of inhibition were below 2 mm and must be
considered as a negative. The liver produced positive results only at the time of amuril plv. Sol.
Administration.
All results of bsda and premi®test, on the 3rd day after finishing of drug administration, were negative. On the
basis of these results, both methods did not exceed withdrawal period recommended by producer (2 days).
Table 1. Results of BsDA and Premi®test means in poultry meat juice sample models
Antibiotics
Tests
0.003
Penicillin G
Ampicillin
Amoxicillin
BsDA*
Premitest
BsDA*
Premitest
BsDA*
Premitest
Concentration ranges (mg.kg-1)
0.004 0.005 0.010 0.025 0.050
2.0
3.0
0.5
0.5
-+
+
+
0
0
1.0
2.0
--+
+
0
0
1.0
1.5
+
+
--*zones of inhibition (mm)
3.5
+
3.0
+
2.0
+
0.100
5.0
+
4.5
+
3.5
+
7.0
+
6.0
+
5.0
+
Table 2. Comparison of mean values of BsDA and Premi®test after experimental
administration of Amuril plv. sol. in laying hens
Time
(hours)
BsDA
Breast**
Thigh
Kidney
Heart
0*
0/0
0
0
0
24*
3.3 / 6.7
1.7
1.7
0
4.7 / 7.7
1.7
1.3
1.3
48*
72*
1.8 / 4.7
1.7
1.7
0.7
2.3 / 4.0
1.7
0.3
0
96
120
0.7 / 1.3
0.3
0.3
0
144
0.3 / 0.7
0.3
0.7
0.3
168
0/0
0
0
0
* -- Amuril plv. sol. administration
** -- Zones of inhibition from breast muscles / breast muscles juice
Liver
Premi®test
(breast
muscles)
0
2.3
2.0
2.0
1.7
1.0
1.3
0
-+
+
+
+
+
±
--
This study was supported by VEGA grant N 1/0617/03
124
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
KVALITA TRÁVNYCH PORASTOV PESTOVANÝCH
V PROSTREDÍ KONTAMINOVANOM PRIEMYSELNÝMI IMISIAMI
Rajčáková Ľ., Gallo M., Mlynár R.
Výskumný ústav živočíšnej výroby Nitra, SNP 2/1278, 058 01 Poprad
ABSTRACT
We studied the effect of soil contamination by industrial imissions containing Cu, Zn, Pb and Cd on
production of Festulolium Bečva and on the accumulation this elements in the biomass.
The growth of plants was inhibited with the increase of content of heavy metals in the soil substrate. We
observed decrease in production of grass stand by 74,5 - 98,4 %. The accumulation of heavy metals in
biomass exceeded the highest allowable limits permitted for forage fodders (table 1).
ÚVOD
Základným predpokladom úspešného chovu hospodárskych zvierat je zabezpečenie dostatočného množstva
kvalitných a hlavne zdravotne nezávadných krmív. V priemyselne exponovaných oblastiach, kde dochádza
k neustálemu zaťažovaniu životného prostredia cudzorodými látkami, môže práve tento parameter
spôsobovať vážne problémy.
Za oblasť s najvyšším zaťažením ťažkými kovmi je u nás považovaná oblasť stredného Spiša. Vplyvom
širokého spektra pôsobiacich polutantov tam dochádza k znižovaniu produkcie poľnohospodárskych plodín,
zhoršovaniu zdravotného stavu hospodárskych zvierat ale hlavne k znižovaniu kvality vyrobených rastlinných
i živočíšnych produktov.
V našej práci sme sa zamerali na sledovanie vplyvu vysokej kontaminácie pôdneho substrátu priemyselnými
imisiami na výšku úrody trávneho porastu a na kumuláciu Cu, Zn, Pb a Cd v nadzemnej hmote.
MATERIÁL A METODIKA
Pôsobenie imisií v oblasti stredného Spiša sme simulovali v nádobovom pokuse, ktorý sme realizovali na
stanovišti v nekontaminovanej oblasti s nadmorskou výškou 700 m.
Vytvorili sme jeden kontrolný variant s nekontaminovaným substrátom a tri pokusné varianty. Substrát
pokusných variantov sme kontaminovali komínovým prachom, ktorý pochádzal zo závodu na výrobu medi.
Množstvo prachu na kontamináciu sme vypočítali, na základe chemického zloženia prachu, tak aby sme
v pôdnom substráte pokusných variantov P1 , P2 a P3 dosiahli koncentrácie kadmia 2, 3 a 4 mg . kg-1 substrátu.
Po kontaminácii substrátov sme do všetkých pokusných nádob vysiali medzirodový hybrid kostravy
trsteníkovitej a mätonohu mnohokvetého Bečva, výsevok 40 kg.ha-1. Keď rastliny kontrolného variantu
dosiahli fázu začiatku steblovania (82. deň), celý pokus sme ukončili a úrodu zozbierali.
Vo vzorkách nadzemnej hmoty sme stanovili obsah Cu, Zn, Pb a Cd metódou atómovej absorpčnej
spektrofotometrie. Dosiahnuté výsledky sme štatisticky vyhodnotili jednofaktorovou analýzou rozptylu
a porovnali Studentovým t-testom.
VÝSLEDKY A DISKUSIA
V hlinitopiesočnatých substrátoch jednotlivých variantov pokusu sme pridaním polymetalických imisií
dosiahli nasledovné koncentrácie sledovaných prvkov:
K – 3,4 mg Cu, 65,1 mg Zn, 9,9 mg Pb, 0,06 mg Cd . kg-1 substrátu
P1 – 330,4 mg Cu, 215,8 mg Zn, 48,6 mg Pb, 2,0 mg Cd . kg-1 substrátu
P2 – 493,9 mg Cu, 291,1 mg Zn, 59,0 mg Pb, 3,0 mg Cd . kg-1 substrátu
P3 – 657,4 mg Cu, 366,4 mg Zn, 86,4 mg Pb, 4,0 mg Cd . kg-1 substrátu
125
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
Región stredného Spiša predstavuje oblasť, v ktorej sa vyskytujú rôzne stupne koncentrácie rizikových
prvkov v pôdach. To potvrdzuje aj práca Mičuru a Gallu (1997), ktorí v uvedenej lokalite na stanovištiach
trvalých trávnych porastov, ktoré boli od zdroja imisií v rôznej vzdialenosti odoberali vzorky pôd.
Koncentrácie, ktoré zistili sa pri medi pohybovali v rozmedzí od 27,9 do 420 mg Cu . kg-1 , pri zinku od 45,3
do 388 mg Zn . kg-1 . Obsah olova zistili v rozsahu od 31,7 do 132,8 mg . kg-1 a obsah kadmia od 0,56 do 2,19
mg . kg-1 pôdy. Z uvedenej práce ale aj z práce ďalších autorov (Gallo a i., 1996, Pavlík a i., 1997, Jenčík a i.,
2000) vyplýva, že nami nasimulované koncentrácie ťažkých kovov v pôdnych substrátoch zodpovedali
reálnej situácii, ktorá sa vyskytuje v oblasti stredného Spiša.
Tabuľka 1 : Produkcia hybridu Bečva a koncentrácie vybraných prvkov v nadzemnej hmote
Production of Festulolium Bečva and concentration of heavy metals in biomass
Koncentrácia v mg.kg-1 sušiny
Variant
W
n=6
Zn
Cu
Cd
Pb
152,28
173,70
14,17
0,0338
1,5258
kontrolný x
13,527
37,27
0,97
0,0089
0,2733
sx
1. pokusný x
38,84
354,51
28,16
1,4643
2,3151
sx
10,070
57,25
2,29
0,1352
0,1692
2. pokusný x
6,40
937,20
93,40
4,9433
8,5570
sx
1,151
118,13
15,26
0,9423
0,5640
3. pokusný x
2,56
1536,59
242,74
13,9354
30,5352
sx
0,979
400,24
40,59
2,6161
3,5731
Štatistická
K:1,2,3 ++
významnosť
1:2,3 ++
K,1 : 2,3 ++ K,1 : 2,3 ++
K,1 : 2,3 ++
K,1 : 2,3 ++
W - produkcia sušiny v g.m-2,
+ - P < 0.05 ; ++ - P < 0.01
Kontaminované porasty sa oproti nekontaminovaným vyznačovali výraznou inhibíciou až zastavením rastu,
pričom pri najviac kontaminovaných variantoch sme pozorovali nerozvinuté, zložené čepele listov rastlín,
ktoré neboli schopné ďalšieho vývinu. V priebehu vegetácie dochádzalo k čiastočnému až úplnému
odumieraniu niektorých rastlín. To sa prejavilo aj na produkčnej schopnosti trávneho hybridu, pričom sme
s narastajúcou imisnou záťažou zaznamenali zníženie úrod oproti nekontaminovanému porastu o 74,5 až 98,4
%.
Koncentrácie Zn, Cu, Cd a Pb v nadzemnej hmote rástli so zvyšujúcou sa kontamináciou substrátu.
Kumulácia sledovaných prvkov v úrode prekračovala úroveň maximálnych koncentrácií prípustných pre
objemové krmivá, čo bolo v súlade so zisteniami Hronca (1996), ale aj iných autorov. V poraste, ktorý sa
vyznačoval najvyššou mierou imisného zaťaženia sme zistili 2,1- násobné prekročenie najvyššieho
prípustného množstva medi platného pre objemové krmivá, prekročenie obsahu zinku bolo 2,7- násobné,
olova 1,7- násobné a obsahu kadmia až 12,2- násobné. Z uvedeného vyplýva, že trávne porasty sú schopné
kumulovať vo svojich pletivách rizikové prvky v takých koncentráciách, ktoré sú považované za nevhodné
pre kŕmenie hospodárskych zvierat.
ZÁVER
Stúpajúca miera kontaminácie pôdneho substrátu spôsobila výraznú inhibíciu rastu rastlín, čo sa prejavilo aj
na výške úrod trávneho porastu. Nárast koncentrácie ťažkých kovov v pôdnom substráte zvyšoval kumuláciu
týchto prvkov v nadzemnej hmote rastlín, a to až nad limity platné pre rizikové prvky v krmovinách.
LITERATÚRA
u autorov.
126
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
INTERAKČNÉ VZŤAHY KADMIA A ZINKU V ORGANIZME HYDINY
Skalická M., Koréneková B., Naď P., Kottferová J., Korének M.
Výskumný ústav veterinárskej medicíny UVL Komenského 73, Košice
ABSTRACT
The aim of the experiment was observing effect of cadmium and zinc in poultry liver and muscle. Broiler
chicks (Ross) were divided into 4 groups per 6 animals. The group 1. was control. In the second experimental
group, Zn in the form ZnSO4.7H2O was administered daily in dose 40 mg.kg-1/foodstuf. In the 3 experimental
group, Cd in the form CdCl2 1.5 mg.kg-1 / foodstuf and in the 4 experimental group Cd+Zn. Poultry were
fed complete feed mixture for broiler chicks, set as full-value feed. Water and feed mixture were provided ad
libitum. The broiler chicks were kept on deep litter and on favourable microclimatic conditions for growing.
At the age of 20 and 40 days the broiler chicks were bled by jugular section. From our results influene,
that, Zn supplementation had protective effect against cadmium burden.
ÚVOD
Prudký rozvoj vedy a techniky prináša na jednej strane zvyšovanie životnej úrovne, na druhej strane má však
záporné sprievodné javy, výsledkom ktorých je narúšanie ekologických, biologických a prírodných
podmienok života dôsledkom emisií v oblastiach priemyselných centier (Jacková a kol. 1997)
Zinok ako esenciálny prvok má významnú úlohu pre organizmus zvierat v rôznych biochemických reakciách.
Koncentrácia zinku vo vnútorných orgánoch zvierat nie je stála, ale závisí od veku, pohlavia a od úrovne
výživy zvierat. Menej výrazná je veková dynamika zinku v pečeni, v svaloch a v iných orgánoch. Na hladinu
zinku v krmive najviac reaguje krv, kosti, pečeň, pankreas (Pimentel a kol.,19991). Chronický škodlivý
účinok ťažkých kovov sa v mnohých prípadoch prejavuje klinicky nemanifestnými prejavmi ako sú
imunopatologické zmeny, ale i rizikom z hľadiska mutagénneho a karcinogénneho. Toxicita závisí od druhu
zvierat, dávky a od ich dĺžky pôsobenia na organizmus zvierat (Massányi a kol., 2000, Kočišová a
kol.,2002 Pistl a kol. 2003).
Medzi toxikologicky významné kontaminanty životného prostredia patrí kadmium (Cd).Moderný prístup k
riešeniu retencie kadmia v organizme zvierat je zisťovanie vzájomných interakčných vzťahov medzi
kadmiom a ostatnými rizikovými chemickými prvkami v organizme zvierat (Poráčová a kol. 1996). Zinku
sa pripisuje ochranný účinok i vo vzťahu k negatívnemu pôsobeniu kadmia. Obohatením krmiva Zn došlo
k značnému zníženiu Cd v tkanivách. a zvyšujú dennú produkciu nosníc a konverziu krmiva (Flatnitzer,
2001).
MATERIÁL A METÓDA
Do pokusu boli zaradené brojlerové kurčatá plemena ROSS, ktoré boli rozdelené do IV. skupín ( kontrolná a
II. - IV. pokusné skupiny). Kurčatá boli ustajnené na hlbokej podstielke, pričom mikroklimatické podmienky
zodpovedali požiadavkám na výkrm brojlerových kurčiat v priebehu jedného výkrmového turnusu. Kurčatá
boli kŕmené kompletnou kŕmnou zmesou pre brojlere v sypkej forme. Krmivo a voda boli podávané ad
libitum. Pokusným skupinám bol aplikovaný kadmium v roztoku CdCl2 v dávke 1,5 mg.kg-1 KZ (skupiny
III. a IV.) a zinok v roztoku ZnSO4 .7H2O v dávke 40 mg.kg-1 KZ (skupiny II. a IV.). Vzorky pečene a
svaloviny pokusnej hydiny boli spracované mikrovlnným rozkladom, v mineralizačnom systéme MLS - 1
200 MEGA, fy Milestone a analyzované na prítomnosť Cd a Zn na AAS, Solar 939, fy Unicam.
VÝSLEDKY A DISKUSIA
V kontrolnej skupine brojlerov sme zaznamenali v odobratých vzorkách pečene výskyt zinku, ktorý
neprevýšil povolený limit 80 mg.kg-1 vo vnútornostiach hydiny v porovnaní s Potravinovým kódexom SR
(1996).
127
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
V pokusnej skupine s prídavkom kadmia sa mierne zvýšili priemerné hladiny zinku v pečeni v porovnaní
s kontrolnou skupinou o 0,656 mg.kg-1. Tieto údaje sú v súlade s Doganoc (1996), ktorá pozorovala pozitívnu
koreláciu medzi Cd a Zn v pečeni hydiny. Podobné údaje zistili aj Tahvonen a Kumpulainen (1995),
ktorí počas dlhodobého podávania kadmia do diéty pozorovali zvýšenie koncentrácie zinku v pečeni.
Hladiny zinku vo vzorkách hydiny
m g.kg-1
pok usné
sk upiny
20
deň
n
6
6
40
deň
n
6
6
k ontrola
x
48,790
64,782
x
26,023
27,376
sd
3,876
53,670
10,147
77,760
sd
xm ax
3,753
31,750
5,114
37,040
xm ax
Zn
Cd
Cd +Z n
stehenný
sval
pečeň
stehenný
sval
pečeň
n
6
6
n
6
6
x
46,858
44,885
x
26,157
34,773
sd
3,793
51,630
4,665
50,110
sd
xm ax
xm ax
1,234
28,450
2,977
38,560
n
6
6
n
6
6
18,360
28,032
xm ax
2,627
22,720
1,431
29,800
x
54,450
56,913
x
sd
5,243
63,350
sd
xm ax
6,974
63,900
n
6
6
n
6
6
33,372
49,562
3,432
38,120
4,633
54,300
x
23,087
26,510
x
sd
3,935
28,170
2,239
28,340
sd
xm ax
xm ax
40.deň pokusu 20.deň pokusu
Štatistické vyhodnotenie experimentu
štatistick é funk cie
pokusné skupiny
Cd
Zn
Cd
Cd+Zn
Zn
Cd+Zn
K
Zn
K
Cd+Zn
K
Cd
Cd
Zn
Cd
Cd+Zn
Zn
Cd+Zn
K
Zn
K
Cd+Zn
K
Cd
t-test
correl
sva lovina
0,048
-0,420
0,000
-0,583
0,000
0,378
0,403
-0,217
0,000
0,458
0,121
0,158
0,000
0,476
0,000
0,286
0,003
0,680
0,937
0,406
0,005
0,677
0,003
0,798
t-test
correl
pe če ň
0,002
0,068
0,000
-0,246
0,000
-0,668
0,003
-0,367
0,000
0,458
0,133
0,337
0,001
-0,699
0,000
0,433
0,000
-0,689
0,015
-0,427
0,000
0,282
0,773
0,713
128
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
Vo vzorkách pečene v pokusných skupinách Cd+Zn a Zn sme pozorovali na 20. deň experimentu štatisticky
významné (p≤0,001) zníženie priemerných hladín zinku (44,88; 26,51 mg.kg-1) v porovnaní s kontrolnou
skupinou (64,78 mg.kg-1). Aplikácia Cd v pokusnej skupine Cd (56,91 mg.kg-1) pokusným brojlerom znížila
hladiny Zn v pečeni v porovnaní s kontrolnou skupinou. Štatisticky významné (p≤0,001) zníženie
priemerných hladín zinku bolo zaznamenané v pokusnej skupine Cd+Zn a Zn v porovnaní s Cd skupinou.
Aplikácia čistého Zn v pokusnej skupine štatisticky významne (p≤0,001) zvýšila hladiny Zn v porovnaní
s pokusnou skupinou Cd + Zn. Vo vzorkách svaloviny pokusnej skupiny Cd + Zn (23,08 mg.kg-1), sme
pozorovali na 20. deň experimentu štatisticky významné (p≤0,001) zníženie priemerných hladín zinku
v porovnaní s kontrolnou skupinou (48,706 mg.kg-1), voči pokusnej skupine s prídavkom Zn 46,85 mg.kg-1) a
Cd (54,45 mg.kg-1). V pokusných skupinách a aplikáciou Zn došlo k signifikantnému zníženiu hladín zinku
(p≤0,05) v porovnaní s aplikáciou Cd.
Vo vzorkách pečene v pokusnej skupiny s prídavkom Cd + Zn sme pozorovali na 40. deň experimentu
štatisticky významné (p≤0,001) zvýšenie priemerných hladín zinku (49,56 mg.kg-1) v porovnaní
s kontrolnou skupinou (27,37 mg.kg-1) s pokusnou skupinou s aplikáciou Cd (28,03 mg.kg-1). Podobné
štatistické zvýšenie bolo zaznamenané aj voči pokusnej skupine s prídavkom Zn (34,77 mg.kg-1). Štatisticky
významné zvýšenie priemerných hladín zinku v pečeni bolo zaznamenané v pokusnej skupine s aplikáciou
Zn (p≤0,01) voči Cd skupine a na hladine (p≤0,05) voči kontrolnej skupine. Dlhodobá aplikácia Cd spôsobila
koreláciu medzi pokusnými skupinami Cd a kontrolou r=0,71.
Podobná korelácia r=0,79 bola zaznamenaná medzi tými istými skupinami na základe hladín Zn vo
svalovine. Štatisticky výrazné zvýšenie (p≤0,01) hladín zinku vo vzorkách svaloviny pokusných skupín
(Cd+Zn) sme pozorovali na 40. deň experimentu (33,37 mg.kg-1) v porovnaní s kontrolnou skupinou (26,02
mg.kg-1). V pokusnej skupine s aplikáciou Cd (18,36 mg.kg-1) sme pozorovali signifikantne zníženie hladín
zinku (p≤0,01) v porovnaní voči kontrolnej skupine. Signifikantné zníženie hladín zinku (p≤0,001) sme
pozorovali v pokusnej skupine s Cd (18,36 mg.kg-1) v porovnaní so skupinou Zn (26,15 mg.kg-1) a skupinou
Cd +Zn (33,37 mg.kg-1).
Podľa Grotena a kol.(1991) sa vytvárajú vzájomné interakčné vzťahy hlavne pri tvorbe acidobázickej
rovnováhy v organizme zvierat, napríklad adsorpcia zinku je negatívne ovplyvňovaná prebytkom Cu, pričom
Zn a Cu vystupujú ako antagonisti. Pri nízkej hladine Cd, Zn znižuje jeho kumuláciu a naopak pri vyššej
hladine pravdepodobne indukuje vznik metalothioneinu podobných bielkovín (Christhi a Rotkiewitz, 1993).
Z výsledkov nášho pokusu vyplýva, že kontinuálna aplikácia kadmia spôsobila zvýšené hodnoty kadmia a
zinku v porovnaní s kontrolnou skupinou. Pričom v skupine, v ktorej bol pridaný kadmium a zinok boli
hladiny zinku vyššie oproti skupine len s prídavkom kadmia. Usudzujeme, že tieto zmeny mohli byť
spôsobené vplyvom vzájomne pôsobiacich interakčných vzťahov medzi kadmiom a zinkom.
Práca bola finančne podporená grantovým výskumom VEGA č.1/0564/03
129
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
KONTAMINÁCIA ZAJAČEJ ZVERI AFLATOXÍNOM B1
Slamečka J., Jurčík R., Gašparík J.*, Massányi P.*
VÚŽV Nitra, *SPU Nitra
ABSTRACT
In this study the concentration of aflatoxin B1 was studied. The average level of aflatoxin B1 was in liver
0.542 µg.kg-1 (from 0 to 1.30 µg.kg-1). In kidney the average leve of aflatoxin B1 was 0.41 µg.kg-1 (0.04 –
1.15 µg.kg-1). Higher level of mycotoxin were observed in winter and pre-spring period. T-test found that the
level of aflatoxin B1 in higher in kidneys in comparison with liver in an annual evaluation (P=0.0441). The
difference in the aflatoxin content in various groups of hares in relation to age, sex and area were not
significant (F-test).
ÚVOD
Aflatoxíny sú vysoko toxické metabolity niektorých plesní rodu Aspergillus. Vyvolávajú preukázateľné
zmeny na pečeni, obličkách, pohlavných orgánoch a mozgu. Často prechádzajú cez placentu do plodov a
môžu mať vplyv na ďalší vývoj zárodkov, vznik nádorovitých ochorení a ohrozenie imunity zatiaľ
nenarodených mláďat. Vzhľadom na to že na území ČR bol už v roku 1988 popísaný a dokladovaný výskyt
subklinickej aflatoxikózy pri zajacoch, zaradili sme aj my stanovenie tohto mykotoxínu do našich metodík.
MATERIÁL A METODIKA
Stanovili sme hladiny aflatoxínu B1 v 67 pečeniach a v 67 obličkách zajacov získaných pri mimoriadnych
poľovačkách a v 40 pečeniach zajacov ulovených v PZ Trnava, Ludanice, Lehnice a Zlaté Klasy.
Koncetráciu aflatoxínu B1 sme stanovovali RIA metódou po predchádzajúcej extrakcii (Bartoš – Matyáš,
1977, Píchová a kol., 1981). Vyššie koncentrácie sme stanovili konvenčnými chromatografickými metódami.
VÝSLEDKY A DISKUSIA
Obsah aflatoxínu B1 v pečeni bol priemerne 0,542 µg.kg-1, ale veľmi kolísal, a to od nedetekovateľných
hodnôt (hodnotu 0,24 µg.kg-1 sme zistili pri 15 vzorkách, čo je 22,39 % prípadov) až po 1,30 µg.kg-1 (až
25,37 % pečení malo obsah väčší ako 1,00 µg.kg-1). Obsah aflatoxínu B1 v obličke bol priemerne 0.41 µg.kg1
, ale tiež značne kolísal, a to od 0,04 µg.kg-1 (hodnotu 0,16 µg.kg-1 sme zistili pri 9 vzorkách, čo je 13,43 %
prípadov) až po 1,15 µg.kg-1 (len 5,97 % obličiek malo obsah väčší ako 1,00 µg.kg-1).
Bukovjan a kol. (1993) uvádza záchyt aflatoxínu B1 v 52,98 % pečení a v 55,95 % obličiek. Na rozdiel od
našich zistení, relatívne vyššie koncentrácie zaznamenal v obličkách (0,658 µg.kg-1) oproti pečeni (0,407
g.kg-1). Obsah aflatoxínu B1 nad 1,00 µg.kg-1 zaznamenal len v 6,55 % obličiek a v 2,97 % pečení. Tak ako
naše výsledky aj on poukazuje na vyššie hladiny mykotoxínu v zimnom a predjarnom období.
Tab. 1 Základné variačno-štatistické charakteristiky obsahu aflatoxínu B1 v orgánoch zajacov
ulovených počas celoročného odlovu v Trnave [µg.kg-1]
Parameter
pečeň
oblička
n
67
67
0,542
0,410
x
medián
0,300
0,280
rozptyl
0,186
0,096
smerodajná odchýlka
0,431
0,310
stredná chyba
0,053
0,038
minimum
0,000
0,040
maximum
1,300
1,150
rozsah
1,300
1,150
130
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
Podľa t- testu je priemerný obsah aflatoxínu B1 v pečeni zajacov ulovených počas celoročného odlovu
v Trnave preukazne vyšší ako v obličke (P=0,0441). Bukovjan a kol., 1992 naopak zistili preukazne vyšší
obsah aflatoxínu v obličke než v pečeni. Je to zarážajúci výsledok, keďže je známe, že už po niekoľkých
minútach po prijatí toxínu dochádza k jeho eliminácii z krvi a metabolizácii v pečeni. Je tiež známe, že čas
potrebný k úplnej metabolizácii je druhovo špecifický a je závislý od individuálneho zdravotného stavu a
stavu imunitného systému.
Obraz 1
D y n a m ik a a fla to x ín u B 1 v o r g á n o c h
z a ja c o v v T r n a v e 1 9 9 5 /9 6
[µ g .k g -1 ]
1 ,2
1 ,0
0 ,8
0 ,6
0 ,4
pečeň
0 ,2
o b lič k a
február
január
november
október
september
august
júl
jún
máj
apríl
marec
0 ,0
Porovnanie priemerného obsahu aflatoxínu B1 v orgánoch zajacov ulovených počas celoročného odlovu
v Trnave v [µg.kg-1] podľa veku je na obr.1. V súlade s údajmi iných autorov aj v našom súbore sú hladiny
AFB1 v oboch orgánoch sezónne determinované. Hladiny sú v zimných mesiacoch signifikantne vyššie ako
v letných.
Obraz 2
O b s a h a f la t o x ín u B 1 v o r g á n o c h p o d ľ a v e k u r e s p .
p o h la v ia z a ja c o v v T r n a v e
0 ,8
0 ,7
[µg.kg-1]
0 ,6
pečeň
o b lič k a
0 ,5
0 ,4
0 ,3
0 ,2
0 ,1
0
d o s p e lé
m la d é
sam ce
s a m ic e
Vyššie koncentrácie AFB1 v pečeni oproti obličkám sú zreteľné aj pri rozdelení súboru zajacov na staré a
mladé a na samce a samice (obr.2). Výška hladiny AFB1 v pečeni a v obličke nie je podmienená pohlavím
(pečeň P=0,8183; oblička P=0,3933), ale naopak jej rozdiely spôsobené vekom sú signifikantné (pečeň
P=0,0403; oblička P=0,0249).
V pečeniach zajacov z PZ Trnava, Ludanice, Lehnice a Zlaté Klasy bol priemerný obsah AFB1 za všetky
lokality 0,400 µg.kg-1 (tab. 51). V PZ Trnava bola priemerná hodnota 0,385 µg.kg-1 teda nižšia, ako počas
celoročného odstrelu. V PZ Ludanice bola priemerná hodnota obsahu AFB1 0,408 µg.kg-1, v Lehniciach
0,413 µg.kg-1 a v Zlatých Klasoch 0,394 µg.kg-1.
131
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
Tab. 2 Obsah aflatoxínu B1 v pečeni zajacov ulovených v štyroch revíroch [µg.kg-1]
Parameter
Pečeň
N
40
0,400
x
medián
0,414
smerodajná odchýlka
0,125
stredná chyba
0,020
minimum
0,000
maximum
0,752
rozsah
0,752
variačný koeficient
31,214
Tab. 3 Priemerný obsah aflatoxínu B1 v pečeni zajacov ulovených v revíroch podľa kategórií [µg.kg-1]
Kategória
n
x
Mladé
21
0,370
Staré
16
0,423
Indiferentné
2
0,504
Samce
18
0,425
Samice
22
0,379
Trnava
10
0,385
Ludanice
10
0,408
Lehnice
10
0,413
Zlaté Klasy
10
0,394
Spolu
40
0,400
Rozdiely v obsahu aflatoxínu v skupinách zajacov podľa veku, pohlavia alebo lokalít boli podľa F- testu
štatisticky nepreukazné. Bukovjan 1992 zistil pri zajacoch v pečeni 0,407 µg.kg-1, v obličke 0,658 µg.kg-1
AFB1. Pri bažantoch zistil v pečeni 0,329 µg.kg-1 a v obličke 0,679 µg.kg-1. Jeho súbor srnčej zveri
vykazoval najvyššie hodnoty zo spomenutých druhov zveri: v pečeni 0,696 µg.kg-1 a v obličke 0,795 µg.kg-1.
Pri srnčej zveri pravdepodobne dochádzalo vo väčšej miere k skrmovaniu zaplesnených siláží, pri ktorých bol
často preukázaný rast plesní do hĺbky 20 cm od povrchu a až do hĺbky 70-100 cm boli namerané koncentrácie
od 0,90-926,61 µg.kg-1 AFB1. Pri všetkých druhoch zveri bol obsah AFB1 na rozdiel od našich zistení pri
zajacoch preukazne vyšší v obličke než v pečeni.
ZÁVER
Na záver treba konštatovať, že nami vyšetrované zajace dokázateľne prijímali potravu kontaminovanú
rozličnými koncentráciami plesňových metabolitov. Pritom tieto krmivá nemuseli vykazovať žiadne nápadne
organoleptické odchýlky. Tak je možné, že skrmovanie týchto krmív môže viesť k nepozorovanému a
nekontrolovanému príjmu mykotoxínov a eventuálne tiež k manifestovaniu subklinických až klinických
príznakov aflatoxikózy. Pri zajacoch môže byť aflatoxikóza príčinou mnohých nevyjasnených pečeňových
steatóz v zimnom resp. jarnom období. Nekontrolovaný príjem kontaminovanej potravy nie je možné v praxi
vylúčiť. Jednak je potrebné zamedziť voľný prístup zveri k silážnym jamám, jednak je dôležité povrchové
(najviac kontaminované) vrstvy neškodne odstrániť. Skladovaniu jadrových krmív určených na prikrmovanie
zveri je potrebné venovať patričnú pozornosť. Je potrebné takéto sklady pravidelne kontrolovať, pred
naskladnením dôkladne dezinfikovať.
LITERATÚRA
u autorov.
132
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
COPPER, ZINC, CADMIUM AND LEAD LEVELS IN FAT BODIES
OF ADULT FEMALE RANA ESCULENTA L. DURING HIBERNATION
Stawarz R., Formicki G.
Institute of Biology, Pedagogical University Kraków, 30-054 Krakow, ul. Podbrzezie 3. Poland
ABSTRACT
The total trace element content in fat bodies were determined. The concentration of Zn was determined with a
flame atomic absorption spectrophotometer (Cole-Parmer, model 200A). Cu, Pb and Cd were measured after
methyl isobutyl ketone-diethyl dithiocarbamate treatment by flame atomic absorption spectrometry. The
relationships between the metals in fat bodies show interaction between the investigated elements: synergism
and antagonism. This study demonstrated that there are significant relationships between trace elements in fat
bodies of Rana esculenta. The method of investigation allowed regressions for pairs of metals to be
calculated.
INTRODUCTION
The effects of metals on wild animals are often assessed by analyzing residues in body organs. Over the last
few years, cadmium (Cd) has been one of the main components of environmental pollution (Alloway, 1990).
Low levels of cadmium have little effect on animals, but if it is concentrated over time it becomes toxic above
a critical concentration. This metal tends to accumulate in tissues, but it can move out of tissue and the body
by means of different systems. Numerous studies have been conducted on the effect of cadmium on liver
metabolism of rats (Liu, Liun, 1990; Bell et al., 1991). Cadmium changes the metabolism through
biochemical changes and morphological changes.
Among the heavy metals of industrial and toxicological interest, lead (Pb) has probably the widest distribution
in the human environment (Davis, 1990). When released into the environment it persist longer than most
other pollutants. Lead compounds tend to accumulate in soils and sediments. Because of its low solubility and
relative freedom from microbial degradation, it will remain accessible to the food chain and the human
metabolism far into the future (Davis, 1990). Lead toxicity causes haematological, gastrointestinal and
neurological dysfunction in animals. Prolonged exposure may also cause chronic nephropathy and
reproductive impairment.
Copper and zinc are physiological elements. Zinc and copper are essential nutrients in humans and animals,
necessary for the functioning of a large number of metalloenzymes. These enzymes include alcohol
dehydrogenase, alkaline phosphatase, superoxide dismutase and many others.
Zinc is required for normal nucleic acid, protein and membrane metabolism, as well as cell growth and
division. Certain levels of zinc and copper intake and storage by animals are recommended. Cd and Zn as
trace amounts are required for most biological systems to survive (Dulka, 1976). An accumulation or
deficiency of certain essential metals is known to cause disturbances in different animal systems.
