ORAVICE a okolie - Štátna ochrana prírody Slovenskej Republiky

ORAVICE a okolie - Štátna ochrana prírody Slovenskej Republiky

ORAVICE a okolie
NATURA 2000
Spolufinancované z Európskeho fondu regionálneho rozvoja
(ERDF) v rámci projektu Zlepšenie informovanosti
a environmentálneho povedomia verejnosti o územiach
NATURA 2000 v CHKO Horná Orava.
NEŽIVÁ PRÍRODA
Przyroda nieoĺywiona
Oravice sa nachádzajú vo východnej Ðasti severného Slovenska. Zo severu ich ohraniÐujú Skorušinské
vrchy a z juhu a východu Západné Tatry.
Z geomorfologického hāadiska zaraÒujeme oblasħ
Oravíc do Podhôāno – magurskej oblasti, ktorej juhozápadnú Ðasħ tvorí Podtatranská brázda (Ðasħ Zuberecká
brázda).
Na modelovaní reliéfu v oblasti Oravíc sa podieāala
predovšetkým voda. Reliéf má pahorkatinový ráz.
Oravickú kotlinku modelovali najmä rieÐka Oravica,
Bobrovecký potok, Bystrá a ich prítoky.
Flyšovými horninami sú tvorené Skorušinské vrchy, to
znamená, že sa tu striedajú vrstvy pieskovcov a ílovcov. Pestrejší reliéf sa naproti tomu nachádza najmä
v Západných Tatrách. Hrubé vápencové a dolomitické
súvrstvia tu vytvárajú tiesċavy a kaċony. Takýmto reliéfom je typická jedna z najkrajších dolín na Slovensku
Juráċova dolina. Je dlhá 4 km s 1 km dlhou tiesċavou
„Bielej vody“. Preteká ċou Juráċov potok.
Vápencovo – dolomitické skalné útvary v podobe skalných veží a brál nachádzame na rázsochách Osobitej.
ZakonÐenie západnej rázsochy Osobitej – MaÐie diery,
svojou jedineÐnou geomorfologickou Ðlenitosħou vytvárajú tzv. skalné mesto.
Na Osobitej sa nachádzajú aj podzemné krasové jaskyne. NajväКie z nich sú: Bezedná studċa a jaskyċa
v Okolíku. Najznámejšou jaskyċou oravskej Ðasti Západných Tatier je Brestovská jaskyċa.
K hydrologickým zaujímavostiam na území Oravickej kotliny môžeme zaradiħ výskyt minerálnych vôd.
K najznámejším prameċom patrí prameċ v blízkosti
centra strediska cestovného ruchu Oravice. Geotermálna voda s teplotou až 57 °C je výborná na lieÐbu
chorôb pohybového ústrojenstva, moÐových ciest
a obliÐiek.
Orawice znajdujÈ siÜ we wschodniej czÜĝci póąnocnej Sąowacji. Z póąnocy ograniczajÈ je Skoruszyćskie
Wierchy, z poąudnia i wschodu Zachodnie Tatry.
Z punktu widzenia geomorfologii obszar Orawic zaliczamy do podhalno - magurskiego obszaru, który
stanowi poąudniowo-zachodniÈ czÜĝÊ Rowu Podtatrzaćskiego (czÜĝÊ Rowu Zubereckiego).
W rzeļbieniu terenu okolic Orawic braąa udziaą
gąównie woda. Relief ma charakter pagórkowaty. KotlinÜ OrawickÈ modelowaąy zwąaszcza rzeki Oravica,
Potok Bobrowiecki, Bystra i ich dopąywy.
Fliszowe skaąy tworzÈ Wierchy Skoruszyćskie, co
oznacza, ľe warstwy piaskowca i iąowce sÈ na przemian. Bogatsza rzeļba terenu wystÜpuje gąównie w
Tatrach Zachodnich. Grube warstwy kamienia wapiennego i dolomitowe warstwy tworzÈ wÈwozy i kaniony. TakÈ rzeļbÜ terenu ma jedna z najpiÜkniejszych
sąowackich dolin, Dolina Juraniowa. Ma dąugoĝÊ 4 km
z wÈwozem o dąugoĝci 1 km „Biela voda”. Pąynie przez
niÈ Juraniowy Potok.
