pronominá (zámená – zaimki) a numeráliá

8 PRONOMINÁ (ZÁMENÁ – ZAIMKI) A NUMERÁLIÁ (ČÍSLOVKY –
LICZEBNIKI)
8.1 PRONOMINÁ
Zámená (pronominá) ako autosyntagmatický, nekvalitatívny slovný druh s deiktickou funkciou, odkazujú na substantíva, adjektíva, adverbiá a numeráliá. Nemajú vlastné kategórie,
podľa formálnej paralely s pomenovacími slovnými druhmi sa delia na:
 substantívne: S ja, sa, čo, kto, niekto, nikto, nič – P ja, się, co, kto, ktoś, nikt, nic;
 adjektívne: S môj, aký, taký, nejaký, čí, ktorý – P mój, jaki, taki, jakiś, czyj, który;
 adverbiálne55: S tu, ako, tak, tam, kde, kam, nikde, všade, vždy – P tutaj, jak, tak, tam,
gdzie, dokąd, nigdzie, wszędzie, zawsze;
 numerálne: S koľko, koľkí, toľko, toľkí, veľa – P ile, ilu, tyle, tylu, wiele/u.
Klasifikácia zámen
Personáliá – osobné pronominá
ja, ty, on, ona, ono, my, oni; S vy – P wy, S ony – P one
Posesíva – privlastňovacie pronominá
S môj, tvoj, jeho, jej, náš, váš, ich – P mój, twój, jego, jej, nasz, wasz,
ich
Reflexíva – zvratné pronominá
S sa – P się; privlastňovacie reflexíva: S svoj – P swój
Demonstratíva – ukazovacie
pronominá
ten, tamten, tam, tak, S onen – P ów, S taký – P taki, S toľko –
P tyle, S tento
Interogatíva – opytovacie pronominá
kto, S čo – P co, S aký – P jaki, S ktorý – P który, S čí – P czyj, S kam,
kde – P dokąd, gdzie, S kedy – P kiedy, S koľko – P ile
Relatíva – vzťažné pronominá
kto, S čo – P co, S aký – P jaki, S ktorý – P który, S čí – P czyj, S kde,
kam – P gdzie, dokąd, S kedy – P kiedy, S koľko – P ile
Indefinitá – neurčité pronominá
S niekto, niečo, nejaký, niečí, niekde, niekedy – P ktoś, coś, jakiś,
czyjś, gdzieś, kiedyś
Determinatíva – vymedzovacie
pronominá
S každý – P każdy, S všetci – P wszyscy (pozitívne vymedzenie), S iný
– P inny (odlišnosť referencie), S ten istý – P ten sam, tenże (totožnosť referencie); S nikto – P nikt, S nič – P nic, S nijaký – P żaden,
S ničí – P niczyj, S nikam – P nigdzie, S nikde – P nigdzie, S nikdy –
P nigdy (negatívne vymedzenie)
Pronominá majú v texte anaforickú funkciu – odkazovanie dozadu (Janko prišiel. Videla
si ho?) alebo kataforickú funkciu – odkazovanie dopredu (Kto prišiel? Janko.).
8.1.1 Personáliá
V slovenčine aj poľštine osobné pronominá sú podľa formy substantívne a majú vlastné
skloňovanie (často supletívne), v G, D, A majú krátke tvary (ma, ťa, ho, sa, mi, ti, mu, si),
ktoré sa používajú ako enklitiky v pozícii na druhom mieste po slove s prízvukom – Videl
ma./On ma videl./Mňa videl. *Ma videl.; Kúpil mi mlieko. On mi kúpil mlieko./Mne kúpil
mlieko. *Mi kúpil. (*hovorové).
Dlhé tvary zámen: (S mňa, teba, jeho/neho, seba, mne, tebe, jemu/nemu, sebe – P mnie,
ciebie, jego/niego, siebie, mnie, tobie, jemu/niemu, sobie) sa v obidvoch jazykoch používajú
po predložkách (S Hľadel na mňa., Mlieko kúpil pre teba. – P Patrzył na mnie., Mleko kupił
55
V poľštine sa uvádzajú v gramatikách pri pronominách hlavne flektívne pronominá.
203 | S t r a n a
8 PRONOMINÁ (ZÁMENÁ – ZAIMKI) A NUMERÁLIÁ (ČÍSLOVKY – LICZEBNIKI)
dla ciebie.), na začiatku výpovede a pri dôraze (S Mne kúpil mlieko., Mňa nevidel., Jeho sa to
netýka., Jemu to nepovedali., Seba nevidí. – P Mnie kupił mleko., Mnie nie widział., Jego to
nie dotyczy., Jemu tego nie powiedzieli, Siebie nie widzi.). Ak sa s krátkymi tvarmi zámen
spája zvratné sloveso, stoja tvary ho, mu v slovenčine až za zvratným sa, napr. bojím sa ho,
a to v budúcom čase (nebudem sa ho báť) aj v kondicionáli (nebál by som sa ho). V poľštine
je slovosled iný, porov. nie będę go się bać, nie bałbym się go.
Po predložkách v oboch jazykoch je pri skloňovaní rodových zámen on, ona, ono, oni,
S ony – P one vždy tvar s hláskou [ň] S na neho, k nemu, k nej, o ňu, o nej, o nich, na ne,
s ňou, s ním, s nimi – P na niego, ku niemu/do niego, ku/do niej, o nią, o niej, o nich, na nie,
z nią, z nim, z nimi.
Osobné pronominá sa delia na: bezrodové (ja, ty, my, S vy, sa, čo – P wy, się, co) a rodové (on, ona, ono, oni, S ony – P one).
Bezrodové personálne pronominá
Poľština
Slovenčina
N
G
D
A
L (o)
I
ja
mnie/mię
mnie/mi
mnie/mię
mnie
mną
ja
mňa/ma
mne/mi
mňa/ma
mne
mnou
N
G
D
A
L (o)
I
ty
ciebie/cię
tobie/ci
ciebie/cię
tobie
tobą
ty
teba/ťa
tebe/ti
teba/ťa
tebe
tebou
Poľština
Slovenčina
N
G
D
A
L (o)
I
my
nas
nam
nas
nas
nami
my
nás
nám
nás
nás
nami
N
G
D
A
L (o)
I
wy
was
wam
was
was
wami
vy
vás
vám
vás
vás
vami
Personálne pronominá ty, wy majú v hovorovej poľštine tvary vokatívu, ktorý je synkretický s nominatívom (Ej, ty, obejrzyj się! Wy tam, ciszej mówcie!). Pre poľštinu je príznačný
rovnaký tvar pronomina ja v G a D, t. j. mnie.
Rodové personálne pronominá
Poľština
Slovenčina
SG
N
MASKULÍNA
on-
on-
G
D
A
jego/z niego/go
jemu/ku niemu/mu
jego/na niego/go/nań
jeho/z neho/ho
jemu/k nemu/mu
jeho/na neho/ho/naňho/naň
L (o) nim
nim
I
FEMINÍNA
on-a
N
jej/bez niej
G
jej/ku niej
D
ją/na nią
A
L (o) niej
nią
I
NEUTRÁ
on-o
N
jego/bez niego/go
G
Poľština
Slovenčina
ňom
ním
PL
Nžo
N iné
G
D
A
Anž
L (o)
I
on-i
on-e
ich/z nich
im/ku nim
ich/na nich
je/na nie
nich
nimi
on-i
on-y
ich/z nich
im/k nim
ich/na nich
ich/na ne
nich
nimi
on-a
jej/bez nej
jej/k nej
ju/na ňu
nej
ňou
N
G
D
A
L (o)
I
on-e
ich/bez nich
im/ku nim
je/na nie
nich
nimi
on-y
ich/bez nich
im/k nim
ich/na ne
nich
nimi
on-o
jeho/bez neho/ho
N
G
on-e
ich/bez nich
on-y
ich/bez nich
204 | S t r a n a
M. Sokolová – M. Vojteková – W. Mirosławska – M. Kyseľová: Slovenčina a poľština. Synchrónne porovnanie s cvičeniami
D
A
L (o)
I
jemu/ku niemu/mu
je/nie
nim
nim
jemu/k nemu/mu
jeho/ho/neho/naň
ňom
ním
D
A
L (o)
I
im/ku nim
je/na nie
nich
nimi
im/k nim
ich/na ne
nich
nimi
Špecifické je v slovenčine aj v poľštine jednoslovné spojenie akuzatívnej či genitívnej
prepozície, ktorá sa končí na vokál, a zámena on, ono: S na-ň-, o-ň-, za-ň-, pre-ň-, preň-ho, ceze-ň-, nade-ň-, pode-ň-, na-ň-ho, do-ň- – P weń, doń, zań, nań. Poľské tvary sú
v porovnaní so slovenskými knižné a omnoho menej frekventované. Tieto spojenia majú rovnaké významy ako predložkové väzby o neho, pre neho, na neho, za neho, do neho – w niego,
do niego, za niego, na niego.
8.1.2 Reflexíva
Personálne reflexívum nemá nominatívny tvar, v G, D a A má v slovenčine krátke tvary
(sa, si), ktoré sa používajú ako enklitiky v pozícii na druhom mieste po slove s prízvukom –
Videl sa tam. Kúpil si (sebe/pre seba) to. Dlhé tvary zámen sa v slovenčine a poľštine používajú po predložkách (S na seba – P na siebie), na začiatku výpovede a pri dôraze (S seba nevidia – P siebie nie widzą, S sebe to nekúpili – P sobie tego nie kupili). Zámenný tvar sa/się sa
prehodnocuje v gramatických pasívnych tvaroch na gramatickú morfému (vyrába sa), vo verbálnych lexémach na derivačnú morfému (skloniť sa) alebo v reflexívach tantum na prázdnu
lexikálnu morfému (smiať sa), zámenný tvar si sa prehodnocuje na derivačnú morfému (pomyslieť si) a na prázdnu morfému (všimnúť si). V poľštine je frekventovaný len krátky enklitický tvar się v G a A, porov. ekvivalenciu reflexív typu myslieť si s poľskými nereflexívnymi
verbami myśleć.
N
G
D
A
L (o)
I
Poľština
Slovenčina
–
siebie/się
sobie
siebie/się
sobie
(z) sobą
–
seba
(k) sebe/si
(na) seba/sa
sebe
(so) sebou
8.1.3 Posesíva
V skloňovaní adjektiválneho posesíva S môj – P mój sú v obidvoch jazykoch prvky menného skloňovania v N a A, v ostatných pádoch má slovenčina posesívne skloňovanie bez vokálu e v koncovkách -ho, -mu (porov. aj typ otcov), poľština má v pádoch okrem N a A zložené skloňovanie podľa adjektív. Posesívne pronominá jeho – jego, jej, ich, ktoré vznikli
z genitívnych tvarov osobných zámen, sú v obidvoch jazykoch nesklonné.
Poľština
Slovenčina
SG
N
MASKULÍNA
mój-
môj-
G
D
Ažo
Ažz
Anž
L (o)
I
moj-ego (m-ego)
moj-emu (m-emu)
moj-ego (m-ego)
moj-ego (m-ego)
mój
mo-im (m-ym)
mo-im (m-ym)
môj-ho
môj-mu
môj-ho
môj-ho
môj
moj-om
moj-ím
PL
Nžo
N iné
G
D
Ažo
Ažz
Anž
L (o)
I
Poľština
Slovenčina
moi
moj-e (m-e)
moich (m-ych)
moim (m-ym)
moich (m-ych)
moj-e (m-e)
moj-e (m-e)
moich (m-ych)
moimi (m-ymi)
moj-i
moj-e
moj-ich
moj-im
moj-ich
moj-e
moj-e
moj-ich
moj-imi
205 | S t r a n a
8 PRONOMINÁ (ZÁMENÁ – ZAIMKI) A NUMERÁLIÁ (ČÍSLOVKY – LICZEBNIKI)
N
G
D
A
L (o)
I
N
G
D
A
L (o)
I
FEMINÍNA
moj-a (m-a)
moj-ej (m-ej)
moj-ej (m-ej)
moj-ą (m-ą)
moj-ej (m-ej)
moj-ą (m-ą)
NEUTRÁ
moj-e (m-e)
mojego (m-ego)
moj-emu (m-emu)
moj-e (m-e)
mo-im (m-ym)
mo-im (m-ym)
moj-a
moj-ej
moj-ej
moj-u
moj-ej
moj-ou
N
G
D
A
L (o)
I
moj-e (m-e)
moich (m-ych)
moim (m-ym)
moj-e (m-e)
moich (m-ych)
moimi (m-ymi)
moj-e
moj-ich
moj-im
moj-e
moj-ich
moj-imi
moj-e
môj-ho
môj-mu
moj-e
moj-om
moj-ím
N
G
D
A
L (o)
I
moj-e (m-e)
mo-ich (m-ych)
mo-im (m-ym)
moj-e (m-e)
mo-ich (m-ych)
mo-imi (m-ymi)
moj-e
moj-ich
moj-im
moj-e
moj-ich
moj-imi
Tvary vokatívu, ktorý je synkretický s nominatívom, má uvedené posesívne pronominum
v konštrukciách typu: Moja kochana mamo!, Mój miły gościu!.
Podľa typu môj s koncovkami ako pri posesívnych adjektívach (otcov-ho, otcov-mu) a pri
vzore kuli (kuli-ho, kuli-mu) sa v slovenčine skloňujú posesíva tvoj, náš, váš a reflexívne posesívum svoj. V poľštine sú pri type mój a) neutrálne dlhé tvary (mojego/twojego); b) knižné
krátke kontrahované tvary v celej paradigme (mego/twego), okrem nominatívu maskulín (mój,
moi). V poľštine má pronomen nasz, wasz adjektívne skloňovanie:
Poľština
SG
Nm
Nn
G
D
Ažo, žz
Am iné
An
L (o)
I
N
G
D
A
L (o)
I
Slovenčina
MASKULÍNA a NEUTRÁ
nasz-
náš-
nasz-e
naš-e
nasz-ego
náš-ho
nasz-emu
náš-mu
nasz-ego
náš-ho
náš
nasz-
nasz-e
naš-e
nasz-ym
naš-om
nasz-ym
naš-ím
FEMINÍNA
nasz-a
naš-a
nasz-ej
naš-ej
nasz-ej
naš-ej
nasz-ą
naš-u
nasz-ej
naš-ej
nasz-ą
naš-ou
Poľština
Slovenčina
PL
Nžo
N iné
G
D
Ažo
Am iné
An
L (o)
I
nas-i
nasz-e
naszych
naszym
naszych
nasz-e
nasz-e
naszych
naszymi
naš-i
naš-e
naš-ich
naš-im
naš-ich
naš-e
naš-e
naš-ich
naš-imi
N
G
D
A
L (o)
I
nasz-e
nasz-ych
nasz-ym
nasz-e
nasz-ych
nasz-ymi
naš-e
naš-ich
naš-im
naš-e
naš-ich
naš-imi
Tvar vokatívu je synkretický s nominatívom a používa sa v osloveniach typu: Kochany
nasz naczelniku!.
V slovenčine sa môže posesívnosť vyjadriť aj datívom, ktorý sa v slovakistike označuje
ako posesívny datív (bližšie porov. 10.7.): môj otec je chorý – otec mi je chorý; jeho otec zomrel – otec mu zomrel. V poľštine sa o posesívnom datíve uvažuje vo frazeologizmoch Ojciec