Frogs are more vulnerable than other vertebrates to environmental contaminants because the frog egg is not
protected by a semi-impervious shell and their skins are water-permeable (Duellman, Trueb, 1986). Rana
esculenta is one of the more often then not species which is of great importance in culinary. This frog is
caught in their natural environment or raising in ponds and is exported to countries where is delicacy.
Amphibians can be used as biomonitors because they show a low rate of migration. Migration might mask the
negative effects of environmental pollution (Wren, 1986). Their long life expectancy makes it possible to
estimate possible long-term effects, e.g., the accumulation of heavy metals.
Fat bodies associated with the gonads are characteristic of all amphibians. In anurans they are aggregated at
the anterior end of the gonads. Fat bodies are in the form of many fingerlike projections and are larger in
males than in females. They are suspended from the body wall by a dorsal mesentery which is fused with the
gonadal mesentery (Noble, 1931b). Fat bodies are composed of typical adipose tissue consisting of large cells,
each with an oil vacuole. They are a source of nutrients for the gonads. The bodies are largest just before
hibernation and smallest just after breeding (Krawczyk, 1974).
133
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
The aims of this study were to investigate the levels of copper, zinc, cadmium and lead in fat bodies of adult
female Rana esculenta L. during hibernation, and to determine their distribution and the correlation between
elements.
MATERIAL AND METHODS
Rana esculenta is an aquatic frog widely distributed in Poland. Ten females of adult Rana esculenta L. were
selected for analysis of metal residues in their fat bodies. The specimens were caught in their natural habitat
near Cracow (Węgrzce Wielkie 50°04`N, 20°08`E, 220 m a. s. l.) during hibernation (3rd decade of
December).
The specimens selected for metal analysis were dissected and the fat bodies were weighed separately. For
analysis of Zn, Cu, Pb and Cd, fat bodies were dried for two days at 60°C and then at 105°C until constant
mass. Dry mass was reduced to ash at 450°C. The samples were digested to a transparent solution with a
mixture of nitric, perchloric and sulfuric acids in a Kjeldahl flask (100 ml volume). The resulting solutions
were diluted to a known volume with deionized water and transfered to acid-washed test tubes with Teflon
screw-caps. The concentration of Zn was determined with a flame atomic absorption spectrophotometer
(Cole-Parmer, model 200A). Cu, Pb and Cd were measured after methyl isobutyl ketone-diethyl
dithiocarbamate treatment by flame atomic absorption spectrometry (Honda et al., 1982). Correction for
background interference was made by running the appropriate blanks. The accurancy of this method was
determined by spiking fat bodies of frogs with known amounts of Zn, Cu, Pb and Cd, with recoveries of 90.0
to 99.9%. The results were calculated in micrograms per gram dry mass (µg/g d.m.)
RESULTS
In order to establish a correlation between concentration of trace metals in fat bodies a graphical format and
data tables has been chosen. Metals have been grouped together, proportions and correlation ratio [R] and
variance [F] were counted. Relationships between metals were plotted in figures.
Tab. 1. Copper, zinc, cadmium and lead concentration in fat bodies of adult female frog Rana esculenta
L. during hibernation (µg/g d.m.).
Number of individual
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
Mean
Standard deviation
Median
Cu
4.79
6.95
4.99
2.28
3.80
1.99
2.21
2.93
2.10
1.66
3.37
±1.73
2.61
Zn
16.46
37.39
18.95
13.09
17.09
15.93
18.47
13.04
9.92
8.46
16.88
±8.01
16.20
Cd
8.41
33.95
11.94
6.20
11.10
9.73
9.11
8.32
6.60
3.57
10.89
±8.46
8.76
Pb
0.05
0.45
0.35
0.58
0.45
0.35
0.35
0.45
0.06
0.45
0.35
±0.17
0.40
134
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
Fig. 1. Copper, zinc, cadmium and lead concentration in fat bodies of adult female Rana esculenta L.
during hibernation.
30
25
g/g s.m.
20
15
10
5
0
Cu
Zn
Cd
Pb
Elements
Tab. 2. Proportions of investigated elements in selected individuals, correlation ratio [R], variance [F]
and Student-Gosset test for investigated elements in fat bodies of adult female Rana esculenta L. during
hibernation.
Number of
individual Cu/Z Cu/C Cu/P Cu/Ni Zn/C Zn/Pb Zn/Ni Cd/P Cd/Ni Ni/Pb
b
d
b
d
n
1
0.3
0.6
96
0.5
2
329
1.7
168
0.9
200
2
0.2
0.2
15
0.5
1.1
83
2.7
75
2.4
31
3
0.3
0.4
14
0.2
1.6
54
0.8
34
0.5
66
4
0.2
0.4
4
0.2
2
23
1.2
11
0.5
19
5
0.2
0.3
8
0.2
1.5
38
0.7
25
0.5
51
6
0.1
0.2
6
0.2
1.6
46
1.2
28
0.7
37
7
0.1
0.2
6
0.2
2
53
1.9
26
0.9
28
8
0.2
0.4
6
0.2
1.6
29
1
18
0.7
28
9
0.2
0.3
35
0.5
1.5
165
2.5
110
1.7
67
10
0.2
0.5
3
0.6
2.4
19
2.9
8
1.2
6
0.843 0.827 -0.046 0.524 0.974 0.170 0.406 0.171 0.336 0.304
R
19.57 17.33 0.17
3.02 145.9 0.24
1.58
0.24
1.02
0.81
F
6.45* 3.35* 5.47* 4.71* 9.75* 6.55* 1.74 3.95* 0.54 5.66*
T
Relationships between metals in fat bodies.
Cu vs. Zn
I
= 3.7074 + 3.9088 * K
Correlation: r = .84254
42
38
34
30
Zn
26
22
18
14
10
6
1
2
3
4
5
6
7
8
Regres sion
95% confid.
Cu
Fig. 2. Correlation between copper and zinc in fat bodies of adult female Rana esculenta L. during
hibernation.
135
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
Cu vs. Cd
I
= -2.770 + 4.0543 * K
Correlation: r = .82712
40
35
30
25
Cd
20
15
10
5
0
1
2
3
4
5
6
7
8
Regression
95% confid.
Cu
Fig. 3. Correlation between copper and cadmium in fat bodies of adult female Rana esculenta L. during
hibernation.
Cu vs. Pb
I
= .36939 - .0046 * K
Correlation: r = -.0458
0.7
0.6
0.5
Pb
0.4
0.3
0.2
0.1
0
1
2
3
4
5
6
7
8
Regression
95% confid.
Cu
Fig. 4. Correlation between copper and lead in fat bodies of adult female Rana esculenta L. during
hibernation.
Zn vs. Cd
I
= -6.472 + 1.0287 * K
Correlation: r = .97367
40
35
30
Cd
25
20
15
10
5
0
6
10
14
18
22
26
30
34
38
42
Regression
95% confid.
Zn
Fig. 5. Correlation between zinc and cadmium in fat bodies of adult female Rana esculenta L. during
hibernation.
136
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
Zn vs. Pb
I
= .29202 + .00367 * K
Correlation: r = .17074
0.7
0.6
0.5
Pb
0.4
0.3
0.2
0.1
0
6
10
14
18
22
26
30
34
38
42
Regres sion
95% confid.
Zn
Fig. 6. Correlation between zinc and lead in fat bodies of adult female Rana esculenta L. during hibernation.
Zn vs. Pb
I
= .29202 + .00367 * K
Correlation: r = .17074
0.7
0.6
0.5
Pb
0.4
0.3
0.2
0.1
0
6
10
14
18
22
26
30
34
38
42
Regression
95% confid.
Zn
Fig. 7. Correlation between cadmium and lead in fat bodies of adult female Rana esculenta L. during
hibernation.
DISCUSSION
During the hibernation period the lipid content of fat bodies gradually lowers until the breeding period (3rd
decade of May). Their water content varies in the opposite direction. In the 3rd decade of December, low fat
level and high water content are characteristic (Krawczyk, 1974).
High levels of zinc are probably associated with its biological role. It is the result of the accumulation process,
which is an effect of fat-body hydration, increasing during the investigated period. Fat bodies can accumulate
zinc. This element is basic for egg production during the mating period. Zinc is an essential trace element; it is
homeostatically regulated in vertebrates and there is no interaction between tissue content and environmental
load (Johnson et al., 1978; Andrews et al., 1989b). The zinc distribution in the vertebrate body is not localized
to particular soft tissue organs.
137
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
The level of copper was lower than that of zinc. Many authors have shown that the liver is the main organ for
copper accumulation. Cu is absorbed mainly in the stomach (Dodds-Smith et al., 1992b), and then transported
to the liver where is stored. Frogs do not eat during the winter, so the copper had to be stored just before,
during the active period. Some copper is stored in fat bodies also, but competition with zinc lowers its level.
Copper is also essential for skin pigmentation (Voitkevich, 1966).
Cadmium is a nonessential trace element. It has no essential biological function in animals, and is not subject
to physiological retention control. It has a high potential for food chain transfer (Andrews et al., 1984; Hunter
et al., 1987b). The main target for cadmium is the kidneys, followed by the liver. (Dodds-Smith et al., 1992b;
Shore, Douben 1994a). The very high concentration of Cd in fat bodies of the frog shows that in amphibians
this tissue is critical for this metal, as is the kidney.
Lead content in the fat bodies was lower. Most of the Pb intake via ingestion (90%) is transferred to the
bones, which are the main target organs for Pb accumulation in vertebrates. (Sharma, Shupe, 1977; Stawarz
1998). The level of Pb is usually much higher than that of Cd in most tissues and organs (Stawarz, 1998). The
fat bodies are an exception to this pattern.
The relationships between the metals in fat bodies show interaction between the investigated elements:
synergism and antagonism. The method of investigation allowed regressions for pairs of metals to be
calculated. Levels of elements were measured in each specimen separately.
Increased zinc level was associated with increased copper in fat bodies. The correlation coefficient is 0.843
(fig. 3). A similar interaction is clear for copper and cadmium (r=0.827; fig. 4), and for zinc and cadmium
(r=0.974; fig. 7). Cd can be a catalyst of the same enzymes as Zn and Cu. Thus this element is stored in fat
bodies, but its possible future role is not clear. In humans the Cd/Zn proportions in kidneys is 2:3, in another
tissues 1:7 (Gaździk, 1984). In fat bodies of the frog this proportion is similar to that in human kidneys: 1:2
(r=0.9). In human kidneys, where accumulation of cadmium is rather low, increased cadmium level is
associated with increased zinc. The same finding applied to fat bodies of the frog.
There is no relationship between copper and lead. This is probably an effect of antagonism between them.
Lead and copper competition in melanophores of melanocytes and their role in producing melanins makes the
level of lead lower than copper, because there is no reason to store both these elements in the fat bodies. Their
level is much higher in liver (copper) and skin (lead) (no reported studies on Rana esculenta L. and Rana
temporaria L.).
Zinc, like cadmium and copper, may be bound to metallothioneins for detoxification and homeostasis.
Metallothioneins – metal-binding proteins (MT) – play an important role in metal metabolism in animals.
These low-molecular-weight molecules have a unique amino acid composition, with high content of cysteine
residues, giving them a very high affinity for heavy metals such as zinc, copper and cadmium (Kagi et al.,
1979). MT have been isolated from animals and human liver (Clarkson et al., 1985), and also from the small
intestine where they act as regulators of trace element absorption and excretion (Cousins, 1979).
Elements are redistributed among tissues as a MT-metal complexes. Their migration to fat bodies is probably
an effect of transport with water. In these organs where cadmium and zinc competition is high in enzymeactive centers (kidney, liver), the presence of cadmium lowers the zinc level (Ashby et al., 1980;). Cadmium
does not change zinc content in the pancreas and heart. This is an effect of the low level of MT in these
organs. Zinc protects against the toxic action of cadmium in many tissues.
There is a strong relationship between cadmium and copper levels (r=0.827; fig. 4). Generally cadmium ions
reduce copper uptake in the small intestine of mammals and birds. This phenomenon is an effect of
competition for binding places in MT, which is produced in the liver and intestine. Cadmium and copper ions
are often the catalyst of the same enzymes. (Campbell, Mills, 1974, Mazur et al., 1960). The data about the
relationships between cadmium and copper are contradictory. Some of them suggest that increasing the
cadmium level causes an increase of the copper level. This is the situation we have detected in fat bodies of
the frog. Other authors have suggested that this relationship is exactly inverse. It probably depends on their
location in body structures, tissues and organs (Ashby et al., 1980, Banis et al., 1969). Laboratoryaccumulated Cd did not correlate with the concentration of any other metal, but it inhibited redistribution of
copper and stimulated production of ceruloplasmin (Klaassen, 1978).
The present study demonstrated that there are significant relationships between trace elements in fat bodies of
Rana esculenta. The correlations between the concentrations of each of the various metals located in the fat
bodies are often significant. Where significant correlations between metal concentrations were found, the
138
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
slope of the regression line of the first metal on the second was always positive, indicating that a high
concentration of one metal was accompanied by a high concentration of the second metal.
BIBLIOGRAPHY
Alloway, B. J. (1990). Heavy metals in soils. Blackie, Glasgow, London, John Wiley and Sons. New York, pp
100–124.
Andrews, G. K, Adamson, E. D., and Gedamu L. (1984). The ontogeny of expression of murine
metallothionein: comparison with the alpha-fetoprotein gene. Developmental Biology. 103, 294–303.
Ashby, S. L., King, L. J., Parke, D. V. (1980). Effect of acute administration of cadmium on the disposition of
copper, zinc, and iron in the rat. Environmental Research. 21, 177–85.
Banis, R. J., Pond, W. G., Walker, E. F., and O Connor, J.R., (1969). Dietary cadmium, iron, and zinc
interactions in the growing rat. Proceedings of the Society for Experim. Biology and Medicine. 130 802–6.
Bell, R. R., Nonavinakere, V. K. , Soliman, M. R., and Early, J. L., (1991). Effect of in vitro treatment of rat
hepatocytes with selenium, and/or cadmium on cell viability, glucose output, and cellular glutathione.
Toxicology 69 111–9.
Campbell, J. K., Mills, C. F., Effects of dietary cadmium and zinc on rats maintained on diets low in copper.
(1974). Proceedings of the Nutrition Society. 33 15A–16A.
Clarkson, J. P., Elmes, M. E., Jasani, B., and Webb, M., (1985). Histological demonstration of
immunoreactive zinc metallothionein in liver and ileum of rat and man. Histochemistry Journal. 17 343–52.
Cousins, R. J., (1979). Regulatory aspects of zinc metabolism in liver and intestine. Nutrition Revievs. 37 97–
103.
Davis, W. F., (1990). Case study of lead in drinking water: protocol, methods, and investigative techniques.
American Industrial Hygiene Association Journal. 51, 620–4.
Dodds-Smith, M. E., Johnson, M. S., and Thompson, D. J., (1992). Trace metal accumulation by the shrew
Sorex araneus. II. Tissue distribution in kidney and liver. Ecotoxicology and Environmental Safety. 24, 118–
30.
Dulka, J. J., Risby, T. H., (1976). Ultratrace metals in some environmental and biological systems. Analytical
Chemistry. 48, 640A–653A.
Duellman, W. E., Trueb, L., (1986). Biology of Amphibians. McGraw–Hill Book Company, New York.
Grzybek, H., Gaździk, M., and Panz, B., (1984). Interakcje kadmu i innych metali w organizmie człowieka i
zwierząt. Polski Tygodnik Lekarski. XXXIX 12.
Hunter, B. A., Hunter, L. M., Johnson, M. S., and Thompson, D. J., (1987). Dynamics of metal accumulation
in the grasshopper Chorthippus brunneus in contaminated grasslands. Archives of Environmental
Contamination and Toxicology. 16, 711–6.
Johnson, P. E., Evans G. W., (1978). Relative zinc availability in human breast milk, infant formulas, and
cow's milk. American Journal of Clinical Nutrition 31, 416–21.
Kagi, J. H., Kojima, Y., Kissling, M. M., and Lerch, K., (1979). Metallothionein: an exceptional metal
thiolate protein. Ciba Foundation Symposium. 72, 223–37.
Krawczyk, S., (1974). Annual cycle of changes in lipid and water content of some organs of the edible frog
(Rana esculenta L.). Folia Biologica (Krakow). 22, 309–26.
Liu, R. M., Liun, Y. G., (1990). Effects of cadmium on the energy metabolism of isolated hepatocytes: its
relationship with the nonviability of isolated hepatocytes caused by cadmium., Biomedical Environmental
Science. 3, 251–61.
Sharma, R. P., Shupe, J. L., (1977). Lead, cadmium, and arsenic residues in animal tissues in relation to those
in their surrounding habitat. The Science of The Total Environment. 7, 53–62.
Shore, R. F., Douben, P. E., (1994). The ecotoxicological significance of cadmium intake and residues in
terrestrial small mammals. Ecotoxicology and Environmental Safety. 29, 101–12.
Stawarz, R., (1998). Analiza zawartości niektórych pierwiastków u żaby trawnej Rana temporaria L. w
okresie odrętwienia zimowego i pory godowej. Praca doktorska. Kraków.
Voitkevich, A. A., (1966). Melanocytes and the hormonology of pigment reactions. Uspekhi Sovremennoj
Biologi. 61, 471–90.
Wren, C. D., (1986). A review of metal accumulation and toxicity in wild mammals. I. Mercury.
Environmental Research. 40, 210–44.
139
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
VYBRANÉ ŤAŽKÉ KOVY VO SVALOVINE RÝB RIEKY NITRY
V OBLASTI PARTIZÁNSKEHO
Stráňai I., Andreji J.
Katedra hydinárstva a malých hospodárskych zvierat, FAPZ SPU v Nitre
ABSTRACT
In this study the accumulation of some heavy metals (Ni, Co, Pb and Cd) in the muscle of four fish species –
Chub (Leuciscus leuciscus), Barbel (Barbus barbus), Roach (Rutilus rutilus) and Perch (Perca fluviatilis)
were presented. The samples were collected from Nitra river below to Partizánske city, analysed by AAS and
evaluated in mg.kg-1 of fresh matter. Content of heavy metals in the muscle are as follows: Ni 0.073–0.248,
Co 0.051–0.186, Pb 0.198–5.809 and Cd 0.056–0.575. Overfulfilment of hygienic limits was detected in Pb
(97 %) and Cd (100 %). Order of individual heavy metals contamination in fish muscle were followed:
Pb>Cd>Ni>Co (P<0,001).
ÚVOD
Aj napriek intenzívnej ochrane životného prostredia, spoločnosť, aby mohla existovať, produkuje odpadové
látky dostávajúce sa do biosféry. Nie vždy sa však jedná o látky bez vedľajšieho účinku a časť pôsobí
škodlivo na krajinu, jej ekosystémy, nevynímajúc aj človeka. Tak dochádza ku kumulácii rezíduí niektorých
stopových prvkov, ktoré pri dlhodobom príjme aj nepatrných dávok môžu spôsobiť orgánové alebo celkové
poškodenie živočíchov, ba aj ľudí. Pritom dochádza u požívatín k zmenám hygienickej kvality tkanív. Tento
pojem je veľmi široký a v sebe zahŕňa jeho fyziologické pôsobenie, senzorickú, nutričnú, biologickú a
energetickú hodnotu, celkovú mikrobiálnu hodnotu, chemické zmeny jeho jednotlivých zložiek a chemickotoxikologický nález v ňom.
Medzi najzávažnejšie cudzorodé látky v potravinách možno zaradiť látky veľmi toxické, ako aj ťažko
rozložiteľné. Do tejto skupiny je možné predovšetkým zaradiť chlórované uhľovodíky a kovy. Kovy a ich soli
sa vyznačujú vysokou toxicitou, patria medzi látky nepodliehajúce biologickému rozkladu a kumulujú sa
v prostredí, ako aj telách živých organizmov. Kontaminácia rýb cudzorodými látkami má dve závažné
hľadiská. Jednak ide o hygienicko-zdravotnícke, ktoré sa viaže na konzum rýb ako potravín a tiež hľadisko
bioindikačné, ktoré vyplýva z postavenia a začlenenia rýb do trofického reťazca vo vodnom ekosystéme.
MATERIÁL A METODIKA
Ryby vylovené z rieky Nitry pod mestom Partizánske sa previezli do laboratória, kde sa urobilo základné
biometrické vyšetrenie a určil sa ich vek. Následne sa z každého kusa odobrala vzorka svaloviny v množstve
1–2 g na stanovenie obsahu cudzorodých látok (Fe, Mn, Zn, Cu a Cr). Samotné stanovenie obsahu
jednotlivých ťažkých kovov bolo vykonané metódou AAS (atómová absorpčná spektrometria) a hodnoty sú
vyjadrené v mg.kg-1 čerstvej hmoty.
Zistené výsledky sa štatisticky vyhodnotili programom Statgraphics Plus v. 5.1 metódou analýzy variancie.
Obsah jednotlivých ťažkých kovov vo svalovine rýb sme porovnali s platným hygienickým limitom
uvedeným vo Výnose MZ a MP SR z 13. februára č. 414/2003-100, ktorým sa vydáva hlava Potravinového
kódexu SR upravujúca cudzorodé látky v potravinách.
140
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
VÝSLEDKY
Celkovo bolo analyzovaných 36 ks rýb patriacich k štyrom druhom: jalec hlavatý (Leuciscus cephalus),
mrena severná (Barbus barbus), plotica červenooká (Rutilus rutilus) a ostriež zelenkastý (Perca fluviatilis).
Ich biologická charakteristika ako aj priemerné hodnoty jednotlivých ťažkých kovov zistené vo svalovine sú
uvedené v tabuľke 1.
Tabuľka 1. Počet, dĺžka, hmotnosť, vek (v rokoch) analyzovaných druhov rýb a priemerný obsah
jednotlivých ťažkých kovov vo svalovine (v mg.kg-1 čerstvej hmoty)
Druh ryby
jalec hlavatý
mrena severná
plotica červenooká
ostriež zelenkastý
n
13
9
8
6
vek
3–8
3–8
2–5
3–4
Mm
g
218 - 330 199 - 771
206 - 478 150 - 1375
138 - 220 74 - 299
155 - 190 98 - 170
Ni
0,125
0,185
0,159
0,125
Co
0,102
0,111
0,116
0,119
Pb
0,879
0,435
0,311
1,799
Cd
0,184
0,190
0,357
0,203
Obsah Ni vo svalovine rýb je určený hygienickým limitom 0,5 mg.kg-1. Obsah Ni vo svalovine
analyzovaných vzoriek dosahoval hodnoty 0,073 – 0,248 mg.kg-1, s priemerom 0,148 mg.kg-1 na jednu
vzorku. Najvyššia priemerná hodnota Ni vo svalovine bola zaznamenaná u mreny severnej (0,185 mg.kg-1),
najnižšia hodnota sa zaevidovala u jalca hlavatého (0,102 mg.kg-1). Hodnoty Ni vo svalovine jednotlivých
druhov rýb boli následovné (v mg.kg-1): jalec hlavatý 0,073 – 0,153; mrena severná 0,121 – 0,248; plotica
červenooká 0,103 – 0,227; ostriež zelenkastý 0,082 – 0,155. Ani jednej vzorky nebolo zaznamenané
prekročenie hygienického limitu. Obsah Ni vo svalovine analyzovaných druhov rýb bol štatisticky vysoko
preukazný (P<0,01) a poradie akumulácie Ni u jednotlivých druhov rýb bolo nasledovné: mrena severná >
plotica červenooká > jalec hlavatý > ostriež zelenkastý.
Obsah Co sa u analyzovaných druhov rýb pohyboval v rozpätí 0,051 – 0,186 mg.kg-1 (priemerne 0,110
mg.kg-1 na jednu vzorku). Maximálne prípustné množstvo Co vo svalovine rýb Vestník MZ a MP SR
neudáva. Najvyšší priemerný obsah Co (0,119 mg.kg-1) bol zistený u ostrieža zelenkastého, najnižší obsah sa
zasa zistil u jalca hlavatého (0,102 mg.kg-1). U jednotlivých druhov rýb sa hodnoty Co vo svalovine
pohybovali následovne (v mg.kg-1): jalec hlavatý 0,051 – 0,139; mrena severná 0,081 – 0,141; plotica
červenooká 0,072 – 0,186; ostriež zelenkastý 0,083 – 0,183. U tohto prvku sa nepotvrdil štatisticky preukazný
rozdiel (P=0,6421) v akumulácii Co vo svalovine analyzovaných druhov rýb. Poradie akumulácie Co vo
svalovine bolo následovné: ostriež zelenkastý > plotica červenooká > mrena severná > jalec hlavatý.
Obsah Pb vo svalovine rýb je limitovaný hranicou 0,2 mg.kg-1. Obsah tohto prvku sa u analyzovaných druhov
rýb pohyboval v rozpätí 0,198 – 5,809 mg.kg-1, s priemerom 0,795 mg.kg-1. Najvyššia priemerná hodnota Pb
vo svalovine analyzovaných rýb sa zistila u ostrieža zelenkastého (1,799 mg.kg-1), naproti tomu najnižšiu
priemernú hodnotu (0,311 mg.kg-1) sme zaevidovali u plotice červenookej. U analyzovaných druhov rýb boli
zistené hodnoty Pb vo svalovine nasledovné (v mg.kg-1): jalec hlavatý 0,261 – 2,484; mrena severná 0,243 –
0,888; plotica červenooká 0,198 – 0,384; ostriež zelenkastý 0,402 – 5,809. Až na jednu vzorku plotice
červenookej, všetky vzorky (97 %) prekročili platný hygienický limit, a to v niektorých prípadoch až 29násobne (v priemere 4-násobne). Pri akumulácii Pb vo svalovine rýb sa zistil štatistický preukazný rozdiel
(P<0,05) u jednotlivých druhov rýb s následovným poradím: ostriež zelenkastý > jalec hlavatý > mrena
severná > plotica červenooká.
Obsah Cd je podľa najnovšej legislatívy stanovený pre svalovinu rýb hodnotou 0,05 mg.kg-1. U
analyzovaných druhov rýb sa tato hodnota pohybovala v rozpätí 0,056 – 0,575 mg.kg-1, s priemerom 0,227
mg.kg-1 na jednu vzorku. Najvyššia priemerná hodnota bola zistená u plotice červenookej (0,357 mg.kg-1),
najnižšia u jalca hlavatého (0,184 mg.kg-1). U jednotlivých druhov sa obsah Cd vo svalovine pohyboval
v rozmedzí (v mg.kg-1): jalec hlavatý 0,062 – 0,343; mrena severná 0,056 – 0,318; plotica červenooká 0,193 –
141
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
0,575; ostriež zelenkastý 0,089 – 0,314. Z výsledkov je vidieť, že všetky analyzované vzorky (100 %)
prekročili platný hygienický limit v rozpätí 1,1 – 11,5 násobne (v priemere 4,5-násobne). Aj u Cd sa zistil
štatisticky vysoko preukazný rozdiel (P<0,01) pri akumulácii vo svalovine jednotlivých druhov rýb. Poradie
akumulácie Cd vo svalovine analyzovaných druhov rýb bolo následovné: plotica červenooká > ostriež
zelenkastý > mrena severná > jalec hlavatý.
ZÁVER
Z dosiahnutých výsledkov je zrejmé, že analyzované vzorky svaloviny jednotlivých druhov rýb sú
kontaminované olovom a kadmiom nad hranicou platného hygienického limitu. Keďže táto kontaminácia Pb
a Cd bola zistená u 97 – 100 % všetkých analyzovaných vzoriek, môžeme povedať, že ryby z rieky Nitry pod
mestom Partizánske nie sú vhodné na konzumáciu. Z analyzovaných ťažkých kovov sa vo svalovine najviac
kumuluje Pb>Cd>Ni>Co (P<0,001) u všetkých analyzovaných druhov rýb. Z hľadiska akumulácie ťažkých
kovov u jednotlivých druhov rýb je situácia následovná: jalec hlavatý Pb>Cd>Ni>Co (P<0,001); mrena
severná Pb>Cd>Ni>Co (P<0,001); plotica červenooká Cd>Pb>Ni>Co (P<0,001); ostriež zelenkastý
Pb>Cd>Ni>Co (P<0,05).
142
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
VYUŽITIE PSEUDOCEREÁLIÍ NA PRÍPRAVU POTRAVÍN
PRE PACIENTOV S CELIAKIOU
Szabová E.1, Urminská D.1, Michalík I.1, Petr J.2
1
Slovenská poľnohospodárska univerzita, Nitra; 2Česká zemědělská univerzita, Praha
ABSTRACT
The authors studied an extension of the sources of plant products for the diet in coeliac disease, which is
induced by the components of glutenin proteins. They examined the contents of the total and protein nitrogen
and the composition of protein fractions in the following species: buckwheat (Fagopyrum esculentum),
amaranth (Amaranthus hypochondriacus and A. cruentus), quinoa (Chenopodium quinoa) and bloodroot
(Digitaria sanguinalis). These species can be considered as suitable for the diet in coeliac disease.
ÚVOD
Celiakia je stála črevná intolerancia lepku obsiahnutého v niektorých obilných druhoch. Prejavuje sa
najčastejšie u detí, ale tiež v dospelosti s najvyšším výskytom okolo 40. roku veku. Konzumácia potravy
obsahujúcej lepok má u pacientov za následok poškodenie črevnej sliznice (Tláskalová et al., 1999)
Lepok je komplex zásobných bielkovín obilného zrna, ktorý po navlhčení vytvára súvislú lepkavú mriežku,
čo je dôležité pre prípravu kysnutého chleba a pečiva. Lepok sa skladá z bielkovín líšiacich sa rozpustnosťou.
Predovšetkým je to frakcia bielkovín rozpustných v etylalkohole, tzv. prolamínov, a frakcia bielkovín
rozpustných v zásadách, tzv. glutelínov. Lepok je čiastočne kontaminovaný aj cytoplazmatickými
bielkovinami rozpustnými v NaCl, čiže frakciami albumínov a globulínov. V celozrnnom obilnom šrote však
frakcia cytoplazmatických bielkovín tvorí len asi 30 % z celkového obsahu bielkovín, druhá skupina tzv.
zásobných bielkovín predstavuje 60-70 %. Práve tieto ťažko rozpustné frakcie lepku a predovšetkým
prolamíny s nízkou molekulovou hmotnosťou okolo 30 kDa sú zodpovedné za vznik celiakie.
Veľmi perspektívnou skupinou plodín pre diétu pri celiakii sú tzv. pseudocereálie, medzi ktoré patrí pohánka,
amaranthus, quinoa, rosička krvavá a ďalšie. Nepriaznivé frakcie bielkovín sa u nich nevyskytujú alebo majú
iba malé percentuálne zastúpenie.
MATERIÁL A METODIKA
Cieľom nášho výskumu bolo rozšírenie spektra plodín vhodných pre diétu pri celiakii. Preto sme sa zamerali
na podrobnú analýzu bielkovinového zloženia nasledovných druhov pseudocereálií:
- pohánka siata - Fagopyrum esculentum
- amaranthus - Amaranthus hypochondriacus a Amaranthus cruentus
- quinoa - Chemopodium quinoa
- rosička krvavá - Digitaria sanguinalis
V jednotlivých vzorkách boli uskutočnené rozbory:
1. stanovenie celkového dusíka podľa Kjeldahla
2. stanovenie bielkovinového dusíka podľa Barsteina
3. frakčná skladba bielkovín diskontinuálnou frakcionáciou podľa Osborna, mod. Michalík 1994, 2002
VÝSLEDKY A DISKUSIA
Výsledky stanovenia celkového a bielkovinového dusíka u jednotlivých sledovaných pseudocereálií sú
uvedené v tabuľke 1.
Obsah bielkovín u pohánky lúpanej predstavoval 6,7 %. Karlubík et al. (1997) uvádzajú, že obsah bielkovín
v pohánke je v rozsahu 10,9 – 13%. Vysoká výživná kvalita bielkovín zrna pohánky, chuťové vlastnosti a
široké možnosti využitia pri výrobe potravín, ale aj nenáročnosť plodiny na pestovateľské podmienky,
143
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
skutočnosť že pohánka je výkonnou medonosnou rastlinou a vhodnou predplodinou, poukazujú na možnosti
výrazného rozšírenia pestovania tejto plodiny.
Nádejnou plodinou pre celiakálnu diétu je amaranthus. Viacerí autori uvádzajú, že obsah bielkovín v
semenách Amaranthus hypochondriacus je asi 16 %, čo potvrdzujú i naše výsledky.
V zrne Amaranthus cruentus bol obsah bielkovín nižší, asi 13 %.
Ďalšou testovanou plodinou je quinoa, v ktorej sme stanovili 9,19 %, resp. 9,67 % bielkovín.
S ohľadom na cieľ tejto práce je dôležité zastúpenie jednotlivých frakcií bielkovín. Výsledky, ktoré sme
získali metódou diskontinuálnej frakcionácie, umožňujú hodnotiť analyzovaný materiál z hľadiska výživnej
kvality (podiel cytoplazmatických bielkovín) a technologickej kvality (obsah a podiel zásobných bielkovín)
(Tab. 2).