Wapienno - dolomitowe formacje skalne w postaci
skalnych znajdujÈ siÜ na Osobitej. Zakoćczenie zachodniego odgaąÜzienia grzbietu Osobitej – MaÐie diery,
swoim wyjÈtkowym podziaąem geomorfologicznym
tworzÈ tzw. miasto skalne.
Na Osobitej wystÜpujÈ równieľ podziemne jaskinie
krasowe. NajwiÜksze z nich to: Bezdenna studnia i
jaskinia w Okolíku. NajsąynniejszÈ jaskiniÈ Orawskiej
czÜĝci Tatr Zachodnich jest Jaskinia Brestowska.
Do atrakcji hydrologicznych obszaru Orawickiej Kotliny moľna zaliczyÊ wystÜpowanie wód mineralnych.
Najbardziej znanym ļródąem jest ļródąo w pobliľu
centrum turystycznego Oravice. Geotermalna woda
o temperaturze do 57 °C doskonale nadaje siÜ do
leczenia zaburzeć miÜĝniowo-szkieletowych, dróg
moczowych i nerek.
Osobitá
Osobitá
Juráċov potok
PRÍRODNÉ POMERY | warunki naturalne
Juráċova dolina
PRÍRODNÉ POMERY | warunki naturalne
RASTLINSTVO
ROĘLINNOĘÆ
V oblasti Oravíc má veāmi výrazný vplyv na rastlinstvo tunajšia drsná klíma, no málo Ðo vplýva na
vegetáciu takým tlakom a rýchlosħou ako Ðlovek.
Pozdýž vodných tokov môžeme nájsħ rôzne zachované lužné lesy zastúpené horskými jelšovými lesmi s dominantnou jelšou sivou a vėbami.
K vzácnym biotopom, ktoré nachádzame v tomto
území, patria rašeliniská a slatinné lúky vyvinuté
na podmáÐaných a prameniskových polohách
v lokalite Peciská.
K znaÐne rozšíreným typom nelesných spoloÐenstiev patria lúky, ktoré vznikli na miestach bývalých lesov.
Na území sa nachádzajú jedāové a jedāovo-smrekové lesy, v niektorých miestach s prímesou
buka. Bukové a jedāovo-bukové lesy s bohatým bylinným podrastom pokrývali v minulosti väКinu územia. V stromovom poschodí sa,
ako už názov napovedá, vyskytovali buk lesný
a jedāa biela, no dnes ich Ðlovek nahradil rentabilnejším smrekom.
Vo vyšších nadmorských výškach sa nachádzajú
najmä kyslé jedāovo–bukové smreÐiny, živné jedāovo-bukové smreÐiny, vlhké jedāové buÐiny a vysokohorské smreÐiny.
W okolicy Orawic znaczÈcy wpąyw na roĝlinnoĝÊ
ma tutejszy surowy klimat, ale nic nie wpąywa na
wegetacjÜ tak szybko i tak mocno, jak cząowiek.
Wzdąuľ wód pąynÈcych mogÈ znaleļÊ wiele
zachowanych lasów ąÜgowych, w postaci lasów
górskich olszynowych z dominujÈcÈ olchÈ szarÈ
i wierzbÈ. Do rzadkich biotopów, które znajdujÈ
siÜ w tym obszarze naleľÈ torfowiska i mokradąa,
które rozwinÜąy siÜ na podmokąych terenach i
ļródliska w rejonie Peciská.
Do znacznie rozszerzonych rodzajów spoąecznoĝci nieleĝnych naleľÈ ąÈki, które wyrosąy w
miejscu dawnych lasów.
Zmladenie lesa / Odnawianie lasu
V ħažko dostupných polohách sa pod hornou hranicou lesa na svahoch Osobitej a hrebeċa medzi
vrcholom Javorina a vrcholom Kasne vytvárajú
jedineÐné horské smrekové pralesy.
Šafran spišský / Szafran spiski
W póąnocnej czÜĝci obszaru wystÜpujÈ jodąowe i
ĝwierkowo-jodąowe lasy, w niektórych obszarach
z domieszkÈ buka. Bukowe i jodąowo-bukowe lasy
o bogatej zielnej warstwie w przesząoĝci zakrywaąy znacznÈ czÜĝÊ powierzchni. W drzewostanie, jak sama nazwa wskazuje, wystÜpowaąy buk
leĝny i jodąa biaąa, ale teraz z pomocÈ cząowieka
zastÈpią je bardziej opąacalny ĝwierk.