dzieciom. Na imię jej Kasia. (Encyklopedia językoznawstwa ogólnego, 2003, s. 108), resp.
o kumulácii sémy in/benefitnosť a posesívnosť (Dąbrowska, 1997): Józefowi umarł ojciec.,
porov. Jeho matka/Matka mu zomrela. – Jego matka/Matka mu umarła., Brat mu je chorý. –
Brat mu choruje., Sestra sa im vydáva. – Siostra im wychodzi za mąż.
206 | S t r a n a
M. Sokolová – M. Vojteková – W. Mirosławska – M. Kyseľová: Slovenčina a poľština. Synchrónne porovnanie s cvičeniami
8.1.4 Demonstratíva
Zámenné paradigmatické skloňovanie je pri deklinácii vždy rodových demonstratív ten,
tá – ta, to, S tento, knižne sa používa aj pronomen S onen – P ów, owa, owo, S aj P ona, ono,
v obidvoch jazykoch má prvky menného skloňovania. Pri zámene ten v slovenčine je t-ový
základ stály, podobne ako pri adjektívach nepodlieha alternácii (tí, tie – tvrdá výslovnosť,
v poľštine ci). Podľa zámena ten sa skloňujú všetky jeho deriváty (tamten, tenhľa, ten istý,
tenže), ale pri zámene tento je v genitíve tvar tohto, nie tohoto.
Poľština
SG
N
G
D
Ažo
Ažz
Anž
L (o)
I
N
G
D
A
L (o)
I
SG
N
G
D
A
L (o)
I
MASKULÍNA
ten
tego
temu
tego
tego
ten
tym
tym
FEMINÍNA
ta
tej
tej
tę
tej
tą
NEUTRÁ
to
tego
temu
to
tym
tym
Slovenčina
Poľština
Slovenčina
ten
toho
tomu
toho
toho
ten
tom
tým
PL
Nžo/iné
G
D
Ažo
Ažz
Anž
L (o)
I
ci/te
tych
tym
tych
te
te
tych
tymi
tí/tie
tých
tým
tých
tie
tie
tých
tými
tá
tej
tej
tú
tej
tou
N
G
D
A
L (o)
I
te
tych
tym
te
tych
tymi
tie
tých
tým
tie
tých
tými
to
toho
tomu
to
tom
tým
PL
N
G
D
A
L (o)
I
te
tych
tym
te
tych
tymi
tie
tých
tým
tie
tých
tými
Demonstratíva S taký, takýto – P taki sa skloňujú ako adjektíva, adverbiálne demonstratíva tam, tak, toľko, toľkoto – tyle sú neflektívne. Poľština (ako napr. aj ruština) má redukovaný
dvojstupňový systém demonstratív (opozícia bližší a vzdialený: ten a tamten), slovenčina
a čeština majú trojstupňový systém demonstratív (Běličová, 1998, Papierz, 2003), napr. tento
– ten – tamten, porov. tento, tentohľa, tento tu, tuto ten – ten – tamten, tamtoten, henten,
S taký – takýto – P taki.
Poľština
SG
N
G
D
Ažo
Ažz
Anž
L (o)
I
N
G
D
MASKULÍNA
ów
owego
owemu
owego
owego
ów
owym
owym
FEMINÍNA
owa
owej
owej
Slovenčina
Poľština
Slovenčina
onen
oného
onému
oného
oného
onen
onom
oným
PL
Nž/nž
G
D
Ažo
Ažz
Anž
L (o)
I
owi/owe
owych
owym
owych
owe
owe
owych
owymi
oní/oné
oných
oným
oných
oné
oné
oných
onými
oná
onej
onej
N
G
D
owe
owych
owym
oné
oných
oným
207 | S t r a n a
8 PRONOMINÁ (ZÁMENÁ – ZAIMKI) A NUMERÁLIÁ (ČÍSLOVKY – LICZEBNIKI)
A
L (o)
I
N
G
D
A
L (o)
I
ową
owej
ową
NEUTRÁ
owo
owego
owemu
owo
owym
owym
onú
onej
onou
A
L (o)
I
owe
owych
owymi
oné
oných
onými
ono (oné)
oného
onému
ono (oné)
onom
oným
N
G
D
A
L (o)
I
owe
owych
owym
owe
owych
owymi
oné
oných
oným
oné
oných
onými
Demostratíva sa používajú na referenčnú deixu aj na koreferenčnú deixu, porov. Papierz
(2003).
8.1.5 Interogatíva
N
G
D
A
L (o)
I
Poľština
Slovenčina
kt-o
k-ogo
k-omu
k-ogo
k-im
k-im
kt-o
k-oho
k-omu
k-oho
k-om
k-ým
N
G
D
A
L (o)
I
Poľština
Slovenčina
c-o
cz-ego
cz-emu
c-o
cz-ym
cz-ym
č-o
č-oho
č-omu
č-o
č-om
č-ím
V slovenskej deklinácii sa prejavuje analógia medzi skloňovaním interogatív kto a čo (G,
D, L). Pronomen kto je vždy maskulínne (pri zhode vyžaduje vždy tvar maskulína: Kto to
urobil? – Hanka.), čo je neutrálne (Čo sa stalo? – Katastrofa.). Interogatíva sa používajú aj
ako relatíva (Povedz, kto to urobil.). Podľa zámen kto, čo sa skloňujú všetky ich deriváty (niekto, nikto, dačo, ktosi).
Adjektiválne interogatíva sa skloňujú podľa adjektív (S aký – P jaki, Npl. jacy, S ktorý –
P który, Npl. którzy), slovenské pronomen čí sa skloňuje podľa adjektív, poľský ekvivalent
czyj sa skloňuje ako mój (Npl. czyi), adverbiálne interogatíva sú neflektívne (S kam – P dokąd, S kde – P gdzie, S kedy – P kiedy, S koľko – P ile, ilu).
8.1.6 Relatíva
Relatíva sú zhodné s interogatívami, uvádzajú vedľajšie vety ako konjunkcie, ale na rozdiel od konjunkcií nestrácajú autosyntagmatickosť a flektívnosť.
8.1.7 Determinatíva
Poľština
SG
N
G
D
Ažo
Ažz
Anž
L (o)
I
N
G
D
A
MASKULÍNA
wszystek-
wszystki-ego
wszystki-emu
–
–
wszystek-
wszystk-im
wszystk-im
FEMINÍNA
wszystk-a
wszystki-ej
wszystki-ej
wszystk-ą
Slovenčina
Poľština
Slovenčina
všetok-
všetk-ého
všetk-ému
–
–
všetok-
všetk-om
všetk-ým
PL
Nžo/nž
G
D
Ažo
Ažz
Anž
L (o)
I
wszysc-y/wszystki-e
wszystk-ich
wszystk-im
wszystk-ich
wszystki-e
wszystki-e
wszystk-ich
wszystk-imi
všetc-i/všetk-y
všetk-ých
všetk-ým
všetk-ých
všetk-y
všetk-y
všetk-ých
všetk-ými
všetk-a
všetk-ej
všetk-ej
všetk-u
N
G
D
A
wszystki-e
wszystk-ich
wszystk-im
wszystki-e
všetk-y
všetk-ých
všetk-ým
všetk-y
208 | S t r a n a
M. Sokolová – M. Vojteková – W. Mirosławska – M. Kyseľová: Slovenčina a poľština. Synchrónne porovnanie s cvičeniami
L (o)
I
N
G
D
A
L (o)
I
wszystki-ej
wszystk-ą
NEUTRÁ
wszystk-o
wszystki-ego
wszystki-emu
wszystk-o
wszystk-im
wszystk-im
všetk-ej
všetk-ou
L (o)
I
wszystk-ich
wszystk-imi
všetk-ých
všetk-ými
všetk-o
všetk-ého
všetk-ému
všetk-o
všetk-om
všetk-ým
N
G
D
A
L (o)
I
wszystki-e
wszystk-ich
wszystk-im
wszystki-e
wszystk-ich
wszystk-imi
všetk-y
všetk-ých
všetk-ým
všetk-y
všetk-ých
všetk-ými
Determinatíva vymedzujú v dvoch smeroch: a) kvantitatívne (pozitívne: S každý – P każdy, S všetci – P wszyscy; negatívne: S nikto – P nikt, nič – nic, nijaký – żaden, ničí – niczyj,
nikam – nigdzie, nikde – nigdzie, nikdy – nigdy); b) kvalitatívne (stotožňovacie: ten istý – ten
sam, tenże; odlišovacie: iný – inny).
Poľština
SG
N
G
D
Ažo
Ažz
Ainé
L (o)
I
N
G
D
A
L (o)
I
N
G
D
A
L (o)
I
MASKULÍNA
sam56
samego
samemu
samego
samego
sam
samym
samym
FEMINÍNA
sama
samej
samej
samą
samej
samą
NEUTRÁ
samo
samego
samemu
samo
samym
samym
Slovenčina
Poľština
Slovenčina
sám
samého
samému
samého
samého
sám
samom
samým
PL
Nžo/iné
G
D
Ažo
Ažz
A iné
L (o)
I
sami/same
samych
samym
samych
same
same
samych
samymi
sami/samy
samých
samým
samých
samy
samy
samých
samými
sama
samej
samej
samu
samej
samou
N
G
D
A
L (o)
I
same
samych
samym
same
samych
samymi
samy
samých
samým
samy
samých
samými
samo
samého
samému
samo
samom
samým
N
G
D
A
L (o)
I
same
samych
samym
same
samych
samymi
samy
samých
samým
samy
samých
samými
Adjektívne pronominá patria ku kvalitatívnemu kongruentnému skloňovaniu podľa vzoru
pekný (iný – inny, nijaký – żaden, každý – każdy, Npl. os. każdzi) alebo cudzí (ničí), poľský
ekvivalent niczyj sa skloňuje podľa mój. Pronomen sám, všetok sa v slovenčine skloňuje ako
číslovka jeden, pronomen samý sa skloňuje ako adjektívum pekný. Pronominá s komponentom ten, kto, čo – co majú zámenné skloňovanie. Slovenské adjektiválne pronomen samý má
v poľštine zámenný ekvivalent sam alebo je uvedený význam vyjadrený lexikálne pomocou
wyłącznie (samí chlapci – sami chłopcy/wyłącznie chłopcy), Papierz (2003, s. 34).
8.1.8 Indefinitá
Niekoľko desiatok neurčitých slovenských pronomín zodpovedá len niekoľkým poľským
pronominám, porov. Papierz (2003, s. 30). V poľštine sa neurčitosť vyjadruje najčastejšie
56
Poľské zámeno sam je ekvivalentom slovenského zámena sám (Sam to zrobiłem., Został w domu sam., Sam sobie przeczysz.) alebo adjektíva samotný (Czytał do samego południa.). Zriedka korešponduje so slovenským zámenom ten istý: To ten
sam człowiek. (Je to ten istý človek.). Ekvivalentom slovenského zámena samý je význam lexikálne vyjadrený pomocou
tylko, wyłącznie a sam (Były tam tylko/wyłącznie/same kobiety. Boli tam samé ženy.).
209 | S t r a n a
8 PRONOMINÁ (ZÁMENÁ – ZAIMKI) A NUMERÁLIÁ (ČÍSLOVKY – LICZEBNIKI)
postfixom -ś, ktorý sa pridáva k interogatívam, pričom sa v poľštine aj v slovenčine skloňujú
rovnako ako interogatíva: P ktoś, coś, jakiś, czyjś, gdzieś, kiedyś. Slovenčina má širší repertoár neurčitých (indefinitných) zámen: niekto, niečo, nejaký, niečí, niekde, niekedy; dakto, dačo,
dajaký, dačí, dakde, dakedy; voľakto, voľačo, voľajaký, voľačí, voľakde, voľakedy atď.
Modifikácia sa realizuje v smere:
a) neurčitosti od opytovacích zámen:
 prefixálne indefinitá: dakto, dačo, dajaký, daktorý, dakde, dakedy, dakoľko; voľakto,
voľačo, voľaktorý, voľakde, voľakedy; všelikto, všeličo, všelikde; niekto, niečo, nejaký, niektorý, niekde, niekedy, niekoľko; podaktorý, poniektorý; P niejaki, niektóry,
nieco, niejako;
 postfixálne indefinitá: S ktosi, čosi, ktorýsi, akýsi, kdesi, kedysi, kamsi, koľkosi;
P ktoś, coś, jakiś, czyjś, gdzieś, kiedyś;
b) ľubovoľnosti od opytovacích zámen:
 prefixálne indefinitá: S bárskto, bársčo, bársaký, bársktorý, bárskde, bárskedy; hocikto, hocičo, hocijaký, hociktorý, hocikde, hocikedy; P byle kto, byle co, byle jaki,
byle czyj, byle gdzie, byle kiedy;
 postfixálne indefinitá: S ktokoľvek, čokoľvek, ktorýkoľvek, akýkoľvek, kdekoľvek, kedykoľvek, kamkoľvek; P ktokolwiek, cokolwiek, jakikolwiek, czyjkolwiek, gdziekolwiek, kiedykolwiek; ktośkolwiek, cośkolwiek, jakiśkolwiek, gdzieśkolwiek; kto bądź,
co bądź, jaki bądź, gdzie bądź, ktokolwiek bądź, cokolwiek bądź, jakikolwiek bądź,
gdziekolwiek bądź, kiedykolwiek bądź.
8.1.9 Derivácia pronomín
Pronominá sú derivačne uzavretou skupinou, súvisí to s ich všeobecným významom na
hranici plnovýznamových slovných druhov a gramatických slov. Pronominá sa odvodzujú zo
zámen sufixálne (onaký, inakší), prefixálne (prečo, načo, začo), špecificky kompozične (tamto, kdečo, kadečo). Zriedkavý je viacslovný typ aký-taký, taký istý a postfixálne tvorenie (tomuto, čosi, toto, čokoľvek).
Prefixálne a postfixálne utvorené pronominá majú rovnaké skloňovanie ako ich motivanty. Najväčší derivačný potenciál majú opytovacie pronominá, čiastočne ukazovacie pronominá. Modifikácia sa realizuje v smere:
a) neurčitosti od opytovacích zámen:
 prefixálne indefinitá: príklady pozri 8.1.8;
b) konkretizácie a zdôraznenia od ukazovacích zámen:
 prefixálne determinatíva: dotiaľ, dovtedy, odvtedy, odtade, potade, potiaľ, stade;
 postfixálne determinatíva: tento, tenhľa, toľkýto, takýto, tuhľa, tutohľa, tentohľa,
tamže, tenže.
Od opytovacích zámen sa tvoria prefixálne aj vymedzovacie pronominá (nikto, nič, nijaký, nikde, nikdy) a neflektívne interogatívne pronominá bez zmeny klasifikácie (nakedy, odkedy, dokedy, skade, pokade).