Tab. 1. Obsah celkového a bielkovinového dusíka
Druh
Pohánka Fagopyrum
esculentum
Amaranthus
A. hypochondriacus
Amaranthus
A. cruentus
Quinoa
Chenopodium quinoa
Prstovka krvavá
Digitaria sanguinalis
% celk. N
Hrubý proteín
(% N x 5,7)
Hrubý proteín
(% N x 6,0)
% bielkovinového N
Podiel čistých
bielkovín %
1,122
6,395
6,732
0,982
87,5
2,685
15,304
16,110
2,034
75,7
2,174
12,392
13,044
1,557
71,6
1,613
9,194
9,678
1,375
85,2
1,866
10636
11,196
1,789
95,8
Tab. 2. Frakčná skladba bielkovín zrna pseudocereálií
Druh
Pohánka Fagopyrum
esculentum
Amaranthus
A. hypochondriacus
Amaranthus
A. cruentus
Quinoa
Chenopodium quinoa
Prstovka krvavá
Digitaria sanguinalis
obsah (% N)
% zastúpenie
obsah (% N)
% zastúpenie
obsah (% N)
% zastúpenie
obsah (% N)
% zastúpenie
obsah (% N) %
zastúpenie
Albumíny +
Globulíny
0,561
50,0
1,589
56,22
1,238
55,3
1,038
64,3
0,224
12,0
Prolamíny
Glutelíny
Zvyšok
0,070
6,24
0,079
3,26
0,074
3,31
0,076
4,71
0,432
23,1
0,210
18,7
0,604
21,53
0,496
22,19
0,297
18,4
0,191
10,2
0,281
25,0
0,515
18,18
0,402
17,93
0,196
12,1
1,010
54,13
Rastlinné druhy a odrody, kde sa obsah prolamínových bielkovín pohybuje na úrovni 4-8 % vzhľadom na
použitú metódu, je možné považovať za produkty vhodné pre celiakálnu diétu.
U pseudocereálií - pohánky, amaranthu a quinoi, je podiel prolamínov pomerne nízky, od 3,26 do 6,24 %.
Medzi druhmi Amaranthus hypochondriacus a Amaranthus cruteanus neboli podstatné rozdiely v podiele
jednotlivých frakcií bielkovín. Získané hodnoty sa zhodujú s výsledkami Muchovej et al. (2000), ktorá
stanovila ešte vyšší obsah albumínov a globulínov a nižší podiel prolamínov. Podiel glutelínov korešpondoval
s výsledkami v našich pokusoch.
Tieto výsledky umožňujú charakterizovať analyzované vzorky z hľadiska ich rizikovosti vo výžive jedincov
s celiakiou. Z analyzovaných pseudocereálií, vhodných na prípravu diétnej potravy pre pacientov s celiakiou
môžeme odporučiť pohánku, amaranthus a quinou. Definitívne stanovisko však môže poskytnúť sledovanie
144
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
prítomnosti celiakálne aktívnych lepkových bielkovín metódou ELISA a využitie testu na báze
monoklonálnych protilátok.
LITERATÚRA
Karlubík, M., Michalík, I., Urminská, D.: Acta Zootechnica 1997, 53, 97 - 105
Michalík I., Holečková, J., Urminská, D., Bojňanská, T.: Poľnohospodárstvo 1994, 40, (1), 16-34
Michalik, I.: Pol'nohospodárstvo 2002, 48, 7, 333 - 341
Muchová, Z., Čuková, L., Mucha, R.: Rostl. Výroba, 2000, 46, (7), 331-336
Tláskalová, H. a kol. Imonopatogenetické mechanismy celiakie. Sv.1 Ed. Pozler, O., Galén, Praha 1999.
145
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
VPLYV VITAMÍNU E NA ZNÁŠKU A KVALITU VAJEČNEJ ŠKRUPINY
U NOSNÍC
THE EFFECT OF VITAMIN E ON THE LAYING INTENSITY AND EGG SHELL QUALITY IN
LAYING HENS
Šály J., Kušev J., Neuschl J., Baranová D., Magic D.jr., Šutiak V., Kremeň J.
Univerzita veterinárskeho lekárstva, 1. Interná klinika, Košice
ABSTRACT
The effect of vitamin E on the egg production was observed in the hybrid Shaver laying hens. The control and
both experimental groups of laying hens. (10 in each group of both age categories) were fed a complex feed
mixture for laying hens of the NV egg-laying type. Vitamin E in drinking water at a dose of 20 mg/day/hen
was administered to the first experimental groups. Combinal E forte at a dose of 30 mg was administered to
the second experimental groups. Addition of vitamin E at both doses increased the egg weight – most
pronouncedly in the laying hens in their 1 st month of egg-laying. The increase in egg-laying in the
experimental groups was not signicant. The most pronounced increase in weight was found out in the eggwhite, then in the egg-yolk and eggshel. At the dose of 30 mg of vitamin E and higher weight of eggs the
largest eggshells damage and decrease in both the eggshell solidity and thickness occurred. In laying hens in
the 1 st month of egg-laying no unfavourable effect on the quality of eggshell was found. Administration of
vitamin E caused the significant increase in its content in the blood plasma and the decrease in the lipid
content in the blood serum in comparison with the control laying hens. The content of anorganic phosphorus
and total proteins in the blood serum were increased with the dose of vitamin E. In the content of calcium and
ALP, ASP and ALT activities there were only slight differences between the laying hens with addition of
vitamin E and control ones Our results prove that vitamin E increase the egg weight. In older laying hens,
however, it may cause the decrease in the quality of eggshell.
ÚVOD
Priaznivý vplyv na kvalitu vaječnej produkcie možno očakávať aj od vitamínu E. Tento vitamín ovplyvňuje
v živočíšnom tele rozličné tkanivá a vykazuje aktivitu v rôznych metabolických systémoch (Sc o t t, 1962).
Známy je vplyv vitamínu E na plodnosť cicavcov. pomerne málo štúdií sa venuje jeho úlohe v rozmnožovaní
hydiny a najmä vplyvu u nosníc. B e l l a F r e e m a n (1971) opisujú u nosníc pri avitaminóze E pokles
znášky a liahnivosti. Š á l y a kol. (1988) pri sledovaní vplyvu rôznych nutričných látok na vaječnú produkciu
zistili zvýšenie hmotnosti vajec u nosníc, ktorým bol podávaný vitamín E. Niektorí autori (N i s h i w
a k i a kol., 1977; R o l a n d, 1980) uvádzajú, že príčinou znižovania kvality škrupiny s vekom nosníc môže
byť aj zvyšovanie hmotnosti vajec. J a c k s o n a kol. (1987) dosiahli znížením hmotnosti vajec zvýšenie
pevnosti škrupín. Títo autori tiež uvádzajú, že pozitívne spojenie medzi hmotnosťou vajec a pevnosťou
škrupiny sa so zvyšovaním hmotnosti vajec znižuje.
Na základe uvedených skutočností sme sledovali možnosť zlepšenia znášky vitamínom E v celom komplexe
jej kvality vo vzťahu k biochemizmu krvi nosníc.
MATERIÁL A METODIKY
V dvoch pokusoch sme použili nosnice hybrida Shaver, a to v prvom pokuse v 1. mesiaci a v druhom pokuse
v 7. mesiaci znášky.V oboch pokusoch boli nosnice po 10 kusoch rozdelené na kontrolnú skupinu a dve
pokusné skupiny. Všetky nosnice boli kŕmené rovnako kompletnou kŕmnou zmesou pre nosnice znáškového
typu NV s obsahom 17,5 % N-látok, 1,8 MJ.kg-1 ME, 3,14 % vápnika, 0,51 % fosforu, 42 mg mangánu, 51
mg zinku a 10 mg vitamínu E v jednom kilograme. kontrolné skupiny nosníc v oboch pokusoch boli napájané
čistou pitnou vodou. Prvé pokusné skupiny nosníc dostávali v pitnej vode vitamín E v dávke 20 mg na
nosnicu a deň a druhé pokusné skupiny nosníc v dávke 30 mg na nosnicu a deň. Vitamín E bol do pitnej vody
pridávaný vo forme Combinalu E forte. Nosnice boli na tomto systéme diéty 30 dní. Od nosníc sa odoberala
146
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
krv na biochemické vyšetrenia z vena cutanea ulnaris. Produkcia vajec sa posudzovala podľa intenzity
znášky, hmotnosti vajec, ich tvaru, pevnosti a hrúbky vaječnej škrupiny a percenta vajec s poškodenou
škrupinou. U nosníc v prvom mesiaci znášky sa mesiac posudzovala aj hmotnosť žĺtka, bielka a škrupiny.
Pevnosť škrupiny sme merali na pružinovom prístroji podľa M a r c i n k a a G a ž u (1964) a udávame ju
v newtonoch (N). Obsah anorganického fosforu, vápnika, celkových bielkovín a lipidov, ako aj aktivita
alkalickej fosfatázy (ALP), aspartátamínotransferázy (AST), alanínaminotransferázy (ALP) v krvnom sére sa
vyšetrovali fotometricky pomocou Bio-La-testov (Lachema Brno). Obsah vitamínu E v krvnej plazme sa
stanovoval pomocou základnej metódy podľa Quaifa (1949), modifikovanej K o v á č o m (nepublikovaná
práca) na použitie u hydiny. Výsledky sa štatisticky vyhodnocovali T – testom.
VÝSLEDKY
Vitamín E v porovnaní s kontrolnými nosnicami zvýšil hmotnosť vajec u oboch vekových skupín nosníc.
Tento vzostup bol výraznejší u mladších nosníc (v prvom mesiaci znášky) a pri vyššej dávke vitamínu E (P <
0,05). U nosníc v 7. mesiaci znášky bola hmotnosť vajec vyššia ako u nosníc v 1. mesiaci znášky.
V hodnotách indexu tvaru vajec medzi jednotlivými skupinami nosníc neboli preukazné rozdiely. U nosníc
v 7. mesiaci znášky bol index vajec vyšší ako u nosníc v 1. mesiaci znášky a zvyšoval sa s hmotnosťou vajec.
I keď intenzita znášky v porovnaní s kontrolnými nosnicami bola vyššia pri oboch vekových skupinách
s aplikáciou vitamínu E, tento rozdiel nebol preukazný.
Podávaním vitamínu E v pitnej vode sa u nosníc v 1. mesiaci znášky zvýšila hmotnosť žĺtka, bielka i vaječnej
škrupiny. Najvýraznejší podiel malo pritom zvyšovanie hmotnosti bielka, a to o 1,06 g u nosníc s dávkou 20
mg vitamínu E a o 2,9 g s dávkou 30 mg vitamínu E. Hmotnosť škrupiny sa v porovnaní s kontrolnými
nosnicami zvýšila o 0,31 g a 0,47 g.
Pevnosť i hrúbka vaječnej škrupiny bola nižšia u nosníc v 7. mesiaci znášky ako u nosníc v 1. mesiaci
znášky. U starších nosníc bola najnižšia pevnosť i hrúbka škrupiny u nosníc s vyššou dávkou vitamínu E
a vyššou hmotnosťou vajec. tento pokles však nebol signikantný. u nosníc v 1. mesiaci znášky bola pevnosť
i hrúbka škrupiny nepreukazne vyššia u oboch pokusných skupín v porovnaní s kontrolnými nosnicami.
Zatiaľ čo u nosníc v 1. pokuse bolo 4, 89, 3, 56 a 7,8 % vajec s poškodenou škrupinou u nosníc v 7. mesiaci
znášky (2. pokus) to bolo u kontrolných 15,45 %, u prvej pokusnej skupiny 15,63 % a druhej pokusnej
skupiny 16,20 %. Najviac poškodených vajec bolo v oboch pokusoch u nosníc s vyššou dávkou vitamínu E,
u ktorých bola najvyššia hmotnosť vajec.
Obsah vápnika v krvnom sére nosníc v 1. mesiaci znášky sa pohyboval pri dolnej hranici požadovanej úrovne
a u nosníc v 7. mesiaci znášky pod hranicou. Medzi jednotlivými skupinami nosníc (vrátane kontrolnej)
neboli zistené preukazné rozdiely v jeho obsahu. V obsahu anorganického fosforu bol zistený u nosníc v 7.
mesiaci znášky preukazný rozdiel (P < 0,05) medzi kontrolnými nosnicami a nosnicami s vyššou dávkou
vitamínu E. V ostatných skupinách s aplikáciou vitamínu E sa v oboch pokusoch obsah fosforu nepreukazne
zvyšoval so zvyšovaním dávky tohoto vitamínu.
V aktivite alkalickej fosfatázy boli len malé rozdiely medzi jednotlivými skupinami nosníc. Obsah vitamínu E
v krvi nosníc bol v oboch pokusoch u pokusných nosníc preukazne vyšší (P <0,01) v porovnaní s kontrolnými
nosnicami. Najvyššie hodnoty boli namerané pri dávke 30 mg vitamínu E na nosnicu a deň. Obsah celkových
lipidov sa u nosníc v 7. mesiaci znášky v porovnaní s kontrolnými nosnicami preukazne znížil (P < 0,05).
U nosníc v 1. mesiaci znášky bolo zníženie celkových lipidov v priamej závislosti od dávky vitamínu E
nepreukazné. Obsah celkových bielkovín bol v oboch pokusoch v priemere vyšší v pokusných skupinách ako
u kontrolných nosníc. V aktivite aspartátaminotransferázy a alanínaminotransferázy medzi jednotlivými
skupinami nosníc neboli preukazné rozdiely.
Práca bola podporená grantom VEGA č. 1/0575/03
147
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
SOME KNOWLEDGE ON PHARMACOKINETICS OF SULFADIMIDINE
WITH TRIMETHOPRIM IN RABBITS BLOOD – PLASMA
Šutiak V., Čellárová E., Čonková E., Neuschl J.
University of Veterinary Medicine, Košice, Slovakia, [email protected]
ABSTRACT
In 24 female rabbits (8 groups of Chinchilla gigantica, A to D, versus AP to DP) of the average b.w. 3.6
±0.52 kg have been studied the pharmacokinetics of sulfadimidine. Sulfadimidine has been studied alone
(SDD, A to D) and with trimethoprim (TMP, AP to DP) at the used doses in the groups A and AP 30 mg of
SDD.kg–1 p.o., B and BP 30 mg of SDD.kg–1 i.m., C and CP 100 mg SDD.kg–1 p.o., D and DP 100 mg
SDD.kg–1 i.m. Groups AP and BP obtained except of SDD also TMP in quantities of 6.4 mg.kg–1 and in
groups CP and DP except of SDD also TMP in quantities of 21.3 mg. kg–1. The concentration observations (1,
3, 6, 9, 24 h after administration) demonstrated increase of SDD to maximum at 3 h after p.o. and 1h after i.m.
administration and then followed the continual decrease up to 24 h after administration. The statistical
evaluations demonstrated the significant differences (P<0.05) between SDD and SDD +TMP groups at the
time of maximum concentrations of agents only with their higher quantities of SDD in groups used. No
significant clinical changes were registered between parallel groups of SDD and SDD+TMP of all
experiments.
INTRODUCTION
Potentiated sulfonamides (P-SA) are used against microbial and parasitic diseases thanks to lower risk of
undesired effects, in contrast to alone SA in animals (Berecký 3, Supuran et al. 12, Šimůnek and Smola, 13).
The aim of our experiments was to compare kinetics of sulfadimidine (SDD) alone and P-SA with
trimethoprim (TMP) in rabbits.
MATERIAL AND METHODS
In 24 female rabbits (8 groups of Chinchilla gigantica, A to D, versus AP to DP) of the average b.w. 3.6
±0.52 kg have been studied the pharmacokinetics of SDD alone (A to D) and with TMP (AP to DP groups) at
the used doses in the groups A and AP 30 mg of SDD.kg–1 p.o., B and BP 30 mg of SDD.kg–1 i.m., C and CP
100 mg SDD.kg–1 p.o., D and DP 100 mg SDD.kg–1 i.m. Groups AP and BP obtained except of SDD also
TMP in quantities of 6.4 mg.kg–1 and in groups CP and DP except of SDD also TMP in quantities of 21.3
mg.kg–1. The blood-plasma concentrations (v. auricularis marginalis) of SDD were observed 1, 3, 6, 9 and 24
h after administration). The blood plasma obtained after 15 min. centrifugation was used for determination of
the directly reacting SDD concentration using the colorimetric method described by Berecký (3) and animals
were kept as described by Anonymus (9). Colour intensity of samples was evaluated photocolorimetrically
using a Specol 11 digital spectrophotometer (C. Zeiss, Jena, Germany) at the wavelength of 470 nm. The
results were analysed by program Statgrafic with the PC computer Celeron – Graphics Series G 70 fm.
RESULTS AND DISCUSSION
Our studies realized on 8 groups of rabbits demonstrated an increase of SDD to maximum at 3 h time interval
after p.o. and 1h after i.m. administration to animals and then followed the continual decrease of its
concentration up to 24 h after administration of drugs. Detailed analyses demonstrated that after oral
administration of medicines the highest concentrations of directly reacting sulfadimidine measured at 3rd h
after administration reached after the dose 30 mg.kg-1 of live body weight 0.78 ± 0.55 mg.100 ml-1 of blood
plasma. After the dose 100 mg.kg1 of non-P and P-SDD it was 1.80 ± 0.74 and 2.83 ± 1.28 mg/100 ml-1 of
blood plasma, respectively. The increase between groups C and CP was statistically significant (P < 0.05).
The peak of SDD concentration after the smaller dose was only 0.36 ± 0.06 mg/100 ml of blood plasma in
first hour after administration of medicine. The most pronounced decrease of SDD concentration was
148
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
observed in the time interval 3 - 6 hours and after 24 h when was the mean concentration 3.9 times smaller
then the peak concentration. Our results demonstrated that the plasma concentration of SDD in groups after
the administration of P-SDD were relatively higher at the higher levels of doses.
After i.m. administration of drugs were registered the maximal concentrations of directly reacting SDD at the
first hour of experiment. The concentration was after the dose 30 mg.kg-1 body weight of non-P and P-SDD
0.53 ± 0.43 and 0.33 ± 0.16 mg in 100 ml of blood plasma, respectively. After the higher dose i.e. 100 mg.kg-1
was the concentration of SDD 3.23 ± 1.56 and 4.08 ± 1.14 mg/100 ml of blood plasma, respectively, but the
increase was not statistically significant. The most pronounced decreases of SDD concentrations were
between the first and third hour of experiment. The mean concentration of SDD after 24 h was 9 times
smaller, than in the first hour. After higher dose 100 mg.kg-1 b.w. was in this time also higher level of SDD in
the group after the simultaneous administration of SDD and TMP. There were registered no significant
changes in clinical status of our animals during the experiments.
To follow up the previous studies (2, 4, 5, 6, 7,12) we made the experimental studies of the kinetics of SDD
alone and in combination with TMP in rabbits. The rabbit has a special importance for kinetic studies of
sulphonamides, because they have the highest binding of SA to the proteins in contrast to some other animals,
with the markedly increases in the half-life, however, only the nonionized and non-protein-bound part of drug
is pharmacologically active (10, 11, 13). Kinetic aspects of SDD depend on many factors, e.g.: species, age,
weight, sex, health, method of administration, dose and frequency of drug administration, as well as others (1,
8, 14, 15, 16, 17). In our experiments we have used clinicaly healthy animals only, to eliminate some
complications of evaluation. We have registered that the significant increase of directly reacting SDD was
observed after p.o. administration of the higher dose of P-SDD only, what might be probably caused by a
competitive interaction of SDD and TMP in binding with blood plasma proteins. Interestingly, after i.m.
administration of the same doses of agents the result was not statisticaly significant and so some further
investigations are supposed.
REFERENCES
1. Atta, A. H., el-Zeni, Samia A., 1999: Dtsch. Tierarztl. Wochenschr. 106, 295-298.
2. Berecký, I., 1983: Biol. Chem. Vet. (Praha), 19, 379-384.
3. Berecký, I., 2002: In: Šutiak, V. et al. A guide-book of prescriptions and practical pharmacological
exercises, 2nd rev. and enl. Ed., Univ. of Vet. Medicine, Košice, 178-181.
4. Berecký, I., Čellárová, E., 1994: Folia Vet. 38, 91-93.
5. Berecký, I., Lopuchovský, J., 1979: Biol. Chem. Vet. (Praha), 15, 75-83.
6. Craig, G. R., 1972: J. Small Animal Pract. 13, 65-70.
7. El-Banna, H. A., 1999: Dtsch. Tierarztl. Wochenschr. 106, 400-403.
8. Elsheikh, H. A., Ali, B. H., 1997: J.Vet. Pharmacol. Ther. 20, 167 -172.
9. Anonymus 1986: European Convention for the Protection of Vertebrate Animals Used for Experimental.
(86/609/EGW). Council of Europe, Strasbourg, 24. 11. 1986, 1-40.
10. Munsey T. et al., 1996: J. Vet. Pharmacol. Ther.19, 135-141.
11. Spoo, J. W. Riviere, J.E., 1995: Vet. Pharm. and Therap. 7th Ed., ISUP, Ames, 753-773.
12. Supuran, C. T. et al. 2003: Med. Res. Rew. 5, 535-558.
13. Šimůnek, J., Smola, J., 1998: Antibiotika, sulfonamidy a chinolony ve veterinární medicíně, Last,
Steinhauser, s r.o., Tišnov, 98-115.
14. Van´t Klooster, G. A. et al., 1993: J. Vet. Pharmacol. Ther. 16, 454 - 461.
15. Van´t Klooster, G. A. et al., 1993: J. Vet. Pharmacol. Ther. 16, 343-349.
16. Yuan, Z. H. Fung, K. F., 1990: Vet. Pharm. Therap. 13, 192-197.
17. Yuan, Z. et al., 1997: J. Vet. Pharmacol. Ther. 20, 318-322.
Vega Grant No.: 1/80022/01 – 03 supports publication of this text.
149
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
FURTHER KNOWLEDGE ON THE USE OF WHITE MISTLETOE
IN ANIMALS
Šutiak V.1, Puchá Z.2, Skalka J.jr.1, Šutiaková I.sr.1, Korének M.1, Neuschl J.1, Šály J.1,
Čonková E.1, Kremeň J.1
1
2
University of veterinary medicine, Košice, The Slovak Republic, [email protected]
The Pharmaceutical Faculty of the UVP, Brno, The Czech Republic
ABSTRACT
White mistletoe can be used for the therapy both in people and also in animals. Its use is advantageous for the
therapy of GIT, cardiovascular, tumorous diseases and at some other risk diagnoses & states. It would be
useful if also various research veterinary workplaces, as well as veterinary practice were engaged in the study
of Viscum album. Experiences following from this study could effectivly contribute to the good quality and
success of various disease treatments.
INTRODUCTION
White mistletoe, Viscum album (V.A.) is semi-parasiting on the deciduous tree branches (15-17) by haustorias
that penetrate under the bark and they branch in the host wood. It settles most often on poplars with wide top,
on willows, white birches, maples, oaks, lindens and fruit trees, (especially on apple and pear trees). In
Europe occurs V.A. L., in Asia it is Korean V.A. var. coloratum), and in USA Phoradendron serotinus and P.
flavescens. It is takeing water and minerals from plant, but it itself produces organic agents also due to the
activity of chlorophyll.
MATERIAL AND METHODS
The tops of Visci albi herba are most often collected, esp. in winter months, but they can be collected during
the whole year. It is dried in bunches in well-ventilated rooms, at the temperature of 45 0C & the dried drug is
typical with its bitter taste and its effect is preserved for three years. More industrially produced preparations
(1-9) contain them (Helixor: M from apple trees; A from fir trees and P from pine trees; Eurixor; Isodor®;
Isorel®; fermented water extract is known under the trade name Iscador® for humans).
RESULTS AND DISCUSSION
V.A.L contains: choline that acts as a vitamin regulator, acetylcholine – neurotransmitter, aminobutyric acid –
nutrient regulator, histamine – autacoid of smooth muscle, flavonoids – cofactorial regulators, saponins –
glycoside surfactant and stimulant, triterpenes – oil effectors, alcaloids – cytotoxic effect, viscotoxin basic
peptides – apoptosic cytostatic drug (10-14), polysaccharides galacturonan, arabinogalactan –
immunomodulating effect, glycoprotein I, II, III lectins – immunomodulating inhibitors of tumour cells,
Vester proteins – complex basic protein with immunomodulating & cancerostatic effect, waxes, oils and
others. Lectins are cytotoxic glycoproteins, which are capable to agglutinate erythrocytes & are also able to
react with isolated timorous cells. They are known under the name of viscumin or agglutinin. Viscotoxins are
polypeptides composed of 46 amino acids that damage cellular membranes. They belong to the group of
thionines; their structure is similar to that of snake toxins and also causes similar effects on the muscular
contractions, induction of hypotension, bradycardia & negative inotropic effect on cardiac cells of animals.
Leaves and twigs of V.A.L contain polysaccharides esterified – galacturonan and berries contain
arabinolactane with immunomodulating and antitumourous activities. In vivo application of polysaccharides
to mice, which were exposed to gamma radiation, increased the period of survival, after administration 15
minutes before radiation. The extracts are used at following risk indications: cardiovascular system hypertension, tachycardia, arteriosclerosis, disorders of blood circulation; immune system immunodeficiency, immunosuppression, tumours, AIDS; GIT system - lazy intestines and stomach tumours;
pancreas diseases - tumours, diabetes mellitus; liver diseases - tumours; haematopoietic organs - leukaemia
150
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
and haemorrhagic diathesis; neural system - especially epilepsy and neuroses; locomotory system - arthrosis,
spondylosis, chronic diseases of joints; urogenital system - tumours, sterility, abortions; respiratory system –
tumours; skin – inflammations & tumours. In animals attention is paid mainly to the immunostimulating and
cytotoxic effects of V.A.L. for the treatment of different tumorous diseases. 2/3 of cases exhibit remission or
reduction of the size of tumours or pathological symptoms. It is recommended to combine chemotherapy with
V.A. The use of V.A. can help to reach longer survival of patients. In Europe (18-24) are used the liquid
extracts of V.A. in the form of s.c. injections (also intrapleural, i.v., intratumourous & into the vicinity of the
tumour). The best results are reported at solid tumours before and after surgical and radiating therapy (10–14
days before operation helps to prevent the onset of metastases and improve recovery). V.A. is also used in
advanced stages, at inoperable tumours (urinary bladder, stomach, intestines, genitals) and skin. Duration of
the treatment is different, but at complete removal of the tumours it may be finished after months. A liquid
form of drug is prepared from V.A. in SR. The infusion can be obtained for example so that 4 teaspoons of
crushed top are poured with 1 L of boiling water (15-17). After 0.5 h of infusion (at macerates longer) and
cooling it is recommended to administer to large animals 2x a day, half litre of infusion (or more). Mediumlarge animals obtain 2–3 x a day from 5 to 8 soupspoons, and small animals 2x a day 2–4 teaspoons of the
extract. The dosage depends on the size of patients and seriousness of the health status. In the literature,
however, also other procedures for preparation of V.A. extracts and dosage for animals are described. V.A.
can be also toxic (alkaloids and viscotoxin) as for people as for the animals, esp. after eating its berries.
Symptoms of intoxication are: nausea, vomiting, diarrhoea, shivers, fever, hypotension, bradycardia, miosis or
even mydriasis, several anaphylaxis has been recorded after use of V.A. parenterally. At the oral use of the
plant and its berries the pathological attacks, coma and death have been recorded, too. Intoxications are rare,
and when they occur it is recommended symptomatic treatment.
REFERENCES
1. Bussing, A. et al.: Eur. Jour. Cancer, 30, 1994, 12, 1836-1841.
2. Jurin, M. et al.: Oncol., 50, 1993, 393-398.
3. Karkabounas, S. et al.: Antican. Res., 20, 2000, 4391- 4396.
4.Khwaja, T.A. et al.: Oncol., 43, 1, 1986, 42-50.
5. Kovacs, E et al.: Eur. J. Cancer, 1991, 27, 12, 1672-1676.
6. Kuttan, G., Kuttan, R.: Tumori, 1993, 79, 74-76.
7. Luther, P.: Lektin und Toxin der Mistel. Akademie Verlag Berlin. 1982, 225.
8. Ribéreau G. G. et al.: Experient., 42, 1986, 595-599.
9. Siegle, I. et al.: Antican. Res., 2001, 21, (4A), 26, 87-91.
10. Stein, G.M. et al.: Antican. Res., 20:2000,1673-1678.
11. Stein, G.M. et al.: Antican. Res., 1999, 19, 2925-2928.
12. Stein, G.M. et al.: Antican. Res., 1999, 19, 1037-1042.
13. Stein, G.M. et al.: Antican. Res., 1999, 19, 3907-3914.
14. Stoss, M., Gorter, R.W.: Nat. Immun., 1998, 16, (4), 157-64.
15.Šutiak, V. et al.: Fol. Vet., 46, 2, 2002, 61-62.
16. Šutiak, V. et al.: Souvenir of the 3rd Annual Promotion of Animal Health and Production, Pantnagar,
2002, 312-31.
17. Šutiak, V. et al.: Embrapa Pantanal Corumna, MS Brazil, 2002, 1-5.
18. Vester, F., Nienhaus, J.: Exper., 1965, 21/4, 197-199.
19. Wagner, H., Proksch, A.: Econ. & Med. Plant Res. London, AP, 1985, 113-153.
20. Wong, C. K. et al.: J. Int. Med. Res., 1994, 22, 299-312.
21. www.allabautpetswa.com.
22. www.herbs2000.com.
23. www.mcp.edu.com.
24. Zarkovic, N. et al.: Canc. Bio. Radiopharm., 16, 2001, (1), 55-62.
Vega Grant No.: 1/80022/01 – 03 supports publication of this text.
151
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
NEW INFORMATION ON THE INTERACTION EFFECT
OF MORPHINE IN ANIMALS
Šutiak V.1, Čellárová E.1, Nagy O.1, Šutiaková I.jr.2, Skalka J.1, Puchá Z.3, Neuschl J.1,
Kocák P.1, Dushnik A. 1
1
The University of veterinary medicine, Košice, The Slovak Republic, [email protected] ; 2The Psychiatric
Hospital, 65 Dr. Zelenyáka St., 935 61 Hronovce, The Slovak Republic ; 3The Pharmaceutical Faculty of the
UVP, Brno, The Czech Republic
ABSTRACT
In 20 rabbits (two groups, 10 control and 10 experimental animals, Ø = 3,1; σn = 0,54 kg b.w.) has been
studied the interaction effect of morphine hydrochloride (5.0 mg.kg b.w.) with the rabbits tissues. We
administered to experimental rabbits the active substance using preparation Morphin Biotika 1% inj.
intramuscularly and we observed the animals’ responses on the i.m. administration and the responses were
compared with the control animals. In our experiments morphine induced very significant calming and
depressive effect on the behaviour of rabbits in contrast to control animals. Except of described, morphine
induced similarly very significant inhibition of respiration rate (P<0.0005) and also reduced body temperature
(P<0.0005). The effect of morphine on the heart rate was milder. All these data have been compared with the
rabbits of control group to be sure about the effect of morphine during the interaction studies.
INTRODUCTION
Morphine as a model opioid agent is in the central interest of studies for many scientific teams, especially in
connection with its intensive analgesic activities in various types and breeds of animals (Gagliese and Katz 3,
Prado 6, Rajagopal et al. 5). Morphine and some other opioids belong to the strong analgesics and so they are
able to suppress very effectively pain at the various states & situations (Bell et al. 1, Cepeda et al. 2,
Mercadante et al. 4). The aim of these experiments was the study of interaction effect of morphine with the
rabbit’s tissues and comparison the behavioural reaction of experimental animals with the controls.
MATERIAL AND METHODS
We used two groups of rabbits (10 control and 10 experimental animals, Ø = 3,1; σn = 0,54 kg b.w.) We
administered to each experimental rabbit 5.0 mg.kg-1 b. w. of morphine hydrochloride (Morphin Biotika 1%
inj.) and other group was control. We observed the clinical behaviour of rabbits of both groups as well as
following selected parameters: respiration-rate, heart-rate, and also the body temperature at the various time
periods. The first measurement was at -0.5 h before experiments and then also at 0.5; 1; 3; 6 and 24 h after the
administration of drugs to rabbits. For measurement we used Hartmann digital Maximum thermometer and
other measures in accordance with lege artis. The results obtained were evaluated statistically using PC Intel
Celeron with programme Microsoft 98 Excel with t-test using the appropriate comparisons between
experimental and control groups in various schemas of comparisons.
RESULTS AND DISCUSSION
We observed an induction of very significant calming and sedation effects on the behaviour of rabbits and
their retreat to the back parts of the cage with their heads resting on the floor after i. m. administration of
morphine into experimental rabbits (since 30 min. of the experiment to 6 h). In great majority of these
experimental rabbits was observed miotic state of pupil since 11 min. of experiment and lasted for more than
one and half hour. We must present however the fact that this calming and sedation effect has not been
observed in the parallel control animals. The rabbits of control animals were in contrast to experimental
animals very brisk, with the keeping head straight and without presence of observable abnormalities. If we
take into account also the results of measured parameters of both animal groups they were also very
interesting. In our experimental rabbits we have registered that after the administration of morphine there
152
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
were present very significant suppressions of respiration-rate, which were evident at the comparison with the
state of the same animals before administration of morphine. But evidently were also significant when we
took into an account the animals of control group. Both comparisons of data with the data before starting of
experiments and also with parallel measured values of other group at the passing time measurements were
very significant (P<0.0005). Similarly as with the changes of respiration, we have registered also interesting
changes in the values of body temperature. Observed results demonstrated, that intramuscularly administered
morphine hydrochloride induced in experimental rabbits decreases the body temperature. These were
registered again both in comparison with the data before starting of experiments in the same group of animals,
as well as with the both data of control animals i.e. with the data before starting of experiments, and also with
parallel passing temporal time measurements. The differences of observed criterion were very significant
among the studied groups of animals (P<0.0005). Used opiate analgesic has also influence on the functional
activity of heart musculature. However, we must say that morphine hydrochloride influenced the extend of
heart-rate in the lower level (P<0.01), as it was in cases of above described two other important criteria.
Morphine is still experimentally studied in many animals (Gagliese and Katz 3, Prado 6, Rajagopal et al. 5),
with the aim for suppression of pain in various patients (Bell et al. 2003, Cepeda et al. 2, Mercadante et al. 4).