Na wiÜkszych wysokoĝciach wystÜpujÈ zwąaszcza
kwaĝne lasy ĝwierkowe z jodąami i bukami, odľywcze lasy ĝwierkowe z jodąami i bukami, wilgotne
lasy ĝwierkowe z jodąami i bukami i wysokogórskie ĝwierkowe zagajniki.
W ciÜľko dostÜpnych pozycjach poniľej górnej
granicy lasu na zboczach Osobitej i grani miÜdzy
szczytami Javorina i Kasne powstajÈ siÜ niepowtarzalne górskie pierwotne lasy ĝwierkowe.
Lasy pierwotne sÈ skupiskiem leĝnym, którego
skąad, budowa, wzrost i inne procesy ľyciowe sÈ
uwarunkowane cechami ĝrodowiska, w szczególnoĝci zmianami klimatycznymi.
Jest to ekologicznie stabilny las, z równowagÈ
pomiÜdzy klimatem, organizmami, glebÈ oraz
chroniony od dziaąania cząowieka. Las pierwotny,
tak jak i ľycie ludzkie, ma swoje okresy rozwoju.
Stadium dorastania, optimum i stadium rozpadu
(las starszy niľ 250 lat), które towarzyszÈ naturalnej regeneracji. Ĝwierkowy drzewostan na
PRÍRODNÉ POMERY | warunki naturalne
Pralesy sú lesné spoloÐenstvo, ktorého zloženie,
výstavba, rastové a ostatné životné procesy sú
podmienené vlastnosħami prostredia, predovšetkým klímy. Je to les ekologicky ustálený, s
vyrovnanými vzħahmi medzi klímou, pôdou, organizmami a uchránený pred vplyvmi Ðloveka.
Podobne ako život Ðloveka aj prales má svoje
obdobia vývoja. Štádium dorastania, optima a
štádia rozpadu (les starší ako 250 rokov), ktoré je
sprevádzané prirodzeným zmladením.
Smrekové porasty v nadmorskej výške nad 1500
(1550) m n. m. postupne prechádzajú do viac-menej súvislých krovinných porastov kosodreviny –
subalpínskeho vegetaÐného stupċa.
V subalpínskom vegetaÐnom stupni nájdeme vyvinuté aj trávinno-bylinné spoloÐenstvá. Od skorej jari do neskorého leta hýria tieto lúky pestrou
paletou farieb.
i
ZvonÐek alpínsky / Dzwonek alpejski
Nezabúdajme, že flóra sa síce prispôsobila drsným klimatickým podmienkam, je húževnatá,
nádherná, ale aj veāmi zraniteāná. Preto ju treba
chrániħ, aby sa v Ðo najprirodzenejšej forme zachovala aj pre budúce generácie.
Luh neovplyvnený Ðlovekom /Las
ąÜgowy nienaruszony przez cząowieka
wysokoĝci ponad 1500 (1550) m n. p. m. stopniowo przechodzi do mniej lub bardziej powiÈzanych
krzewów kosodrzewiny - subalpejska strefa roĝlinnoĝci.
W subalpejskiej strefie roĝlinnoĝci znajdziemy
rozwiniÜte spoąecznoĝci trawiasto-zielne. Od
wczesnej wiosny do póļnego lata te ąÈki mieniÈ
siÜ bogatÈ paletÈ kolorów.
PamiÜtaj, ľe chociaľ flora dostosowaąa siÜ do
trudnych warunków klimatycznych, jest surowa,
piÜkna, ale teľ bardzo wraľliwa. Dlatego teľ musi
byÊ chroniona w celu zachowania najbardziej naturalnej formy dla przysząych pokoleć.
Jastrab krahulec /
Krogulec zwyczajny
Ñateā veā ký /
DziÜcioą duľy
Krivonos smrekový/
Krzyľodziób ĝwierkowy
PRÍRODNÉ POMERY | warunki naturalne
ŽIVOÌÍŠSTVO
ZWIERZØTA
Podobne ako flóra aj živoÐíšstvo je charakterizované výskytom prevažne lesných druhov typických pre Karpaty. Je to prevažne fauna ihliÐnatých a zmiešaných lesov, rašelinísk, potokov a riek
a nakoniec spoloÐenstvá živoÐíchov žijúcich nad
hornou hranicou lesa.