Derivácia iných slovných druhov zo zámen je možná, ale zriedkavá: tykať, onikať, vykať,
mojkať, osvojiť si, svojeť, svojský, tentovať, ondiať, každučký, samučký, vždycky, dakedajší,
onehdajší, niekdajší, voľakedajší, tunajší, tamojší.
V poľštine sú pri numerálnom pronomen koľko osobitné lexémy: pre jednotky kilku/kilka,
pre viac než desať: kilkunastu/kilkanaście, pre desiatky: kilkudziesięciu/kilkadziesiąt, pre
stovky: kilkuset/kilkaset. Porov. aj lexémy, ktoré sa vzťahujú na kolektíva: kilkoro, kilkanaścioro, kilkadziesięcioro; wieleset, paręset; lexémy, ktoré sa vzťahujú na zlomkové numeráliá:
ile, ileś, ilekolwiek.
210 | S t r a n a
M. Sokolová – M. Vojteková – W. Mirosławska – M. Kyseľová: Slovenčina a poľština. Synchrónne porovnanie s cvičeniami
8.2 NUMERÁLIÁ
Číslovky (numeráliá) sú pomenovania kvantitatívnych významov. Podľa presnosti pomenovania sa delia na určité a neurčité (málo, veľa, mnoho, trochu), ďalšie delenie:
základné – kardináliá
primárne
kolektívne
jedny, dvoje – dwoje, troje, štvoro – czworo, pätoro – pięcioro
násobné adverbiálne
trikrát/tri razy – trzy razy, stokrát/sto ráz – stokroć, stokrotnie,
sto razy
pol – pół, štvrť – ćwierć
zlomkové
radové – ordináliá
sekundárne57
jeden, dva – dwa, nula – zero, sto, tisíc – tysiąc
násobné adjektívne
druhové
prvý – pierwszy, druhý – drugi, tretí – trzeci, štvrtý – czwarty, stý
– setny, tisíci – tysięczny
dvojnásobný – podwójny, dwukrotny; trojnásobný – potrójny,
trzykrotny, štvornásobný – poczwórny, czterokrotny; stonásobný
– stokrotny
dvojaký – dwojaki, trojaký – trojaki, štvoraký – czworaki, storaký
– sturodzajowy/stu rodzajów
Gramatické kategórie vyplývajú z formálnych vlastností numerálií podľa toho, či sú substantívne, adjektívne alebo adverbiálne. Substantívne číslovky majú v samostatnom postavení
vlastnú kategóriu pádu, čiastočne rodu – životnosti, napr. boli siedmi. Numeráliá 1 – 4 majú
v nesamostatnom postavení zhodu (jeden človek, dvaja ľudia), numeráliá 5 a viac môžu mať
v nominatíve zhodu v spojení so životnými maskulínami (piati ľudia), inak majú väzbu s Gpl.
(päť ľudí, žien, stolov, detí), syntagmaticky sú prívlastkami. Adjektívne numeráliá majú zhodu
číslovkového tvaru s nadradeným substantívom (prví sú muži), adverbiálne sú neflektívne
(tretíkrát). Rozdiely medzi jazykmi sú lexikálne (nula – zero), ale hlavne hláskoslovné (tri –
trzy, päť – pięć, piaty – piąty) či ortografické (dva – dwa), porov. Mieczkowska, 1994. Zásady
tvorenia sú rovnaké: S -násť – P -naście, S -desiat – P -dziesiąt, S sto – P -ście, -sta, -set, porov. tvorenie základných a radových čísloviek:
KARDINÁLIÁ – ZÁKLADNÉ ČÍSLOVKY
0
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
11
12
13
14
15
16
20
21
57
Poľština
zero
jeden, -a, -o
dwa (dwaj/dwóch/dwu, dwie)
trzy (trzej/trzech)
cztery (czterej/czterech)
pięć (pięciu)
sześć (sześciu)
siedem (siedmiu)
osiem (ośmiu)
dziewięć (dziewięciu)
dziesięć (dziesięciu)
jedenaście (jedenastu)
dwanaście (dwunastu)
trzynaście (trzynastu)
czternaście (czternastu)
piętnaście (piętnastu)
szesnaście (szesnastu)
dwadzieścia (dwudziestu)
dwadzieścia jeden
(dwudziestu jeden)
Slovenčina
nula
jeden, -a, -o
dva (dvaja, dve)
tri (traja)
štyri (štyria)
päť (piati)
šesť (šiesti)
sedem (siedmi)
osem (ôsmi)
deväť (deviati)
desať (desiati)
jedenásť (jedenásti)
dvanásť (dvanásti)
trinásť (trinásti)
štrnásť (štrnásti)
pätnásť (pätnásti)
šestnásť (šestnásti)
dvadsať (dvadsiati)
dvadsaťjeden
(jedenadvadsiati)
ORDINÁLIÁ – RADOVÉ ČÍSLOVKY
0.
1.
2.
3.
4.
5.
6.
7.
8.
9.
10.
11.
12.
13.
14.
15.
16.
20.
21.
Poľština
zerowy
pierwszy
drugi
trzeci
czwarty
piąty
szósty
siódmy
ósmy
dziewiąty
dziesiąty
jedenasty
dwunasty
trzynasty
czternasty
piętnasty
szesnasty
dwudziesty
dwudziesty pierwszy
Slovenčina
nultý
prvý
druhý
tretí
štvrtý
piaty
šiesty
siedmy
ôsmy
deviaty
desiaty
jedenásty
dvanásty
trinásty
štrnásty
pätnásty
šestnásty
dvadsiaty
dvadsiaty prvý
V slovenčine sa ako numeráliá nie vždy vyčleňujú a pokladajú sa za adjektíva (Sokolová, 1995).
211 | S t r a n a
8 PRONOMINÁ (ZÁMENÁ – ZAIMKI) A NUMERÁLIÁ (ČÍSLOVKY – LICZEBNIKI)
dwadzieścia dwa
(dwudziestu dwóch)
23 dwadzieścia trzy
(dwudziestu trzech)
30 trzydzieści (trzydziestu)
50 pięćdziesiąt (pięćdziesięciu)
90 dziewięćdziesiąt
(dziewięćdziesięciu)
100 sto (stu)
22
Poľština
sto jeden (stu jeden)
101
sto pięćdziesiąt
150
(stu pięciudziesięciu)
dwieście (dwustu)
200
trzysta (trzystu)
300
czterysta (czterystu)
400
pięćset (pięciuset)
500
sześćset (sześciuset)
600
tysiąc (o tysiącu osobach)
1000
tysiąc jeden
1001
dwa tysiące
2000
pięć tysięcy
5000
1000000 milion
2000000 dwa miliony
5000000 pięć milionów
dvadsaťdva
(dvadsiati dvaja)
dvadsaťtri (dvadsiati
traja)
tridsať (tridsiati)
päťdesiat (päťdesiati)
deväťdesiat
(deväťdesiati)
sto
Slovenčina
stojeden
stopäťdesiat
(stopäťdesiati)
dvesto
tristo
štyristo
päťsto
šesťsto
tisíc
tisíc jeden
dvetisíc
päťtisíc
milión
dva milióny
päť miliónov
22.
dwudziesty drugi
dvadsiaty druhý
23.
dwudziesty trzeci
dvadsiaty tretí
30.
50.
90.
trzydziesty
pięćdziesiąty
dziewięćdziesiąty
tridsiaty
päťdesiaty
deväťdesiaty
stý
100. setny
101.
150.
Poľština
sto pierwszy
sto pięćdziesiąty
Slovenčina
stoprvý
stopäťdesiaty
200.
300.
400.
500.
600.
1000.
1001.
2000.
5000.
1000000.
2000000.
5000000.
dwusetny
trzechsetny
czterechsetny
pięćsetny
sześćsetny
tysięczny/tysiączny
tysiąc pierwszy
dwutysięczny
pięciotysięczny
milionowy
dwumilionowy
pięciomilionowy
dvestý
trojstý
štvorstý
päťstý
šesťstý
tisíci
tisíci prvý
dvojtisíci
päťtisíci
miliónty
dvojmiliónty
päťmiliónty
Základným postupom tvorenia čísloviek je kompozícia bez spájacej submorfémy (päť-st-o).
Jednotlivé koreňové morfémy čísloviek sa často píšu v sklonnej podobe osobitne. Tvorenie
spájaním morfém je v zásade neobmedzené – až po nekonečno, tým sa číslovky odlišujú od
ostatných slovných druhov.
8.2.1 Kardináliá
Číslovky 1 – 4 majú kvantitatívne kongruentné osobitné skloňovanie; podľa vzoru päť sa
skloňujú číslovky 5 a vyššie. Niektoré numeráliá sú výnimkami a skloňujú sa ako substantíva,
napr. sto (neutrum), S tisíc, milión (maskulína), miliarda (feminínum) – P tysiąc, milion, miliard (maskulína), ktoré majú substantívne skloňovanie ako substantíva príslušného rodu. Pri
skloňovaní troch základných čísloviek a ich derivátov je v slovenčine špecifická gramatická
morféma s infixom -aj-, a to v N pri spájaní so životnými maskulínami: dv-aj:a, tr-aj:a, obaj:a, aj ostatné číslovky (4 – 99) vyjadrujú v spojení so životnými maskulínami životnosť
(piati, štyria, deväťdesiati deviati muži), porov. dwaj staruszkowie – dvaja starčekovia, sześciu kolegów – šiesti kolegovia/šesť kolegov.
Poľština
N
G
D
Ažo
Ažz
Anž
L (o)
I
58
MASKULÍNA
jeden-
jedn-ego
jedn-emu
jedn-ego
jedn-ego
jeden-
jedn-ym
jedn-ym
Slovenčina
jeden-
jedn-ého
jedn-ému
jedn-ého
jedn-ého
jeden-
jedn-om
jedn-ým
Poľština
Nžo/nž
G
D
Ažo
Ažz
Anž
L (o)
I
jedn-i/jedn-e58
jedn-ych
jedn-ym
jedn-ych
jedn-e
jedn-e
jedn-ych
jedn-ymi
Slovenčina
jedn-i/jedn-y
jedn-ých
jedn-ým
jedn-ých
jedn-y
jedn-y
jedn-ých
jedn-ými
Plurálová forma číslovky jeden v obidvoch jazykoch je skupinovou číslovkou (jedny husle, jedne skrzypce).
212 | S t r a n a
M. Sokolová – M. Vojteková – W. Mirosławska – M. Kyseľová: Slovenčina a poľština. Synchrónne porovnanie s cvičeniami
N
G
D
A
L (o)
I
N
G
D
A
L (o)
I
FEMINÍNA
jedn-a
jedn-ej
jedn-ej
jedn-ą
jedn-ej
jedn-ą
NEUTRÁ
jedn-o
jedn-ego
jedn-emu
jedn-o
jedn-ym
jedn-ym
jedn-a
jedn-ej
jedn-ej
jedn-u
jedn-ej
jedn-ou
N
G
D
A
L (o)
I
jedn-e
jedn-ych
jedn-ym
jedn-e
jedn-ych
jedn-ymi
jedn-y
jedn-ých
jedn-ým
jedn-y
jedn-ých
jedn-ými
jedn-o
jedn-ého
jedn-ému
jedn-o
jedn-om
jedn-ým
N
G
D
A
L (o)
I
jedn-e
jedn-ych
jedn-ym
jedn-e
jedn-ych
jedn-ymi
jedn-y
jedn-ých
jedn-ým
jedn-y
jedn-ých
jedn-ými
Číslovka dva, oba má v slovenčine duálový inštrumentál dvoma, oboma – dnes už len
ako variant popri tvare dvomi, obomi, v poľštine sa duálové tvary vyskytujú aj v ostatných
pádoch (dwóch/dwu; obóch/obu). V Nsg. v spojení s osobnými maskulínami sú tri fakultatívne tvary: dwaj + substantívum v nominatíve (dwaj chłopcy)/dwóch + substantívum
v genitíve (dwóch chłopców)/dwu + substantívum v genitíve (dwu chłopców); analogicky aj
obydwaj/obydwóch/obydwu.
Poľština
Slovenčina
Nžo
dw-aj
dw-óch/dw-u ( + Gen.)
Nnž dw-a
dwi-e
Nf
dw-a miasta (dwoje dzieci)
Nn
dw-óch/dw-u
G
dw-om/dw-u
D
Amžo dw-óch/dw-u
dw-a
Am
dwi-e
Af
dw-a miasta
An
L (o) dw-óch/dw-u
dw-oma; pre feminína
I
dwi-ema/dw-oma
dv-aja
Nžo
dv-a
dv-e
dv-e
dv-och
dv-om
dv-och
dv-a
dv-e
dv-e
dv-och
dv-oma/
dv-omi
Nnž
Nf
Nn
G
D
Amžo
Am
Af
An
L (o)
I
Poľština
Slovenčina
trz-ej, czter-ej
trzech, czterech ( + Gen.)
trz-y, czter-y
trz-y, czter-y
trz-y, czter-y
trz-ech, czter-ech
trz-em, czter-em
trz-ech, czter-ech
trz-y, czter-y
trz-y, czter-y
trz-y, czter-y
trz-ech, czter-ech
trz-ema,
czter-ema
tr-aja, štyr-ia
tr-i, štyr-i
tr-i, šty-ri
tr-i, štyr-i
tr-och, štyr-och
tr-om, štyr-om
tr-och, štyr-och
tr-i, štyr-i
tr-i, štyr-i
tr-i, štyr-i
tr-och, štyr-och
tr-omi/tr-oma,
štyr-mi
V poľštine sa odlišuje kontext: Rozmawialiśmy z dwojgiem ludzi. (muž a žena) a z dwoma
ludźmi – s dvoma ľuďmi (rovnakého pohlavia). Nie było dwóch/dwojga ludzi. Powiedziałem
to czterem osobom, ale czworgu dzieciom. Rozmawiali o trzech sprawach, studentach/trojgu
studentach; widzieli go z dwoma psami, ale z dwojgiem dzieci; pięć kobiet, ale pięciu studentów – S päť žien, päť študentov/piati študenti.
Poľština
Nžo
Niné
G
D
Ažo
Ainé
L (o)
I
pięci-u
pięć
pięci-u
pięci-u
pięci-u
pięć
pięci-u
pięci-u/
pięci-oma
Slovenčina
5 – 99
a) flektívne
piat-i
päť
piat-ich
piat-im
piat-ich
päť
piat-ich
piat-imi
Poľština
b) neflektívne
päť
Nžo
Niné
G
D
Ažo
Ainé
L (o)
I
piętnast-u
piętnaści-e
piętnast-u
piętnast-u
piętnast-u
piętnaści-e
piętnast-u
piętnast-u/
piętnast-oma
Slovenčina
15
a) flektívne
pätnást-i
pätnásť
pätnást-ich
pätnást-im
pätnást-ich
pätnásť
pätnást-ich
pätnást-imi
b) neflektívne
pätnásť
213 | S t r a n a
8 PRONOMINÁ (ZÁMENÁ – ZAIMKI) A NUMERÁLIÁ (ČÍSLOVKY – LICZEBNIKI)
Porov. skloňovanie 6 – 19, desiatky 20 – 90 a stovky do 900 (sto – stu, dwieście – dwustu,
trzysta – trzystu). Číslovky 5 a vyššie sa spájajú so substantívami v Gpl. Číslovky, ktoré možno písať osobitne, sa pokladajú za jednu lexému, ak im zodpovedá jeden číselný zápis, napr.