That is why the knowledge on the opioid interactions with the animal tissues is useful. Literature indicates
that opioids may interact with various receptors and some examples of them can be seen in inserted table
bellow.
Table. 1. An overview of the proposed functions of some receptors participating in
regulation of certain activities in the animal body - literature compilate
Receptors
µ-1
Supraspinal and spinal
analgesia
µ-2
Analgesia
Depression of respiration
(Euphoria in humans)
Miosis
Bradycardia
Hypovolemia
Retention of urine
Strong constipation
?
?
κ
Supraspinal and spinal
analgesia
Sedation
Dysphoria
Miosis
?
?
Diuresis
δ
Supraspinal and spinal
analgesia
Depression of respiration
?
?
Obstipation
?
?
Retention of urine
REFERENCES
1. Bell, R.F.: J. Pain Sympt. Manag., 2003, 26, 3, 867-875.
2. Cepeda, M.S. et al.: Clin. Pharm. Therap., 74,2,2003,102-112.
3. Gagliese, L., Katz, J.: Pain, 103,1-2, 2003, 11-20.
4. Mercadante, S. et al.: J. Pain Sympt. Manag., 26, 2, 2003,769-775.
5. Rajagopal, A., Kala, S., Bruera E.: J. Pain Sympt. Manag., 2003, 26, 3, 786-788.
6. Prado WA: J. Neurosci. Methods, 129, 1, 2003, 33-39.
Vega Grant No.:1/80022/01 – 03 supports publication of this text.
153
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
VPLYV TOLYLFLUANIDU NA IZOENZÝMOVÝ SYSTÉM
LAKTÁTDEHYDROGENÁZY OVIEC
Šutiaková I., Kovalkovičová N., Legáth J., Šutiak V., Poráčová J.
Výskumný ústav veterinárskej medicíny – UVL, Košice
ABSTRACT
In this study we have investigated the effects of fungicide tolylfluanide at a dose of 93 mg/kg b. wt (1/20,
LD50) for for 30 days upon the total activity of lactate dehydrogenase (LDH, EC 1.1.1.27) and its isoenzymes
in the blood plasma before and after the exposure of Slovak merino lambs. In first examination before
experiment and after 30 days data showed no significant difference of the total activity of LDH and its
isoenzyme in the blood plasma between the control and experimental groups of ewe lambs.
Environmentálna kontaminácia životného prostredia je čiastočne ovplyvnená aplikáciou pesticídov v
poľnohospodárstve, záhradníctve a lesníctve (10). Tolylfluanid (1,1-dichloro-N-N[(dimethylamino)-sulfonyl]1-fluoro-N-(4-methylphenyl)methanesulfenamide) je fungicíd s ochrannými účinkami. U zvierat tolylfluanid
je rýchlo absorbovaný a hydrolyzovaný počas 48 hodín na dimethylamino sulfotoluidid (DMST) a potom
transformovaný na hlavný metabolit 4-(dimethylaminosulfonylamino) benzoovú kyselinu, ktorá môže byť
demetylovaná. Nie sú známe akumulácie tolylfluanidu v tkanivách a orgánoch živočíchov (2). Rôzne
biochemické markery sa využívajú ako biologická odpoveď organizmu na odhad environmentálneho
znečistenia prostredia (3). Laktátdehydrogenáza (EC 1.1.1.27) L-(+) lactate: NAD+ oxidoreduktáza (LDH) je
cytozolový enzým, ktorý sa používa ako vhodný marker membránového poškodenia buniek v rôznych
systémoch organizmov, ktoré boli exponované xenobiotikmi (11). V tejto práci sme študovali vplyv
tolylfluanidu na aktivity LDH a jej izoenzýmy v krvnej plazme oviec počas 30 dní.
MATERIÁL A METÓDY
Zvieratá: V experimente sme použili 12 klinicky zdravých oviec, vo veku 1 roka, plemena merino. Ovce z
kontrolnej skupiny (n=5) mali hmotnosť 50,79±6,52 kg a v pokusnej skupine (n=7) 49,10±4,98 kg. Zvieratá
boli ustajnené, aklimatizované počas jedného týždňa pred začatím pokusu. Počas experimentu potravu a vodu
sme podávali zvieratám ad libitum.
Testovaný pesticíd: Tolylfluanid (fy Euparen manufac. Bayer A.G.) sme pripravovali čerstvý každý deň a
základná charakteristika je uvedená v prácach (1, 7).
Dávka a expozícia: Testovaný pesticíd sme aplikovali žalúdočnou sondou pri dávke 93 mg/kg ž. h. (1/20
LD50) počas 7 dní/týždeň počas 30 dní (OECD Guideline 409, 1981).
Biologický materiál: Krv od zvierat sme odoberali z vena jugularis do heparinizovaných skúmaviek (15
IU/ml krvi), ráno pred experimentom počas 30 dní (v tom istom časovom intervale). Krvnú plazmu sme
získali centrifugovaním pri 190 g počas 15-20 min.
Vyšetrenie enzýmovej aktivity: Celkovú aktivitu LDH sme určili spektrofotometricky Seva-test (LDH –
Imuna). Izoenzýmy LDH sme detegovali na PAGE podľa Dietza a Lubrana (5). LDH izoenzýmy sme
vyhodnotili na denzitometri, model DS 90 pri 525 nm. Hodnoty pre každý izoenzým boli kvalifikované
príslušným softwarom a vyjadrené ako percento z celkovej aktivity.
Štatistické analýzy: Výsledky z analýz sme spracovali štatistickým softwarom (Sigma Stat Jandel
Scientific), t-test.
Organizácia experimentu, vyšetrenia boli v súlade s legislatívnou reguláciou SR (4).
VÝSLEDKY A DISKUSIA
V 0. vyšetrení sme nezaznamenali signifikantné rozdiely vo výsledkoch v celkovej aktivite LDH a jej
izoenzýmoch v krvnej plazme oviec (Tab. 1). Podobné výsledky sme určili u zvierat po expozícii
subchronickej dávky tolylfluanidu po 30 dňoch. LDH je vysoko citlivý, ale nešpecifický biomarker.
Dopňujúce informácie v tomto smere je možné získať cez elektroforetickú separáciu izoenzýmov LDH.
154
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
Goddard a kol. (6) zistili, že izoenzým LDH5 má vysokú špecificitu pre kostrové svalstvo, a preto uvedený
enzým môže byť vhodný in vivo marker pre svalové poškodenie. Subchronická toxicita tolylfluanidu bola
študovaná u potkanov (potrava obsahovala 9000 mg/kg počas 13 týždňov; 450 mg/kg ž. h./deň) pričom
aktivity niektorých pečeňových enzýmov sa znížili (9).U králikov pri dennej dávke 500 mg/kg ž. h.
tolylfluanidu (98,9 % čistota) počas 14 dní. Autori nezaznamenali signifikantné rozdiely vo výsledkoch
pečeňových enzýmov medzi pokusnou a kontrolnou skupinou (8).
LDH a jej izoenzýmy sú vhodnými biomarkermi pri ekotoxikologických štúdiách zvierat v súvislosti aj s
potravovým reťazcom.
Tabuľka 1 Vplyv tolylfluanidu na aktivity LDH a jej izoenzýmy v krvnej plazme oviec
Experiment
(čas)
Skupiny zvierat
Experiment
(0. pokus)
kontrolná
skupina (n=5)
experimentálna
skupina
n=7
Experiment
kontrolná
(po
30. skupina (n=5)
dňoch)
experimentálna
skupina
n=7
Vysvetlivky: CA – celková aktivita
Štatistické
hodnoty
x
± SD
x
± SD
P
x
± SD
x
± SD
P
CA
µkat.l-1
3,35
0,64
3,53
0,42
0,546
2,91
0,49
3,27
0,59
0,296
Izoenzýmy v krvnej plazme (%)
LDH1 LDH2 LDH3 LDH4
84,28
2,86
4,47
0,85
10,17
1,15
1,00
1,13
89,86
3,55
5,67
0,54
3,50
1,40
1,74
0,63
0,202 0,389 0,199 0,557
94,23
1,14
2,17
0,67
1,71
0,16
1,52
0,37
94,09
1,33
1,55
0,59
1,28
0,84
0,79
0,45
0,882 0,631 0,370 0,733
LDH5
7,52
10,33
0,38
0,34
0,091
1,79
1,03
2,45
1,32
0,382
Táto práca bola podporovaná Národným referenčným pracoviskom pre pesticídy Slovenskej republiky a
grantom VEGA 1/0606/03.
LITERATÚRA
1. Anonymus: The Pesticide Manual, Twelfth Edition, Version 2.0, The British Crop Protection Council,
2000.
2. Abbink, J., Weber, H.: Phenyl-UL-14C-Tolylfluanid: Investigation of the biokinetic behaviour in the rat.
Bayer PF-report No. 2989, 1988.
3. Barra, R., Notarianni, V., Gentili, G.: Bull. Environ. Contam. Toxicol., 2001, 66, 582-590.
4. Bugarský, A., Hockicko, T., Vargová, M., Buleca, J. jr., Bajan, Ľ., Korim, P., Hadbavný, M.: Folia
Veterinaria, 47, 2, 52-55, 2003.
5. Dietz, A. A. Lubrano, T.: Anal. Biochem., 1967, 20, 246-257.
6. Goddard, P.J., Keay, G. Grigor, P. N.: Res. Vet. Sci., 63, 119-122, 1997.
7. Hoffmann, K.: KUE 13183b/acute toxicity to the sheep after oral administration. Institute of Toxicology.
Bayer A.G. Unpublished report No. 11975. Submitted to WHO by Bayer A.G., Bayerwerk, FRG, 1983.
8. Kimmerle, G., Solmecke, B.: Methyl-Euparen/subacute cutaneous application to rabbits. Institute of
Toxicology, Bayer A.G. Unpublished report No. 2619. Submitted to WHO by Bayer, FRG, 1971.
9. PFCP Newsletter Special Issue: „Hidden Sources of Fluoride – Pesticides“, 1999.
10. Pistl, J., Kovalkovičová, N., Legáth, J., Novotný, J., Holovská, V., Mikula, S.: Bull. Vet. Inst. Pulawy, 46,
247-253 2002.
11. Šutiaková, I., Bekeová, E., Šutiak, V.: Czech J. Anim. Sci., 44, 104-107, 1999.
155
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
ŠTÚDIUM MOŽNÉHO GENOTOXICKÉHO ÚČINKU KADMIA U HYDINY
Šutiaková I., Koréneková B ., Skalická M., Naď P., Korének M.
Výskumný ústav veterinárskej medicíny – UVL, Košice
ABSTRACT
Cadmium is recognized as a non-essential element which is toxic to both humans and animals. The study was
conducted to determine the changes in cytogenetical parameter of poultry using Cd2+ droppings. The
genotoxicity of cadmium (CdCl2) was studied in chicken using the bone marrow micronucleus assay. In the
experimental group, cadmium (CdCl2) in the form of water solution was administered daily in dose 2.45
mg.kg-1 b. w. There is a statistically significant difference between the used groups (P=0.005).
Pesticídy spolu s ťažkými kovmi predstavujú dominantnú záťaž životného prostredia, čo následne môže
ovplyvniť zdravie ľudí a zvierat (Kačmár a kol. 1999). Kadmium je známy ako jeden z najviac toxických
environmentálnych polutantov s možnými genotoxickými účinkami u ľudí a zvierat (Hartwig 1995,
Topashka-Ancheva a kol. 2003). Vyšetrenie frekvencie mikrojadier v kostnej dreni, krvi a iných tkanivách
rôznych druhov zvierat sa využíva ako metóda na odhad genotoxického potenciálu chemikálií in vivo
(Krishna, Theiss, 1995). Hydinové mäso a výrobky môžu byť kontaminované rizikovými prvkami dvomi
cestami, a to cez prirodzený krmivový reťazec, alebo náhodnou kontamináciou prostredia (Golian a kol.
2002).
Cieľom práce bolo študovať vplyv kadmia na frekvenciu mikrojadier v kostnej dreni brojlerových kurčiat po
dobu 50 dní.
MATERIÁL A METÓDA
Zvieratá: V experimente sme použili brojlerové kurčatá plemena Ross, ktoré sme rozdelili do dvoch skupín.
Pokusnej skupine zvierat sme aplikovali CdCl2 v roztoku v dávke 2,45 mg/kg ž. h. Kurčatá sme ustajnili na
hlbokej podstielke, pričom mikroklimatické podmienky zodpovedali požiadavkám pre rast brojlerových
kurčiat. Kurčatá sme kŕmili zmesou pre brojlery. Krmivo a vodu sme podávali ad libitum. Experiment sme
ukončili vo veku 50 dní hydiny.
Biologický materiál a príprava preparátov: Po ukončení poslednej expozície boli kurčatá usmrtené a z oboch
končatín sme izolovali femury. Kostnú dreň sme získali po odrezaní epifýz, a to vyplavovaním fetálnym
bovinným sérom (PAN System® GmbH, Biotechnologische Produkte) do skúmaviek. Po centrifugácii (1000
ot/min) kostnej drene sme supernatant odstránili a zo sedimentu sme pripravili preparáty. Preparáty sme sušili
na vzduchu a fixovali metanolom po dobu 6 minút. Bunky sme ofarbili May-Grünwaldovým farbivom (3
min) a Giemsa-Romanowski (10 min).
Hodnotenie mikrojadier: Pri hodnotení a identifikácii mikrojadier sme sa pridržiavali práce Kirshnu, Theissa
(1995).
Preparáty sme hodnotili na mikroskope Nikon-Labophot-2A pri 400- a 1000-násobnom zväčšení pri použití
softwaru Animal a Photostyler.
Frekvenciu mikrojadier sme počítali pre každé zviera normo- a polychromatické erytrocyty (1000-5000
erytrocytov) a prepočítali sme ich MNE/1000 erytrocytov.
Štatistická analýza: Rozdiely medzi pokusnými a kontrolnými skupinami kurčiat sme hodnotili štatistickým
softwarom (Sigma Stat®, Jandel Scientific), t-test.
VÝSLEDKY A DISKUSIA
Frekvencia mikrojadier u exponovanej skupiny kurčiat bola 0,390 ± 0,045 MN/1000 erytrocytov a v
kontrolnej skupine 0,210 ± 0,096/1000 erytrocytov. Zaznamenali sme signifikantné rozdiely (P = 0,005) vo
výsledkoch medzi študovanými skupinami. Kadmium bol zistený s karcinogennými a mutagennými účinkami
u ľudí a experimentálnych zvierat. Jeho efekt závisí od testovanej látky, ako aj spôsobu podávania a času
156
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
pôsobenia (Petersson-Grawé a kol. 1997, Massanyi a kol. 1995). U hydiny štúdie v tomto smere sme
nezaznamenali, preto naše výsledky sme nemali možnosť porovnať. González-Zúñiga a kol. (2000) uviedli
spontánnu frekvenciu mikrojadier v periférnych lymfocytoch kurčiat 0,22 MN/1000 erytrocytov.
Z čiastkových výsledkov vyplýva, že je potrebné venovať pozornosť aj týmto štúdiám, pretože hydinové
mäso a výrobky sa často využívajú v potravovom reťazci ľudí.
Práca bola podporovaná grantom VEGA: 1/0564/03.
LITERATÚRA
-
Golian, J., Majtán, M., Majtánová, J.: Porovnanie obsahu kadmia a olova vo vybraných výrobkoch z
hydinového mäsa. In: Rizikové faktory potravového reťazca (Zborník prác z medzinárodnej vedeckej
konferencie) 26. september 2002, Nitra, 43-45.
Hartwig, A.: Current aspects in metal genotoxicity. Biometals, 8, 3-11, 1995.
Kačmár, P., Pistl, J., Mikula, J.: Immunotoxicology and veterinary medicine. Acta Veterinaria (Brno), 68,
57-79, 1999.
Krishna, G., Theiss, J. C.: Concurrent Analysis of Cytogenetic Damage in vivo: A multiple endpoint –
multiple tissue approach. Environ. Mol. Mutagen. 25, 314-320, 1995.
Krishna, G., Theiss, J. C.: Concurrent Analysis of Cytogenetic damage in vivo: A multiple endpoint –
multiple tissue approach. Environ. Mol. Mutagen. 25, 314-320, 1995.
Massanyi, P., Toman, R., Valent, M., Čupka, P.: Evaluation of selected parameters of a metabolic profile
and levels of cadmium in reproductive organs of rabbits after an experimental administration. Acta
Physiologica Hungarica, 83 (3), 267-273, 1995.
Petersson Grawé, K., Theirfelder, T., Jorhem, L., Oskarsson, A.: Cadmium levels in kidneys from
Swedish pigs in relation to environmental factors – temporal and spatial trends. Sci. Total Environ. 208,
111-122, 1997.
Topashka-Ancheva, M., Metcheva, R., Teodorova, S.: A comparative analysis of the heavy metal loading
of small mammals in different regions of Bulgaria II: chromosomal aberrations and blood pathology.
Ecotox. Environ. Safety, 54, 188-193, 2003.
Zúñiga-González, G., Torrez-Bugáun, O., Aquire-Luna, J. a kol.: Spontaneous micronuclei in peripheral
blood erythrocytes from 54 animal species (mammals, reptiles and birds): Part two: Mutat. Res. 30-41,
2000.
157
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
THE EFFECT OF SOMATIC CELL COUNTS
ON THE PATTERN OF QUARTER MILK FLOW
Tančin V., Mihina Š., Banďošová J., Uhrinčať M.
Research Institute of Animal Production, Nitra
ABSTRACT
The objectives of our study were to describe the variation of quarter milk flow parameters in relation to the
somatic cell counts. The data from 39 Holstein cows, in their first to third lactation and free of clinical
mastitis, were used for statistical analysis. A total of 1656 curves of quarter milk flows were recorded during
milkings. Samples of milk from each quarter were collected for determination of somatic cell count (SCC).
SCC significantly affected most of the measured traits. From the most important differences, the quarters with
high SCC had significantly lower milk yield, and longer duration of decline phase and overmilking but peak
flow rate did not differ.
INTRODUCTION
Flow-controlled systems that are able to change functional parameters according to the current milk flow
could improve the milk removal process. However, more efficient control systems require single quarter
based milk flow data, due to considerable differences in milk yield and time milk flow patterns between cows
and quarters within cows (Rothschild et al., 1980; Tančin et al., 2001). Also the recording of the udder milk
flow during milking was studied in detail and presented useful and essential information on the course of
milking including the efficiency of milk ejection (Bruckmaier and Blum, 1998) and mastitis problems
(Naumann et al., 1998). However, due to technical limitations only a limited and insufficient analysis of
quarter milk flow patterns have been performed. The objectives of our study were to describe the variation of
quarter milk flow parameters in relation to SCC.
MATERIAL AND METHODS
2.1
Animals and milking parameters
A total of 39 Holstein cows, in their first to third lactation, were investigated. Cows were in different stages of
lactation and free of clinical symptoms of mastitis.
The cows were milked twice daily at 5:30 a.m. and 3:30 p.m. in the 2 x 3 open tandem milking parlour. Each
stall in the milking parlour was equipped with four milk receiver jars, the advancing weight of which was
recorded each second. The milk weight registrations during a milking are converted to a milk flow rate profile
for each individual quarter (Ipema and Hogewerf, 2002). Quarter milk flows were recorded during 6
consecutive days of the trial. On the last evening and morning milking samples of milk from each quarter
were collected for SCC. Total milk yield (g) is given per one quarter. TMX (s) represents the time to reach
peak flow rate. Peak flow rate (g/min) represents the maximum milk flow rate at any time window of 30 s.
The increase phase (s) represents the time from attachment until the plateau is reached. Stabile milk flow was
considered as duration of plateau phase (s). Decline phase (s) represents reducing of milk flow and lasts from
the end of plateau until the moment when the flow for the first time is lower than 0.1 kg/min per quarter.
Overmilking – blind phase (s) of the quarter lasts from the end of decline phase until the cluster was
automatically removed. The milk flow trait (s) represents the sum of the duration of the increase, plateau and
decline phases. Average milk flow (g/min) was calculated as milk yield (g) recorded in the first three phases
of milking divided by the duration of milk flow.
Statistical methods
A general linear model with fixed effects was used to identify the main sources of variation for studied traits
in preliminary statistical analyses. Statistical significance of the effects included in the model was tested by
using Fisher's F-test. Differences between the levels of the effects were tested by Scheffe multiple range test
for studied traits. In total 1656 curves of quarter milk flow were used for statistical evaluation.
158
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
RESULTS
Most of the studied traits were highly influenced (P < 0.001) by the SCC. There was a significantly longer
duration of increase, decline, and blind phase and lower milk yield in quarters with high SCC (Table 1).
However, there were no differences in peak flow rate of two SCC groups of quarters.
Table 1. Least squares means for quarter milk flow and yield traits according estimated factors.
SCC
Traits
over
n
239
1417
a
315
11.3
b
196
9.6
834
20.8
b
467
17.5
b
2665
110
milk flow
s
TMx
s
peak flow rate
g/min
average flow rate
g/min
yield
g
duration of phases
increase
plateau
s
decline
s
blind
s
milk yield of phases
increase
plateau
g
decline
g
blind
g
lsmean
Std Error
lsmean
Std Error
lsmean
Std Error
lsmean
Std Error
lsmean
Std Error
300
12.5
a
170
10.9
836
20.8
a
549
17.8
a
2327
116
lsmean
Std Error
lsmean
Std Error
lsmean
Std Error
lsmean
Std Error
84
3.0
a
131
11.9
a
86
8.2
a
69
11.9
lsmean
Std Error
lsmean
Std Error
lsmean
Std Error
lsmean
Std Error
404
22.1
a
1389
120
a
485
39.1
52
7.9
a
a
less
b
b
80
2.6
b
172
11.1
b
64
7.5
b
56
11.1
b
367
16.5
b
1895
118
b
356
34.5
46
7.6
a,b,– values without a common superscript letter were significantly different at P<0.05
REFERENCES
Bruckmaier, R.M, Blum, J.W. (1998): J. Dairy Sci., 81, 939-949
Ipema, B., Hogewerf, P. H. (2002): Detachment criteria and milking duration. In: Proceeding of the first
North American Conference on Robotic milking. Plenary II, Toronto, 33-44.
Naumann, I., Fahr, R.D., Lengerken, von G. (1998): Archiv fur Tierzucht, 41, 237-250
Tančin, V., Ipema, B., Hogewerf, P., Groot Koerkamp, P., Mihina, Š., Tančinová, D. (2001): Slov. Vet. Čas.,
26, 90-93
159
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
VÝSKYT DRUHOV RODOV ASPERGILLUS A EUROTIUM
V KŔMNYCH ZMESIACH PRE HYDINU
Tančinová D., Labuda R..
Katedra mikrobiológie, Slovenská poľnohospodárska univerzita Nitra
ABSTRACT
A total of 58 samples of poultry feeds were collected from September 2001 to July 2003. They were
examined for the occurrence of Aspergillus and Eurotium species. Aspergillus species were isolated from 47
samples of feed (81 % positive samples) and Eurotium species were isolated from 22 samples (37, 9%
positive samples). Eleven species of Aspergillus and four species of Eurotium were isolated. The predominant
species were A. flavus (39,7 % positive samples), A. candidus and A. fumigatus (34,5 %). Less frequently
isolated were E. repens, A. versicolor, E. amstelodami, E. chevalieri, A. niger, A. terreus, A. ochraceus, A.
clavatus, A. penicilloides, A. sydowii, A. ustus and E. rubrum.
ÚVOD
Mikroskopické huby sa do kŕmnych zmesí pre hydinu dostávajú predovšetkým zo surovín využívaných na
ich výrobu. Mikroskopické huby a ich mykotoxíny kontaminujú suroviny pred žatvou (poľné mikroskopické
huby) a/alebo po zbere počas skladovania (skladové mikroskopické huby). Mykotickú kontamináciu počas
týchto období ovplyvňujú predovšetkým teplota a relatívna vlhkosť (Dalcero a kol, 1998). Väčšina zástupcov
rodu Aspergillus rastie na mnohých organických substrátoch. Ich metabolický aktivita je mnohostranná
a viaceré druhy sú schopné produkovať mykotoxíny (Magnoli a kol., 1998).
Cieľom našej práce bolo zistiť výskyt druhov rodu Aspergillus a jeho teleomorfného štádia rodu Eurotium
v kŕmnych zmesiach pre hydinu.
MATERIÁL A METODIKA
V pokuse bolo analyzovaných 58 vzoriek kŕmnych zmesí hydinu. Vzorky boli odoberané od septembra 2001
do júna 2003.
Na izoláciu a identifikáciu zástupcov rodov Aspergillus a Eurotium sme použili nahromaďovacie kultúry
získané na sladinovom a Czapek-Doxovom agare s tetracyklínom. Homogenizovanú vzorku v množstve 20 g
sme pridali do 180 ml sterilnej vody obsahujúcej 0,002 % Tweenu 80. Potom sme zmes trepali 30 minút na
horizontálnej trepačke. Na očkovanie agarových živných pôd sme použili zriedenia 10-2 až 10-4. Agarové
platne boli inkubované pri teplote 25 oC 5 až 7 dní v tme. Po kultivácii sme urobili izoláciu zástupcov rodu
Aspergillus a Eurotium na identifikačné živné pôdy (MEA – Malt Extract Agar, CYA – Czapek Yeast
Extract Agar a CY20S – Czapek Yeast Extract Agar with 20 % Sucrose). Po kultivácii na identifikačných
živných pôdach sme identifikáciu robili podľa kľúčov autorov: Samson a kol. (1995), Klich a Pitt (1988)
podľa kultivačných, makroskopických a mikroskopických znakov.
VÝSLEDKY A DISKUSIA
Z kŕmnych zmesí sme vyizolovali a identifikovali 11 druhov rodu Asperillus (Tab. 1). Zástupcov rodu
Aspergillus sme vyizolovali z 47 analyzovaných vzoriek (81 % pozitívnych vzoriek). Teleomorfné štádium
rodu Aspergillus rod Eurotium sme vyizolovali z 22 vzoriek (37,9 % výskyt). Väčšina vyizolovaných druhov
je schopná produkovať jeden, alebo aj viac mykotoxínov. Medzi najčastejšie vyskytujúce sa mykotoxíny
patria aflatoxíny, ktoré produkujú hlavne A. flavus, A. parasiticus a A. nominus (Sweeney a Dobson, 1998). A.
flavus, potenciálny producent aflatoxínov, bol zistený v 39,7 % analyzovaných vzoriek. Ďalším významnými
mykotoxínmi vyskytujúcimi sa v krmivách sú ochratoxíny. Ochratoxíny sú produkované druhmi rodu
Aspergillus a Penicillium (Pitt, 2000). Bayman a kol. (2002) uvádzajú aj teleomorfné štádium rodu
Aspergillus – Eurotium (E. herbariorum) ako možného producenta ochratoxínov. V analyzovaných vzorkách
sme identifikovali nasledujúcich potenciálnych producentov ochratoxínov: A. ochraceus, A. niger a E.
160
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
herbariorum. Okrem schopnosti produkovať nebezpečné mykotoxíny aj samotné mikroskopické huby môžu
vyvolávať u zvierat mykózy (aspergilózy) a alergie. V kŕmnych zmesiach pre hydinu v podmienkach
Slovenskej republiky sa nesmie vyskytovať A. fumigatus (Vestník Ministerstva pôdohospodárstva SR, 1998).
A. fumigatus u vtákov vyvoláva predovšetkým infekcie dýchacej sústavy (Richard, 1991). U hydiny môže
vyvolávať taktiež dermatomykózy, encefalitídy a pri kurčatách bola popísaná tiež čiastočná paralýza (Veen
a kol., 1999). A. fumigatus sme vyizolovali z 34,5 % analyzovaných vzoriek, tým sa tieto krmivá stávajú
hygienicky závadné pre výživu hydiny.
Rast mikroskopických húb na krmivách je ovplyvnený zložením substrátu a podmienkami prostredia (teplota,
relatívna vlhkosť prostredia a substrátu a pod.). Práve zástupcovia rodov Aspergillus a Eurotium patria medzi
nenáročné mikroskopické huby a preto práve oni môžu spôsobovať svojim výskytom, rozmnožovaním
a produkciou mykotoxínov vážne problémy. Ich nežiadúci účinok sa pri zvieratách môže prejaviť vznikom
mykóz, mykotoxikóz a znížením úžitkovosti. Nežiadúci vplyv húb sa môže prejaviť aj u pracovníkov
prichádzajúcich do styku s kontaminovanými krmivami.
Tab. 1 Výskyt druhov rodov Aspergillus a Eurotium v kŕmnych zmesiach pre hydinu
Vyizolovaný druh
Počet pozitívnych
Frekvencia výskytu v
vzoriek (n = 58)
%
20
34,5
Aspergillus candidus
Aspergillus clavatus
2
3,4
Aspergillus flavus
23
39,7
Aspergillus fumigatus
20
34,5
Aspergillus niger
5
8,6
Aspergillus ochraceus
2
3,4
Aspergillus penicilloides
2
3,4
Aspergillus sydowii
1
1,7
Aspergillus terreus
4
6,9
Aspergillus ustus
1
1,7
Aspergillus versicolor
7
12,1
Aspergillus spolu
47
81,0
Eurotium amstelodami
7
12,1
Eurotium chevalieri
5
8,6
9
15,5
Eurotium herbariorum
Eurotium rubrum
1
1,7
Eurotium spolu
22
37,9
LITERATÚRA
Bayman, P. – Baker, J.L. – Doster, M.A. – Michailides, T.J. – Mahoney, N.E.: Appt. Environ. Microbiol.,
68/5, 2002, pp.2326-2329.
Dalcero, A. – Magnoli, C. – Luna, M. – Reynoso, M.M. – Chiacchhiera, S. – Miazzo, R. – Palacio, G.:
Mycopathologia, 141: 1998, pp.37-43.
Klich, M.A. – Pitt, J.I.: A Laboratory quide to the common Aspergillus species and their teleomorf.
Commonwealth Scientific and Industrial Research Organisation, 1988, 116p.
Magnoli, C. – Dalcero, A.M. – Chiacchiera, S.M. – Miazzo, R. – Saenz, M.A.: Mycopathologia, 142: 1998,
pp.27-32.
Pitt, J.I.: Toxigenic fungi: which are important? Medical Mycology, 38: Suppl.1, 2000, pp.17-22.
Richar, J.L.: Aspergillosis. In: Calnek, B.W. – Barnes, H.J. – Beard, C.W. – Reip, W.M. – Yoder, H.W.Jr..
(Eds): Diseases of poultry. 9th end. Ames., IA: Iowa State university Press, 1991, pp.3-9.
Samson R.A. – Hoekstra, E.S. – Frisvad, J.C. – Filtenborg, O.: Introduction to food-borne fungi. Wageningen,
1995, 322p.
Sweeney, M.J. – Dobson A.D.W.: Int. J. of Food Microbiology. 43: 1998, pp.141-158.
Veen van L. – Dwars, R.M. – Fabri, T.H.F.: Avian Pathology, 28: 1999, pp.487-490.
Vestník Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky. 1998, s.250.
161
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
VPLYV KADMIA NA RAST NIEKTORÝCH ORGÁNOV POTKANOV PO
DLHODOBEJ PERORÁLNEJ APLIKÁCII V KRMIVE
Toman R.1, Massányi P.2, Lukáč N.3, Mojžišová M.1
1
Katedra morfológie stavovcov, FAPZ SPU Nitra, 2Katedra fyziológie živočíchov, FBP SPU Nitra, 3Katedra
prevencie chorôb a reprodukcie hospodárskych zvierat, FAPZ SPU Nitra
ABSTRACT
An effect of the long-term administration of cadmium on organ weight development of rats was investigated.
The live weight significantly increased after 4 weeks of experiment to its end. Relative weight of internal
organs significantly decreased in stomach and small intestine from 8-th to 12-th week of the experiment.
Relative weight of the lymphatic organs (spleen and thymus) decreased significantly 6 and 10 weeks and 4
and 12 weeks, respectively, after beginning of the cadmium administration. The major lung weight loss was
noted at the end of the experiment. It is concluded that cadmium stimulated body growth and depressed
mainly the growth of the digestive and lymphatic organs.
SÚHRN
V experimente s dlhodobým podávaním kadmia v potrave sme sledovali vplyv tohto prvku na rast pokusných
zvierat a rast jednotlivých orgánov. V pokuse sme použili 65 samcov potkanov vo veku 5 týždňov, ktorých
sme rozdelili do 6 kontrolných skupín a 5 pokusných skupín. Zvieratá individuálne umiestnené v boxoch
prijímali dennú dávku kadmia 1 mg.kg-1 podľa aktuálnej živej hmotnosti. Samcov sme utratili
v dvojtýždňových intervaloch od začiatku pokusu vždy po 5 ks z kontrolnej aj pokusnej skupiny, vo veku 5,
7, 9, 11, 13, 15 a 17 týždňov. Okrem živej hmotnosti sa zisťovala hmotnosť niektorých orgánov (slezina,
srdce, pľúca, týmus, žalúdok, tenké črevo, hrubé črevo). Hmotnosť orgánov sa vyjadrila v pomere k živej
hmotnosti.
Živá hmotnosť zvierat po 2 týždňoch podávania Cd preukazne poklesla zo 186,0 ± 16,36 na 158,0 ± 4,47 g.
Po ďalších 2 týždňoch sme však zaznamenali preukazný nárast živej hmotnosti. Tento stav pokračoval až do
konca pokusu, kedy bol rozdiel medzi kontrolnou a pokusnou skupinou 119 g v prospech pokusnej skupiny.