Z významnejších druhov cicavcov tu žijú naše veāké šelmy – medveÒ, vlk aj rys, ktorých potravou
je jeleċ, diviak a srna. Typickou obyvateākou lesa
je líška hrdzavá. Tiež tu nájdeme kunu lesnú s typicky žltooranžovo sfarbeným hrdlom. Systém
podzemných chodieb buduje jazvec lesný.
Podobnie jak flora, tak i fauna charakteryzuje siÜ
gąównie obecnoĝciÈ gatunków leĝnych charakterystycznych dla Karpat. Jest to w przewaľajÈcej
wiÜkszoĝci fauna lasów iglastych i mieszanych,
bagien, strumieni i rzek oraz spoąecznoĝci zwierzÈt ľyjÈcych ponad górnÈ granicÈ lasu.
Z gąównych gatunków ssaków ľyjÈ tutaj nasze
duľe drapieľniki - niedļwiedļ, wilk i ryĝ, których
poľywieniem sÈ jeleć, dzik i sarna. Typowym
mieszkaćcem lasu jest lis rudy. Znajdziemy
równieľ kunÜ leĝnÈ z charakterystycznym ľóąto-pomaraćczowym zabarwieniem podgardla.
System podziemnych tuneli buduje borsuk leĝny.
Tvrdoċ deväħsilový / Rozpucz lepiÜľnikowiec
V posledných rokoch sa kvôli zmenám v lesnom
hospodárstve stal zriedkavým hlucháċ. Z dravých
vtákov môžeme najÐastejšie pozorovaħ myšiaka
hôrneho, jastraba lesného, jastraba krahulca,
sokola myšiara, vzácnejšie orla krikāavého a orla
skalného. Charakteristickým druhom alpínskych
a subalpínskych lúk je āabtuška vrchovská a už
vzácny tetrov hoāniak.
W ostatnich latach, ze wzglÜdu na
zmiany w gospodarce leĝnej populacja gąuszców ulegąa zmniejszeniu. Z ptaków drapieľnych moľna
zauwaľyÊ najczÜĝciej myszoąowa,
jastrzÜbia, krogulca, pustuąkÜ,
rzadziej orlika krzykliwego i orąa
przedniego. Gatunkami charakterystycznymi dla alpejskich i subalpejskich ąÈk sÈ siwerniak i rzadki
cietrzew.
Podczas spaceru po lesie czÜsto sąyszymy pukanie dziÜcioąa duľego lub czarnego. Po odrobinie
szczÜĝcia, równieľ dziÜcioąa biaąego i rzadkiego
dziÜcioąa trójpalczastego. W niľszych partiach
Orawic moľna zaobserwowaÊ bociana czarnego.
W ciekach wodnych wystÜpuje gąowacz prÜgopąetwy, pstrÈg potokowy i lipieć, które sÈ pokarmem dla wydry rzecznej.
KuviÐok vrabÐí/
Sóweczka
MedveÒ hnedý /
Niedļwiedļ brunatny
Z hlodavcov je zaujímavý hrabáÐ tatranský a myšovka vrchovská. Typickým po stromoch sa obratne pohybujúcim hlodavcom je veverica obyÐajná.
V horských pralesových porastoch bol zistený
vzácny reliktný druh fúzaÐ štvorpásy. V oblasti stojatých vôd a rašelinísk nájdeme pri troche
šħastia dravé vážky a rôzne druhy pavúkov.
Z gryzoni interesujÈce mogÈ byÊ darniówka tatrzaćska i smuľka leĝna. Typowym gryzoniem
poruszajÈcym siÜ zwinnie po konarach drzew jest
wiewiórka zwyczajna.
W górskich lasach pierwotnych wystÜpuje rzadki
relikt chrzÈszcza gatunku. W wodach stojÈcych i
torfowisk przy odrobinie szczÜĝcia moľna natknÈÊ
siÜ na drapieľne waľki i róľne rodzaje pajÈków.