1996 (tisíc deväťsto deväťdesiatšesť). V účtovníctve, v poštových poukážkach píšeme číslovky dovedna (tisícpäťdesiat). V slovenčine sa číslovka dvesto neskloňuje, v poľštine sa skloňujú obidva komponenty: dwieście – dwustu, porov. aj flexiu prvého komponentu pri pięciuset
(od 500 do 900), ale trzysta – trzystu, czterysta – czterystu.
50
a) flektívne
b) neflektívne
päťdesiat-i
Nžo pięćdziesięci-u
päťdesiat
Niné pięćdziesiąt
pięćdziesięci-u
päťdesiat-ich
G
pięćdziesięci-u
päťdesiat-im
D
päťdesiat
päťdesiat-ich
Ažo pięćdziesięci-u
päťdesiat
Ainé pięćdziesiąt
päťdesiat-ich
L (o) pięćdziesięci-u
pięćdziesięci-u/pięćdziesięci-oma päťdesiat-imi
I
a) flektívne
Nžo pięciuset
Niné pięćset
pięciuset
G
pięciuset
D
Ažo pięciuset
Ainé pięćset
L (o) pięciuset
pięciuset
I
500
b) neflektívne
päťsto
8.2.2 Ordináliá
Radové číslovky sú adjektiváliá, najčastejšie sa skloňujú podľa vzoru pekný či skôr krásny (prvý, druhý, piaty, ôsmy), zriedkavo cudzí (tretí) a tvoria sa zväčša pravidelne od základných čísloviek. V slovenčine sa radové číslovky vyjadrujú číslom a bodkou, v poľštine iba
číslom (pri označovaní hodín, dátumu, čísla strany v bibliografickom údaji, porov. S 1. máj –
P 1 maja) alebo číslom a bodkou (v ostatných prípadoch, napr. Syn chodzi do 5. klasy.).
8.2.3 Zlomkové numeráliá
Vyskytujú sa v obidvoch jazykoch: 1/2 S pol – P pół; 1,5 S poldruha – P półtora, 1/3 S
jedna tretina – P jedna trzecia, 1/4 S štvrtina, štvrť – P jedna czwarta, ćwierć, 1/5 S pätina –
P jedna piąta. Číslovka półtora (litra) má v mužskom a strednom rode koncovku -a,
v ženskom -ej: półtorej godziny.
Desatinné čísla:
0,2 S nula celých, dve desatiny – P zero i dwie dziesiąte;
3,24 S tri celé, dvadsaťštyri stotín – P trzy i dwadzieścia cztery setne;
3,245 S tri celé, dvesto štyridsaťpäť tisícin – P trzy i dwieście czterdzieści pięć tysięcznych.
8.2.4 Kolektíva
Kolektíva sa používajú v obidvoch jazykoch v tej istej funkcii ako kardináliá v spojení
s pomnožnými substantívami: dvoje huslí – dwoje skrzypiec, troje dverí – troje drzwi, pätoro
nohavíc, jedny nožnice – pięcioro spodni, jedne nożyce. Poľské tvary kolektív sa používajú
navyše aj na označenie skupín rozličného pohlavia (było nas pięcioro – bolo nás päť/boli sme
piati) a pri mláďatách (czworo kurcząt – štyri kurence). V slovenčine sa tu využívajú tvary
základných čísloviek pre životné maskulína: S dvaja profesori (pán a pán profesor, pán profesor a pani profesorka) – P dwoje profesorów (pan i pani profesor), S traja súrodenci (bez rozlíšenia rodu) – P troje rodzeństwa (s rozlíšením rodu), porov. Mieczkowska, 2003, s. 163.
N
G
D
A
L
I
Poľština
dwoje
dwojga
dwojgu
dwoje
o dwojgu
dwojgiem
Slovenčina
dvoje
N
G
D
A
L
I
Poľština
czworo
czworga
czworgu
czworo
o czworgu
czworgiem
Slovenčina
štvoro
214 | S t r a n a
M. Sokolová – M. Vojteková – W. Mirosławska – M. Kyseľová: Slovenčina a poľština. Synchrónne porovnanie s cvičeniami
Kolektíva (štvoro – czworo, pätoro – pięcioro, desatoro – dziesięcioro, siedemnaścioro,
siedemdziesięcioro) a číslovkové pronominá (koľko – kilku/kilka) sú v slovenčine nesklonné,
kým v poľštine sa skloňujú.
8.2.5 Adjektiválne druhové a násobné numeráliá
Sekundárne druhové numeráliá (dvojaký, štvoraký, pätoraký, storaký – dwojaki, czworaki, pięcioraki, setny) a násobné numeráliá (dvojnásobný, dvojitý, stonásobný – dwukrotny,
podwójny, stokrotny) sú v oboch jazykoch adjektiváliá a aj významovo sú adjektívam blízke.
8.2.6 Deklinácia kardinálií a ich spájanie v texte
Hlavnou tendenciou pri slovenských číslovkách je tendencia k nesklonnosti, a to pri základných a zlomkových číslovkách. Nesklonné a bez zhody sú vždy v numerickom použití
(1 + 1 = 2), jeden plus jeden je dva, dvadsaťjeden plus dvadsaťtri je štyridsaťštyri; okrem
čísloviek sto, tisíc, milión, miliarda.
Poľština
Slovenčina
dwudziestu jeden (mężów), dwadzieścia jeden
(przykładów), dwudziestu dwóch (mężów), dwadzieścia dwa (przykłady)
dwudziestu jeden (mężów, przykładów), dwuG
dziestu dwóch (mężów, przykładów)
dwudziestu jeden (mężom, przykładom), dwuD
dziestu dwom/dwu/dwóm (mężom, przykładom)
dwudziestu jeden (mężów), dwadzieścia jeden
A
(przykładów), dwudziestu dwóch (mężów), dwadzieścia dwa (przykłady)
L (o) dwudziestu jeden (mężach, przykładach), dwudziestu dwóch (mężach, przykładach)
dwudziestu/dwudziestoma jeden (mężami, prI
zykładami), dwudziestoma dwoma (mężami,
przykładami)
N
dvadsaťjeden (mužov, príkladov), dvadsaťdva (mužov, príkladov)/dvadsiati dvaja (muži)
(od) dvadsaťjeden (mužov, príkladov), dvadsaťdva/dvadsiatich dvoch (mužov, príkladov)
(k) dvadsaťjeden (mužom, príkladom), dvadsaťdva/dvadsiatim dvom (mužom, príkladom)
dvadsaťjeden (mužov, príkladov), dvadsaťdva/dvadsiatich dvoch (mužov, príkladov)
dvadsaťjeden (mužoch, príkladoch), dvadsaťdva/dvadsiatich dvoch (mužoch, príkladoch)
(s) dvadsaťjeden (mužmi, príkladmi), dvadsaťdva/dvadsiatimi dvoma (mužmi, príkladmi)
V nenumerickom použití je uprednostnená nesklonnosť vo všetkých pádoch pri číslovkách končiacich sa na číslovku jeden (napr. s 21, 31 – 91 ženami). Ďalej je to nesklonný variant v nominatíve a akuzatíve pri ostatných, hlavne vyšších číslovkách (Bolo tam päťdesiatdva mužov.), ktorý je častejší než možný sklonný variant (Boli tam päťdesiati dvaja muži.).
Naopak, flektívnosť sa uprednostňuje v nepriamych pádoch (G, D, L, I) pri základných číslovkách v nenumerickom použití (s dvadsiatimi piatimi číslami). Skloňujú sa len desiatky
a jednotky, a to jednotky 1 – 4 podľa vlastných vzorov, jednotky 5 – 9 a desiatky podľa vzoru
päť. V poľštine sa skloňujú aj iné zložky zložených základných čísloviek: na wysokości
dwóch tysięcy sześciuset pięćdziesięciu pięciu metrów, ale radové číslovky: nie dał mu dwa
tysiące trzysta pięćdziesiątej pierwszej zabawki.
8.2.6.1 Zhoda základnej číslovky so substantívom a s prísudkom:
Poľština
1 Jeden student (Nsg.) pisze/pisał (3. sg.).
2 Dwaj (trzej, czterej) (Npl.) studenci (Npl.) piszą/pisali (3. pl.)./Dwóch (trzech, czterech) (Npl.)
studentów (Gpl.) pisze/pisało (3. sg.).
5 Pięciu (dziesięciu) (Npl.) studentów (Gpl.) pisze/pisało (3. sg.).
21 Dwudziestu jeden (Nsg.) studentów (Gpl.)
Slovenčina
1 Jeden študent (Nsg.) píše/písal (3. sg.).
2 Dvaja (traja, štyria) študenti (Npl.) píšu/písali (3. pl.).
5 Päť (desať, niekoľko) (Npl.) študentov (Gpl.) píše/písalo
(3. sg.)./Piati (desiati, niekoľkí) (Npl.) študenti (Npl.) píšu/písali (3. pl.).
21 Dvadsaťjeden (Nsg.) študentov (Gpl.) píše/písalo (3. sg.).
215 | S t r a n a
8 PRONOMINÁ (ZÁMENÁ – ZAIMKI) A NUMERÁLIÁ (ČÍSLOVKY – LICZEBNIKI)
pisze/pisało (3. sg.).
22 – 24 Dwudziestu dwóch (trzech, czterech)
(Npl.) studentów (Gpl.) pisze/pisało (3. sg.).
Dwadzieścia dwie (trzy, cztery) osoby (Npl.)
piszą/pisały (3. pl.).
22 – 24 Dvadsaťdva (tri, štyri) (Npl.) študentov (Gpl.) píše/písalo (3. sg.)./Dvadsiati dvaja (traja, štyria) (Npl.) študenti (Npl.) píšu/písali. (3. pl.).
Dvadsaťdva (tri, štyri, päť – deväť) (Npl.) osôb (Gpl.) píše/písalo (3. sg.).
25 Dwudziestu pięciu (sześciu – dziewięciu) (Npl.) 25 Dvadsaťpäť (šesť – deväť) (Npl.) študentov (Gpl.) pístudentów (Gpl.) pisze/pisało (3. sg.).
še/písalo. (3. sg.)./Dvadsiati piati (šiesti – deviati) (Npl.)
Dwadzieścia pięć (sześć – dziewięć) (Npl.) osób
študenti (Npl.) píšu/písali. (3. pl.).
(Gpl.) pisze/pisało (3. sg.).
Číslo a čiastočne rod slovesa sú určované základnou číslovkou, v kombinovanom číslovkovom výraze poslednou číslovkou tohto výrazu.
V poľštine sa prejavuje neflektívnosť vo vyššej miere pri substantívach: dwa kilo jabłek
(hovor.), w jej kredo, w radiu/w radio (zried.), w akwarium, ale aj pri numeráliách pri číslovke sto sa používa variantne aj neflektívny tvar ako v slovenčine: około stu procent/około sto
procent, resp. zánik radových numerálií pri čítaní (najmä rokov): S rok tisíc deväťsto osemdesiatdva, od roku 1982 (tisíc deväťsto osemdesiatdva/tisíc deväťsto osemdesiateho druhého;
V knihe chýbala dvesto šiesta strana, tisíc dvesto dvadsiata prvá strana a tisíc prvá strana. –
P rok tysiąc dziewięćset osiemdziesiąty drugi, od roku tysiąc dziewięćset osiemdziesiątego
drugiego; W książce brakowało dwieście szóstej strony, dwieście dwudziestej pierwszej strony
i tysiąc pierwszej strony.).
V niektorých prípadoch (napr. v odborných textoch) môže v slovenčine zostať celý číslovkový výraz nesklonný. Ak sa kardináliá nad 99 neskloňujú, píšu sa číslovky dovedna (tisícpäťdesiat) alebo osobitne tisícky, stovky, desiatky + jednotky (tisíc deväťsto deväťdesiatpäť). Ak sa kardináliá skloňujú, píšu sa jednotky osobitne (v dvetisícosemstoosemdesiatich
troch) alebo osobitne tisícky, stovky, desiatky a jednotky (v dvetisíc osemsto osemdesiatich
troch prípadoch). Pri viac než dvojmiestnych ordináliách sa skloňujú len desiatky a jednotky
(rok tisíc deväťsto deväťdesiaty piaty).
Vyjadrovanie časových údajov sa čiastočne odlišuje. V slovenčine sa používa otázka:
Koľko je hodín? a v odpovedi sa používajú kardináliá, porov. oficiálne hlásenie: Je päť hodín,
tridsaťdva minút a päťdesiat sekúnd; dvanásť hodín pätnásť minút; štrnásť hodín štyridsaťpäť
minút; dvanásť hodín tridsať minút; bežné odpovede: Je päť tridsaťdva; štvrť na jednu/tri
štvrte na tri; Je pol jednej. V poľštine sa používa otázka: Która jest godzina? a v odpovedi sa
používajú ordináliá. Tiež sa odlišuje oficiálne hlásenie: Jest (godzina) pierwsza druga, trzecia, czwarta, piąta. Porov. aj dwunasta trzydzieści dwa (dwie minuty); dwunasta piętnaście;
czternasta czterdzieści pięć; dwunasta trzydzieści. Od celej hodiny do pol sa minúty vyjadrujú
najčastejšie prepozíciou po (Jest piętnaście po jedenastej), od pol do celej hodiny sa vyjadrujú
najčastejšie prepozíciou za (za dziesięć piąta). Pol hodiny sa vyjadruje prepozíciou do (wpół
do czwartej), celá hodina sa môže vyjadriť príslovkou punktualnie (punktualnie trzecia) alebo
jest trzecia, bližšie Pančíková (1994).
216 | S t r a n a
M. Sokolová – M. Vojteková – W. Mirosławska – M. Kyseľová: Slovenčina a poľština. Synchrónne porovnanie s cvičeniami
ÚLOHY K 8. LEKCII
1.
Pronominá a slovné spojenia v zátvorke dajte do náležitých tvarov:

S
a) 1. Rozprávali si o (on) vtipy. 2. Nevšímaj si (oni). 3. Zatelefonuj (oni). 4. Nebudeme
(ony) trápiť. 5. Pôjdete s (my)? 6. S (vy) sa vôbec nebojím. 7. Súhlasíš s (on)?
8. Nemôžeš (on) tak lomcovať! 9. Bola som (on) prekvapená. 10. Priatelí sa s (ona). 11.
Bol (ona) priam očarený. 12. Pohŕdal (ona). 13. S (oni) sa cítil v bezpečí. 14. Never (ona)
každé slovo. 15. Daj (ona) už pokoj. 16. Videli (ona) naposledy pred rokom. 17. Vráť
(on) tie diskety. 18. Nadviazali s (ona) kontakt. 19. Vyfotografovali si (on) na pamiatku.
20. Bez (ona) nám bude lepšie. 21. Nad (my) bývajú Novákovci. 22. Pozeraj sa s (ono) na
rozprávku v televízii.
b) 1. Nezabudni na (ja). 2. To (ja) zaujíma. 3. Stále sa k (ja) hlási. 4. Poradíš (ja) s tou úlohou? 5. (Ja) sa to nepáči. 6. Máš dačo pre (ja)? 7. Vzali (ja) so sebou na koncert. 8. Čo si
o (ja) teraz bude myslieť? 9. Bez (ty) tam nepôjdem. 10. (Ty) sa také veci páčia? 11. Ako
(ty) môžeme pomôcť? 12. Nič od (ty) nechcem. 13. Je možné, že (ty) nepoznali? 14. Ako
sa k (ty) správali? 15. Veď o (ty) nič nevieme.
c) 1. (Ten človek) nepoznám. 2. Vyhni sa (to auto). 3. Stáli spolu pod (ten starý dub). 4. Daj
sa (ten pes) napiť. 5. Do (čo) sa púšťaš? 6. (Čo) sa smeješ? 7. O (čo) premýšľaš? 8. (Čo)
chceš byť? 9. S (čo) sa to dieťa hrá? 10. Na (čo) teraz pracuješ? 11. Koľko miest bude
v (tá nová poslucháreň)? 12. O (ta včerajšia písomka) radšej nehovor. 13. Pri (tá príležitosť) sa (ona) spýtaj.
d) 1. Pozval tiež (môj kamarát). 2. Chodí s (moja dcéra). 3. Prepáčte mi (moje dnešné správanie). 4. Súhlasím s (jej názory). 5. Napíšem (oni) iba s (jej súhlas). 6. (Môj stôl) sa nedotýkaj! 7. Nesadaj si do (jej kreslo). 8. Spýtajte sa (náš dekan). 9. Pozdravujte (svoj
syn). 10. Buď dobrý k (moje deti). 11. Vybavili ste (moja žiadosť)? 12. (Môj) žiaci pre
(ona) urobia čokoľvek. 13. Poradila som sa s (tvoj otec). 14. Dostaneme sa aj k (tvoj
problém). 15. Zaujíma sa o dejiny (svoj národ). 16. Vážime si (svoj) rodičov. 17. (Svoj)
rodinu si budem chrániť.
e) 1. Mali by sme diskutovať ešte o (tento problém). 2. S (tento príklad) si poradíš ľahko. 3.
S (táto študentka) sa poznáme. 4. S (toto) si, bohužiaľ, sám neporadím. 5. (Tí) sa radšej
nepýtaj. 6. Môžeš sa zaradiť k (tí) naľavo. 7. O (tie zmluvy) budeme ešte hovoriť. 8. Čo
urobíte s (tie zvieratá)? 9. Odchádza vždy v (tá istá doba). 10. My všetci máme (to isté)
práva a (tá istá) povinnosti. 11. Nastúpili s (ten istý) brankárom a hrali s (také isté) zaujatím ako vlani. 12. Tohto roku dosiahli s (tá istá zostava) a za (tá istá) podmienok (ten istý)
výsledky. 13. Hlásili sa stále (ten istý) žiaci. 14. Videli sme (tá istá) divadelnú hru ešte
raz.
2.
Doplňte zvratné pronominá:

S
1. Vezmite si so .............. plavky. 2. Buďme k ............... úprimní. 3. Bol z toho celý bez
........... . 4. Hanbu urobíš len ................ . 5. Vzala na ................ všetku zodpovednosť. 6. Pozeraj sa pred ............... . 7. Nikdy nebol spokojný sám so ................. . 8. S kritikou začnite od
217 | S t r a n a
8 PRONOMINÁ (ZÁMENÁ – ZAIMKI) A NUMERÁLIÁ (ČÍSLOVKY – LICZEBNIKI)
............. . 9. Nechajte si to pre .............. . 10. Čo ............. dáš na pitie? 11. Obliekla ............
novú vetrovku a začala ............... prezerať v zrkadle.
3.
Doplňte príslušné pádové tvary zámen všetok, všetci:

S
.................. ľud, ................ ľudu, rešpektovať ................... ľud, .................... sila, ................
sily, ................... silu, zo ........................síl, ........................... ľudia, .......................... obleky,
....................... polia, do ....................... oblekov, ............................ žien, ........................ ľuďom, .................... ženy, o ........................ ľuďoch, so .......................... ľuďmi, so
......................... ženami
4. Doplňte príslušné tvary vzťažného zámena a porovnajte s poľštinou:

O
1. To je stavba, na ................ pracovali stovky ľudí. 2. Doniesla som vám publikáciu, na
....................... som upozorňovala. 3. Spomínal na ľudí, ....................... mu boli blízki. 4. Našej
pomoci, ................ často zneužíval, sa tentoraz nedočkal. 5. Problém, o ........................ sme už
počuli, sa opäť stal aktuálnym. 6. Bol to okamih, od ............................ závisel jej ďalší život.
7. Je to človek, s ...................... sa dá spolupracovať. 8. Všetci, ....................... som sa opýtal,
moje tvrdenie podporili.
5.
Slová v zátvorkách dajte do správneho tvaru:

S
1. Nenávidel (sám) seba. 2. Raz prišiel sám, inokedy prišli (oba). 3. Z (ten) siedmich urobili
test všetci. 4. Povedz (ona) to tak, aby (ty) rozumela. 5. Vedel o (to), že prídem neskôr.
6. Podajte (ja) svoj preukaz. 7. Nebolo to nič (nové). 8. Nenúťte (my), (sama) sa rozhodneme.
9. Je to jav, ktorým sa autor vo (svoj) diele zaoberal celý život. 10. (Ten) človeka som už určite videl. 11. Choď k stolu a postav naň (tá) vázu.
6.
Posúďte príklady z hľadiska významu aj normy:
S
1. Ako zabezpečujete plnenie úloh vo svojom – vo vašom podniku? 2. Zaplatíme to svojimi
peniazmi – našimi peniazmi. 3. Vážime si naše tradície – svoje tradície. 4. Odvolávame sa na
slová nášho prezidenta – svojho prezidenta. 5. Vezmime si ako príklad našu školu – svoju
školu. 6. V úvode môjho referátu – svojho referátu vám vysvetlím základné východiská.
7. Svoje otázky – vaše otázky môžete telefonovať na toto telefónne číslo ... 8. Svoj – môj zošit nepustím z ruky. 9. Ukáž mi svoju – tvoju fotografiu. 10. Možnosti riešenia problému napíšem v závere mojej – svojej práce. 11. V úvode k mojej – svojej knihe sa prihovára čitateľom.
7.
Doplňte správne tvary zámena sám alebo samý:

S
1. ...................... dieťa to urobiť nemôže. 2. Dievčatá zostali doma ............................ 3. Lavica
bola ............ srdce, ....................... čarbanica. 4. ............................ si musíme pomôcť.
5. ..................... kráľ ju o to požiadal. 6. Aj ulica bola ................... sneh.
218 | S t r a n a
M. Sokolová – M. Vojteková – W. Mirosławska – M. Kyseľová: Slovenčina a poľština. Synchrónne porovnanie s cvičeniami
8.