Hmotnosť sleziny bola preukazne nižšia po 6 týždňoch (P < 0,05) a po 10 týždňoch (P < 0,01) podávania Cd
v pokusných skupinách. Pokles hmotnosti srdca vo všetkých obdobiach v pokusných skupinách nebol
preukazný. Preukazný pokles hmotnosti pľúc (P < 0,01) sme zaznamenali až na konci pokusu po 12 týždňoch
podávania Cd. Hmotnosť týmusu bola preukazne nižšia 4 týždne (P < 0,05) a 12 týždňov (P < 0,01) po
podávaní Cd. Hmotnosť orgánov tráviacej sústavy sa najvýraznejšie znížila v prípade žalúdka v období od 8.
– 12. týždňa pokusu (P < 0,01 až P < 0,0001). Podobne aj hmotnosť tenkého čreva klesala preukazne (P <
0,05) od 8. – 12. týždňa pokusu. Hrubé črevo po podávaní kadmia malo preukazne nižšiu hmotnosť, ako
v kontrolnej skupine najmä po 6 týždňoch príjmu Cd (P < 0,01). V ostatných obdobiach bola preukaznosť
nižšia, alebo žiadna.
Kadmium nepriaznivo ovplyvňuje rast zvierat po príjme nízkych dávok v potrave. Hmotnosť niektorých
orgánov, najmä dutých orgánov tráviacej sústavy významne klesá po dlhodobom príjme kadmia v potrave.
ÚVOD
Príjem nízkych dávok kadmia počas dlhého obdobia vedie ku kumulácii tohto kovu v organizme. Jedná sa
najmä o obličky a pečeň (Bíreš et al., 1991, 1992; Koréneková et al., 2002). Okrem typicky citlivých orgánov
na účinky kadmia, ako sú semenníky, vaječníky (Toman et al., 2002; Massányi et al., 1999), dochádza aj
k poškodeniu ďalších orgánov, jednak štrukturálnych, ako aj funkčných. Určitou reakciou orgánu je jeho
zmenená hmotnosť, ktorá často súvisí aj so zmenou hmotnosti organizmu. V našich predchádzajúcich prácach
sme zistili vyššiu hmotnosť pokusných zvierat ako kontrolných (Toman et al., 1999; 2002). V tejto súvislosti
je treba spomenúť aj pokusy s určením esenciality kovov ako Cd pre organizmus. Anke et al. (1989)
uvádzajú, že „nedostaočný“ príjem kadmia vedie k vzniku myasténie.
162
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
Cieľom práce bolo sledovať rast niektorých orgánov potkanov od obdobia odstavu do pohlavnej dospelosti
počas dennej aplikácie nízkej dávky kadmia v potrave.
MATERIÁL A METODIKA
Samci laboratórnych potkanov vo veku 5 týždňov boli rozdelení do 5 kontrolných 5 pokusných skupín po 5
ks. Zvieratá boli umiestné individuálne v chovných nádobách a samci v pokusných skupinách prijímali
kadmium v dennej dávke 1 mg.kg-1 ž.h. v krmive. Samci sa usmrtili vždy po 2 týždňoch, t.j. v 7., 9., 11., 13.,
15. a 17. týždni veku, 5 ks z pokusnej a 5 ks z kontrolnej skupiny. Okrem živej hmotnosti sa zisťovala
hmotnosť ogánov tráviacej sústavy po vyprázdnení a premytí (žalúdok, tenké a hrubé črevo), ďalej sleziny,
srdca, pľúc a týmusu. Hmotnosť týchto orgánov sa vyjadrila v % v pomere k živej hmotnosti a rozdiely medzi
kontrolnými a pokusnými skupinami sa testovali Studentovým t-testom.
VÝSLEDKY
V tabuľke 1 sú zhrnuté hmotnosti orgánov potkanov ako % podiel zo živej hmotnosti.
Tabuľka 1 Porovnanie relatívnej hmotností niektorých orgánov kontrolnej (K) a pokusnej skupiny (P)
po podávaní kadmia
Skupina / vek
K1 / 7 týždňov
P1 / 7 týždňov
K2 / 9 týždňov
P2 / 9 týždňov
K3 / 11 týždňov
P3 / 11 týždňov
K4 / 13 týždňov
P4 / 13 týždňov
K5 / 15 týždňov
P5 / 15 týždňov
K6 / 17 týždňov
P6 / 17 týždňov
živá hmotnosť
(g)
186,0 ± 16,36
158,0 ± 4,47 **
166,6 ± 27,52
217,0 ± 16,81 **
234,0 ± 23,29
249,0 ± 15,97
232,0 ± 29,50
311,0 ± 34,35 **
232,0 ± 20,49
328,0 ± 19,56 ****
251,0 ± 11,40
370,0 ± 17,68 ****
žalúdok
(%)
0,79 ± 0,04
0,88 ± 0,03 **
0,85 ± 0,04
0,80 ± 0,03 *
0,67 ± 0,02
0,67 ± 0,06
0,73 ± 0,04
0,57 ± 0,07 **
0,81 ± 0,07
0,56 ± 0,03 ****
0,69 ± 0,03
0,52 ± 0,03 ****
tenké črevo
(%)
3,05 ± 0,30
2,72 ± 0,28
3,41 ± 0,42
2,53 ± 0,18 **
2,00 ± 0,15
1,99 ± 0,27
2,16 ± 0,16
1,82 ± 0,23 *
2,27 ± 0,52
1,58 ± 0,14 *
1,73 ± 0,16
1,47 ± 0,12 *
Tab. 1 - pokračovanie
slezina
srdce
pľúca
Skupina/vek
(%)
(%)
(%)
0,31 ± 0,05
0,44 ± 0,02
0,64 ± 0,02
K1 / 7 týždňov
0,31 ± 0,01
0,42 ± 0,03
0,42 ± 0,03
P1 / 7 týždňov
0,36 ± 0,03
0,46 ± 0,05
0,65 ± 0,03
K2 / 9 týždňov
0,45 ± 0,46
0,40 ± 0,04
0,62 ± 0,06
P2 / 9 týždňov
0,27 ± 0,01
0,37 ± 0,04
0,57 ± 0,02
K3 / 11 týždňov
0,25 ± 0,01 *
0,38 ± 0,03
0,53 ± 0,12
P3 / 11 týždňov
0,24 ± 0,03
0,38 ± 0,06
0,56 ± 0,03
K4 / 13 týždňov
0,24 ± 0,02
0,31 ± 0,03
0,51 ± 0,05
P4 / 13 týždňov
0,26 ± 0,02
0,35 ± 0,04
0,52 ± 0,05
K5 / 15 týždňov
0,22 ± 0,02 **
0,32 ± 0,01
0,43 ± 0,07
P5 / 15 týždňov
0,22 ± 0,03
0,34 ± 0,03
0,50 ± 0,02
K6 / 17 týždňov
0,45 ± 0,02 **
0,21 ± 0,02
0,31 ± 0,02
P6 / 17 týždňov
* P<0,05
** P<0,01
**** P<0,0001
hrubé črevo
(%)
1,44 ± 0,07
1,59 ± 0,09 *
1,53 ± 0,22
1,39 ± 0,11
1,12 ± 0,07
0,99 ± 0,05 **
1,07 ± 0,06
1,05 ± 0,08
1,17 ± 0,18
0,91 ± 0,08 *
0,96 ± 0,05
0,70 ± 0,26
týmus
(%)
0,40 ± 0,01
0,41 ± 0,04 *
0,38 ± 0,06
0,26 ± 0,06
0,24 ± 0,03
0,25 ± 0,03
0,18 ± 0,02
0,17 ± 0,03
0,18 ± 0,02
0,18 ± 0,04
0,19 ± 0,02
0,14 ± 0,02 **
163
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
Po podávaní kadmia došlo po počiatočnom náraste relatívnej hmotnosti žalúdka k poklesu jeho hmotnosti, čo
ku koncu pokusu po 10 – 12 týždňoch bolo vysoko preukazné (P < 0,0001). Podobnú tendenciu sme
zaznamenali aj v prípade tenkého čreva. Hmotnosť hrubého čreva klesala najmä po 6 týždňoch podávania Cd
(P < 0,01). V prípade sleziny sme zaznamenali najväčší pokles po 10 týždňoch a v prípade pľúc a týmusu na
konci pokusu (P < 0,01). Pokles hmotnosti srdca vo všetkých obdobiach nebol štatisticky významny.
DISKUSIA
Sledovaním hmotnosti tráviaceho systému po podávaní kadmia sme zistili pokles hmotnosti jednotlivých
orgánov v porovnaní s kontrolnými skupinami. Tieto zmeny boli viditeľné najmä v žalúdku a tenkom čreve.
Kadmium sa po príjme per os viaže na sliznicu tráviaceho systému. Asar et al. (2000) zistili v žalúdku
poškodenie epiteliálnych buniek. Znížil sa počet hlavných buniek a krycích buniek, čo by mohlo súvisieť aj
so zmenou hmotnosti tohto orgánu. Kadmium vyvoláva peroxidáciu lipidov a tak poškodzuje slizničnú
bariéru, čo môže viesť až k vzniku vredov (Oner et al., 1994). V tenkom čreve dochádza tiež k narušeniu
paracelulárnej bariéry epiteliálnych buniek a zvyšuje sa priepustnosť cez stenu čreva a zároveň nastáva aj
štrukturálne poškodenie čreva (Duizer et al., 1999). V našom prípade sa jednalo o výrazný pokles v 4 týždni
pokusu z 3,41 na 2,53%.
Kadmium sa okrem pečene a obličiek kumuluje aj v lymfatických orgánoch, kde ovplyvňuje najmä B
lymfocyty (Feng et al., 2001). Zistila sa vyššia indukcia apoptózy buniek, čo môže viesť k znižovaniu
hmotnosti a zároveň funkcie orgánu. Yamada et al. (1981) zistili po aplikácii kadmia výraznú atrofiu týmusu.
Pokles hmotnosti sleziny aj týmusu bol v našom experimente najvýraznejší ku koncu pokusu. 4 týždne po
podávaní kadmia však došlo k zvýšeniu hmotnosti sleziny, čo je v zhode s výsledkami, ktoré uvádza Hamada
et al. (1998). Autori zistili zväčšenie hmotnosti sleziny už týždeň po podávaní nižšej dávky (0,6 mg.kg-1), než
akú sme použili v našom experimente. Aj napriek tomu, že pľúca sú typickým orgánom, kde dochádza
k poškodeniu po inhalácii Cd, zaznamenali sa histologické zmeny pľúc aj po perorálnom podávaní nízkych
dávok kadmia (Berencsi a Nagymajtenyi, 1977). Výraznejší pokles hmotnosti pľúc na konci pokusu by mohol
znamenať náznak ich poškodenia. Všetky zistené zmeny hmotností orgánov naznačujú celkový toxický
účinok nízkej dávky kadmia podávaného perorálne, ale poškodenie týchto orgánov potvrdia alebo vyvrátia až
následné histopatologické pozorovania.
LITERATÚRA
Anke, M., Groppel, B., Arnhold, W. et al.: J. Trace Elem. Exp. Med., roč. 2, 1989, 3-4.
Asar, M., Kayisli, U.A., Izgut-Uysal, V.N. et al.: Biol. Trace Elem. Res., roč. 77, 2000, č. 1, 65-81.
Berencsi, G., Nagymajtenyi, I.: Zentralbl. Bakteriol., roč. 164, 1977, č. 3, 282-287.
Bíreš, J., Kovárová, E., Juhászová, Z.: Živočišná výroba, roč. 37, 1992, č. 5, 403-408.
Bíreš, J., Vrzgula, L., Juhászová, Z.: Veterinární medicína, roč. 36, 1991, č. 6, 361-371.
Duizer, E., Gilde, A.J., Versantvoort, C.H. et al.: Toxicol. Appl. Pharmacol., roč. 155, 1999, č. 2, 117-126.
Feng, F., Xue, B., Zhang, X.: Zhonghua Yu. Fang. Yi. Za. Zhi., roč. 35, 2001, č. 1, 44-47.
Hamada, T., Tanimoto, A., Arima, N. et al.: J. UOEH., roč. 20, 1998, č. 1, 11-19.
Massányi, P., Uhrín, V., Toman, R. et al.: J. Anim. Feed Sci., roč. 8, 1999, 255-261.
Oner, G., Izgut-Uysal, V.N., Senturk, U.K.: Food Chem. Toxicol., roč. 32, 1994, č. 9, 799-804.
Yamada, Y.K., Shimizu, F., Kawamura, R. et al.: Toxicol. Lett., roč. 8, 1981, č. 1-2, 49-55.
Toman, R., Massányi, P., Uhrín, V.: Trace Elem. Electolytes, roč. 19, 2002, č. 3, 114-117.
Toman, R., Massányi, P., Kováčik, J.: Folia Veterinaria, roč. 43, 1999, 182-185.
Toman, R., Massányi, P., Čupka, P. et al.: Nitra : SPU, 2003, 154-157.
164
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
VPLYV NIKLU NA RAST ORGÁNOV POHLAVNEJ SÚSTAVY MYŠÍ PO
DLHODOBEJ APLIKÁCII PER OS V KRMIVE
Toman R.1., Mojžišová M1., Massányi P2., Lukáč N.3
1
Katedra morfológie stavovcov, FAPZ SPU Nitra, 2Katedra fyziológie živočíchov, FBP SPU Nitra, 3Katedra
prevencie chorôb a reprodukcie hospodárskych zvierat, FAPZ SPU Nitra
ABSTRACT
An effect of nickel chloride on growth and reproductive organ weight of mice after daily peroral
administration was studied. A live weight of males decreased significantly (P < 0,01) after 12 weeks of nickel
administration. The relative weight of a testis significantly increased 9 and 12 weeks of experiment (P < 0,05
and P < 0,01, respectively). The changes of the relative weight of both epididymes were found after 3 weeks
of nickel administration. The increase in body-to-organ weight of seminal vesicles after 3 weeks of nickel
administration was observed. No significant changes in body and reproductive organs of females were found.
The results of the study reveal that the oral exposure to nickel may affect the reproductive ability of male,
which should be preformed by histopathological examinations of the testes and epididymes.
SÚHRN
V práci sme sledovali zmeny hmotnosti orgánov pohlavnej sústavy myší po dlhodobej aplikácii niklu v
krmive. V pokuse sme použili 48 ks laboratórnych myší, ktoré sme vo veku 4 týždňov odstavili od matiek
a rozdelili do 4 pokusných a 4 kontrolných skupín samostatne podľa pohlavia. Každý jedinec bol individuálne
umiestnený v boxe a prijímal dennú dávku niklu 10 mg.kg-1 ž.h. podľa aktuálnej živej hmotnosti. Zvieratá
sme utratili v trojtýždňových intervaloch od začiatku pokusu vždy po 6 ks z kontrolnej aj pokusnej skupiny,
vo veku 7, 10, 13, a 16 týždňov. Okrem živej hmotnosti sa zisťovala hmotnosť orgánov pohlavnej sústavy
(semenníky, prisemenníky, mechúrikovitá žľaza, vaječníky, maternica). Pri hodnotení rozdielov v relatívnej
hmotnosti orgánov pohlavnej sústavy samcov medzi kontrolnou a pokusnou skupinou sme zistili preukazne
nižšiu hmotnosť oboch priesemnníkov (P < 0,05) už po 3 týždňoch podávania niklu. Hmotnosť
mechúrikovitej žľazy pokusných zvierat sa preukazne zvýšila (P < 0,01). Hmotnosť semenníkov sa zmenila
až v období po 9 týždňoch podávania Ni. Pokusní samci mali semenníky preukazne ťažšie (P < 0,05) ako
kontrolní. V ďalšom období po 3 mesiacoch podávania niklu bol tento rozdiel ešte výraznejší (P < 0,01). Vo
vzťahu hmotnosti semenníkov k živej hmotnosti samcov išlo o nárast z 0,36 % na 0,46 % v prípade ľavého
semenníka a z 0,37 % na 0,49 % v pravom semenníku. V relatívnej hmotnosti samíc sme nezaznamenali
žiadne štatisticky preukazné rozdiely medzi pokusnou a kontrolnou skupinou v jednotlivých obdobiach.
ÚVOD
Nikel je kov, ktorý je známy svojimi alergénnymi účinkami pre človeka, vyvoláva vznik kontaktnej alergickej
dermatitídy (Menne, 1994). Okrem toho je však považovaný za mutagénny, teratogénny a karcinogénny
prvok (Leonard et al., 1981; Paksy et al., 1999; Fischer a Skreb, 2001). Poškodzuje aj ďalšie orgány (najmä
obličky, pečeň, srdce a pľúca) (Das et al., 2001) a kumuluje sa v pečeni a v obličkách (Koréneková et al.,
2000). Zaznamenali sa však aj účinky na pohlavný systém najmä samcov. Forgács et al. (1998) a Pandey a
Singh (2001) uvádzajú pokles produkcie testosterónu v kultúre Leydigových buniek in vitro a aktivity
testosterónu po dlhodobom podávaní niklu per os. Massányi et al. (2003) sledovali koncentrácie niklu
v ejakulátoch samcov a zistili najvyššie koncentrácie tohto kovu v ejakuláte lišiakov a baranov.
MATERIÁL A METODIKA
V pokuse sme použili laboratórne myši oboch pohlaví od veku 4 týždňov, po odstave, individuálne
umiestnené v samostatných boxoch. Zvieratá prijímali nikel vo forme NiCl2 v dennej dávke 10 mg.kg-1 ž.h.
v krmive. Pokusné (P1-P4) a kontrolné (K1-K4) skupiny tvorilo vždy 6 ks myší. Každé 3 týždne, až do veku
16 týždňov, sme pokusné i kontrolé zvieratá usmrtili a zisťovali sme ich živú hmotnosť, ako aj hmotnosť
165
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
vybraných orgánov pohlavnej sústavy (semenníky, prisemenníky, mechúrikovitú žľazu, vaječníky,
maternicu). Hmotnosť týchto orgánov sa vyjadrila v % v pomere k živej hmotnosti a rozdiely medzi
skupinami sa testovali Studentovým t-testom.
VÝSLEDKY
Výsledky váženia zvierat a ich orgánov sú zhrnuté v tabuľke 1 a 2. Sledovaním rastu samcov sme zistili
preukazné pokles živej hmotnosti až na konci pokusu, kedy poklesla hmotnosť pokusných samcov zo 40,8 g
na 29,00 g. Hmotnosť samíc sa po podávaní niklu preukazne nezmenila. V raste oboch semenníkov sme
pozorovali preukazné (P < 0,05) zvýšenie ich hmotnosti v pokusnej skupine po 9 týždňoch a vysoko
preukazné zvýšenie hmotnosti (P < 0,01) po 12 týždňoch pokusu. V hmotnosti prisemenníkov sme
zaznamenali pokles relatívnej hmotnosti po 3 týždňoch podávania Ni a následne zvýšenie ich hmotnosti po 6
týždňoch pokusu, ktoré bolo preukazné iba pri pravom prisemenníku. Mechúrikovitá žľaza sa preukazne
zväčšila iba v období po 3 týždňoch podávania niklu z 0,33 % hmotnosti tela na 0,58 %.
Zmeny hmotnosti vaječníkov a maternice vzhľadom k živej hmotnosti samíc boli nepreukazné.
Živá hmotnosť a hmotnosť sledovaných pohlavných orgánov samcov myší
Tabuľka 1
Skupina / Vek
živá hmotnosť
(g)
K1 / 7 týždňov
P1 / 7 týždňov
K2 /10 týždňov
P2 /10 týždňov
K3 /13 týždňov
P3 /13 týždňov
K4 /16 týždňov
P4 /16 týždňov
29,53±1,50
26,80±2,50
32,80±0,04
33,07±2,67
39,30±6,58
28,93±2,59
40,80±3,76
29,00±1,51**
*P < 0,05
Semenník
Prisemenník
Mechúrikoľavý
ľavý
vitá žľaza
pravý (%)
pravý (%)
(%)
(%)
0,40±0,03 0,38±0,06 0,13±0,01 0,14±0,01
0,33±0,03
0,35±0,06 0,35±0,06 0,11±0,01* 0,12±0,02* 0,58±0,08 **
0,34±0,09 0,31±0,07 0,11±0,01 0,10±0,01
0,39±0,06
0,58±0,19
0,32±0,01 0,33±0,04 0,12±0,02 0,13±0,01*
0,27±0,05 0,29±0,05 0,11±0,03 0,13±0,02
0,44±0,14
0,41±0,06* 0,43±0,05* 0,14±0,01 0,16±0,02
0,63±0,19
0,36±0,04 0,38±0,04 0,15±0,03 0,15±0,02
0,72±0,33
0,47±0,02* 0,49±0,01* 0,16±0,02 0,17±0,02
0,59±0,28
*
*
**P < 0,01
Živá hmotnosť a hmotnosť sledovaných orgánov pohlavnej sústavy samíc myší
Tabuľka 2
Skupina / Vek
živá
hmotnosť (g)
K1 / 7 týždňov
P1 / 7 týždňov
K2 /10 týždňov
P2 /10 týždňov
K3 /13 týždňov
P3 /13 týždňov
K4 /16 týždňov
P4 /16 týždňov
24,17±0,40
28,20±3,14
34,63±4,05
25,60±3,49
28,37±4,90
27,10±1,10
25,40±2,65
24,90±1,97
Vaječník
ľavý
(%)
0,02±0,01
0,03±0,00
0,03±0,00
0,04±0,02
0,02±0,00
0,02±0,00
pravý
(%)
0,03±0,01
0,03±0,01
0,03±0,02
0,04±0,00
0,03±0,01
0,02±0,00
Maternica
(%)
0,23±0,20
0,88±0.36
0,66±0,19
0,72±0,21
0,48±0,09
0,54±0,21
0,42±0,05
0,49±0,03
166
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
DISKUSIA
Zmeny hmotnosti myší v pokuse neboli tak výrazné, ako v podobnom pokuse s kadmiom, kedy došlo
k zvyšovaniu hmotnosti pokusných potkanov počas celého pokusu (Toman et al., 2002). V našom prípade sa
hmotnosť pokusných zvierat (samcov) znížila a to preukazne až po 12 týždňoch podávania Ni. Anke et al.
(1989) uvádzajú depresiu rastu a dokonca aj pokles reprodukčných schopností capov pri deficite niklu.
Pandey et al. (1999) nezaznamenali žiadne zmeny živej hmotnosti po 35 dňovom podávaní 5 a 10 mg Ni.kg-1.
Pozorovali však pokles hmotnosti semenníkov, prisemenníkov, mechúrikovitej žľazy a prostaty. V našom
pokuse sme zistili na konci pokusu skôr zvýšenie hmotnosti semenníkov a prisemenníkov, pričom v prípade
semenníkov išlo o preukazný pokles. Nikel je kov, ktorý znižuje množstvo a pohyblivosť spermií (Das
a Dasgupta, 2000). Môže tak ovplyvniť expresiu genetickej informácie znižovaním koncentrácie nukleových
kyselín a proteínov v semenníkoch. Forgács et al. (2001) v tejto súvislosti zistili určitú schopnosť
aminokyselín histidínu a cysteínu. Poklesom steroidogénnej aktivity semenníkov by mohlo nastať zníženie
ich hmotnosti, čo sme pozorovali najmä na začiatku pokusu.
Zväčšenie hmotnosti semenníkov v druhej polovici experimentu je možné prisúdiť edému
semenníkov, ktorý popisujú po aplikácii Ni Mathur et al. (1977). Tieto zmeny je však možné potvrdiť až
histologickým preskúmaním vzoriek semenníkov. Pokles hmotnosti mechúrikovitej žľazy zaznamenali vo
svojich pokusoch aj ďalší autori (Das a Dasgupta, 1997; Yokoi et al., 2003).
LITERATÚRA
Anke, M., Groppel, B., Arnhold, W. et al.: J. Trace Elem. Exp. Med., roč. 2, 1989, č. 2-3, 3-4.
Das, K.K., Das, S.N., DasGupta, S.: J Basic Clin. Physiol. Pharmacol., roč. 12, 2001, č. 3, 187-195.
Das, K.K., Dasgupta, S.: Biol. Trace Elem. Res., roč. 60, 1997, č. 3, 243-249.
Das, K.K., Dasgupta, S.: Biol. Trace Elem. Res., roč. 73, 2000, č. 2, 175-180.
Fischer, A.B., Skreb, Y.: Arh. Hig. Rada Toksikol., roč. 52, 2001, č. 3, 333-354.
Forgács, Z., Nemethy, Z., Revesz, C. et al.: J. Toxicol. Environ. Health, roč. 62, 2001, č. 5, 349-358.
Forgács, Z., Paksy, K., Lazar, P. et al.: J. Toxicol. Environ. Health A, roč. 55, 1998, č. 3, 213-224.
Koréneková, B., Skalická, M., Naď, P.: Biologia (Bratislava), roč. 55, 2000, č. 8, 59-62.
Leonard, A., Gerber, G.B., Jacquet, P.: Mutat. Res., roč. 87, 1981, č. 1, 1-15.
Mathur, A.K., Datta, K.K., Tandon, S.K. et al.: Bull. Environ. Contam. Toxicol., roč. 17, 1977, č. 2, 241-248.
Massányi, P., Trandžík, J., Naď, P. et al.: Asian J. Androl., roč. 5, 2003, č. 2, 101-104.
Menne, T.: Sci. Total Environ., roč. 148, 1994, č. 2-3, 275-281.
Paksy, K., Forgács, Zs., Gáti, I.: Environ. Res. Section, roč. A80, 1999, 340-347.
Pandey, R., Kumar, R., Singh, S.P. et al.: Biometals, roč. 12, 1999, č. 4, 339-346.
Pandey, R., Singh, S.P.: Biol. Trace Elem. Res., roč. 82, 2001, č. 1-3, 211-215.
Toman, R., Massányi, P., Čupka, P. et al.: Nitra : SPU, 2002, 154-157.
Yokoi, K., Uthus, E.O., Nielsen, F.H.: Biol. Trace Elem. Res., roč. 93, 2003, č. 1-3, 141-154.
167
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
HODNOTENIE MÄSOVÝCH VÝROBKOV Z POHĽADU PRÍJMU TUKU
MEAT PRODUCTS EVALUATION IN RELATION TO LIPIDS INTAKE
Čuboň J., Haščík P., Vagač V., Hluchý S.
Slovenská poľnohospodárska univerzita, Nitra
SUMMARY
The goal of the work was study the fat content in meat products. The meat products with fat content higher
than 10% can be regard as cardiovascular risk food for same groups of people. In the work was compared
frankfurters „ jemné párky “ (classical), hydinové párky – (poultry frankfurters), and two sorts of salami
(Slovenská saláma - fine salami) and hydinová saláma – (poultry salami). The lowest fat content was in the
„ Hydinová saláma ( poultry salami) 3,05%, in the „ hydinové párky“ 19,00% and in the jemné párky and
„Slovenská saláma“ were same fat content 30,40%. Only „hydinová saláma“– (poultry salami) can by regard
as dietary products. „Hydinové párky“- (poultry frankfurters for higher fat content 19,0% can not recomended
to people with cardiovascular diseases. The „jemné párky“ and „Slovenská saláma“ we can recomended only
for groups of people with high outlay of energy without cardiovascular disease.
ÚVOD
Stavba tráviaceho traktu človeka anatomicky a fyziologicky zodpovedá možnosti využiť mäso zvierat ako
súčasť potravy. Na základe poznatkov nutričnej epidemiológie je konzumentom odporúčaná limitovaná dávka
mäsa. Nutričné odporučenie považuje priemernú dennú spotrebu už asi 100 g za dostatočnú. Ročne by to
predstavovalo asi iba 40 kg na osobu. Mäso a mäsové výrobky sú dobrým zdrojom bielkovín, tuku, železa,
vitamínov A, B1. Bielkoviny sú najvýznamnejšou zložku mäsa z nutričného a technologického hľadiska. Ich
obsah v mäse je vysoký, pričom ide väčšinou o tzv. plnohodnotné bielkoviny obsahujúce všetky esenciálne
aminokyseliny. V čistej svalovine tvorí obsah bielkovín 18 – 22 %.
Dosiaľ neexistujú definitívne dôkazy o podiele mäsa a mäsových výrobkov na rade tzv. civilizačných chorôb.
Medzi významné riziká spojené s ich konzumáciou dnes zaraďujeme riziko ochorenia koronárnych ciev,
srdca a niektoré nádorové ochorenia. Vedecké poznatky z hľadiska nutričných odporúčaní počítajú
s konzumáciou pestrej palety potravín, mäso a mäsové výrobky nevynímajúc (STEINHAUSER a kol., 1995).
Tuk je energeticky najbohatšou zložkou všetkých potravín. Jeho obsah v mäse sa stáva nežiadúcim pre jeho
vysoký obsah energie, cholesterolu a nasýtených mastných kyselín. (DVOŘÁK, 1987).
Často býva ignorovaná skutočnosť, že tuk v potrave okrem svojej úlohy dodávateľa energie má ešte iný
význam. Je nositeľom vitamínov rozpustných v tukoch a je nositeľom chuti. Nezanedbateľná je tiež jeho
sýtiaca hodnota jedla bohatého na tuky. (SEUSSOVÁ, 1996).
Podiel tuku v potrave je však limitovaný a je nutné si uvedomiť, že zastúpenie jednotlivých mastných kyselín
výrazne ovplyvňuje jeho vplyv na zdravie konzumenta. Živočíšne tuky majú vysoký podiel nasýtených
mastných kyselín. Z uvedeného dôvodu je príjem živočíšnych tukov pre ľudský organizmus limitovaný.Podľa
UHRÍNA a i. (1993) za diétne mäso považujeme mäso s obsahom tuku pod 10 %.
MATERIÁL A METODIKA
V práci sú vyhodnotené výsledky analýz nasledovných výrobkov
- jemné párky
- hydinové párky
- Slovenská saláma
- Hydinová saláma
Jemné párky patria do skupiny drobných mäsových výrobkov. Charakteristickým znakom je homogénna
náplň, ktorá je na jemne pomletá. Výrobok je napĺňaný do cutisinových čriev a je vyrábaný v pároch.
168
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
Hydinové párky patria do skupiny drobných mäsových výrobkov z hydinového mäsa (INGR, 1996). Výrobok
sa vyrába ako vákuovo balený, s hmotnosťou jedného balenia cca 400 g. Balené sú v celulózových
transparentných črevách (CELPACK).
Slovenská saláma je zaradená do skupiny mäkkých salám. Charakteristickým znakom tohto výrobku je
súvislý prameň v hovädzom krúžkovom čreve. Náplň do výrobku musí byť homogénna.
Hydinovú salámu zaraďujeme medzi varené výrobky z hydinového mäsa. Výrobok sa vyrába v dvoch
trhových druhoch a to s hmotnosťami cca 0,9 kg a 0,45 kg. Balený je v riasených črevách s potlačou Biaxial
s priemerom 65 mm.
Vo vzorkách sme sledovali obsah vody (%), tuku (%) a NaCl (%).
Pred chemickým rozborom sme vzorky dôkladne premiešali, aby bola vzorka homogénna a tým bolo
zaručené rovnomerné zloženie vo všetkých častiach vzorky a tým aj objektívnosť dosiahnutých výrobkov.
Z chemických ukazovateľov sme stanovovali obsah vody, tuku a soli (NaCl). Sušinu sme stanovovali
výpočtom. Pre stanovenie týchto ukazovateľov sme použili tieto metódy :
Stanovenie obsahu tuku
Obsah tuku vo vzorke sme stanovovali butyrometrickou metódou. Bielkoviny sa rozložia kyselinou sírovou
(Gerberovou) a tuk sa oddelí na stupnici butyrometra pomocou odstredivej sily. Tuk sa odpočítava na stupnici
butyrometra v hmotnostných percentách.
Stanovenie obsahu vody
Obsah vody vo vzorke sme stanovovali metódou sušenia bez piesku, čo je rýchla informačná metóda založená
na rýchlom vysušení vzorky pri teplote 170 oC.
Výsledok sme uvádzali na dve desatinné miesta z priemeru dvoch paralelných stanovení.
Stanovenie obsahu chloridov (NaCl)
Obsah chloridov sme stanovili tak, že zhomogenizovanú vzorku mäsového výrobku sme vylúhovali vodou.
Do výluhu sme potom stanovili celkové chloridy, ktoré sme potom prepočítavali na chlorid sodný.
Stanovenie obsahu sušiny
Obsah sušiny sme stanovovali výpočtom.
VÝSLEDKY A DISKUSIA
Na základe chemickej analýzy jemných párkov (tab. 1) sme zistili obsah vody 52,41 %, obsah tuku 30,4 %
a obsah soli 2,16 %. Priemerný obsah vody v hydinových párkoch (tab. 2) bol vyšší 60,11 %, obsah tuku nižší
19,00 % a obsah soli 2,28 %. Brázdová (1996) z pohľadu príjmu tuku rozdeľuje potraviny do troch skupín –
jednoznačne odporúčané, problematické a nevhodné. Za nevhodné z hľadiska nutričného zloženia považuje
potraviny s obsahom tuku nad 20%, čo zdôvodňuje tvrdením, že v 100 g tuku sa nachádza 100 mg
cholesterolu. Odporúčaná dávka cholesterolu je do 300 mg denne na osobu. Je nutné si uvedomiť, že jemné
párky, ktoré sú zákazníkmi považované za diétne, majú vysoký obsah tuku a podľa Brázdovej (1996) ich
môžeme jednoznačne považovať za nevhodné.
Hydinové párky majú síce nižší podiel tuku (19 %), avšak ani tento výrobok nie je možné považovať za
diétny.
Na základe analýzy tabuľky 3 môžeme konštatovať, že v Slovenskej saláme bol obsah vody 58,27 %, obsah
tuku 30,4 % a obsah soli 2,19.