Kamzík vrchovský tatranský
/ Kozica tatrzaćska
Vretenica obyÐajná /
Ľmija zygzakowata
Jeleċ lesný /
Jeleć szlachetny
Hlucháċ hôrny /
Gąuszec zwyczajny
PRÍRODNÉ POMERY | warunki naturalne
Pri prechádzke lesom Ðasto zaÐujeme klopanie
Òatāa veākého alebo tesára Ðierneho. Pri väКom
šħastí aj Òubníka trojprstého a vzácneho Òatāa bielochrbtého. V nižších polohách Oravíc môžeme
spozorovaħ bociana Ðierneho.
Vo vodných tokoch sa objavuje z rýb najmä
Ðerebāa potoÐná, hlaváÐ pásoplutvý, pstruh
potoÐný a lipeċ tymiánový, ktoré sú potravou
vydry rieÐnej .
OCHRANA PRÍRODY
OCHRONA PRZYRODY
Ochrana prírody v okolí Oravíc sa viaže najmä na
ochranu prírody Tatier. Medzi prvé zmienky ochranárskych opatrení patrí spôsob ako oravskí Thurzovci
skoncovali so živelným drancovaním a premenou lesov na pasienky, keÒ v roku 1615 valaským kolonistom
obmedzili stavy oviec na únosné poÐty. Svedectvo
o devastácii lesných porastov nám podávajú materiály
spišského lesníka Fridricha Dávida Fuchsa, Ði práce Viliama Rowlanda, ktorý poukazoval na škodlivé vplyvy
lesnej pastvy.
ZaÐiatky cieāavedomej ochranárskej aktivity môžeme
datovaħ do poslednej tretiny 19. storoÐia, kedy bol založený Uhorský karpatský spolok. Táto prvá turistická
organizácia na slovenskej pôde zakotvila starostlivosħ
o prírodu Tatier do svojich stanov. Má veāké zásluhy na
ochrane kamzíka, svišħa Ði rysa. V rámci ochrany flóry
venovali najviac pozornosti plesnivcu, ktorý bol vtedy
výhodným obchodným artiklom rôznych kšeftárov.
Medzi vojnami vzniklo viacero organizácií, ktoré sa
snažili o vyhlásenie národného parku v Tatrách. Zlomovým sa stal povojnový rok 1948. Osem desaħroÐí
cieāavedomých úsilí v prospech uchovania tatranskej
prírody pre budúce generácie speÐatilo prijatie zákona
Slovenskej národnej rady z 18. decembra 1948 o Tatranskom národnom parku, ktorý sa tak stal prvým
národným parkom na Slovensku. Od roku 1987 boli za
súÐasħ TANAP-u vyhlásené koneÐne aj Západné Tatry.
Ochrona przyrody w obszarze Orawice wiÈľe siÜ
w szczególnoĝci z ochronÈ Tatr. Wĝród pierwszych
wzmianek o ĝrodkach ochrony naleľy wspomnieÊ
sposób, w jaki Orawscy Thurzonowie poąoľyli kres
niepohamowanej grabieľy i przeksztaącaniu lasów w
pastwiska, kiedy w 1615 roku nakazali woąoskim kolonistom ograniczenie populacji owiec do akceptowalnych rozmiarów. Ĝwiadectwo o dewastacji lasów daje
nam materiaą spiskiego leĝniczego Friedricha Davida
Fuchsa lub prace Williama Rowland, który wskazaą na
szkodliwe dziaąanie leĝnego wypasu.
PoczÈtki ĝwiadomych dziaąać ochronnych moľna datowaÊ na ostatnie trzydzieĝci lat XIX wieku, kiedy to
zostaąo zaąoľone wÜgierskie Towarzystwo Karpackie.
Pierwsza organizacja turystyczna na ziemi sąowackiej
wpisaąa opiekÜ przyrody w Tatrach w swoich statutach. Znacznie przyczyniąa siÜ do ochrony kozicy,
ĝwistaka i rysia. W ramach ochrony gatunków flory
najwiÜcej uwagi poĝwiÜcono szarotce, która byą wówczas towarem handlowym dla róľnych spekulantów.