Vyskloňujte v singulári:
S
N čí zošit
čia kniha
čie pero
G
D
A
L
I
9.
Utvorte príslušný tvar osobných zámen s pozornosťou na ich enklitické alebo proklitické postavenie:

P
1. Pokazuje (ja) fotografie. 2. Cieszy (ja) ten rym. 3. Za rok czeka (ty) matura. 4. Nazbierało
(ty) się trochę śmieci. 5. On nie czytał wiele o samym powstaniu, bardziej interesowały (on)
pamiętniki i wspomnienia ludzi. 6. Przyniosłem (on) z lodówki piwo. 7. (Ja) się rola Hanki
wydawała ciekawa i barwna. 8. (Ty) kocham i wspieram, podobnie jak ty mnie. 9. (Ty) też ją
kiedyś opowiadaliśmy, pamiętasz? 10. Klaudia podniosła na (ja) oczy. 11. Stanisławie, idziemy do (ty)! 12. Pani Ela przez pół roku nie zwracała na (ja) uwagi. 13. I zaraz poszedłem do
(on) jak do człowieka i zaprzyjaźnionego sąsiada. 14. Zaprotestowali przeciwko (on) rodzice
i nauczyciele. 15. (On) można wierzyć. 16. Mają na sobie kamizelki ratunkowe. Niejednemu
uratowały .... życie. 17. Część urządzeń jest w fazie prób technologicznych. Zakończą się ....
we wrześniu. 18. W szkole nazbierano dla Bartka górę prezentów. Zostały .... przekazane
chłopcu podczas spotkania. 19. Na początek otrzymają gratis po trzy worki. Potem będą .... do
kupienia. 20. W unijnym biurze pomocy humanitarnej zdefraudowano 2,4 mln euro. Zamiast
do Trzeciego Świata trafiły .... do firmy powiązanej z urzędnikiem komisji. 21. Na przegrzanie i udary słoneczne najbardziej narażone są dzieci. Mają .... delikatniejszą skórę niż dorośli.
10. Doplňte tvary zvratného zámena siebie, sobie, sobą, się a morfému się:

P
1. Zabrałam ze ...... bukiet hiacyntów. 2. Tam widziała dla ...... większe perspektywy. 3. ......
określa jako osobę aktywną, która chętnie angażuje się społecznie. 4. Jest ranny, zostawia po
...... ślady krwi. 5. Golił ...... brzytwą, ponieważ do wszelkich innych metod czuł nieprzezwyciężony wstręt. 6. Całowali ......, myśląc, że nikt ich nie widzi. 7. W ubiegłym sezonie cieszył
..... dużą popularnością wśród podróżnych. 8. Najubożsi będą mogli najeść ..... do syta wigilijnych potraw. 9. Od tego momentu zaczęłam czytać ..... o homeopatii. 10. Za pieniądze
z reklamy kupiła ..... samochód. 11. Dziś najczęściej siedzi ..... na podwórku i odpoczywa.
11. Doplňte príslušné tvary privlastňovacích zámen a ostatných slovných druhov:

P
1. Robiłem to dla (mój przyjaciel Piotr). 2. Przypatruję się więc (mój dorosły syn). 3. To
świadczy o (twój szacunek) dla rodziny. 4. Gdzie pracują (twój rodzic)? 5. Obiad z (moje
córki) trwa czasami trzy godziny. 6. Pani Halina jest (moja ciocia). 7. Jakie były początki
(twoja twórczość poetycka)? 8. Do (nasz kraj) przyjechały po informacje, które po powrocie
mogą bardzo przydać się w ich dalszej pracy. 9. Wszystko (nasi goście) bardzo smakowało.
10. Od dawna „za chlebem” wędrowali (nasz przodek) w świat. 11. Dziękuję za (wasza po-
219 | S t r a n a
8 PRONOMINÁ (ZÁMENÁ – ZAIMKI) A NUMERÁLIÁ (ČÍSLOVKY – LICZEBNIKI)
moc). 12. Jak wyglądało planowanie (wasza podróż)? 13. Z głębokim szacunkiem oddaję
hołd (wasz kraj). 14. Utrzymujemy kontakt z wieloma (nasz absolwent).
12. Doplňte príslušné tvary ukazovacích zámen a ďalších slovných druhov:

P
1. Zacząłem myśleć o (ten terapeut). 2. (Ten czlowiek) byli dla nas niebezpieczni. 3. Odpowiedzi na (ta wątpliwość – pl.) poszukuje w swej publikacji. 4. W (ta wersja) chcą wierzyć
jego przyjaciele i krewni. 5. (Ten kierunek) stale się rozwijają. 6. Po (to wydarzenie – sg.)
wielcy twórcy polskiego kina podpisali list protestacyjny. 7. Czy udało się odpowiedzieć jednoznacznie na (to pytanie – pl.)? 8. W (ów wtorek) pod wieczór wyruszyliśmy na polowanie.
9. Cech sukienników, najsilniejszy w (ów czas – sg.), nie pozwolił zdjąć z ram sukna, dopóki
nie obejrzało go dwóch doświadczonych rzemieślników. 10. Na (owa sobota) dostał przepustkę, aby załatwić najpilniejsze sprawy służbowe. 11. Poważnie obawiam się o jego życie, tym
bardziej po (owo potknięcie się) na schodach. 12. Wydawało mi się, że (ów pan) byli obrażeni. 13. Rola, jaką (owo przedstawienie) odegrały dla polskości, była spora.
13. Opytovacie pronominá dajte do správneho tvaru:

P
1. Z (kto) się dziś umówiłeś? 2. O (kto) ty mówisz? 3. (Co) się obawiają? 4. Kto i (co) służy
Towarzystwo? 5. (Co) się z nimi dzieje? 6. O (co) pani Urszula rozmawiała z lekarką?
7. O (jaki) klubie pan mówił? 8. (Jaki) ludzie do Was przychodzą? 9. (Jaka) religię wyznają
mieszkańcy Papui Nowej Gwinei? 10. (Który) dziennikarze mieli na nią wpływ? 11. (Czyja)
własnością będzie las? 12. (Czyj) są to koledzy? 13. (Czyj) synem był Herkules?
14. Neurčité pronominá dajte do správneho tvaru:

P
1. Nie udało się znaleźć (ktoś), kto sfinansowałby ten wydatek. 2. Zebrane w ten sposób środki (coś) będą służyły. 3. Lidka chciałaby tańczyć w (jakiś) renomowanym zespole. 4. Wracałam (czyjś) małym fiatem. 5. Przestał (ktokolwiek) słuchać, nie przyjmował żadnych rad,
podpowiedzi. 6. Jak można się (cokolwiek) sprzeciwiać bez zrozumienia? 7. Nic nie wiemy
o (jakikolwiek) zanieczyszczeniu wody. 8. Żaden człowiek nie ma prawa wybaczać w (czyjkolwiek) imieniu! 9. (Byle kto) z ulicy przecież nie weźmiemy. 10. Klient (byle co) już dzisiaj nie chce. 11. Nie chcą jeździć (byle jaki) samochodem.
15. Vymedzovacie pronominá dajte do správneho tvaru:

P
1. Lepiej jest mówić z nimi o (wszystko) otwarcie i szczerze. 2. (Wszystek) przekazywali
sobie informacje o tym fakcie. 3. (Wszystek) teksty piosenek tworzyliśmy w języku angielskim. 4. Składamy Ci (wszelka) chwałę, wszystkie uwielbienia. 5. Jeszcze niedawno wyganiali ją stąd, ale ona za (każdy) razem tu wracała. 6. Rozmawiam z ptakiem i z (każda) rośliną. 7. Po drodze z (nikt) nie wolno rozmawiać. 8. (Nic) to nie służy. 9. (Żaden) agitatorzy nie
wywołaliby tych strajków, gdyby nie dramatyczne problemy, których rozwiązywanie postępuje niestety zbyt wolno. 10. Byłem nieśmiały. (Inny) przeżywali w liceum uniesienia.
11. W (ten sam) lokalu powstał fitness klub założony przez jej mamę.
220 | S t r a n a
M. Sokolová – M. Vojteková – W. Mirosławska – M. Kyseľová: Slovenčina a poľština. Synchrónne porovnanie s cvičeniami
16. Porovnajte poľské ekvivalenty slovenských posesívnych pronomín pri vykaní:
S
1. Vaša posledná kniha sa od predchádzajúcich výrazne odlišuje. 2. Je vaša manželka prirodzená blondínka? 3. Veľmi ma potešila vaša návšteva. 4. Kedy bude váš prípad objasnený?
5. Ako vyzeral váš deň? 6. Počítam s vaším pozorovacím talentom. 7. Ako sa volá váš priateľ? 8. Stačí iba váš rozkaz. 9. Je to vaše? 10. Ako sa majú vaše deti?
P
1. Ostatnia pańska książka wyraźnie różni się od poprzednich. 2. Czy pańska żona jest naturalną blondynką? 3. Ucieszyła mnie bardzo pańska wizyta. 4. Kiedy pańska sprawa zostanie
wyjaśniona? 5. Jak wyglądał pański dzień? 6. Liczę na pański zmysł obserwacji. 7. Jak się
nazywa pański przyjaciel? 8. Wystarczy tylko pański rozkaz. 9. Czy to pańskie? 10. Jak się
mają pańskie dzieci?
17. Doplňte tvary čísloviek dva, oba alebo obidva:

S
1. V ...................... izbách mal obrazy. 2. Stál pevne na .......................... nohách.
3. ....................... záchranárom sa poďakoval starosta obce. 4. S ........................... chlapcami
som chodil do školy. 5. Prišli sme za tebou ............................. . 6. K ........................... kolegom sme mali dôveru. 7. Nám ..................... sa toto podujatie páčilo. 8. ....................... muži
bývali v azylovom dome. 9. Taška mala .................... uchá poškodené. 10. Videli sme
......................... chalanov na diskotéke. 11. Použite ............................ tvary slovesa.
18. Číslovky prečítajte a zapíšte:

S
1. Za 85 ……………………………………. korún kúpime iba 2 ………….. bonboniéry.
2. Máme tu 26 ………………… stolov a chýba ešte 12……….….. stoličiek. 3. Tu máš 37
……………………… korún naspäť. 4. Týchto 118 ………………………….. listov musíme
znovu vytlačiť. 5. Náš byt má 5 ………………….. izieb a 2 ………………… kúpeľne.
6. Nová cyklotrasa vedie cez 4 ………………… dediny v pohraničí. 7. Ochranári napočítali
v tejto
lokalite
128
……………………..
vlkov.
8.
Dlh
1
126
485
…………………………………… dolárov je pre nás nepredstaviteľný. 9. Má vo svojej
zbierke 99 ………………………… pakľúčov. 10. 98 ………………………… percent plus
57 …………………………. percent je spolu 155 ………………………………… percent.
11. Priviezli sme do muštárne 50…………………….. kilogramov jabĺk. 12. Dotazníky sme
dnes poslali do 73 ………………………………..……. domácností. 13. Na 110
………………………………………………… stavbách boli zistené konštrukčné chyby.
14. Na exkurziu do sklárne pôjdeme so 197 …………………………………… študentmi.
15. Vtedy sa rozhodovalo o 372 ……………………………………………………. firmách.
16. U 22 …………………………………… obyvateľov internátu zistili salmonelu. 17. Pre
reťazovú haváriu zastavili premávku vo všetkých 4 …………… jazdných pruhoch. 18. Novú
cestu tu postavia vraj do 3 ……… rokov.
19. Upravte text. Číslovky prečítajte a zapíšte slovom:

S
1. Ráta sa s (15 000 divákov). 2. Myslel si, že vyjde s (200 korún). 3. Všetkým (500 divákov)
sa takýto futbal páčil. 4. Vodojem pojme 12,35 m3. 5. Karlovarské žriedla horúce (72 stupňov
Celzia) vyvierajú z hĺbky približne 1800 – 2500 metrov. 6. Nalejte vodu do 3/4 tejto nádoby.
221 | S t r a n a
8 PRONOMINÁ (ZÁMENÁ – ZAIMKI) A NUMERÁLIÁ (ČÍSLOVKY – LICZEBNIKI)
7. Deti dostali na výlet po 100 Sk. 8. Archeológovia objavili ďalších 105 hrobov z doby spred
(4 000 rokov). 9. Z 203 štartujúcich bolo 34 Američanov. 10. Úspešnosť vedomostného testu
sa pohybuje okolo 42 %. 11. Olej by sa mal vymeniť po 40 000 km. 12. Prémiu dostane 2000.
návštevník výstavy. 13. Havaroval v 180 km rýchlosti.
20. Základné číslovky 2, 3, 4 dajte spolu so substantívami a ich prívlastkami do správneho tvaru:

P
1. W gronie stypendystów znalazło się również (2 uczeń) i (1 studentka) z Raciborza. 2. Na
razie mieszka w nim (3 chłopiec). 3. W skład siedmioosobowej komisji weszło (4 architekt)
z Warszawy oraz (3 inżynier) budownictwa z Płońska. 4. Zrobili go (2 brat) – Wojtek i Andrzej. 5. Wszyscy (3 młodzieniec) byli bardzo dobrymi, wyróżniającymi się uczniami. 6. Po
jego śmierci przedsiębiorstwo prowadzili (4 syn). 7. (2 nasz koń) pojechały do Anglii, dwa
dwulatki i jeden roczniak do Szkocji. 8. (3 wersja), (3 prawda). 9. Na (2 koncert) wystąpi chór
chłopięcy. 10. Wybrał się tam z (2 przyjaciel) na małym jachcie. 11. Budynek stoi na zrębach
(2 kamienica) gotyckich. 12. Wręczył dymisje (3 wysoki urzędnik). 13. Na zawody pojechał
z (3 pies). 14. Na domiar złego, na znajdujące się nieopodal skrzyżowanie woda spływa z (4
strona). 15. Były tylko (2 miejsce). 16. Na stole znajdują się (2 płonąca świeca).

21. Upravte a rozlíšte číslovky (kardináliá a kolektíva):
S
1. Zjem iba (3, 5) (zemiaky). 2. Denne číta (1, 2, 3) (noviny). 3. Na stanici lanovky sme našli
(4) (rukavice). 4. Má (1, 5) (hodinky). 5. (6) (ponožky) je ešte na sušiaku. 6. Kúpil (5) (ponožky) a (7) (slipy). 7. Kúpime ešte (4) (nožnice). 8. Do zajtra musíme opraviť (4) (sánky)
a (2) (lyže). 9. Napísal (1, 21) (veta). 10. V izbe (byť) (1) (žena) a (1) dieťa/(2) (žena)/(5) (žena).
22. Pozorujte používanie čísloviek vo frazeologizmoch a uveďte poľské ekvivalenty:
S
1. Tára dve na tri. 2. Vezmi si svojich sedem slivák a choď. 3. Spamätal sa päť minút pred
dvanástou. 4. Gazduje od tisíca ku stu. 5. To by som bral všetkými desiatimi. 6. Tvári sa, akoby nevedel do troch narátať. 7. Zjedol by to raz-dva. 8. Nemôžeš sedieť na dvoch stoličkách.
9. Býva dva kroky odtiaľto. 10. Robil za jedného, ale jedol za dvoch. 11. Hrial si dve želiezka
v ohni. 12. Jeden je za osemnásť a druhý bez dvoch za dvadsať. 13. Je ako trinásty apoštol.
14. Dvom lepšie cesty ubúda. 15. Jedným úderom zabil dve muchy. 16. Bol stále jednou nohou v krimináli. 17. Pristane mu to ako psovi piata noha. 18. Nemožno slúžiť naraz dvom
pánom. 19. On je pre nich piate koleso na voze.
23. Doplňte:

S
1. Povedz m...., čo chceš. 2. M... dvaja sa nemáme o čom spolu baviť! 3. Dievčatá sa rozišli,
jedn.... išli do kina, druh.... domov. 4. Ach, tie baby, on.... nevedia, čo chcú. 5. Deti – on.... sú
rad...... 6. T.... o tom nevieš? 7. Poviem t... to. 8. Sedel tam s naš.....m susedom. 9. S moj.........
vecami sa nehraj! 10. Nebojím sa váš........ rozhodnutia. 11. Pricestoval k svoj.....m priateľom.
12. Všet... za jedn...., jeden za všetk....... 13. Tr...... študenti zostali stáť. 14. Dozvedel sa to od
tret..... osoby . 15. Krajiny tret..... sveta potrebujú našu pomoc.
222 | S t r a n a
M. Sokolová – M. Vojteková – W. Mirosławska – M. Kyseľová: Slovenčina a poľština. Synchrónne porovnanie s cvičeniami
24. Vo vetách doplňte i/y/ý:

S
1. V súbore boli dvadsiat... siedm.... žiaci našej školy. 2. Tridsiat.... prv..... deň v mesiaci bol
prv....m dňom v týždni. 3. Nevrátil mi z piat...ch kníh ani jednu. 4. Žiaci tr.... ôsm...ch ročníkov sa zoradili na štadióne. 5. Z tridsiat...ch pretekárov bol Juraj dvanást.... a Michal
siedm...... 6. Piat...m sa podarilo postúpiť. 7. S každým piat...m bude pohovor. 8. Žiaci zo
siedm....ch tried druhého stupňa idú do kina.
25. Základné číslovky skloňujúce sa podľa modelu číslovky 5 dajte do správneho tvaru,
všímajte si aj rozdiely v koncovkách nominatívu:

P
1. Większość dziewcząt miała (18 – 19) lat. 2. (5) muzyków na tradycyjnych instrumentach
gra popularne tematy muzyki irlandzkiej. 3. To wszystko trwało ponad (20) minut. 4. Waldemar (40) lat temu miał wypadek. 5. Na (50) gospodarstw jest we wsi (8) kombajnów zbożowych. 6. Obejrzałem, spróbowałem i po (5) minutach już umiałem składać. 7. Są razem od
(10) miesięcy. 8. Postanowił dać szansę wszystkim (9) zawodniczkom. 9. Degustowałem do
(30) różnych win. 10. Mieliśmy się cieszyć swoimi (15) minutami sławy. 11. Dziewczyny
w wieku od (7) do (12) lat.
26. Napíšte radové číslovky slovom:

P
1. W tym roku mija (100) rocznica poświęcenia naszego kościoła. 2. Potem na rozległej
działce powstał (2) dom, należący do córki. 3. Już po raz (12) w kościele odbył się koncert
kolęd i pastorałek. 4. Nagrodę wręczono już po raz (20). 5. Chcieliśmy w taki wyjątkowy
sposób uczcić (400) numer pisma. 6. Był to jubileuszowy, (1000) występ w historii niemieckiej reprezentacji. 7. Proces ten rozpoczyna się po (40) roku życia. 8. Maluje już od (17) roku
życia. 9. (9) zadaniem Heraklesa było zdobycie Hipolity.
27. Napíšte zlomkové číslovky slovom, v prípade ohybných čísloviek dajte do správneho
pádu:

P
1. Miejscami brakuje nawet (0,5) metra chodnika. 2. Sprawa trwa już prawie (1,5) roku.
3. Protest trwał (1,5) godziny. 4. (1/3) ma tytuł nauczyciela dyplomowanego. 5. Dotyczy to
(1/4) mieszkańców tego województwa. 6. Zdecydował się rozdać ubogim (1/10) swego majątku.
7. (1/100) sekundy. 8. Potrzebna jest obecność (1/5) mieszkańców uprawnionych do głosowania.
28. Skupinové číslovky dajte do správneho tvaru:

P
1. Państwo Kosakowscy mają (2) studiujących dzieci. 2. Liryczna komedia o (2) kochankach.
3. Doczekali się (8) wnuków, (9) prawnuków i (3) praprawnuków. 4. Mieszka z matką i (3)
rodzeństwa w dwupokojowym mieszkaniu. 5. Vivaldi komponował koncerty na (4) skrzypiec. 6. Zwróciliśmy się do (5) ekspertów. 7. Wyróżnienia przyznano (6) recytatorom.
8. Zdrowa i pocieszna gromada (5) szczeniąt czeka już na swoich właścicieli. 9. W gnieździe
jaskółek wrzeszczało (6) głodnych piskląt. 10. Zestaw zawiera (4) drzwi.
223 | S t r a n a
8 PRONOMINÁ (ZÁMENÁ – ZAIMKI) A NUMERÁLIÁ (ČÍSLOVKY – LICZEBNIKI)
29. Vyjadrite po poľsky nasledovné časové údaje s použitím viacerých modelov:

P
Która jest godzina? Jest (godzina) ...
1. 6:00, 10:00, 12:00;
2. 8:10, 11:20, 6:05;
3. 13:58, 7:40, 15:55;
4. 4:30, 18:30, 13:30;
5. 9:15; 3:15;
6. 8:45.
30. Preložte nasledujúce konštrukcie do slovenčiny a definujte používanie uvedenej číslovky v jednotlivých rodoch:

O
1. dwa miasta, 2. dwa stanowiska, 3. dwa arcydzieła, 4. dwa imiona, 5. dwa wydawnictwa,
6. dwa osiedla, 7. dwa tygodnie, 8. dwa telefony, 9. dwa projekty, 10. dwa dni, 11. dwa kombajny, 12. dwa kilogramy, 13. dwie osoby, 14. dwie świece, 15. dwie kobiety, 16. dwie szkoły, 17. dwie godziny, 18. dwie kategorie
224 | S t r a n a