V hydinovej saláme (tab. 4) bol priemerný obsah vody 77,53 %, tuku 3,05 % a soli 2,24 %. Porovnaním
obsahu tuku v Slovenskej saláme 30,4 % a hydinovej saláme (3,05 %) je vidieť výrazne nižší podiel tuku
v hydinovej saláme. Obsah tuku v hydinovej saláme zodpovedá len obsahu intramuskulárneho tuku vo
svalovine. Uhrín (1993) považuje za diétne mäso len výrobky s obsahom tuku do 10 %. Hydinová saláma ako
jediný z analyzovaných výrobkov spĺňa uvedené kritérium a možno ju považovať za diétnu potravinu.
ZÁVER
Na základe chemickej analýzy vybraných mäsových výrobkov môžeme konštatovať, že jedine hydinovú
salámu môžeme považovať z pohľadu obsahu tuku za diétnu potravinu. Obsah tuku 3,05 % zodpovedá len
obsahu intramuskulárneho tuku. Priemerný obsah soli bol 2,3 % a v priebehu sledovaného obdobia veľmi
vyrovnaný (v % - 3,9 %).
169
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
Hydinové párky mali priemerný obsah tuku 19,0 %, tento výrobok už nie je možné považovať za diétnu
potravinu.
Jemné párky a Slovenská saláma obsahovali zhodne 30,4 % tuku. Obidva výrobky sú z hľadiska príjmu tuku
nevhodnou potravinou. Je nutné si však uvedomiť, že výrobky s vyšším podielom tuku konzumujú prevažne
fyzicky pracujúci s vysokým výdajom energie.
Jedinci s dispozíciou pre srdcovo cievne choroby by z uvedených výrobkov mali konzumovať len hydinovú
salámu, prípadne v obmedzenej miere hydinové párky.
Tabuľka 1 Chemické zloženie jemných párkov počas sledovaného obdobia %
Ukazovateľ
Číslo vzorky
Voda
Sušína
Tuk
1.
56,14
43,86
26,00
2.
51,26
48,74
31,50
3.
60,70
39,35
34,50
4.
53,03
46,97
29,75
5.
49,12
50,88
27,00
6.
52,205
47,849
31,50
7.
50,185
49,815
35,00
8.
51,41
46,59
29,25
9.
50,12
49,98
32,75
10.
47,95
52,045
26,75
x
s
sx
v%
52,41
3,74
1,18
7,14
74,61
3,74
1,18
7,85
30,4
3,20
1,01
10,51
NaCl
2,175
2,525
1,60
2,15
2,225
2,20
2,125
2,325
2,30
1,975
2,16
0,24
0,08
11,29
Tabuľka 2 Chemické zloženie hydinových párkov v priebehu sledovaného obdobia (%)
Ukazovateľ
Číslo vzorky
1.
2.
3.
4.
5.
6.
7.
8.
9.
10.
Voda
60,36
59,33
60,01
59,60
60,64
59,43
61,06
60,16
60,40
60,20
Sušina
39,64
40,67
39,99
40,40
39,36
40,57
38,94
39,84
39,60
39,80
Tuk
18,0
19,0
16,5
19,5
24,0
23,5
18,5
16,0
17,0
18,0
NaCl
2,15
2,45
2,20
1,95
2,40
2,25
2,40
2,45
2,30
2,25
x
s
s
v%
60,11
0,54
0,17
0,91
36,88
0,54
0,17
1,48
19,0
2,73
0,86
14,36
2,28
0,05
0,05
6,87
170
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
Tabuľka 3 Chemické zloženie Slovenskej salámy počas sledovaného obdobia v %
Číslo vzorky
Obsah vody
1.
2.
3.
4.
5.
6.
7.
8.
9.
10.
x
s
sx
v%
57,51
53,12
59,17
61,035
60,495
60,23
59,75
61,305
60,12
49,995
58,27
3,77
1,19
6,48
Ukazovateľ
Obsah sušiny
Obsah tuku
42,49
46,88
40,83
38,965
39,505
39,77
40,25
38,695
39,88
50,045
41,79
3,77
1,19
9,04
35,00
31,00
22,25
26,75
23,50
31,00
22,50
26,50
28,50
25,25
30,4
3,20
1,01
10,51
Obsah soli (NaCl)
2,30
2,175
2,285
2,075
2,025
2,350
2,425
2,225
2,475
1,525
2,19
0,27
0,09
12,45
Tabuľka 4 Chemické zloženie Hydinovej salámy v priebehu sledovaného obdobia (%)
Ukazovateľ
Číslo vzorky
1.
2.
3.
4.
5.
6.
7.
8.
9.
10.
v
s
sx
v%
Voda
77,64
77,95
78,64
76,79
77,34
77,77
76,79
77,58
77,91
76,92
77,53
0,59
0,18
0,76
Sušina
22,36
22,05
21,36
23,21
22,66
22,23
23,21
22,42
22,09
23,08
22,46
0,59
0,180
2,62
Tuk
2,5
3,5
2,5
3,5
2,5
3,0
3,5
3,5
3,0
3,0
3,05
0,44
0,14
14,35
NaCl
2,25
2,35
2,30
2,35
2,10
2,15
2,20
2,15
2,25
2,30
2,24
0,09
0,03
3,90
PREHĽAD LITERATÚRY
1. Brázdová, Z. (1996): Maso ve výživě lidí. Maso, 7, 1996, č. 4, s. 3 - 5.
2. Dvořák, Z. (1987): Nutriční hodnocení jatečných zvířat. Praha, STNL 1987.270s.
3. Ingr, I.: (1996): Technologické vlastnosti masa a jejich postmortálni vývoj. maso, 7, 1996, č.5, s. 6 – 9.
4. Seussová, I. (1996): Výživově fyziologicky význam živočíšné tukové tkáně. Maso, 1996, č.6, s.5.
4. Steinhauser, L a kol.(1995): Hygiena a technologie masa. Brno Last 1995.664 s. ISBN 80-900260-4-4
5. Uhrín, V.- Horváthová, V.- Horniaková, E. – Chmelničná, Ľ – Bulla, J. (1993): Kvalita hydinového mäsa,
VŠP Nitra, 1993, 111s.ISBN 80-7137-124-6
171
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
HYGIENICKÉ POŽIADAVKY
NA VYBRANÉ KONTAMINANTY V POTRAVINÁCH
1
1
2
Golian J., 2Sokol J., 1Kovačic V.
Katedra hygieny a bezpečnosti potravín, Fakulta biotechnológie a potravinárstva, SPU Nitra
Krajská veterinárna a potravinová správa Trnava
ABSTRACT
The legal regulation of hygienic requirements to extraneous substance in food in adjusted in third chapter of
second sector of food code of Slovak Republic, that has been valid from 1.4.2003.
Also legislative requirements were being transported to our legislation. There are specificied the most highly
alowable lewels for 9 chemical elements. There are more strietly limits for contents of cadmium in beef,
sheep´s meat, pork, poultry, fish-meat, in vegetable, fruit and in baby food.
There are more strietly limits for contents of lead in pork, sheep´s meat, beef and poultry, in fish-meat, in nonalcoholic drinks, beer and tea. For the content of quicksilver there are more strietly limits in baby food from
vegetable and fruit. In fresh mushrooms, there are allowed higher levels of quicksilver. There are adaption
also limits for nitrate in baby milk food in green-stuff, carrot, radish and in red beet.
Key words: hygienic requirements, legislation, food,
ÚVOD A PREHĽAD LITERATÚRY
Proces aproximácie potrasvinárskej legislatívy v SR prebieha v súlade s požiadavkami na jeho ukončenie do
termínu vstupu do EÚ. Aproximácia legislatívy je však dlhodobý proces a bude pokračovať aj po vstupe do
EÚ, pretože sa pripravujú zmeny týkajúce sa hlavne nariadení vo vzťahu k bezpečnosti potravín.
Dôležitú úlohu při vzniku nariadení EÚ má medzinárodná legislatíva, ktorá vychádza z odporúčaní
požiadaviek Codex Alimentarius. Komisia Codex Alimentarius pri vypracovaní programov štandardov
jednotlivých potravín vychádza z týchto kritérií: (Codex Alimentarius, 1991)
- ochrana zdravia spotrebiteľov a zabezpečenie priaznivého stavu pre trh s potravinami,
- podpora koordinácie všetkých štandardov potravín rozpracovaných medzinárodnými a
mimovládnymi organizáciami,
- stanovenie priorít, ich upresňovanie a riadenie príprav návrhov noriem.
Všeobecné kódexové štandardy pre kontaminanty a toxíny v potravinách boli akceptované v roku
1997 Komisiou Codex alimentarius a sú sformulované v preambule ako 5 bodov:
1. Kritéria pre určovanie maximálnych limitov v potravinách,
2. Proces stanovenia manažmentu rizika,
3. Formovanie štandardov,
4. Príloha kontaminantov a toxínov,
5. Systém kategorizácie potravín s využitím všeobecných štandardov pre kontaminanty a toxíny
v potravinách
Legislatíva je významný nástroj nielen zvyšovania kvality ale aj bezpečnosti potravín. Umožňuje výkonávať
dôslednú kontrolu na vyrábanými a predávanými potravinami (Berg, Larsen, 1999).
Európska komisia v priebehu ostatných 10 rokov viackrát upravovala maximálne limity viacerých
kontaminantov v potravinách a krmivách. Cieľom bolo uplatniť poznatky komisie Codex Alimentarius ako aj
ďalšie získané poznatky ( European Commission, 1997,1999,2001a, 2001b).
172
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
MATERIÁL A METODIKA
V práci analyzujeme hygienické požiadavky na vybrané kontaminanty v potravinách, chemické prvky,
dusičnany.
Analýzu sme vykonali metódou komparácie nasledovných legislatívnych predpisov:
- Codex Alimentarius
- Výnos Ministerstva pôdohospodárstva SR a Ministerstva zdravotníctva SR č. 981/1996 – 100 z 20.
mája 1996, ktorým sa vydáva prvá časť a prvá, druhá a tretia hlava druhej časti Potravinového
kódexu Slovenskej republiky,
- Výnos Ministerstva pôdohospodárstva SR a Ministerstva zdravotníctva SR č. 414/ 2003 – 100,
ktorým sa vydáva hlava Potravinového kódexu Slovenskej republiky, upravujúca cudzorodé látky
v potravinách.
Z metodického hľadiska sme sa zamerali na:
- zmeny dotýkajúce sa najvyšších prípustných množstiev – NPM (zvýšenie, zníženie),
- vypustenie komodít, pre ktoré sa po aproximácii najvyššie prípustné množstvá nestanovujú,
- doplnenie komodít, pre ktoré sa po aproximácii najvyššie prípustné množstvá stanovujú nanovo,
- zdôvodnenie sprísnenia resp. uvolnenia limitov najvyšších prípustných množstiev.
VÝSLEDKY A DISKUSIA
V práci sme porovnili doteraz platné hygienické limity pre obsah chemických prvkov a dusičnanov na základe
doteraz platnej legislatívy a súčasne platnej legislatívy.
V tabuľke 1 uvádzame rozdiely v počte chemických prvkov, pre ktoré boli stanovené najvyššie prípustné
množstvá. Ich počet sa po aproximácii znížil z 13 na 9, pričom sa už nestanovujú NPM pre antimón, fluór,
zinok a železo.
Tab. 1 Chemické prvky, pre ktoré boli stanovené najvyššie prípustné množstva
Do 1.4.2003
Od 1.4.2003
Chemické prvky, pre ktoré boli
stanovené NPM (mg.kg-1)
3
ANTIMÓN
3
3
ARZÉN
3
3
CÍN
3
FLUÓR
3
3
HLINÍK
3
3
CHRÓM
3
3
KADMIUM
3
3
MEĎ
3
3
NIKEL
3
3
OLOVO
3
3
ORTUŤ
3
3
3
ZINOK
3
ŽELEZO
SPOLU
13
9
V tabuľke 2 uvádzame porovnanie najvyšších prípustných množtiev kadmia vo vybraných potravinách. Boli
stanovené nové limity obsahu kadmia pre pečeň hd, ooviec, ošípaných a hydiny ( 0,05 mg.kg-1), pre obilie
okrem zrna pšenice, otrúb klíčkov a ryže ( 0,1 mg.kg-1) a pre zrno pšenice, otruby, klíčky a ryžu (0,2 mg.kg1
). Súčasne došlo k sprísneniu limitov pre obsah kadmia a to najmä pre mäso hovädzie, baranie, bravčové,
hydinové, pre zeleninu a ovocie okrem listovej zeleniny ( z 0,1 na 0,05 mg.kg-1), u potravín pre dojčatá a
malé deti na báze mlieka ( z 0,003 na 0,005 mg.kg-1).
V tabuľke 3 uvádzame porovnanie najvyšších prípustných množstiev olova vo vybraných poravinách.
V tomto prípade došlo k zníženiu limitu pre vnútornosti hovädzie, bravčové a hydinové z 0,1 na 0,5 mg.kg-1,
173
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
u mäsa zo svalov rýb z 1,0 na 0,2 mg.kg-1, u nealkoholických nápojov z 0,3 na 0,02 mg.kg-1, u potravín pre
dojčatá a malé deti na báze ovocia z 0,3 na 0,1 mg.kg-1 a u čaju na prípravu ovocia z 10 na 5 mg.kg-1.
Tab. 2 Porovnanie najvyšších prípustných množstiev kadmia vo vybraných potravinách
Potravina
Najvyššie prípustné množstvo (mg.kg-1)
Do 1.4.2003
Od 1.4.2003
Mäso hovädzie, baranie, bravčové, hydinové okrem vedľ.
0,1
0,05
jatočných produktov
Pečeň HD, oviec, ošípaných a hydiny
0,5
Obličky HD, oviec, ošípaných a hydiny
1,0
1,0
Mäso zo svalov rýb
0,1
0,05
Obilie okrem zrna pšenice, otrúb, klíčkov a ryže
0,1
Zrno pšenice, otruby, klíčky a ryža
0,2
Zelenina a ovocie okrem listovej zeleniny
0,1
0,05
Potraviny pre dojčatá, malé deti na báze mlieka
0,003
0,005
Mlieko, pivo
0,01
0,02
Potraviny pre dojčatá a malé deti na ovocnej a zeleninovej
0,03
0,03
báze
Výrobky z mlieka, nealkoholické nápoje
0,03
0,05
Tvrdé syry
0,05
0,06
Zverina
0,1
0,1
Tab. 3 Porovnanie najvyšších prípustných množstiev olova vo vybraných potravinách
Potravina
Najvyššie prípustné množstvo (mg.kg-1)
Do 1.4.2003
Od 1.4.2003
Kravské mlieko
0,01
0,02
Potraviny pre dojčatá a malé deti na báze mlieka
0,05
0,02
Mäso hovädzie, baranie, bravčové a hydinové
0,4
0,1
Vnútornosti hovädzie, baranie, bravčové a hydinové
1,0
0,5
Mäso zo svalov rýb
1,0
0,2
Obilie vrátane pohánky, strukoviny
0,5
0,2
Tuky a oleje vrátane mliečneho tuku
0,1
0,1
Nealkoholické nápoje, pivo
0,3
0,02
Potraviny pre dojčatá a malé deti na báze ovocia
0,3
0,1
Mliečne výrobky
0,3
0,3
Tvrdé syry, ryža
0,7
0,7
Kakaový prášok, práškový cukor
2,0
2,0
Hrozienka
3,0
3,0
Čaj na prípravu nápoja
10,0
5,0
Želatína, výživové doplnky, med, dehydrované a instantné
polievky
V tabuľke 4 uvádzame porovnanie najvyšších prípustných množstiev ortuti vo vybraných potravinách.
V tomto prípade je zaujímavé zvýšenie limitu u čerstvých húb z 0,25 na 0,75 mg.kg-1. U ostaných potravín
neboli zaznamenané významné zmeny.
V tabuľke 5 uvádzame najvyššie prípustné množstvá dusičnanov vo vybraných potravinách. Význmane sa
znížil limit dusičnanov pre dojčenskú mliečnu výživu z 50 na 15 mg.kg-1. Naopak k zvýšeniu NPM došlo u
ovocia, zemiakov skorých aj ostatných. U hlúbovej zeleniny, rýchlenej mrkvy, reďkovky a červenej repy
došlo k významnému zníženiu limitu o 1000 mg.kg-1.
174
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
Tab. 4 Porovnanie najvyšších prípustných množstiev ortuti vo vybraných potravinách
Potravina
Najvyššie prípustné množstvo (mg.kg-1)
Do 1.4.2003
Od 1.4.2003
Rybie výrobky
0,5
0,5
Potraviny pre dojčatá a malé deti na báze mlieka
0,002
0,003
Mlieko, potraviny pre dojčatá a malé deti na báze ovocia a
0,01
0,01
zeleniny
Mliečne výrobky, zemiaky
0,02
0,02
Vajcia, výrobky z vajec, ovocie
0,03
0,03
Mäso a mäsové výrobky
0,05
0,05
Zelenina
0,05
0,05
Mäkkýše, kôrovce, výživové doplnky, pochutiny, med,
0,5
0,5
dehydrované a instantné potraviny
Čerstvé huby
0,25
0,75
Vnútornosti
0,1
0,1
Ostatné potraviny
0,05
0,05
Tab. 5 Porovnanie najvyšších prípustných množstiev dusičnanov vo vybraných potravinách
Najvyššie prípustné množstvo (mg.kg-1)
Potravina
Do 1.4.2003
Od 1.4.2003
Dojčenská mliečna výživa
50
15
Potraviny na báze ovocia okrem banánov pre dojčatá a malé deti 100
70
po 4 mesiacoch
Nápoje
70
Ovocie
100
150
Zemiaky okrem skorých
250
300
Skoré zemiaky
350
500
Struková zelenina
400
400
Hlúbová zelenina
2500
700
Rýchlená mrkva
2500
1500
Reďkovka
4500
3500
Červená repa
4500
3000
LITERATÚRA
1.
2.
3.
4.
5.
6.
7.
Berg, T., Larsen, E. H. 1999, Speciation and legislation – where we toady and what do we need for
tomorrow. Fresenius Jornal of Analytical Chemistry, 363, s. 431-434.
Codex Alimentarius, 1991, Guideline Levels for Methylamercury in Fish. (CAC) GL
7-1991. Codex
Alimentarius Vol. 1A, Section 6.3 (Rome, FAO), p. 100.
Council of Europe, 1996, Lead, Cadmium and Mercury in Food: Assessment of Dietary Intakes and
Summary of Heavy Metal Limits in Foodstuffs.
European Commission, 1997, Commission Regulation No. 194/97 setting maximum levels for certain
contaminants in foodstuffs. Official Jornal, No. L 31, s. 48-50.
European Commission, 1999, Commission Regulation No. 1566/99 setting maximum levels for certain
contaminats in foodstuffs. Official Jornal, No. L. 184, s. 17-19.
European Commission, 2001a, Comission Regulation No. 466/2001 of 8 March 2001 setting maximum
levels for certain contaminats in foodstuffs. Official Journal, No. L 77, s. 1-13.
European Commission, 2001b, Commission Directive 2001/22/EC of 8 March 2001 laying down the
sampling methods and the methods of analysis for the official control of the levels of lead, cadmium,
mercury and 3 – MCPD in foodstuffs. Official Jornal No. L 77, s. 14-21.
175
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
KONCENTRÁCIA KADMIA A OLOVA
V HOVÄDZOM MÄSE, PEČENI A OBLIČKÁCH
1
1
Golian J., 2Sokol J., 1Zeleňáková L., 3Rajský D.
Katedra hygieny a bezpečnosti potravín, Fakulta biotechnológie a potravinárstva, SPU Nitra
Krajská veterinárna a potravinová správa Trnava
3
Regionálna veterinárna a potravinová správa Dunajská Streda
2
ABSTRACT
We analysed 135 samples of beef meat, 125 samples of liver and 125 samples of kidney. Average amount of
Cadmium in beef meat was 0,0397 mg.kg-1 (2002) and 0,0206 mg.kg-1 (2003), in liver 0,0246 mg.kg-1 (2002)
and 0,317 mg.kg-1 (2003), in kidney 0,631 mg.kg-1 (2002) and 0,429 mg.kg-1 (2003). Variabilty of Cadmium
amount in beef meat was 67,4 - 74,8 %, liver 32,6 – 41,3 % and kidney 21,8 – 26,3 %. Average amount of
Lead in beef meat was 0,087 mg.kg-1 (2002) and 0,065 mg.kg-1 (2003), in liver 0,378 mg.kg-1 (2002) and
0,412 mg.kg-1 (2003), in kidney 0,417 mg.kg-1 (2002) and 0,308 mg.kg-1 (2003). Variabilty of Lead amount
in beef meat was 71,5 – 82,6 %, liver 29,1 – 36,4% and kidney 28,9-40,7%.
Key words: beef meat, liver, kidney, cadmium, lead, analysis
ÚVOD A PREHĽAD LITERATÚRY
Obsah kadmia a olova v potravinách živočíšneho pôvodu predstavuje riziko pre zdravie konzumentov. Platné
limity kontaminantov boli upravené v 3. hlave 2. časti Potravinového kódexu SR a platia od 1. apríla 2003.
V súlade s Európskou legislatívou došlo k úprave viacerých limitov, najmä k ich sprísneniu. Doterajšie
skúsenosti s monitorovaním, najmä kadmia, olova a ortute, poukazujú na neustálu potrebu vyšetrovania
väčšieho počtu vzoriek a spresňovania analytických metód.
Potraviny sú významným zdrojom ťažkých kovov pre ľudí, preto WHO poukazuje na nutnosť znižovania
obsahu ťažkých kovov v potravinách (Miranda et al. 2001). Ťažké kovy, ktoré sa vyskytujú v potravinách
negatívne pôsobia na ľudské zdravie, napr. zložky organickej ortuti pôsobia ako neurotoxíny, olovo negatívne
vplýva na nervovo-psychický vývoj organizmu a kadmium pôsobí ako karcinogén (Ministry of Agriculture,
Fisheries and Food 1998 a, b). Toxicita a metabolizmus kovov môže byť ovplyvnená veľkým počtom
faktorov, medzi ktoré môžeme zaradiť tieto: vek, pohlavie, interakcia kovov a potravy atď. (Miranda et al.
2000, Goyer 1995). Kadmium patrí medzi najviac toxický prvok, ktorý je prirodzenou súčasťou všetkých
zložiek prostredia, vrátane morí, pôdy, vzduchu, ale je tiež súčasťou zinočnatých a olovnatých rúd
a niektorých fosfátových hnojív (WHO 1989, Resource sciences 1997, McLaughlin a Singh 1999). Kadmium
sa vyskytuje ako kontaminant vo väčšine potravín (Galal-Gorchev 1993, FAO/WHO 1998). Olovo taktiež
patrí medzi toxické kovy, ale v poslednom období sa záujem o tento prvok zvýšil, hlavne z toho dôvodu, že
inteligenčné štúdie dokázali že ak sú deti vystavené účinkom olova, má to negatívny vplyv na zníženie
inteligenčného kvocientu – IQ (Ysart et al. 1995). Pocock et al. (1994) uvádza, že 10 až 20 µg olova
naviazaného na 1 dl krvi znižuje inteligenčný kvocient o 1 až 2 body. V priebehu roku 1997 bola vo Veľkej
Británii uskutočnená štúdia zameraná na určenie koncentrácii kadmia, olova a ďalších prvkov v potravinách
a zároveň bol odhadnutý príjem týchto prvkov anglickou populáciou. Priemerný príjem kadmia bol 0,014
mg.deň. Podobná štúdia bola urobená aj v 15 členských štátoch EÚ, kde bol priemerný príjem v rozpätí od
0,007 až 0,057 mg.deň (European Commission 1997). Príjem kadmia bol sledovaný aj v ostatných štátoch,
kde boli zistené nasledovné hodnoty: pre USA: 0,015 mg.deň (MacIntosh et al. 1996), pre Kanadu: 0,024
mg.deň (Dabeka a Mckenzie 1995), pre Holandsko: 0,01 mg/deň (Ellen et al. 1990) a pre Španielsko: 0,0160,029 mg/deň (Cuadrado et al. 1995). Príjem olova anglickou populáciou bol v priemere 0,024 mg.deň, čo je
rovnaká hodnota, ktorá bola uvedená pre Kanadu. V ďalších krajinách boli dosiahnuté nasledovne hodnoty:
USA: 0,015 mg.deň (MacIntosh et al. 1996), Holandsko: 0,01-0,032 mg.deň (Brussard et al. 1996)
a Španielsko: 0,037-0,521 mg.deň (Cuadrado et al. 1995). Počas rokov
1984-88 bolo vo Švédsku
analyzovaných niekoľko stoviek vzoriek mäsa, obličiek a pečení ošípaných a hovädzieho dobytka na obsah
kadmia a olova. Priemerné hladiny olova v mäse ošípaných a ich orgánoch (pečeň a obličky) boli menšie ako
176
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
0,005, 0,019 a 0,016 mg.kg-1 zatiaľ čo priemerné hladiny olova v odpovedajúcich hovädzích tkanivách boli
nižšie ako 0,001, 0,047 a 0,097 mg.kg-1. Priemerné hladiny kadmia v mäse, pečeni a obličkách ošípaných boli
0,001, 0,019 a 0,11 mg.kg-1 a v odpovedajúcich hovädzích tkanivách boli 0,024, 0,023 a 0,019 mg.kg-1
(Jorhem et al. 1991). V Holandsku v rokoch 1981-1986 bol vykonaný monitorovací program zameraný na
prítomnosť kadmia a olova v mäse a v orgánoch oviec. Boli zistené nasledovné hodnoty, pre mäso: 0,003
mg.kg-1 Cd a 0,04 mg.kg-1 Pb, pre pečeň: 0,054 mg.kg-1 Cd a 0,85 mg.kg-1 Pb a pre pečeň: 0,098 mg.kg-1 Cd a
0,36 mg.kg-1 Pb (Vos et al. 1988). Grawé et al. (1997) určil obsah kadmia v obličkách zabitých ošípaných vo
veku 5-7 mesiacov, pričom priemerná koncentrácia tohto prvku bola 0,004 mg.kg-1. Lopez et al. (2000) vo
svojej štúdii určil hladiny kadmia a olova v mäse a v orgánoch HD v Španielsku. Priemerné obsahy pre
kadmium boli: 0,097 mg.kg-1 pre pečeň, 0,458 mg.kg-1 pre obličky a 0,001 mg.kg-1 pre mäso a pre olovo boli
namerané nasledovné hodnoty: 0,057 mg.kg-1 pre pečeň,
0,066 mg.kg-1 pre obličky a 0,017 mg.kg-1 pre
mäso.
Strapoň, Chudý (2003) hodnotili ťažké kovy v mäse domácich aj divožijúcich zvierat a v ich pečeni.
U hovädzieho mäsa zistili obsah kadmia 0,007 mg.kg-1, obsah olova 0,033 mg.kg-1. U hovädzej pečene zistili
priemerný obsah kadmia 0,131 mg.kg-1 a obsah olova 0,07 mg.kg-1. Porovnaním obsahu sledovaných prvkov
v mäse divožijúcich zvierat s ich obsahom v hovädzom mäse zistili, že mäso divožijúcich zvierat vykazuje
v priemere vyššie hladiny hg, Cd aj Pb v porovnaní s jeho obsahom v hovädzom mäse.
Bello et al. (2003) analyzovali vzorky diviačej zveri na obsah Cd a Pb. Priemerné hodnoty Pb za sledované
obdobie 1998 – 2001 vykazovali pri všetkých vyšetrených vzorkách zvýšenie a to vo vzorkách svaloviny I.
o 17,4 %, svalovina II. o 10,2 %, v pečeni o 4,5 % a obličkách o 10, 3%. Hodnoty Cd počas sledovaného
obdobia pri všetkých vzorkách vykazovali dynamické vertikálne výkyvy, celkove však za celé obdobie bol
evidentný kvantitatívny pokles tohto reziduálneho kontaminantu, a to vo vzorkách svaloviny I. o 20%, vo
svalovine II. o 22,2 %, v obličkách o 3,9 % a vo vzorkách pečeni boli hodnoty v roku 2001 na tej istej úrovni
ako v roku 1998.
MATERIÁL A METODIKA
V práci sme analyzovali hovädzie mäso, pečeň a obličky na obsah olova a kadmia. Vzorky boli analyzované
a hodnotené v priebehu rokov 2002 a 2003, pochádzali od dvoch výrobcov v západoslovenskom regióne.
Celkovo bolo analyzovaných 135 vzoriek hovädzieho mäsa, 125 vzoriek pečení a 125 vzoriek obličiek.
Kadmium a olovo vo vzorkách boli stanovené tlakovou mineralizáciou v kombinácii s metódou atómovej
adsorpčnej spektrofotometrie a mineralizáty boli zmerané na prístroji Varian AA-175. Analýzy boli
vykonané v akreditovanom laboratóriu. Boli vypočítané základné variačno-štatistické charakteristiky.
Štatistické spracovanie sme vykonali v programe Statgraphics.
VÝSLEDKY A DISKUSIA
Analyzované vzorky hovädzieho mäsa, obličiek a pečení vykazovali rozdielne hodnoty pokiaľ ide o vzorku aj
hodnotený rok. Potvrdil sa predpoklad vyššieho obsahu kadmia a olova vo vnútornostiach na rozdiel od mäsa.
V tabuľke 1 uvádzame základné variačno-štatistické charakteristiky obsahu kadmia a olova v sledovanom
roku 2002 a tabuľke 2 v sledovanom roku 2003. Priemerný obsah kadmia bol v druhom sledovanom roku
nižší, nebolo zaznamenané prekročenie najvyššieho prípustného množstva. Vysoká variabilita obsahu kadmia
je spôsobená rôznym pôvodom zvierat, resp. analýzou rôzneho druhu svaloviny. Priemerný obsah kadmia
v pečeni sa v druhom sledovanom roku mierne zvýšil ale u obličiek došlo v druhom roku k zníženiu.
Priemerný obsah olova v hovädzom mäse a obličkách bol vyšší v prvom sledovanom roku, naopak u pečeni
v druhom sledovanom roku. Aj u vzoriek hodnotených v druhom roku bola zistená vyššia variabilita
u hovädzieho mäsa v porovnaní s pečeňou a obličkami.
Zistené hodnoty obsahu kadmia a olova sme porovnali s platnými limitmi, ktoré sú uvedené v 3 hlave, druhej
časti Potravinového kódexu SR – Výnos Ministerstva pôdohospodárstva a Ministerstva zdravotníctva SR
z 13. februára 2003 č. 414/2003 – 100. Podľa tohto Výnosu najvyššie prípustné množstvo kadmia pre
hovädzie mäso je 0,05 mg.kg-1, pre pečeň 0,5 mg.kg-1, pre obličky 1,0 mg.kg-1. Pre obsah olova sú najvyššie
prípustné množstvá pre hovädzie mäso 0,1 mg.kg-1, pre pečeň 0,5 mg.kg-1 a pre obličky 0,1 mg.kg-1.
Pri porovnaní nami zistených priemerných hodnôt s limitmi sme nezistili prekročenie stanovených limitov
s výnimkou obsahu kadmia v obličkách, kde bol limit mierne prekročený. To bolo spôsobené 6 vzorkami,
177
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
ktorých najvyššie prípustné množstvo bolo nadlimitné. Pri obsahu olova sme zistili 3 nadlimitné vzorky
pečene v hodnotenom roku 2002.
Pri porovnaní nami zistených výsledkov s výsledkami iných autorov môžeme konštatovať trend znižovania
počtu nadlimitných vzoriek. Tento trend potvrdili Miranda et al. (2001) pri sledovaní obsahu kadmia v pečeni,
obličkách a mäse kráv, Shindon a Yasui (2003) pri sledovaní obsahu kadmia v ryži v závislosti od rôznych
spôsobov úpravy.
Vysoká variabilita obsahu kadmia a olova je typická pre výrobky hodnotené z rôznych oblastí a od viacerých
výrobcov. V prípade nami hodnotených výrobkov bola zistená vysoká variabilita, naopak Golian et al. (2003)
pri hydinových výrobkoch analyzovaných na obsah kadmia a olova zistil variabilitu 45,25 – 55,2 %.
Tab. 1 Základné variačno-štatistické charakteristiky obsahu kadmia a olova v hovädzom mäse, pečeni
a obličkách v roku 2002
Ukazovateľ
Hovädzie mäso (n=62)
Pečeň (n=55)
Obličky (n=58)
Cd
Pb
Cd
Pb
Cd
Pb
0,0397
0,087
0,246
0,378
0,631
0,417
-1
x (mg.kg )
s
v%
0,0125
74,8
0,017
82,6
0,0397
41,3
0,096
29,1
0,232
21,8
0,162
40,7
Tab. 2 Základné variačno-štatistické charakteristiky obsahu kadmia a olova v hovädzom mäse, pečeni
a obličkách v roku 2003
Hovädzie mäso (n=75)
Pečeň (n=70)
Obličky (n=67)
Ukazovateľ
Cd
Pb
Cd
Pb
Cd
Pb
0,0206
0,065
0,317
0,412
0,429
0,308
-1
x (mg.kg )
s
v%
0,0081
67,4
0,023
71,5
0,0184
32,6
0,144
36,4
0,147
26,3
0,069
28,9
LITERATÚRA
U autorov
Práca podporená grantom VEGA 1/9080/02
178
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
AFLATOXÍNY B1, G1, B2 A G2 V OVSENÝCH VLOČKÁCH A RYŽI
1
1
Golian J., 2Sokol J., 1Pavličová S., 3Rajský D.