W okresie miÜdzywojennym stworzyą szereg organizacji, które staraąy siÜ o utworzenie Parku Narodowego w Tatrach. Przeąomowym okazaą siÜ rok
1948. Osiem dekad celowych wysiąków na rzecz zachowania tatrzaćskiej przyrody dla przysząych pokoleć
przypieczÜtowaąo przyjÜcie przez SąowackÈ RadÜ
NarodowÈ dnia 18 grudnia 1948 ustawy w sprawie Tatrzaćskiego Parku Narodowego, który w ten sposób
staą siÜ pierwszym parkiem narodowym na Sąowacji.
W roku 1987 za czÜĝÊ TANAP uznano równieľ Tatry
Zachodnie.
Krása tatranskej prírody a jej neoceniteāná hodnota bola dôvodom pre zaradenie územia národného parku v roku 1993 rozhodnutím UNESCO do
siete biosférických rezervácií v rámci programu
MaB (Ïlovek a biosféra).
Tatranský národný park je zaradený aj do sústavy
NATURA 2000. Na území TANAP-u sa nachádza
územie európskeho významu Tatry a Chránené vtáÐie územie Tatry. Cieāom sústavy NATURA
2000 je udržanie alebo zlepšenie priaznivého
stavu vzácnych a ohrozených druhov rastlín, živoÐíchov a prirodzených typov biotopov a tým
zachovanie biodiverzity na území štátov EÚ.
PiÜkno przyrody tatrzaćskiej i jego bezcenna
wartoĝÊ byąy powodem wąÈczenia Parku Narodowego w 1993 roku na mocy decyzji UNESCO
do sieci rezerwatów biosfery w ramach programu
MAB (Cząowiek i Biosfera).
Najhodnotnejšie oblasti Oravíc predstavujú
maloplošné chránené územia Západných Tatier
s 5. stupċom územnej ochrany prírody.
Medzi národné prírodné rezervácie (NPR) patria
Sivý vrch, RoháÐské plesá, Osobitá, Kotlov žāab
a Juráċova dolina. Štatút prírodnej rezervácie
(PR) majú lokality MaÐie diery, Úplazíky a Medzi
bormi. Nemožno opomenúħ ani Národnú prírodnú
pamiatku (NPP) Brestovská jaskyċa.
Tatrzaćski Park Narodowy jest równieľ wąÈczony
do sieci NATURA 2000. Na terenie TANAP jest teren majÈcy znaczenie europejskie Tatry i Specjalny
Obszar Ochrony Ptactwa Tatry. Celem NATURA
2000 jest utrzymanie lub poprawa wąaĝciwego
stanu ochrony rzadkich i zagroľonych gatunków
roĝlin, zwierzÈt i typów siedlisk przyrodniczych
oraz ochrona róľnorodnoĝci biologicznej w krajach UE.
Najcenniejszymi terenami Orawic sÈ maąe
obszary chronione Tatr Zachodnich 5. stopnia
ochrony przyrody . Wĝród krajowych rezerwatów
przyrody (NPR) sÈ to Siwy Wierch, Rohackie Stawy, Osobita, Kotlov žāab i Dolina Juraniowa.
Status rezerwatu przyrody (PR) majÈ MaÐie diery,
Úplazíky i Medzi bormi. Nie moľna zapomnieÊ o
Narodowym Pomniku Przyrody (NPP), jakim jest
Jaskinia Brestowska.
Plesnivec alpínsky / Szarotka alpejska
ochrana prírody | OCHRONA PRZYRODY
ochrana prírody | OCHRONA PRZYRODY
Mėtve (moderové)
drevo / Martwe drewno
Zo severnej strany Oravíc patria medzi najznámejšie chránené územia so 4. stupċom ochrany
mokrade Sosnina a Rudné v Chránenej krajinnej
oblasti Horná Orava v Oravskej kotline.
Interiér rašeliniska /
WnÜtrz torfowiska
Ze strony póąnocnej Orawic do najsąynniejszych
chronionych terenów naleľÈ bagna Sosnina i
Rudné z 4. stopniem ochrony, które sÈ czÜĝciÈ
Chronionego Obszaru Krajobrazowego obszaru
Horná Orava.
POZNAJ A CHRÁć PRÍRODU
ORAVÍC
POZNAJ I CHROă PRZYRODØ
ORAWIC
Przyroda Orawic ma swój niepowtarzalny urok.