Katedra hygieny a bezpečnosti potravín, Fakulta biotechnológie a potravinárstva, SPU, Nitra
Krajská veterinárna a potravinová správa Trnava
3
Regionálna veterinárna a potravinová správa Dunajská Streda
2
ABSTRACT
This survey examined 108 samples of oaten chippings and rice on the content of aflatoxin B1, G1, B2, G2.
A using a fully valited analytical HPLC method with a detection limit of 0,1 µg.kg-1. Aflatoxin B1 was
detected in 11,9 % (oaten chippings), aflatoxin B2 was detected in 17,9 % (oaten chippings). Aflatoxin B1
was detected in 7,3 % (rice) and aflatoxin B2 were not detected in samples of rice.
Aflatoxin G1 was detected in 5,9 % of the samples (oaten chippings), 14,6% of the samples rice. Aflatoxin G2
was detected in 20,1 % of samples (oaten chippngs) and in 9,1 % of samples (rice). Mean concentration of
aflatoxin B1, G1, B2 , G2 were 0,0017 mg.kg-1 – 0,045 mg.kg-1. There appeared to be significant relationships
between aflatoxins concentrations and moisture content, storage time and geographical area.
Key words: aflatoxins, oaten chippings, rice, analysis
ÚVOD A PREHĽAD LITERATÚRY
Mykotoxíny sú toxické sekundárne metabolity mikroskopických húb, sú považované za najzávažnejšie
kontaminanty, ktorých výskyt môže každoročne kolísať. Za najzávažnejšie z nich sú považované práve
aflatoxíny, pričom u niektorých bola preukázaná karcinogenita.
Kontaminácia potravín ochratoxínom A sa spája najmä so skladovaním, pričom dôležité je dodržiavať
správnu teplotu a vlhkosť. Ochratoxín A sa môže vyskytnúť aj v živočíšnych produktoch v prípade, že
zvieratám boli podávané kontaminované krmivá. Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny označila
Ochratoxín A za možný karcinogén pre človeka (Beretta et al., 2002).
Problematika kontaminácie potravín rastlinného pôvodu spočíva hlavne v problémoch odolnosti
i mykotoxínov voči technologickým a kulinárskym úpravám, dokonca často bývajú odolné aj voči chemickej
konzervácii (Dorner et al., 1999). Bolo zistené, že použitím kontaminovaného sladového jačmeňa pri výrobe
piva ostáva až 40% obsahu. Ochratoxínu A z pôvodného množstva, a ani technologický postup akým je
varenie piva nezabránilo jeho dekontaminácii.
Fan a Chen (1999) hodnotili účinky konzervovania, pečenia a praženia horúcim vzduchom na stabilitu
fumonizínov v umelo a prirodzene kontaminovaných potravinách kukuričného pôvodu. Použili metódy
ELISA a HPLC. Zistili, že konzervovaná celozrnná kukurica dosiahla značný úbytok fumonizínov. Vo
vzorkách pražených kukuričných jedál zaznamenali úplnú stratu fumonizínov.
Aplikáciou rýchlych metód na stanovenie aflatoxínov v komerčných potravinách v Malajzii a Filipínach sa
zaoberali Ali et al. (1999). Analyzovali vzorky orechov a kukurice pomocou kvapalinovej chromatografie
a pomocou rýchlych metód. Nezistili podstatné rozdiely medzi týmito metódami.
Obsah mykotoxínov v ovocí, ovocných džúsoch a sušenom ovocí sledovali Drusch a Ragab (2003).
V čerstvom ovocí zistili hodnoty v rozmedzí od 0,41µg. kg-1 u jabĺk po 350 µg. kg-1 u fíg pre aflatoxíny.
Podobne široké rozpätie stanovených hodnôt bolo aj v prípade ostatných afaltoxínov. V prípade ovocných
džúsov boli zistené hodnoty na tej istej úrovni, pričom bolo zistené vysoké percento pozitívnych vzoriek
z celkového počtu vyšetrovaných vzoriek.
MATERIÁL A METODIKA
V práci sme sledovali výskyt aflatoxínov B1, B2, G1, G2 vo vzorkách ovsených vločiek a ryže. Vzorky na
laboratórne vyšetrenie boli odoberané v priebehu mesiacov január až september 2003 zo skladovacích
objektov a zo skladov prevádzkarní, ktoré ich nakúpili pre vlastné použitie. Aflatoxíny vo vzorkách boli
179
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
stanovené pomocou kvapalinovej chromatografie s fluorescenčným detektorom. Analýzy boli vykonané
v akreditovanom laboratóriu.
VÝSLEDKY A DISKUSIA
V tabuľke 1 uvádzame sumárne výsledky obsahu aflatoxínov B1, B2, G1, G2 vo vzorkách ovsených vločiek.
U analyzovaných 67 vzoriek sme zistili priemernú hodnotu od 0,0032 mg.kg-1 po 0,045 mg.kg-1. U aflatoxínu
B1 bolo 8 vzoriek pozitívnych (11,9 %), u aflatoxínu B2 bolo pozitívnych 12 vzoriek (17,9 %). U aflatoxínu
G1 boli zistené 4 pozitívne vzorky (5,9%), u aflatoxínu G2 bolo pozitívnych 14 vzoriek (20,1 %).
V tabuľke 2 uvádzame sumárne výsledky obsahu aflatoxínov B1, B2, G1, G2 vo vzorkách ryže.
U analyzovaných 41 vzoriek sme zistili priemernú hodnotu od 0,0018 mg.kg-1 po 0,0063 mg.kg-1.
U aflatoxínu B1 boli zistené 3 pozitívne vzorky (7,3 %), u aflatoxínu B2 neboli zistené pozitívne vzorky
s prekročenou hodnotou najvyššieho prípustného množstva. U aflatoxínu G1 bolo pozitívnych 6 vzoriek (14,6
%) a u aflatoxínu G2 boli pozitívne 4 vzorky (9,1 %). V obidvoch prípadoch nadlimitné vzorky ovplyvnili aj
priemernú hodnotu, ktorá je v porovnaní so stanovenými limitmi vyššia.
Pri porovnaní zistených hodnôt so stanovenými hodnotami v Potravinovom kódexe SR, ktorý ustanovuje pre
aflatoxín B1 hodnotu 0,005 mg.kg-1 a pre sumu B1+B2+G1+G2 hodnotu 0,010 mg.kg-1 konštatujeme, že
priemerný obsah aflatoxínu B1 v ovsených vločkách a ryži bol prekročený v individuálnych vzorkách mierne
nad hranicou limitu.
Pri hodnotení sumy ostatných aflatoxínov bolo zistené prekročenie najvyššieho prípustného množstva.
Zistené hodnoty obsahu aflatoxínov vo vzorkách ovsených vločiek a ryže sú porovnateľné s hodnotami, ktoré
zistili Drusch a Ragab (2003), ktorí sa zaoberali stanovovaním širšieho spektra mykotoxínov.
Tabuľka 1: Sumárne výsledky obsahu aflatoxínov vo vzorkách ovsených vločiek
Aflatoxín B2
Aflatoxín G1
Aflatoxín G2
Ukazovateľ
Aflatoxín B1
Počet vyšetrených vzoriek
67
67
67
67
Počet pozitívnych vzoriek
8
12
4
14
% pozitívnych vzoriek
11,9
17,9
5,9
20,1
Maximum mg.kg-1
0,096
0,088
0,078
0,095
0,0032
0,0041
0,0017
0,045
∅všetkých vzoriek mg.kg-1
0,084
0,086
0,062
0,093
∅ pozitívnych vzoriek mg.kg-1
Tabuľka 2: Sumárne výsledky obsahu aflatoxínov vo vzorkách ryže
Ukazovateľ
Aflatoxín B1
Aflatoxín B2
Aflatoxín G1
Počet vyšetrených vzoriek
41
41
41
Počet pozitívnych vzoriek
3
6
% pozitívnych vzoriek
7,3
14,6
Maximum mg.kg-1
0,068
0,0027
0,071
0,0037
0,0018
0,0047
∅ všetkých vzoriek mg.kg-1
0,052
0,063
∅ pozitívnych vzoriek mg.kg-1
Aflatoxín G2
41
4
9,1
0,081
0,0063
0,074
LITERATÚRA
1.
2.
3.
Ali, N., Hashim, N.H., Yoshizawa, T. (1999): Evaluation and application of a simple and rapid
method for the analysis of aflatoxins in commercial foods form Malaysia and the Philippines. Food
Additives and Contaminants, 1999, 16,7, s. 273-280.
Beretta, B., Demenico, R., Gaiaschi, A., Ballabio, C., Galli, C.L., Gigliotti, C., Restani, P. (2002).
Ochratoxin A in cereal-based baby foods: occurence and safety evaluation. Food Additives and
Contaminants, 2002, 19,1, s. 70-75.
Dorner, J. W., Cole, R. J., Wicklow, D.T. (1999): Aflatoxin Reduction in Corn Through Field
Application of Competetive Fungi. Journal o Food Protection, 1999, 62, 6, s. 650-656.
180
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
4.
Drusch, S., Ragab, W. (2003): Mycotoxins in Fruits, Fruit Juices, and Dried Fruits. Journal of Food
Protection, 66,8,2003, s. 1514-1527.
5. Fan, J.J., Chen, J.H. (1999): Inhibition of Aflatoxin – Producing Fungi by Welsh Onion Extracts.
Journal of Food Protection, 62,4,1999, s. 414-417.
6. Golian, J., Kolesárová, A., Pavelka, M. (2002): Food contaminations of mycotoxins. In: Foreign
Substances in the Environment, 4-th International Science Conference Nitra, 12. september 2002, s.
48-51, ISBN 80-8069-065-0.
Práca podporená grantom C519/3-D118/VTPC/1
181
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
RIZIKO PRIENIKU DEZINFEKČNÝCH LÁTOK
DO POTRAVOVÝCH REŤAZCOV
Sokol J.1, Ondrašovič M.2, Golian J.3, Bohunická T.1
1
Krajská veterinárna a potravinová správa Trnava
Univerzita veterinárskeho lekárstva
3
Slovenská poľnohospodárska univerzita Nitra
2
ABSTRACT
The field of hygiene and sanitation is an important factor in the processing and the production of raw
materials and foodstuffs of animal origin and their distribution.
Principal criteria are determined by respective legislation. Operators at individual levels of production and
distribution must carry our regular inspections of general hygienic conditions.
After the application of individual procedures of disinfection there is the risk of penetration of effective
substances to foodstuffs chains.
In order to solve this situation it is required from the operation plant to have respective documentation
processed, as well as the programmes including
- sanitation plans
- the range of cleaning and disinfecting agents
- material and technical facilities
- the system of personnel training.
The practical results in the stated area are influenced by constant and variable factors.
ÚVOD
Rešpektovanie stanovených kritérií hygieny a realizovanie jednotlivých postupov sanitácie zohráva prioritnú
úlohu pri spracúvaní surovín živočíšneho pôvodu a výrobe potravín z nich.
Základný vzťah a povinnosti determinuje príslušná legislatíva, predmetné ustanovenia v zákone č. 488/2002
Z. z., zákone č. 152/1995 Z. z., vo vykonávacích predpisoch a legislatíve EÚ.
Cieľom práce
- bola analýza príslušnej legislatívy
- bolo vypracovanie postupov kontroly sanitácie vo vybraných druhoch prevádzkarní
- bolo implementovanie predmetných postupov do metodík kontroly dokumentácie v prevádzkarniach
schválených pre vývoz do členských štátov Európskej únie.
MATERIÁL A METÓDY
Analýzy, spracovania a postup boli v súlade so zákonom č. 337/1998 Z. z. v znení zákona č. 70/2000 Z. z. (do
31. 12. 2002), zákonom č. 488/2002 Z. z., zákonom č. 152/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov,
potravinovým kódexom SR, Výnosom MP SR č. 678/2001-100, výnosom MP SR č. 468/2001-100
a príslušnou veterinárnou legislatívou EÚ.
VÝSLEDKY A DISKUSIA
(1) Sanitačné postupy
treba považovať za neoddeliteľnú súčasť výrobného procesu pri spracúvaní surovín a výrobe potravín
živočíšneho pôvodu. Ich uplatňovanie v konkrétnych prípadoch ovplyvňuje škála faktorov, ktorá zahŕňa
najmä:
- stavebné materiály a ich odolnosť voči čistiacim a dezinfekčným prostriedkom
- stavebno-dispozičné riešenia výrobných a pomocných objektov
- kvalita povrchovej úpravy podláh, stien a stropov
182
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
-
výber čistiacich a dezinfekčných prostriedkov
postupy preventívnej a ohniskovej dezinfekcie a
kvalitu činností zodpovedných pracovníkov za výkon dezinfekcie, ich prípravu a odborné vedomosti.
(2) Dezinfekcia
je zneškodňovanie choroboplodných alebo škodlivých mikroorganizmov na živých a neživých
materiáloch usmrtením (1), inaktiváciou (2) alebo odstránením (3) tak, aby nemohli spôsobiť ďalšiu
nákazu, alebo iné škody.
Výsledok dezinfekcie je determinovaný
- baktericídnymi vlastnosťami dezinfekčného prostriedku
- vlastnosťami prostredia (ph, prítomnosť organických nečistôt)
- použitou koncentráciou a teplotou dezinfekčného prostriedku
- časom pôsobenia dezinfekčného prostriedku a jeho množstvom použitým na 1 m2
- spôsobom aplikácie (polievanie, rozprašovanie a plynovanie)
- počtom opakovaní
- výsledkami kontroly účinnosti počas a po jej skončení.
K dezinfekcii sa môžu používať iba látky a prostriedky schválené orgánom štátnej správy na úseku
veterinárnej starostlivosti (ÚŠKVBL) a orgánom štátnej správy na úseku zdravia ľudí (ŠUKL).
K dezinfekcii sa môže použiť iba pitná voda, ktorá vyhovuje kritériám stanoveným Vyhláškou č.
29/2002 Z. z. o požiadavkách na pitnú vodu a kontrolu kvality pitnej vody (Zbierka zákonov SR, čiastka
15, uverejnená 25. januára 2002, účinnosť od 1. 2. 2002).
(3) postupy kontroly sanitácie vo vybraných druhoch prevádzkarní
sme vypracovali vo väzbe na ich stavebno-dispozičné riešenie, technologické vybavenie
a prúdové diagramy výroby. Prioritou bol zámer zabezpečiť kontrolu výkonu účinnej a efektívnej
dezinfekcie, bez možností kontaminácie potravových reťazcov.
(4) metodiky kontroly dokumentácie v prevádzkarniach schválených pre vývoz do členských štátov EÚ
Vypracované postupy boli zakomponované do týchto metodík dokumentácie
a)
metodika kontroly dokumentácie v prevádzkarni schválenej pre vývoz do krajín EÚ – červené mäso
(čerstvé)
(Krajská veterinárna správa Trnava, 01/2001)
(okruh 1, okruh 2 (2.1 – 2.3), okruh 4 (4.1 – 4.5), okruh 5 (5.1 – 5.2), okruh 6, okruh 9, (9.3 – 9.11)
b) metodika kontroly dokumentácie v schválenej prevádzkarni pre vývoz do členských štátov EÚ – zverina
z voľne žijúcej raticovej zveri
(Krajská veterinárna správa Trnava, 02/2001)
(okruh 1, okruh 2 (2.1 – 2.3), okruh 4 (4.1 – 4.5), okruh 5 (5.1 – 5.2), okruh 6, okruh 9, (9.3 – 9.11)
c) metodika kontroly dokumentácie v schválenej prevádzkarni pre vývoz do členských štátov EÚ – králičie
mäso
(Krajská veterinárna a potravinová správa Trnava 01/2002)
(okruh 1, okruh 2 (2.1 – 2.3), okruh 4 (4.1 – 4.5), okruh 5 (5.1 – 5.2), okruh 6, okruh 9, (9.3 – 9.11)
d) metodika kontroly dokumentácie v schválenej prevádzkarni pre vývoz do členských krajín EÚ –
spracovanie prírodných solených čriev
(Krajská veterinárna a potravinová správa Trnava 02/2002)
(okruh 1, okruh 2 (2.1), okruh 3 (3.1 – 3.5), okruh 4 (4.1 – 4.2), okruh 5, okruh 8 (8.3 – 8.11)
(metodika po vecnej stránke z aspektu dezinfekcie obsahuje rovnaké kritériá ako metodiky a), b) a c);
zmena číslovania je s dôvodu celkového rozsahu metodiky a špecifičnosti prevádzkarne)
183
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
1.
PÔDORYS (NÁKRES) PREVÁDZKÁRNE
Áno
–––––––
Nie
–––––––
-
–––––––
–––––––
-
- je pôdorys schématicky nakreslený
- je označenie miestností legendou
- je zakreslenie pivničných priestorov (ak sú)
- je plán rozmiestnenia strojných a technologických zariadení
2.
PRÚDOVÝ DIAGRAM (SCHÉMA POSTUPU VÝROBY)
2.1.
Je vypracovaný prúdový diagram od príjmu jatočných zvierat, ich zabíjania, opracovania, skladovania
až po expedíciu mäsa
- je v prúdovom diagrame uvedená legenda výrobných priestorov
Je vypracovaný prúdový diagram pre každý druh zabíjaných jatočných zvierat
- je v prúdovom diagrame uvedená legenda výrobných priestorov
Je vypracovaný zoznam čerstvého mäsa (exportovaného), ktorý zabezpečuje jeho identifikáciu (druh
dielov, spôsob balenia, mesiac a rok zmrazenia)
program čistenia a dezinfekcie
–––––––-
2.2.
2.3.
4.
4.1.
4.2.
4.3.
–––––––
-
Je vypracovaný program čistenia a dezinfekcie technologických zariadení
- je v pláne uvedený spôsob odstraňovania nečistôt (ručne, mechanicky)
- sú v pláne uvedené používané čistiace a dezinfekčné prostriedky
- čas ich pôsobenia
- teplota
- koncentrácia
- je v pláne uvedená frekvencia čistenia a dezinfekcie
- je v pláne uvedená osoba, ktorá vykonáva čistenie a dezinfekciu
- je v pláne uvedená osoba zodpovedná za kontrolu vykonania čistenia a dezinfekcie
- sú v pláne uvedené nápravné opatrenia v prípade výskytu nedostatku
- je uvedený termín a osoba ktorá vykoná nápravné opatrenie
- je uvedená osoba zodpovedná za kontrolu splnenia nápravných opatrení
- je vedená dokumentácia o vykonávaní čistenia a dezinfekcie podľa plánu
- sú k dispozícii výsledky laboratórnych analýz na základe overenia účinnosti čistenia a dezinfekcie
Je vypracovaný plán čistenia a dezinfekcie výrobných a skladovacích priestorov (podlahy, steny,
stropy, okná)
- je v pláne uvedený spôsob odstraňovania nečistôt (ručne, mechanicky)
- sú v pláne uvedené používané čistiace a dezinfekčné prostriedky
-čas ich pôsobenia
- teplota
- koncentrácia
- je v pláne uvedené frekvencie čistenia a dezinfekcie
- je v pláne uvedená osoba, ktorá vykonáva čistenie a dezinfekciu
- je v pláne uvedená osoba zodpovedná za kontrolu vykonania čistenia a dezinfekcie
- sú v pláne uvedené nápravné opatrenia v prípade, výskytu nedostatku
- je uvedený termín a osoba, ktorá vykoná nápravné opatrenie
- je v pláne uvedená osoba zodpovedná za kontrolu splnenia nápravných opatrení
- je vedená dokumentácia o vykonávaní čistenia a dezinfekcie podľa plánu
- sú k dispozícii výsledky laboratórnych analýz na základe overenia účinnosti čistenia a dezinfekcie
Je vypracovaný plán čistenia a dezinfekcie pomocných priestorov (WC, šatne, denné miestnosti,
chodby)
- je v pláne uvedený spôsob odstraňovania nečistôt
- sú v pláne uvedené používané čistiace a dezinfekčné prostriedky
- je uvedený čas ich pôsobenia
- teplota
- koncentrácia
- je v pláne uvedená frekvencia čistenia a dezinfekcie
- je v pláne uvedená osoba, ktorá vykonáva čistenie a dezinfekciu
- je v pláne uvedená osoba zodpovedná za kontrolu vykonania čistenia a dezinfekcie
- sú v pláne uvedené nápravné opatrenia v prípade výskytu nedostatku
- je uvedený termín a osoba, ktorá vykoná nápravné opatrenie
- je uvedená osoba zodpovedná za kontrolu splnenia nápravných opatrení
- je vedená dokumentácia o vykonávaní čistenia a dezinfekcie podľa plánu
184
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
4.4.
4.5.
5.
5.1.
5.2.
6.
9.
9.1.
9.2.
9.3.
9.4.
9.5.
Je doklad o tom, že používané čistiace a dezinfekčné prostriedky sú schválené Ministerstvom
zdravotníctva SR
Je dokumentácia štátneho veterinárneho lekára o tom, že vykonáva kontroly čistenia a dezinfekcie
(forma dokumentácie nie je určená)
PROGRAM VZDELÁVANIA PRACOVNÍKOV
–––––––Je vypracovaný plán vzdelávania
- je vypracovaný zoznam pracovníkov
- je vedená dokumentácia o vykonanom vzdelávaní (osnova, odprednášané témy)
- je predložená prezenčná listina školiacich sa pracovníkov
- je určený spôsob overovania vedomostí z prednášaných tém
- je doklad o overení vedomostí (test alebo iná forma)
- zúčastňuje sa štátny veterinárny lekár na plánovaní a zavedení programu školenia zamestnancov
- sú predložené zdravotné preukazy pracovníkov
- je vypracovaný plán aktualizácie zdravotných preukazov
(1x za rok)
- je zdokumentovaný program zdravotných prehliadok zamestnancov
Je predložený doklad o odbornej spôsobilosti pracovníkov
- je predložené osvedčenia na vykonávanie epidemiologicky závažných činností (u pracovníkov bez
odbornej spôsobilosti, vydáva ŠZÚ)
PLÁN ROZVODU PITNEJ VODY
–––––––- je zakreslený plán rozvodu pitnej vody so všetkými koncovkami
- je v pláne číselné označenie všetkých koncoviek pitnej vody
- je číselné označenie koncoviek totožné so skutočným stavom
- je v pláne uvedená legenda miestností
PLÁN VLASTNÝCH KONTROL
–––––––Je vypracovaný plán vlastných kontrol pre výrobky
- je v pláne uvedená frekvencia odberov
- je v pláne uvedený počet odobratých vzoriek
- je v pláne uvedený druh mikroorganizmov, ktoré treba vyšetriť (napr. Salmonella sp., Listéria
monocytogenes)
- je v pláne uvedené vyšetrenie na rezíduá IL (musia byť uvedené, napr. antibiotiká, antihelmintiká,
kokcidiostatiká)
- je v pláne uvedené vyšetrenie na obsah CL (musia byť uvedené, napr. rizikové prvky: Pb, Cd, Hg, As,
ďalej PCB atď.)
- je v pláne uvedené laboratórium, ktoré zabezpečí mikrobiologické vyšetrenie, vyšetrenie na rezíduá IL
a vyšetrenie na obsah CL (názov a adresa laboratória)
- je zdokumentovaný postup, aké opatrenie príjme prevádzkovateľ v prípade, že výsledok vyšetrenia je
nevyhovujúci (uvedie termín a zodpovednú osobu)
Je vedená dokumentácia štátneho veterinárneho lekára o tom, že vyššie uvedené skontroloval
Je vypracovaný plán overovania účinnosti čistenia a dezinfekcie
- je v pláne uvedená frekvencia odberov
- je v pláne uvedený počet sterov (v rámci 1 odberu)
- je v pláne uvedený druh mikroorganizmov, ktoré treba vyšetriť
(Stanovenie CPM a koliforných baktérií, povrchová kontaminácia - salmonely, Listéria
monocytogenes)
- je v pláne uvedené laboratórium, ktoré zabezpečí mikrobiologické vyšetrenie (názov a adresa
laboratória)
- je zdokumentovaný postup, aké opatrenie príjme prevádzkovateľ v prípade, že výsledok
mikrobiologického vyšetrenia je nevyhovujúci (uvedie termín a zodpovednú osobu)
Je vedená dokumentácia štátneho veterinárneho lekára o tom, že vyššie uvedené skontroloval
Je vypracovaný plán odberu pitnej vody
- je v pláne uvedená frekvencia odberu pitnej vody
- je v pláne číselné označenie koncoviek z miesta odberu
- je pitná voda vyšetrená podľa SM 80/778/EEC – EÚ prevádzky
- je v pláne uvedená frekvencia odberu pitnej vody:
•
1 / rok: komplexný rozbor (organoleptické, mikrobiologické vyšetrenie a fyzikálno-chemické so
zameraní na CL )
•
1 / štvrťrok: vyšetrenie (PKB, CPM, fekálne, koliformné baktérie, fekálne streptokoky, klostrídie
redukujúcie síru),ak je voda z verejného zdroja
•
1 / mesiac: vyšetrenie (PKB, CPM, fekálne koliformné baktérie, fekálne streptokoky, klostrídie
redukujúcie síru), ak je voda z vlastného zdroja
- je zabezpečené vyšetrenie v schválených laboratóriách (ŠVPÚ, ŠZÚ alebo akreditované laboratóriá )
- je v pláne uvedený názov a adresa laboratória
–––––––
–––––––
-
–––––––
185
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
9.6.
9.7.
9.8.
9.9.
9.10.
9.11.
Je predložený posledný výsledok vyšetrenia pitnej vody
dátumu odberu
vyhovujúci výsledok vyšetrenia
Je predložená objednávka – (komerčný doklad) na vyšetrenie pitnej vody zo strany prevádzkovateľa
s uvedením čísla koncovky - miesta odberu
Je vedená dokumentácia o výsledkoch vyšetrení
- je na výsledku uvedené číselné označenie koncovky zhodné s objednávkou prevádzkovateľa
Je vedená dokumentácia štátneho veterinárneho lekára o tom, že vyššie uvedené skontroloval
Je zabezpečený úradný odber vody na komplexný rozbor úradným veterinárnym lekárom, ktorý
vykonáva dozor v prevádzkarni
Je tento rozbor vyšetrenia zabezpečený na ŠVPÚ
ZÁVER
Pri spracúvaní a výrobe surovín a potravín živočíšneho pôvodu, ich distribúcii významnú úlohu má
oblasť hygieny a sanitácie.
Zásadné kritériá a postupy sú určené príslušnou legislatívou. Prevádzkovatelia na jednotlivých stupňoch
výroby a distribúcie musia vykonávať pravidelné kontroly všeobecných hygienických podmienok.
Pri aplikácii jednotlivých postupov dezinfekcie vzniká riziko prieniku účinných látok do potravových
reťazcov.
Riešenie situácie vyžaduje, aby prevádzkareň mala spracovanú predmetnú dokumentáciu a programy, ktoré
musia zahŕňať
- plány sanitácie
- škálu prostriedkov pre čistenie a dezinfekciu
- materiálne a technické vybavenie a
- systémy školenia personálu.
Praktický výsledok v predmetnej oblasti ovplyvňujú stále a variabilné faktory.
LITERATÚRA
Annonym: Hygiena při prodeji potravín – na co dbát především? Maso 1/2003: 19-21.
Bohunická, T.: Uplatňovanie veterinárnej legislatívy EÚ vo veterinárnej praxi so zameraním na hygienu
prostredia a uvádzania na trh produktov živočíšneho pôvodu. Košice, IVVL, 2003: s.243
Kozák, A., Večerek, V., Steinhauserová, I., Chloupek, P., Pištěková, V.: Occurence of emergency slaughters
in selected species of food animals. Folia veterinaria, 46, 2003, 3 p. 131-134.
Šlapal, P.: Zásady hygieny a sanitace. Maso 1/2003: 9-12.
Vyhláška č. 29/2002 Z. z. o požiadavkách na pitnú vodu a kontrolu kvality pitnej vody
Výnos MP SR č. 678/2001-100 o požiadavkách na zabezpečenie zdravotnej neškodnosti a hygienickej
bezchybnosti živočíšnych produktov
Výnos MP SR č. 468/2001-100 ktorým sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných a osobitných hygienických
podmienkach pre jednotlivé druhy prevádzkarní
Zákon č. 337/1998 Z. z. o veterinárnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov (do 31.
12. 2002)
Zákon č. 488/2002 Z. z. o veterinárnej starostlivosti a o zmene niektorých zákonov
Zákon č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov
186
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
NARIADENIE (ES) č. 178/2002 EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY
VO VZŤAHU K BEZPEČNOSTI POTRAVÍN
REGULATION OF THE EUROPEAN COMMUNITY NO. 178/2002
OF THE EUROPEAN PARLIAMENT AND THE COUNCIL
IN RELATION TO SAFETY OF FOODSTUFFS
Sokol J.1, Golian J.2, Letovanec P.3
1
Krajská veterinárna a potravinová správa Trnava
Slovenská poľnohospodárska univerzita Nitra
3
Regionálna veterinárna a potravinová správa Trnava
2
The production of foodstuffs includes a complex set of different processes of biological, physico-chemical,
biochemical, technical and technological nature, from the simple up to the complicated systems and
procedures of management, inspection, supervision and the application of legislation.
The development of food science at the beginning of new millennium is very important because of the
existence of many problems resulting from the globalisation of the market with foodstuffs, the change of
production conditions in constantly growing food factories, as well as the impacts of several scandals
resulting from the consumption of foodstuffs in the recent period (Kováč, Šimko, 2001).
An important role in this sense is played by:
ƒ WHITE PAPER ON FOOD SAFETY, COMISSION OF THE EUROPEAN COMMUNITIES,
Brussels, 12 January 2000, COM (1999) 719 final
ƒ Regulation of the European Community No. 178/2002 of the European Parliament and the Council
of 28th January 2002 laying down the general principles and requirements of food law, establishing
the European Food Safety Authority and laying down procedures in matters of food safety
including:
- the scope and definitions
- general food law
- the European Food Safety Authority
- rapid alert system, crisis management and urgent situations
ƒ veterinary legislation of the European Union
ƒ veterinary legislation of the Slovak Republic
ƒ 6th Framework Programme of the European Union for science aiming at food safety and being
orientated to
(a) the methods of analysis and division of chemical contaminants, pathogenic microorganisms,
including prions
(b) the methods of retroactive monitoring of the origin of foodstuff
(c) the methods of safe food production
(d) epidemiology connected with foodstuffs and extragenetic influences
(e) Food and Man Health relation.
ÚVOD
Vzťahy medzi základnými faktormi pri výrobe potravín, ich distribúcii a spotrebe sú veľmi zložité
a komplikované. Dominantnú úlohu v tomto procese v smere dozoru a kontroly zohrávajú aktivity príslušných
orgánov štátnej správy na úseku veterinárnej starostlivosti. V určenom rozsahu veterinárnej prevencie
a ochrany aj súkromní veterinárni lekári.
Z pohľadu súčasných technologických znalostí, dynamického rozvoja technických a materiálových prvkov
a ich vplyvu na zdravie spotrebiteľa prioritnú úlou zohráva hygiena a bezpečnosť potravových reťazcov.
Rýchlosť uplatňovania nových technológií a manažovania výroby potravín podmieňuje aj globalizácia trhu
s potravinami, medzinárodný obchod a ekonomika produkcie.
187
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
Definovaná oblasť s ohľadom na kapacitu zahŕňa aj bitúnky, mliekarne, prevádzkarne vyrábajúce potraviny
a krmivá zo surovín rastlinného a živočíšneho pôvodu (Sokol a kol., 2003).
Významnú úlohu z roviny formulovania kritérií a požiadaviek zohrávajú národné autority, medzinárodné
inštitúcie a organizácie vedecko-výskumnej základne.
6. rámcový program EÚ má pre vedu definovaný samostatný okruh s orientáciou na bezpečnosť potravín.
Ďalšie úlohy a ciele riešení pre oblasť výskumu a vedenia dokumentácie sú definované v projekte FOSIE
(Food Safety in Europe).
Z týchto aspektov treba odvodzovať základné východiská pre uplatnenie a činnosti veterinárnej profesie,
aktivity úradných a súkromných veterinárnych lekárov.
Cieľom práce bola
- analýza základnej legislatívy Európskeho spoločenstva týkajúcej sa bezpečnosti potravín
- analýza ďalších odborných a vedeckých materiálov na domácej a medzinárodnej úrovni súvisiacich
s bezpečnosťou potravín a priamym vzťahom k danej problematike.
MATERIÁL A METODIKA
Analýza základného legislatívneho rámca v oblasti bezpečnosti potravín bola v súlade so zásadami, postupmi
a cieľmi uvedenými v koncepcii bezpečnosti potravín v Európskej únii (Biela kniha o bezpečnosti potravín)
a v Nariadení (ES) č. 178/2002 Európskeho parlamentu a Rady vo vzťahu k bezpečnosti potravín.
Analýza ďalších odborných a vedeckých materiálov bola v súlade s ustanoveniami zákona
č. 488/2002
Z. z. a zákona č. 152/1995 v znení neskorších predpisov a príslušných vykonávacích predpisov.
VÝSLEDKY A DISKUSIA
(1) Výroba potravín
Výroba potravín zahŕňa komplexný súbor rôznorodých procesov biologickej, fyzikálno-chemickej,
biochemickej, technickej a technologickej podstaty, jednoduché až zložité systémy riadenia, postupy
manažovania, kontroly, dozoru a uplatňovania legislatívy.
Závažnosť rozvoja potravinárskej vedy na začiatku nového milénia je podtrhnutá množstvom problémov
vyplývajúcich z globalizácie trhu s potravinami, zmenou výrobných podmienok v stále sa zväčšujúcich
potravinárskych závodoch, ako aj dopadmi niektorých afér vyplývajúcich z konzumácie potravín v ostatnom
období (Kováč, Šimko, 2001).