Prawdopodobnie nigdzie w okolicy w jednym
miejscu nie znajdziecie tak wielu moľliwoĝci do
poznawania i korzystania z piÜkna natury. Od
gąÜbokich dolin polodowcowych, po szczyty Tatr
Wysokich, urocze, zalesione szczyty Skoruszyćskich Wierchów, rozlegąe ąÈki, gorÈce ļródąa i
strumienie górskie. Wszystko to poprzeplatane
jest ĝcieľkami turystycznymi, trasami rowerowymi, przygotowanymi do przeprowadzenia nas
przez te niesamowite krajobrazy.
V Oraviciach vznikli dve turisticky znaÐkované
trasy pre telesne postihnutých návštevníkov,
vedú Tichou a Bobroveckou dolinou. Obe tieto
doliny sú pospájané viacerými turistickými chodníÐkami, pre zdatných aj menej zdatných turistov.
Najvyhāadávanejšou trasou je prechod Juráċovou
tiesċavou, Ði výstup na Skorušinu. Pre nároÐnejších existujú viaceré turistické trasy napájajúce
sa na hrebeċ Západných Tatier. V Oraviciach bol
vybudovaný náuÐný chodník vedúci popod vrchol
Magurky, ktorý poskytuje návštevníkom prekrásne výhāady a príjemné aktívne strávenie dċa na
jeho trase. Oravice sú pre všetkých milovníkov
športu a prírody prístupné poÐas celého roka.
V turistických a informaÐných centrách si možno zaobstaraħ nevyhnutné mapy a sprievodcov,
z ktorých možno Ðerpaħ potrebné informácie.
Same Orawice sÈ punktem wyjĝciowym dla
wielu wycieczek. W Orawicach powstaąy dwa
oznakowane szlaki turystycznych dla goĝci niepeąnosprawnych, prowadzÈ przez CichÈ DolinÜ
i BobrowieckÈ DolinÜ. Obie doliny ąÈczy wiele
szlaków turystycznych dla sprawnych i mniej
sprawnych turystów. Najbardziej atrakcyjnÈ
trasÈ jest przejĝcie przez Juraniowy wÈwóz lub
wspinaczka na SkoruszynÜ. Dla bardziej wymagajÈcych, istnieje kilka tras turystycznych na
grać Tatr Zachodnich. W Orawicach opracowano
ĝcieľkÜ dydaktycznÈ, która biegnie pod szczytem
Magurki, oferujÈc turystom piÜkne widoki oraz
aktywny wypoczynek na trasie. Orawice dostÜpne
sÈ dla wszystkich miąoĝników sportu i przyrody
przez caąy rok. W punktach informacji turystycznej
moľna otrzymaÊ niezbÜdne mapy i przewodniki,
w których znajdujÈ siÜ potrzebne informacje.
poznávame oravice | POZNAJ oravice
Príroda Oravíc má svoje neopakovateāné Ðaro.
SnáÒ nikde v okolí nenájdete na jednom mieste
toāko možností na spoznávanie a užívanie si krás
prírody. Od hlbokých āadovcových dolín, po oÐarujúce vrcholky tatranských štítov, zalesnené vrcholky Skorušinských vrchov, rozsiahle pasienky,
teplé pramene, horské bystriny.
To všetko pospletané turistickými chodníÐkami,
cyklistickými trasami, pripravenými nás previesħ
úžasnou krajinou. Samotné Oravice sú východiskovým bodom pre viaceré turistické výlety.
Správa CHKO Horná Orava
Bernolákova ul. 408, 029 01 Námestovo
tel: 043 552 24 66
Vydala: © Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica v roku 2015 v rámci projektu „Zlepšenie informovanosti
a environmentálneho povedomia verejnosti o územiach NATURA 2000 v CHKO Horná Orava“, ktorý je spolufinancovaný
z Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rámci Operačného programu Životné prostredie
Autor textov: Z. Vorčáková
Autori fotografií: S.Harvančík, Š. Kertys, T. Krúpa, T. Urban, Z. Vorčáková
Preklad: LANARD, s. r. o.
NÁKLAD: 1000 ks
TLAČ: GS - SERVIS, s.r.o.
ISBN 978-80-89310-98-2