(2) Významnú úlohu v týchto smeroch zohráva
ƒ Biela kniha Európskej únie o potravinách / WHITE PAPER ON FOOD SAFETY, COMISSION OF
THE EUROPEAN COMMUNITIES, Brussels, 12 January 2000, COM (1999) 719 final
ƒ nariadenie (ES) č. 178/2002 Európskeho parlamentu a Rady z 28. januára 2002, ktoré ustanovuje
všeobecné zásady a požiadavky zákona o potravinách, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť
potravín a ktoré ustanovuje postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín, v členení
ƒ veterinárna legislatíva Európskej únie
ƒ veterinárna legislatíva Slovenskej republiky
ƒ 6. rámcový program Európskej únie pre vedu so samostatným zámerom na bezpečnosť potravín
a jeho orientáciou na
(a) metódy analýzy a delenie chemických kontaminantov, patogénnych mikroorganizmov, vrátane
priónov
(b) metódy spätného vysledovania pôvodu potraviny
(c) metódy bezpečnej produkcie potravín
(d) epidemiológiu spojenú s potravinami a mimo genetickými vplyvmi
(e) vzťah Potraviny a zdravie človeka.
(3) Nariadenie (ES) č. 178/2002
Z vecného hľadiska sa nariadenie člení na 4 základné kapitoly:
- rozsah a definície
188
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
- všeobecný zákon o potravinách
- Európsky úrad pre bezpečnosť potravín
- systém rýchleho varovania, riadenia krízy a naliehavé situácie a
ďalšie oddiely a jednotlivé články.
ƒ
ƒ
ƒ
ƒ
ƒ
Nariadenie
poskytuje základ na zabezpečenie vysokej úrovne ochrany zdravia ľudí a záujmov spotrebiteľov vo
vzťahu k potravinám, pričom berie do úvahy najmä rozmanitosť v zásobovaní potravinami vrátane
tradičných výrobkov a zároveň zabezpečuje účinné fungovanie vnútorného trhu
stanovuje spoločné zásady a zodpovednosti, prostriedky na zabezpečenie silnej vedeckej základne,
účinných organizačných programov a postupov na podporu rozhodovania v záležitostiach bezpečnosti
potravín a krmív
ustanovuje všeobecné zásady, ktoré sa vzťahujú na potraviny a krmivá vo všeobecnosti, a najmä
bezpečnosť potravín a krmív na úrovni spoločenstva a vnútroštátnej úrovni
zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín
stanovuje postupy pre záležitosti s priamym alebo nepriamym dopadom na bezpečnosť potravín a krmív.
Nariadenie sa bude uplatňovať na všetkých stupňoch výroby, spracúvania a distribúcie potravín a krmív.
Nebude sa uplatňovať na prvovýrobu na súkromné domáce použitie alebo na domácu prípravu, manipulácie
alebo skladovanie potravín pre súkromnú domácu spotrebu.
ƒ
ƒ
ƒ
ƒ
Kapitola – všeobecný zákon o potravinách
sa vzťahuje na všetky etapy výroby, spracúvania a distribúcie potravín a tiež krmív vyrábaných pre
zvieratá určené na produkciu potravín alebo pre zvieratá produkujúce potraviny
zásady stanovené v článkoch 5 až 10 tvoria všeobecný rámec horizontálneho charakteru, ktorý sa má
dodržiavať pri prijímaní opatrení
zásady a postupy existujúceho zákona o potravinách sa upravia čo najskôr a najneskôr do 1. januára
2007, aby sa prinajmenšom zhodovali s článkami 5 až 10
dovtedy, a ako výnimka z odseku 2. sa bude realizovať existujúca legislatíva, berúc do úvahy zásady
stanovené v článkoch 5 až 10.
Predmetné články pojednávajú o všeobecných cieľoch (čl. 5), analýze rizika (čl. 6), zásade preventívnosti (čl.
7), ochrane záujmov spotrebiteľa (čl. 8), konzultáciách s verejnosťou (čl. 9) a informáciách pre verejnosť (čl.
10).
Aktivity treba zamerať aj na prípravu medzinárodných noriem bez toho, aby boli dotknuté práva
a povinnosti spoločenstva a členských štátov. Tieto musia
a) prispievať k vypracovávaniu medzinárodných technických noriem pre potraviny a krmivá a hygienické
fytosanitárne normy
b) podporovať koordináciu prác na normách pre potraviny a krmivá vykonávanej medzinárodnými
vládnymi a mimovládnymi organizáciami
c) prispievať, ak to bude dôležité a vhodné, k vypracovávaniu dohôd o uznávaní rovnocennosti konkrétnych
opatrení týkajúcich sa potravín a krmív
d) venovať mimoriadnu pozornosť osobitným potrebám rozvoja, financovania a obchodu v rozvojových
krajinách v súvislosti so zabezpečením toho, aby medzinárodné normy nevytvárali zbytočné prekážky
vývozom z rozvojových krajín
e) podporovať konzistentnosť medzi medzinárodnými technickými normami a zákonom o potravinách
a zabezpečiť pritom, aby sa neznížila vysoká úroveň ochrany, ktorú prijalo spoločenstvo.
Európsky úrad pre bezpečnosť potravín
- bude poskytovať vedecké poradenstvo a vedeckú a technickú podporu pre legislatívu a politiku
spoločenstva vo všetkých oblastiach, ktoré majú priamy alebo nepriamy dopad na bezpečnosť potravín
alebo bezpečnosť krmív
189
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
-
bude poskytovať nezávislé informácie o všetkých záležitostiach v týchto oblastiach a informovať
o rizikách
bude prispievať k vysokej úrovni ochrany ľudského života a zdravia a v tejto súvislosti
bude brať do úvahy zdravotný stav a ochranu zvierat, zdravotný stav rastlín a životné prostredie
v kontexte fungovania vnútorného trhu
bude zhromažďovať a analyzovať údaje umožňujúce charakterizovať a monitorovať riziká, ktoré majú
priamy alebo nepriamy vplyv na bezpečnosť potravín a krmív.
Poslanie úradu bude tiež zahŕňať poskytovanie:
a) vedeckého poradenstva a vedeckej a technickej podpory pre ľudskú výživu v súvislosti s legislatívou
spoločenstva a na žiadosť komisie, pomoc týkajúcu sa informovania o otázkach výživy v rámci
zdravotného programu spoločenstva
b) vedeckých stanovísk k iným záležitostiam týkajúcim sa zdravotného stavu zvierat a ochrany zvierat
a zdravotného stavu rastlín
c) vedeckých stanovísk k iným výrobkom ako sú potraviny a krmivá, týkajúce sa geneticky modifikovaných
organizmov definovaných v smernici 2001/18/ES a bez toho aby boli dotknuté postupy v nej stanovené.
Úrad bude poskytovať vedecké stanoviská, ktoré budú slúžiť ako vedecký základ pre vypracovávanie
a prijímanie opatrení spoločenstva v oblastiach, ktoré sú súčasťou jeho poslania.
Úrad bude vykonávať svoje úlohy v podmienkach, ktoré mu umožnia slúžiť ako referenčné pracovisko
vzhľadom na jeho vedeckú a technickú kvalitu stanovísk, ktoré vydáva a informácii, ktoré rozširuje,
transparentnosť jeho postupov a pracovných metód a jeho starostlivosť vo vykonávaní úloh, ktoré mu boli
pridelené.
Bude pôsobiť v úzkej spolupráci s príslušnými orgánmi v členských štátoch, ktoré vykonávajú podobné úlohy
ako úrad.
Úrad. komisia a členské štáty budú spolupracovať na podporovaní efektívnej spojitosti medzi funkciami
vyhodnocovania rizika, riadenia rizika a oznamovania o riziku.
Členské štáty budú spolupracovať s úradom, aby zabezpečili splnenie jeho poslania.
Orgánmi úradu je
(1) správna rada
(2) výkonný riaditeľ a jeho spolupracovníci
(3) poradné fórum
(4) vedecký výbor a vedecké pracovné skupiny.
Systém rýchleho varovania – RASFF
(Rapid Alert System for Foodstuffs)
obsahuje postupy vzájomnej a rýchlej výmeny informácií s cieľom realizovania okamžitých a účinných
opatrení na jednotlivých stupňoch riadenia.
Pomocou tohto systému úrad bude monitorovať zdravotné a výživové riziká potravín.
Bude poskytovať komisii a členským štátom všetky informácie pre účely analýzy rizika.
Základným predpokladom účasti tretích krajín na riešení otázok a problémov súvisiacich s bezpečnosťou
potravín je uzavretie dohody s Európskym spoločenstvom, na základe ktorej prijali a uplatňujú legislatívu
spoločenstva v tejto oblasti.
Základnou požiadavkou na potraviny je ich bezpečnosť. Požiadavky na potravinovú legislatívu uvádzajú
(Šilhar a Kováč, 2001), vzťah medzi výrobcami a kontrolnými orgánmi (Steinhauserová, 1999).
V rokoch 2001, 2002 sme vypracovali metodiky kontroly dokumentácie v prevádzkarniach schválených pre
vývoz do členských štátov EÚ – čerstvé mäso jatočných zvierat (ošípané a hovädzí dobytok), raticová zver
okrem diviačej zveri, králičie, jahňacie a kozľacie mäso a prírodné solené črevá.
V týchto metodikách a postupoch kontroly sa uplatňuje princíp prevencie a vylúčenia všetkých negatívnych
vplyvov na zdravotnú bezchybnosť potravín a surovín už v priebehu výrobného procesu. Rovnaké stanoviská
prezentujú Matyáš a kol. (1997), Burdová a kol. (2001), Kerekréty (2003) a ďalší autori.
190
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
Hlavné úlohy štátnej správy na úseku veterinárnej starostlivosti pri produkcii bezpečných a biologicky
plnohodnotných potravín úzko súvisia s prípravou Slovenskej republiky na vstup do Európskej únie (Sokol
a Čeppanová, 1999; Sokol, 2000; Magic, 2001 a ďalší autori). Sú súčasťou koncepcie agrárnej a potravinovej
politiky, ktorú schválila vláda Slovenskej republiky v roku 2000.
Zahŕňajú oblasť európskeho práva a veterinárnej legislatívy, systémy dozoru a kontrol, funkčnosť
jednotlivých stupňov riadenia a štátnej správy.
Odbornú pomoc pri aplikácii legislatívy EÚ do praxe predstavujú aj kontroly a inšpekčné misie zástupcov EK
– Generálneho riaditeľstva pre ochranu zdravia a spotrebiteľa, riaditeľstva F – Úradu pre potraviny
a veterinárstvo. V rokoch 1999 až 2003 bolo v prevádzkarniach na území Trnavského kraja uskutočnených 7
inšpekčných misií. Konkrétne závery a doporučenia z nich boli prerokované na úrovni danej prevádzkarne,
RVPS, KVPS a ŠVPS SR. Následne kontrolované pri ďalších inšpekčných misiách.
Poznatky, závery a doporučenia z týchto inšpekčných misií sme operatívne poskytovali štátnym veterinárnym
lekárom príslušných RVPS Trnavského kraja v rámci osobných konzultácií a pracovných porád.
ZÁVER
Bezpečnosť a hygiena potravín sú prioritnými faktormi v ochrane zdravia spotrebiteľa. Jednotlivé kritéria
v podmienkach Slovenskej republiky sa uplatňujú systematicky (národný program podpory zdravia, program
ozdravenia výživy obyvateľstva, monitoringy kontaminácie potravinového reťazca, národný program kontroly
rezíduí, monitoring rezíduí liečiv atď.).
Rozvoj a dynamika medzinárodného obchodu so surovinami a potravinami živočíšneho pôvodu si vyžaduje
základnú a priebežnú harmonizáciu predmetnej legislatívy na regionálnej a medzinárodnej úrovni. Súbežné
vytvorenie spoločného informačného systému včasného varovania.
Uvedené problémy treba riešiť v kontexte so závermi a odporúčaniami melbournskej konferencie o
medzinárodnom obchode s potravinami po roku 2000, Pan-európskej konferencie FAO / WHO o ochrane
a kvalite potravín (2002) ako i Codex Alimentarius Commission. Treba koordinovať postupy Svetovej
organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO), Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO),
medzinárodného úradu pre nákazy zvierat (OIE) a Európskej únie (EÚ).
LITERATÚRA
Anonym: Bíla kniha o zdravotní nezávadnosti potravin – překlad dokumentu Evropské komise „White Paper
on Food Safety“. Praha, Výzkumný ústav zemědelské ekonomiky, 2000: 52 s.
Anonym: Food Safety and Quality. FAO /WHO Pan – European Conference, Budapest, Hungary, 25 – 28
February 2002 (Final Report). Rome, FAO, April 2002: 25s.
Anonym: Food Safety – Application of Risk Assessment Discussed at Workshop in Sofia. ILSI Europe
Newsletter, 44, 2001: 1 – 3.
Anonym: Risk Assessment of Chemicals in Food and Diet Discussed in Second Plenary Meeting of the EC
Concerted Action on Food Safety in Europe (FOSIE). ILSI Europe Newsletter, 44, 2001: 4 – 5.
Burdová, O., Turek, P., Cabadaj, R: Hygiena mlieka z pohľadu správnej výrobnej praxe a aplikácia
HACCP do výroby a spracovania mlieka. Bratislava, ŠVS SR, 2001: 132 s. ISBN 80- 7148- 048-7.
Čepanová, E., Virgalová, G., Turek, P.: Veterinárne požiadavky a potenciálne biologické a chemické
zdravotné nebezpečenstvá spojené s rybami a produktmi rybolovu. Slov. vet. čas., 3/2003: 13-17.
Kováč, M., Šimko, P.: Úlohy potravinárskeho výskumu pri zabezpečovaní rozhodujúcich faktorov výživy
obyvateľstva. In: Zborník SAPV – Pôdohospodárstvo a kvalita života obyvateľstva. Nitra, SAPV, 2001: 4042. ISBN 80-968665-0-8.
Kozák, A,, Večerek, V., Chloupek, P., Tremlová, B., Malena, M.: Results of meat inspection classification of
pocine carcasses in the Czech republic during the period od 1995-2002. Vet. Med. – Czech, 48, 2003, č. 8. p.
207-217.
Kozák, A., Večerek, V., Steinhauserová, I., Chloupek, P., Pištěková, V.: Occurence of emergency slaughters
in selected species of food animals. Folia veterinaria, 46, 2003, 3 p. 131-134.
Magic, D: Úlohy ŠVS SR pri zabezpečovaní bezpečných a biologicky hodnotených potravín. In: Zborník
SAPV – Pôdohospodárstvo a kvalita života obyvateľstva. Nitra, SAPV, 25/2001: 69-74. ISBN 80-968665-08.
191
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
Matyáš, Z., Lukášová, J., Kozák, A.: Podklady pro zavedení HACCP do oboru zpracování mléka a výroby
mléčnych výrobků. Praha, SVS ČR, 1997: 132 s.
Nariadenie (ES) č. 178/2002 Európskeho parlamentu a Rady z 28. januára 2002, ktoré ustanovuje všeobecné
zásady a požiadavky zákona o potravinách, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín. Úradný vestník
Európskych spoločenstiev L 31, 1.2.2002.
Prosbová, M.: Development and delivery of courses on Eurpean Veterinary legislation – DECEVEL. Košice,
UVL, 2001: 106 s.
Raják, P.: Risk assesment – nové aspekty z pohľadu veterinárneho a potravinového dozoru. Slov. vet. čas.,
3/2003: 6-9.
Sokol, J., Čeppanová, E.: Hygienické podmienky potravinárskych závodov a ich porovnanie s veterinárnou
legislatívou EÚ. Hygiena alimentorum XX. Košice, UVL, 1999: 16-18. ISBN 80-7148-036-3.
Sokol, J., Golian, J., Fabok, M., Lorinčák, Ľ., Letovanec, P.: Hygiena krmív vo vzťahu k bezpečnosti
potravových reťazcov a ochrane zdravia spotrebiteľa. Slov. vet. čas., 4/2003: 14-15.
Sokol, J., Ondrašovič, M., Lorinčák, Ľ.: Technické a technologické kritériá pri uplatňovaní zásad
integrovanej prevencie v agropotravinárskom sektore. In: Zborník SAPV – Súčasný stav a výhľad
technického a technologického zabezpečenia pracovných procesov pôdohospodárstve SR. Nitra, SAPV,
30/2003: 96-98. ISBN 80-968665-6-7.
Sokol, J., Sovík, L., Fabok, M., Golian, J, Rajský, D.: Cudzorodé látky a zvieratá produkujúce potraviny
(jednotný systém evidencie). Nitra, SPU, 2003: 7 s. (v tlači)
Steinhauserová, I.: Influence of Government on Food Safety Assurance. In: Hygiena alimentorum XX.
Košice, UVL, 1999: 21-22. ISBN 80-7148-036-3.
Šilhar, Š., Kováč, M.: Trendy vo výrobe potravín na začiatku nového tisícročia. In: Zborník SAPV Pôdohospodárstvo a kvalita života obyvateľstva. Nitra, SAPV 25/2001: 43-47. ISBN 80-968665-0-8.
Turek, P.: Stratégia potravinovej bezpečnosti v SR. Slov. vet. čas., 26, 2, 2001: 141-144.
Večerek, V., Minks, J.: Ochrana před zoonózami. Veterinářství 10/2003: 461. ISSN 05068231.
Večerek, V., Chloupek, P., Dousek, J., Pištěková, V.: The protection of cattle and pigs in slaughterouses with
regard to harmonization of legal regulations. Folia veterinaria, 46, 2002, 3, p. 126-130.
Večerek, V., Pišteková, V., Dousek, J., Chloupek, P.: Standard of protection of farms animals in selected
region of the Czech republic. Acta Vet., 71, 2002, 2, p. 263-268.
Vyhláška č. 29/2002 Z. z. o požiadavkách na pitnú vodu a kontrolu kvality pitnej vody
Zákon č. 488/2002 Z. z. o veterinárnej starostlivosti a o zmene niektorých zákonov
Zákon č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov.
192
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
ZISŤOVANIE PRÍTOMNOSTI REZÍDUÍ VETERINÁRnYCH LIEČIV
V SUROVOM KRAVSKOM MLIEKU
Zajác P.1, Golian J.2
1
Národné referenčné laboratórium pre surové kravské mlieko a mliečne výrobky, Štátny veterinárny
a potravinový ústav Nitra
2
Katedra hygieny a bezpečnosti potravín, Fakulta biotechnológie a potravinárstva,
Slovenská poľnohospodárska univerzita Nitra
ABSTRACT
In the article we are analysing legislation, methods, facts and practical finding under determination of drug
residues in raw cow milk. Drug residues control is performed in accordance to plan of incidence of drug
residues. Determination of drug residues in Raw cow milk is in Slovakia performed by Central laboratories in
(Bratislava and Žilina) and in National reference laboratory for milk and milk products in Nitra.
In the year 2001 was examined 35 005 samples of milk in Slovakia. 34 689 of this samples were negative and
316 were positive (0,9%). On the determination was used method Delvotest SP.
In the year 2002 was examined 36 368 samples of milk. 36 180 of this samples were negative and 188 were
positive (0,52%). On the determination was also used method Delvotest SP. Decrease of positive sample was
recorded for the monitored period in Slovakia.
ÚVOD A LEGISLATÍVNE POŽIADAVKY
Základným legislatívnym predpisom, ktorým sa musia riadiť všetci producenti surového kravského mlieka
(SKM) je Zákon o potravinách. V súčasnosti platí jeho novela č. 23/2002 Z.z.. V tomto zákone sú ustanovené
podmienky výroby potravín. Producenti SKM sú povinný vykonávať všetky opatrenia, ktorými zabezpečia
výrobu zdravotne neškodného SKM. Prevencia teda patrí do ich vlastných rúk. Na zabezpečenie tohto by
mali vykonať analýzu nebezpečenstva a mali by definovať riziká s tým spojené. Toto je súčasťou napríklad
systému kritických bodov (HACCP). Kontrola producentov je v rukách štátnych orgánov, veterinárnych
a potravinových správ, ktoré vysielajú inšpektorov na kontrolu jednotlivých fariem, v rámci národného
programu kontroly rezíduí inhibičných látok (RIL). Odobraté vzorky sa analyzujú v Národnom referenčnom
laboratóriu pre mlieko a mliečne výrobky v Nitre (NRLM). Kontrola RIL je obsiahnutá v Zákone 488/2002
Z. z. o veterinárnej starostlivosti (zostavovanie plánov, koordinácia a výkon opatrení, zhromažďovanie
výsledkov a ich uvádzanie do správ). Vykonávacím predpisom Zákona o potravinách je Potravinový kódex
Slovenskej republiky. O inhibičných látkach, ich maximálnych reziduálnych limitoch (MRL) sa pojednáva
v tretej hlave druhom oddieli, v časti F. Na MRL by sa mala odvolávať Slovenská technická norma (STN) 57
0529 pre Surové kravské mlieko na mliekarenské ošetrenie a spracovanie. Táto norma síce pojednáva
o inhibičných látkach, ale v nedostatočnom rozsahu, pretože neberie do úvahy akou metódou sa má
dosiahnuť negatívny výsledok.
Zdravotnými požiadavkami na výrobu a uvádzanie na trh SKM sa komplexne zaoberá Nariadenie vlády SR
z 9. júla 2003 o zdravotných požiadavkách na výrobu a uvádzanie na trh surového mlieka, tepelne ošetreného
mlieka a mliečnych výrobkov.
1. mája 2004 sa stane Slovensko členskou krajinou EÚ. Z tohto dôvodu je nutné spomenúť európsku
legislatívu a začlenenie NRLM do fungujúceho systému v EÚ. Hygienické predpisy na výrobu a uvádzanie
SKM na trh sú obsiahnuté v Smernici 92/46 EHS. V smernici sú uvedené aj pravidlá hodnotenia prítomnosti
RIL v mlieku. Táto smernica bola podkladom pre vypracovanie vyššie spomenutého Nariadenia vlády z 9.
júla 2003. V smernici Komisie 89/362 EHS sa pojednáva o všeobecných hygienických podmienkach
v produkčných hospodárstvách.
193
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
MATERIÁL A METODIKA
V práci analyzujeme súčasný stav vyšetrovania vzoriek surového kravského mlieka na rezíduá inhibičných
látok v centrálnych skúšobných laboratóriách a v národnom referenčnom laboratóriu v rokoch 2001 a 2002.
Vychádzali sme zo štatistických údajov uvedených laboratórií, pričom sme hodnotili:
- celkový počet vyšetrovaných vzoriek mlieka za jednotlivé mesiace v každom laboratóriu,
- počet negatívnych vzoriek mlieka v každom laboratóriu,
- počet pozitívnych vzoriek v každom laboratóriu,
- celkový počet vzoriek spolu za centrálne laboratória a NRLM,
- počet pozitívnych a negatívnych vzoriek spolu za centrálne laboratória a NRLM,
- percento pozitívnych vzoriek za jednotlivé laboratória a spolu.
Zo spracovaných údajov sme zostavili tabuľky za jednotlivé roky.
VÝSLEDKY A DISKUSIA
Na detekciu rezíduí inhibičných látok v surovom kravskom mlieku sa využívajú metódy uvedené v STN 57
0531 Metódy stanovenia rezíduí antibiotík a látok inhibujúcich rast mliekárenských kultúr v mlieku
a mliečnych výrobkoch. Pre zjednotenie postupu pri analýzach RIL vydala Štátna veterinárna správa v roku
1994 Metodický pokyn č.5200/1994.
V tabuľke 1 uvádzame prehľad vyšetrovaných vzoriek za rok 2001 podľa laboratórií a mesiacov. Z tabuľky je
zrejmé, že najviac vzoriek sa vyšetrilo v CSL v Žiline (22 623). Počet vyšetrovaných vzoriek za jednotlivé
mesiace je vyrovnaný, pričom v CSL Bratislava neboli v auguste a septembri 2001 vyšetrované žiadne
vzorky.
V tabuľke 2 je uvedený počet pozitívnych a negatívnych vzoriek a počet spolu za jednotlivé mesiace za
všetky laboratória. Existujú rozdiely v počte vyšetrovaných vzoriek medzi jednotlivými mesiacmi, pričom vo
väčšine prípadov platí, čím vyšší počet vyšetrovaných vzoriek tým vyšší aj počet pozitívnych vzoriek.
V tabuľke 3 je uvedený percentuálny podiel pozitívnych vzoriek. Zaujímavý je fakt, že v CSL Bratislava z 12
172 vyšetrení bolo 1,10% pozitívnych vzoriek, pričom v CSL Žilina z
22 623 vzoriek bolo 0,73 %
pozitívnych vzoriek. Na úlohu NRLM poukazuje aj 8,10% pozitívnych vzoriek z celkového počtu 210
vyšetrení, čo len potvrdzuje jeho opodstatnenosť.
V tabuľkách 4, 5, a 6 je obdobný prehľad za rok 2002. Počas neho sa vyšetrilo o 1363 vzoriek mlieka viac,
znížil sa počet pozitívnych vzoriek za jednotlivé laboratória ako aj v celku. Percento pozitívnych vzoriek
v roku 2001 (0,90%) sa v roku 2002 znížilo na 0,52%, čo v reálnom vyjadrení znamená pokles počtu
pozitívnych vzoriek z 316 na 188.
Z hľadiska kontroly surového kravského mlieka je dôležité, že každá mliekáreň kontroluje surové kravské
mlieko na prítomnosť RIL z technologických dôvodov. Mliekárne vykonávajú kontrolu u každej dodávky
SKM, ktoré musí vyhovovať požiadavkám STN 57 0529 pre Surové mlieko na mliekarenské ošetrenie
a spracovanie. Mliekárne porovnávajú svoje výsledky s výsledkami CSL. Je preto pozitívne, že pri porovnaní
dvoch sledovaných rokov došlo k zníženiu počtu prípadov pozitívnych vzoriek. Dôležité bude tento trend
udržať a zlepšiť hlavne v období pred vstupom SR do EÚ.
194
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
Tab. 1 Počet vyšetrených vzoriek SKM na RIL v CSL a NRLM za rok 2001
Počet vyšetrených vzoriek mlieka
Mesiac
CSL Bratislava
CSL Žilina
NRLM Nitra
Celk.
Neg.
Poz.
Celk.
Neg.
Poz.
Celk.
Neg.
Január
1 179
1 165
14
1 802
1 782
20
33
22
Február
1 217
1 209
8
1 652
1 642
10
17
17
Marec
1 266
1 254
12
1 761
1 747
14
21
21
Apríl
1 181
1 172
9
1 679
1 665
14
17
17
Máj
1 288
1 277
11
1 861
1 845
16
21
21
Jún
1 241
1 224
17
2 019
2 012
7
17
17
Júl
1 273
1 241
32
2 000
1 991
9
11
10
August
2 159
2 146
13
10
9
September
2 154
2 136
18
19
18
Október
1 171
1 158
13
1 990
1 976
14
26
23
November
1 230
1 215
15
1 852
1 834
18
12
12
December
1 126
1 123
3
1 694
1 682
12
6
6
Rok 2001 :
12 172 12 038
134
22 623 22 458
165
210
193
Poz.
11
0
0
0
0
0
1
1
1
3
0
0
17
Tab. 2 Počet pozitívnych a negatívnych vzoriek SKM na RIL v CSL a NRLM za rok 2001
Počet vyšetrených vzoriek mlieka v CSL a NRLM
Mesiac
Celkom
Negatívne
Pozitívne
3 014
2 969
45
Január
2 886
2 868
18
Február
3 048
3 022
26
Marec
2 877
2 854
23
Apríl
3 170
3 143
27
Máj
3 277
3 253
24
Jún
3 284
3 242
42
Júl
2
169
2
155
14
August
2 173
2 154
19
September
3 187
3 157
30
Október
3 094
3 061
33
November
2 826
2 811
15
December
Rok 2001
35 005
34 689
316
Tab. 3 Percento pozitívnych vzoriek na RIL v CSL a NRLM za rok 2001
Počet vyšetrených vzoriek mlieka
CSL
Bratislava
Žilin
NRLM Nitra
Spolu
Pozitívne
vzorky
134
165
% pozitívnych
vzoriek
1,10
0,73
Použitá metóda
12 172
22 623
Negatívne
vzorky
12 038
22 458
210
193
17
8,10
Delvotest SP
35 005
34 689
316
0,90
Celkom
Delvotest SP
Delvotest SP
195
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
Tab. 4 Počet vyšetrených vzoriek SKM na RIL v CSL a NRLM za rok 2002
Počet vyšetrených vzoriek mlieka
Mesiac
CSL Bratislava
CSL Žilina
NRLM Nitra
Celk.
Neg.
Poz.
Celk.
Neg.
Poz.
Celk.
Neg.
1124
1111
13
2029
2019
10
13
13
Január
1104
1093
11
1920
1914
6
14
14
Február
1084
1082
2
1823
1817
6
23
22
Marec
1099
1095
4
1879
1875
4
27
27
Apríl
1161
1156
5
1882
1878
4
28
27
Máj
1137
1128
9
1877
1873
4
38
36
Jún
1137
1132
5
2063
2059
4
25
25
Júl
1145
1139
6
1995
1987
8
29
29
August
1138
1121
17
1991
1982
9
39
39
September
1114
1099
15
1826
1822
4
38
36
Október
1095
1092
3
1684
1669
15
38
37
November
1092
1082
10
1651
1644
7
6
6
December
Rok 2002 :
13430
13300
100
22620
22539
81
318
311
Poz.
1
1
2
2
1
7
Tab. 5 Počet pozitívnych a negatívnych vzoriek SKM na RIL v CSL a NRLM za rok 2002
Počet vyšetrených vzoriek mlieka v SL
Mesiac
Celkom
3166
3038
2930
3005
3071
3052
3225
3169
3168
2978
2817
2749
36368
Január
Február
Marec
Apríl
Máj
Jún
Júl
August
September
Október
November
December
Rok 2002
Negatívne
3143
3021
2921
2997
3061
3037
3216
3155
3142
2957
2798
2732
36180
Pozitívne
23
17
9
8
10
15
9
14
26
21
19
17
188
Tab. 6 Percento pozitívnych vzoriek na RIL v CSL a NRLM za rok 2001
Počet vyšetrených vzoriek mlieka
Bratislava
13430
Negatívne
vzorky
13300
Žilin
NRLM Nitra
22620
318
22539
311
CSL
Spolu
Celkom
36368
36180
Pozitívne
vzorky
100
% pozitívnych
vzoriek
0,74
Použitá metóda
81
7
0,36
2,20
Delvotest SP
Delvotest SP
188
Delvotest SP
0,52
196
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
LITERATÚRA
1. Zákon o potravinách, č. 23/2002 Z.z z 1. júla 2002
2. Zákon o veterinárnej starostlivosti č. 488/2002 Z.z z 19. júna 2002
3. PKSR (tretia hlava, druhý oddiel, časť F) zdroj www.svps.sk 30. október 2003
4. Nariadenie vlády SR z 9. júla 2003 o zdravotných požiadavkách na výrobu a uvádzanie na trh
surového mlieka, tepelne ošetreného mlieka a mliečnych výrobkov.
5. Smernica92/46/EHS Rady zo 16. júna 1992 ustanovujúca hygienické predpisy pre výrobu
a uvádzanie na trh surového mlieka, tepelne opracovaného mlieka a mliečnych výrobkov
6. STN 57 0529: 1999 Surové kravské mlieko na mliekárenské ošetrenie a spracovanie.
7. STN 57 0531: 1995 Dôkaz a stanovenie antibiotík a sulfónamidov v surovom kravskom
mlieku a tepelne ošetrenom mlieku.
8. STN 57 0531: 2001 Dôkaz a stanovenie antibiotík a sulfónamidov v surovom kravskom
mlieku a tepelne ošetrenom mlieku.
9. Popelka, P.: Rezíduá penicilínov v potravinách a surovinách živočíšneho pôvodu, (2001)
Univerzita veterinárneho lekárstva Košice, Katedra hygieny technológie potravín, PhD. Práca
10. Metodický pokyn č.2/2003 Plán odberu a laboratórne vyšetrovanie vzoriek potravín v roku
2003 v rámci potravinového dozoru. ŠVPS SR Bratislava č. 384/2003-230
197
Rizikové faktory potravového reťazca III, Nitra, 2003
Názov publikácie: Rizikové faktory potravového reťazca III
Typ publikácie: Recenzovaný zborník vedeckých prác
Autori publikácie: Kolektív autorov
Zostavovatelia: doc. MVDr. Peter Massányi, PhD., doc. Ing. Róbert Toman, Dr.,
Ing. Norbert Lukáč, PhD.
Vydavateľ: Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre
Počet výtlačkov: 50 CD
Rok vydania: 2003
Tlač: Vydavateľské a edičné stredisko SPU v Nitre
ISBN 80-8069-282-3
198

Podobne dokumenty

zborník - Katedra fyziologie zivocichov

zborník - Katedra fyziologie zivocichov UNIVERZITA V NITRE FAKULTA BIOTECHNOLÓGIE A POTRAVINÁRSTVA KATEDRA FYZIOLÓGIE ŽIVOČÍCHOV

Bardziej szczegółowo

Vol. 3 - Potravinárstvo

Vol. 3 - Potravinárstvo lokalitách, či už tečúcich alebo stojatých sa bežne vyskytujú do 0,3 mg.kg-1 (Andreji et al., 2005, 2006a, Stráňai a Andreji, 2002). Hodnoty nad 0,5 mg.kg-1 sa vyskytujú menej často a najpravdepodo...

Bardziej szczegółowo